Stapelia
Pôvod: Druhovo najbohatší rod sukulentných rastlín z čeľade klejichovitých.
Stanovište: Svetlé a slnečné, v lete chránené pred ostrým poludňajším slnkom.
Výška: Zriedkavo vyššia než 20 cm.
Doba kvitnutia: Najmä v lete.
Množenie: Delením, odrezkami alebo semenami.
Rod Stapelia patrí k najpozoruhodnejším stonkovým sukulentom čeľade klejichovité (Asclepiadaceae). Jeho domovom je južná Afrika, Tanzánia, Keňa a Predná India. Všetky druhy tohto rodu majú mäkké mäsité osi, ktoré sú štvorhranné a od bázy sa rozkonárujú. Listy sú redukované na rýchlo usychajúce a opadávajúce šupiny.
Nádheru rastlín vytvárajú kvety, ktoré sa objavujú väčšinou pri báze stoniek na dlhých stopkách, jednotlivo alebo v skupinách. Ich výrazné sfarbenie, najčastejšie v hnedých odtieňoch, je rovnako nápadné ako tvar päťcípej hviezdy a často aj ich veľkosť. Žiaľ, kvety takmer vždy šíria prenikavý zápach mršiny, na ktorý však dá zabudnúť ich krása.
Ošetrovanie
Pri pestovaní Stapelie je potrebné dbať na to, aby mala plytko koreniaca rastlina nízku, ale dostatočne priestrannú nádobu, najlepšie misku. Zalievame len počas rastového obdobia v lete, a aj vtedy len mierne. V zime sa udržiava pokiaľ možno v suchu, no rastlinu treba stále sledovať: stonky nesmú zvädnúť alebo sa scvrknúť, pretože by sa už pravdepodobne nespamätali.
V období so slabým osvetlením je vhodné udržiavať relatívne nízku teplotu (5–12 °C), nikdy nie vyššiu ako 18 °C. Množenie semenami nepredstavuje žiadny zvláštny problém, pokiaľ zvládneme riziko hniloby. Vzhľadom na časté kríženie druhov Stapelie však semená často nie sú druhovo pravé. Aby sme sa vyhli prekvapeniam, je lepšie množiť delením. Keďže aj bočné výhonky mávajú zvyčajne vlastné korene, nie je to problém.
Z veľkého množstva druhov nie je ľahké odporučiť konkrétny výber, navyše rozlíšenie jednotlivých druhov býva sporné. Keďže najzaujímavejším znakom sú kvety, výber sa zvyčajne riadi práve podľa nich.
Výber zaujímavých druhov Stapelie
| Druh | Farba kvetov | Veľkosť kvetov (cm) | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Stapelia gigantea | väčšinou svetložltá, červeno priečne pruhovaná | 25–35 | kvety jemne chlpaté |
| S. glanduliflora | zelenkastá s červenými bodkami | 3–3,5 | okraje cípkov koruny bielo brvité |
| S. grandiflora | hnedočervená | 15 | okraje kvetov s dlhými červenavými a bielymi brvitými chlpmi |
| S. nobilis | zvonku kalne červená, vnútri okrovo žltá s krvavo červenými priečnymi čiarami | 20–25 | široko zvončekovitá rúrka |
| S. nudiflora | svetlo purpurovohnedá so žltými priečnymi čiarami | 5 | holé kvety |
| S. erectiflora | purpurová | 1–1,5 | korunné cípy silne ohnuté dozadu, kvet ako turecký feš; husto bielo chlpatá |
| S. pillansii | tmavo purpurovohnedá | 10–13 | okraje cípkov až takmer po špičku purpurovo brvité |
| S. semota | čokoládovohnedá, čokoládový kruh so svetlejším vzorom | 4,5 | okolo ústia rúrky päťuholníkový čokoládový kruh |
| S. semota var. lutea | čisto svetložltá (inak ako druh) | 4,5 | |
| S. longipes | purpurovo čierna, v strede bielo škvrnitá a pásikavá | 6 | korunné cípy v spodnej časti s dlhými purpurovými chlpmi, veľmi teplomilná |
| S. flavirostris | kalne purpurovočervená s bledožltými priečnymi pruhmi | 13–16 | cípy ohnuté dozadu |
| S. variegata (syn. Orbea variegata) | žltá s tmavohnedými či červenými škvrnami | 6–8 | veľmi variabilná; najznámejší druh; nie je citlivá |
