Krtičník

Domáce trvalky s hnedými až žltými kvietkami.

Stanovište: väčšinou vlhké a polotienisté
Výška: od 15 cm do 1 m
Doba kvitnutia: apríl–september
Množenie: výsevom

Viaceré druhy skôr nenápadného krtičníka patria k domácej flóre. Rastú v krovinách, na okrajoch lesa a na brehoch potokov, ale aj na múroch a v kameňolomoch. Rodové meno dalo názov aj celej čeľadi krtičníkovitých (Scrophulariaceae), do ktorej patrí. Jej drobné kvety sú totiž skutočne zrastené do hltanovitého hrdla.

Trváci krtičník má vzpriamenú štvorhrannú stonku, na ktorej sú väčšinou vajcovité, zašpicatené a stopkaté listy usporiadané protistojne. Olivovohnedé až žlté kvety stoja v koncovej riedkej late.

V záhrade sa táto nenáročná trvalka hodí do svetlého tieňa drevín, k papradiam alebo do pobrežnej výsadby vlhkej zóny.

Krtičník hľuznatý je najznámejší a najhojnejší druh rodu. Rastie takmer v celej Európe na tienistých a vlhkých miestach. Typický je preň hrubý hľuznatý podzemok. Rastlina je asi 1 m vysoká a rozkvitá od júla do augusta. Pri rozotretí byliny vzniká nepríjemný zápach. Liečivé účinky sa uvádzajú už od stredoveku: esencia z čerstvej vňate sa tradične používala pri kožných ťažkostiach, zdurení žliaz a opuchoch, prípravky z podzemku aj pri cukrovke (diabetes).

Krtičník jarný sa od predchádzajúcich druhov líši žltými kvetmi, mäkkým ochlpením a nízkym vzrastom (15–45 cm). Rastie predovšetkým na kamenistom podklade vo vyšších polohách – u nás v Karpatoch, zdivene aj v podhorí Jeseníkov v Česku. Kvitne od apríla do júna.

Krtičník vodný je podobný druhu S. nodosa, jeho listy sú podlhovasto oválne a okrúhlo zúbkaté; vyžaduje veľa vlhkosti; hlavnou oblasťou rozšírenia je údolie Rýna a Mosely v Nemecku.