Uhorka siata (Cucumis sativus)
Jednoročná teplomilná rastlina s úponkami; vytvára množstvo rôznych foriem.
Stanovište: veľmi teplé; pôdy výhrevné a humózne
Priestor pre rastliny: rôzne veľký podľa odrody
Obdobie pestovania: závisí od odrody
Zber: pri dosiahnutí minimálnej veľkosti a hmotnosti plodu
Množenie: výsevom
Uhorka patrí do čeľade tekvicovitých rastlín (Cucurbitaceae) a pochádza z Indie a pravdepodobne aj z tropickej Afriky. Stonky jednoročnej rastliny poliehajú po pôde alebo sa ťahajú nahor a na oporu sa prichytávajú pomocou úponkov. Vzhľadom na pôvod v tropickom pásme má uhorka vysoké nároky na teplo. Pri silnom kolísaní teploty a počas chladných nocí sa znižuje nasadzovanie plodov, plody bývajú horké alebo zdeformované.
Uhorkám sa najlepšie darí v polohách chránených proti vetru a v pôdach výhrevných, kyprých a zásobených humusom.
Minimálna teplota na klíčenie je 10–12 °C, pri vyššej teplote semená klíčia rýchlejšie.
Mladé rastliny znesú nižšiu teplotu vzduchu len pri vysokej pôdnej teplote, preto zapravenie maštaľného hnoja do pôdy pôsobí priaznivo.
Pre optimálny rast rastlín a plodov je potrebná teplota 20–24 °C.
Nároky na živiny a vodu sú vysoké, ale vysoký obsah solí ani zamokrenie pôdy uhorka neznesie.
Významným predpokladom pre úspešné pestovanie uhoriek je dostatok humusu v pôde.
Odrôdy majú rôzne utvárané kvety.
Niektoré majú výhradne samičie kvety, iné prevažne samičie kvety a ďalšie obojpohlavné kvety.
Partenokarpické odrody vytvárajú plody bez predchádzajúceho opelenia.
U uhoriek vzniklo množstvo typov a odrôd.
Pri skleníkových uhorkách sú plody dlhé a štíhle,
pri vonkajších a pareniskových uhorkách sú väčšinou stredne veľké.
Mnohé vonkajšie a pareniskové odrody sa môžu viesť rovnako ako skleníkové uhorky – na šnúrach.
Uhorky na nakladanie sa zberajú pri veľkosti plodov medzi 3 a 15 cm.
Choroby a škodcovia:
Uhorky sú náchylné na viacero chorôb, ako napríklad:
múčnatka,
uhorková pleseň,
hubové vädnutie,
a v skleníkoch aj uhorková čerň.
Zo škodcov je najvýznamnejšia roztočec (sviluška).
Pestovanie šalátových uhoriek
Šalátové uhorky sa vysievajú v polovici apríla. Do kvetináča (8 cm), naplneného do polovice zeminou, sa vkladajú 2–3 semená. Po vyklíčení sa ponechá len najsilnejšia rastlina a kvetináč sa doplní zeminou.
Rastliny zaštepené na tekvicu figolistú sú odolnejšie voči chladu aj menej náchylné na choroby. Sadenice sa vysádzajú v druhej polovici mája.
Pri pestovaní na šnúrach sa odporúča vzdialenosť medzi rastlinami v riadkoch 50 cm, pri vonkajšom a pareniskovom pestovaní približne 1 meter. Špeciálnym rezom uhoriek vedených po šnúrach sa podporuje lepšia násada plodov.
Šalátové uhorky sa zberajú priebežne počas leta. Ak sa zrelé plody nechávajú na rastline, znižuje sa tvorba ďalších plodov. Skleníkové uhorky vyžadujú najviac tepla, uhorky pestované pod fóliou alebo v parenisku sú menej citlivé na chlad.
U odrôd s bielou dužinou sa zberajú najmä veľké plody, ktoré sa po ošúpaní spracúvajú ako horčicové uhorky.
Pestovanie nakladačiek
Nakladačky vytvárajú menšie plody, ktoré sa konzervujú nelúpané v octovom náleve.
Pri priamom výseve v prvej polovici mája sa do jedného miesta vkladajú 3–4 semená, a jednotlivé miesta so semenami sú v riadku vzdialené 30 cm od seba. Prekrytie pôdy čiernou fóliou má priaznivý vplyv na vzchádzanie a rast uhoriek.
Podľa počasia a odrody sa plody veľké 3–15 cm zberajú dva- až trikrát týždenne.
Odrody uhoriek
Šalátové uhorky
Pre vykurované skleníky: Sandra, Bella, Birgit, Alcor, Corona, Valore, Santo
Pre pareniská: Hoffmanns Produkta, Saturn, Heike, Cresta, Tanja-Auslese
Na voľné pestovanie: Hoffmanns Giganta, Moneta, Sprint, Chinesische Schlangen, Highmark II, Tanja, Marketmore
Uhorky na lúpanie: Riesen Schäl, Hawo, Obi, Fatum, Carnimus
Nakladačky
Prevažne so samičími kvetmi: Osiris, Olympia, Bingo, Favola, Ilonca, Fanto, Mempram
Partenokarpické (výhradne so samičími kvetmi): Melanie, Christine, Wilma, Accordia
S obojpohlavnými kvetmi: Mainstolz, Nimbus, Mervita
