Razivka smradľavá
Razivka smradľavá je trvalka tienistých bučín. Ako ju spoznáte, aké stanovište jej vyhovuje a prečo ju v prírode radšej nechajte rásť.
Obsah
Razivka smradľavá – jediný druh rodu

(Aposeris)
Razivka smradľavá (Aposeris foetida) je rastlina z čeľade astrovité (Asteraceae) a je to vytrvalá bylina s krátkym podzemkom. Je jediným druhom monotypického rodu razivka (po česky razilka).
Táto rastlina je známa svojimi jasne žltými úbormi a charakteristickým zápachom, ktorý jej dal meno „smradľavá“. Rastie v horských listnatých lesoch strednej a južnej Európy – od Álp cez Karpaty až po pohoria Balkánu – najmä v tienistých bučinách a jedľobučinách.
Ako razivka vyzerá
Listy: Listy razivky smradľavej sú jednoduché, hlboko perovito laločnaté s lichobežníkovitými až kosoštvorcovými úkrojkami. Sú svetlozelené a vytvárajú prízemnú ružicu vysokú okolo 10 cm.
Kvety: Kvitne od júna do augusta jasne žltými jazykovitými kvetmi. Na bezlistom stvole vysokom 10 až 25 cm vyrastá vždy jediný úbor s priemerom 2,5 až 4 cm. Na prvý pohľad pripomína púpavu, odlíši ju však tvar listov.
Koreňový systém: Razivka smradľavá má krátky podzemok s vláknitými koreňmi. Všetky časti rastliny obsahujú bielu mliečnu šťavu, ktorá nepríjemne zapácha – pripomína staré zemiaky.
Razivka smradľavá – pestovanie

Razivka smradľavá je na pestovanie pomerne nenáročná, ak jej nájdete tienisté miesto. V záhradách sa objavuje ako zaujímavosť do tieňového záhona alebo lesnej skalky, i keď mnohých záhradkárov odradí zápach jej mliečnej šťavy.
Čo razivka smradľavá potrebuje
Stanovište: Razivka smradľavá potrebuje tieň až polotieň. Vyhovuje jej miesto pod listnatými drevinami, kde ju v lete neprepaľuje slnko.
Pôda: Rastlina uprednostňuje rovnomerne vlhkú, humóznu a na živiny bohatú pôdu, najlepšie vápnitú hlinitú. Dobre jej robí kompost alebo iný organický materiál (Hnojík je výbornou voľbou pre bohaté kvitnutie).
Zalievanie: Razivka smradľavá neznáša premokrenie ani vyschnutie, preto pôdu udržujte rovnomerne mierne vlhkú, tak ako je zvyknutá z lesa.
Množenie: Rastlinu možno množiť semenami; tie potrebujú prejsť chladom, preto ich vysievajte na jeseň priamo na stanovište alebo na jar po stratifikácii. Množiť sa dá aj opatrným delením trsu – podzemok pritom rozdeľujte tak, aby ste nepoškodili korene.
Presádzanie: Razivka smradľavá nepotrebuje časté presádzanie, mladé rastlinky však presaďte, ak to bude nutné.
Choroby a odolnosť: Razivka smradľavá býva zdravá a odolná, vážnejšie problémy sa u nej v záhrade neobjavujú.
Razivka smradľavá je zaujímavou voľbou pre záhradkárov, ktorí chcú do tieňového kúta záhrady pridať domácu lesnú bylinu. Jej jasné úbory a nenáročnosť prispejú k atraktivite vašej záhrady.
Razivka smradľavá – rozšírenie
Razivka smradľavá (Aposeris foetida) má pomerne úzky areál: rastie v pohoriach strednej a južnej Európy. Jej výskyt sa dá zhrnúť do dvoch okruhov:
Pohoria strednej Európy: Ťažiskom rozšírenia sú Alpy a ich podhorie, Karpaty a pohoria Balkánskeho polostrova. Rastie tu v horských bučinách a jedľobučinách, v tieni stromov, na čerstvo vlhkých a väčšinou vápnitých pôdach – od podhoria až po subalpínsky stupeň.
Ďalšie krajiny: Roztrúsene ju nájdete od severného Španielska a Francúzska cez Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Rakúsko, Poľsko a Balkán až po Ukrajinu a Bielorusko. V Ázii ani v severnej Európe nerastie.
Razivku smradľavú tak nájdete predovšetkým v lesných spoločenstvách, kde tvorí súčasť prirodzeného bylinného podrastu. Na Slovensku je v karpatských bučinách pomerne hojná a nepatrí medzi vzácne druhy.
V Česku rastie razivka prirodzene len na východe Moravy, v Bielych Karpatoch, najmä v okolí Brumova-Bylnice. Vyskytuje sa tam len ostrovčekovito, a preto ju rozhodne netrhajte – je chránená, viac sa dočítate nižšie.
Ak ju chcete mať v záhrade, najlepšie je kúpiť semená alebo hotové sadenice od overených predajcov. Vždy dbajte na to, aby boli semená aj rastliny zdravé, so silným koreňovým systémom a bez viditeľných chorôb či poškodenia.
Razivka smradľavá – ochrana a ohrozenie

Razivka smradľavá (Aposeris foetida) sa v rámci celého areálu nepovažuje za ohrozený druh. Podľa medzinárodných kritérií patrí medzi druhy s najmenšou obavou o ich prežitie.
V Česku je to však inak: pre výskyt na jedinom území je v červenom zozname cievnatých rastlín zaradená medzi kriticky ohrozené druhy.
Aj druh, ktorý globálne ohrozený nie je, sa teda môže na niektorých miestach stretnúť s hrozbami, ktoré ovplyvnia jeho populácie. Patria k nim zmeny prirodzeného prostredia spôsobené ľudskou činnosťou – napríklad zmeny vo využívaní pôdy, holoruby v bučinách alebo zmeny v hospodárení v krajine. Tieto vplyvy môžu viesť k strate stanovíšť razivky smradľavej a oslabiť jej populácie na miestnej úrovni.
Hoci teda razivka smradľavá nie je v globálnom meradle zvlášť ohrozená, má zmysel sledovať jej stav na miestnej úrovni a tam, kde je to potrebné, robiť ochranné opatrenia, aby sa zabránilo jej ústupu či dokonca vymiznutiu na konkrétnych lokalitách.
Hnojenie vonkajších a okrasných rastlín
- Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
- Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.
