Skalničky: pestovanie, výsadba a rozmnožovanie, prehľad druhov do skalky

Skalničky, ktoré si môžeme zaobstarať v špecializovaných predajniach, sú trváce rastliny prevažne vysokohorského pôvodu, dlhoročným pestovaním prispôsobené nášmu podnebiu, takže ich s úspechom môžeme pestovať na svojich skalkách.

Samozrejme, každý druh, prípadne odroda má osobité požiadavky na prostredie, ktoré im musíme poskytnúť, aby si zachovali svoj charakteristický vzhľad. Keby sme napríklad vysadili plesnivec — Leontopodium alpinum, ktorý vyžaduje chudobné vápnité pôdy, do vyhnojenej zeminy, porastie bujne, stratí svoje charakteristické strieborné sfarbenie a ani jeho kvety nebudú typické.

Skalničky ako architektonický prvok sú veľmi vyhľadávané a využívané, pretože nimi osádzame nielen skalky, ale mnohé z nich sa dajú použiť aj na ďalšie zámery. Dopĺňame nimi napríklad trvalé výsadby vegetačných nádob, aby sme ich oživili krásnymi farbami kvetov, využívame ich všade tam, kde potrebujeme ozeleniť plochy nízkym kobercovitým porastom a podobne.

Pretože skalničkami často osádzame skalky, mali by sme si povedať najdôležitejšie zásady, ktorých dodržaním dosiahneme uspokojivý výsledok.

Správna voľba miesta pre skalku je prvoradá úloha. Tam, kde sa priamo ponúka zvlnený terén, je to jednoduché. V takom prípade už len treba nadviazať skalku prirodzene na ďalšie výsadby. V rovinnej záhrade je možné skalku založiť tak, že vhodnou úpravou terénu vytvoríme zodpovedajúci priestor pre skalku, je to však náročná práca, pretože výsledný dojem musí byť prirodzený a úprava má zapadnúť do celej kompozície záhrady, nesmie pôsobiť neprirodzene a cudzo. Preto býva niekedy vhodnejšie vytvoriť pomocou plochých kameňov, ktoré zapustíme do zeme ako šliapadlá, rovinnú skalku alebo na vhodnom mieste vybudovať suchý múrik, kde sa skalničky veľmi dobre uplatnia. Na osadenie suchého múrika volíme druhy a odrody skalničiek podľa oslnenia múrika. Skalničkami môžeme osadiť aj celý travertínový kameň alebo korytko z dreva či vegetačnú nádobu. Skalničkové partie sú veľmi pôsobivé. Od skorej jari obohacujú záhradu množstvom kvetov a ani v neskorom lete, keď kvetov ubúda, nestrácajú skalky svoje čaro. Medzi skalničkami sú druhy s rôznymi odtieňmi zelene, druhy strieborno, červeno, žlto alebo jasne zeleno olistené, takže vhodnou kombináciou týchto druhov dosiahneme efektný farebný účinok. A na vytvorenie efektu nám poslúžia aj rôzne vzrastové tvary týchto rastlín, prípadne zaujímavé odkvitnuté súkvetia alebo pekne sfarbené plody.

Do skalky, ktorá nie je zberateľská, ale má slúžiť na okrasné účely, nevysádzame len jednotlivé rastliny na malé vzdialenosti, pretože tak by vznikol farebný chaos, ale jednotlivými druhmi osádzame väčšie plochy, ktoré pôsobia výrazne a vytvárajú potrebný farebný efekt aj na väčšiu vzdialenosť.

Skalka môže byť dominantou záhrady, ale aj vhodným doplňujúcim kompozičným prvkom. Pomocou skalničiek môžeme vytvoriť zaujímavé výsadby v atriových záhradách, vegetačné nádoby so skalničkami môžeme umiestniť na terasách, balkónoch, rovných strechách a podobne. Skalničky sú naozaj vďačný rastlinný materiál.

Pestovanie skalničiek

Skalničky sú rastliny s veľmi rozličnými požiadavkami na oslnenie, pôdu, vlahu, prezimovanie a podobne. Z ich bohatého sortimentu môžeme vybrať vhodné druhy na plné slnko až úpal, do polotieňa aj pre úplne zatienené partie. K nim môžeme zaradiť ešte niektoré druhy trvaliek, ktoré sú pre svoj habitus a ďalšie vlastnosti vhodnými spoločníkmi typických skalničiek a na výsadbu v skalkách ich často používame.

Prevažná väčšina skalničiek a trvaliek vhodných do skaliek znáša plné slnko a dokonca jedine na takom mieste tieto druhy najlepšie kvitnú a sú typicky sfarbené. Ale zďaleka nie všetky z nich znesú v takom prípade sucho. Vo svojich prirodzených podmienkach mávajú aj pri silnom slnečnom svite dostatočne vlhkú mikroklímu. Sú však aj také druhy a odrody, ktoré znášajú napríklad krasovlas, rožec, rozchodníky, slamiha, plesnivec, saturejka, skalnice, materiny dúšky, striebrenka, pamajorán, levanduľa, jastrabník, devätorníky, gypsomilka, guľôčka, niektoré klinčeky, zvončeky — Campanula cochleariifolia, C. garganica C. poscharskyana, C. tridentata, kozinec, ježatec Azorella trifurcata, ruman, rebríček a ďalšie. Ako vidieť, je to bohatý výber, takže aj v extrémnych podmienkach môžeme vytvoriť pôvabné a rozmanité partie.

Rovnako aj polotienisté až zatienené plochy, ktoré bývajú neraz nevzhľadné, pretože nepoznáme vhodné druhy na ich oživenie, sa dajú osadiť veľmi zaujímavými rastlinami. Napríklad sa tu uplatní škornica, pečeňovník, materina dúška, árón, kopytník, marinka voňavá, astilba, žerušnica, nečada, hviezdnatec, čemerica, hosta, houstonia, Jeffersonia, pupkovec, lomikameň, mochnička a wulfénie.

Požiadavky na pôdu sú pri skalničkách rôznorodé. Niektoré vyžadujú humózne pôdy, iné piesočnaté alebo hlinité, väčšinou sú však nenáročné na živiny. Aj pokiaľ ide o pôdnu reakciu, sú druhy, ktoré vyžadujú kyslú pôdnu reakciu, druhy vápnostrežné, druhy, ktoré obsah vápnika v pôde vyžadujú, a podobne. Medzi vápnomilné druhy patrí napríklad ježatec, rebríček, huseník, kozinec, niektoré zvončeky — Campanula aucheri, C. carpatica, C. cochleariifolia, C. raineri, C zoysii, krasovlas, nevädza, rožec, niektoré klinčeky — Dianthus alpinus, D. gratianopolitanus, D. plumarius, plesnivec a mnoho ďalších. Vápnostrežné sú pochybok — Androsace carnea ssp. laggeri, trávnička, zvončeky Campanula barbata, C. pulla, srdcovka, horce — Gentiana farreri, G. frigida, G. sino-ornata, kuklík, žerucha, čarodejka Mazus, nezábudka, prvosienky — Primula hirsuta, P. minima, P. rosea, poniklec, lomikamene — Saxifraga oppositifolia, S. cotyledon, rozchodník, wulfénie a ďalšie.

Podobne je to s nárokmi na vlahu. Pretože však skalničky väčšinou plytko koreňujú, nie je problém zaistiť ich potrebu vlahy závlahou. V suchých obdobiach neraz vystačíme s každodenným rosením.

Výsadba a ošetrenie

Pred výsadbou skalničiek a ďalších druhov trvaliek, ktoré sú vhodné na pestovanie na skalkách, teda potom, keď sme pripravili terén pre skalku, dôkladne odstránili buriny, umiestnili kamene a nechali uplynúť potrebný čas, aby sa zemina dostatočne zľahla, pripravíme ešte podľa vysádzaných druhov a odrôd potrebné zemné zmesi. V patričnom pomere namiešame jednotlivé komponenty a môžeme sa pustiť do práce. Skalničky vysádzame buď na jeseň, alebo v skorej jari. Ak sú predpestované v kvetináčoch alebo kontajneroch, môžeme na jar čas ich výsadby podstatne predĺžiť. Skalničky umiestňujeme podľa ich požiadaviek na oslnenie; na patričnom mieste vyhĺbime sadzacou lopatkou jamku, vložíme rastlinu s koreňovým balom, zasypeme vhodnou zemnou zmesou, utužíme a po výsadbe dôkladne zalejeme. Ak vysádzame už v neskoršom jarnom slnečnom období, rastliny niekoľko dní pritieňujeme, aby sa rýchlejšie ujali a zakorenili. Potom už len opatrne kypríme pôdu a odstraňujeme burinu dovtedy, kým sa porast skalničky nezapojí a tak znemožní prerastanie burín. Výsadby skalničiek dopĺňame ďalšími druhmi — cibuľovitými a hľuznatými rastlinami, drevinami, trávami, papraďami, vodné a močiarne plochy osádzame zodpovedajúcimi druhmi vodnej a močiarnej kveteny. Skalky môžu byť, ak sú osadené rastlinami vybranými v zhodných farebných kombináciách, s pekným olistením, s citom a estetickým zámerom, v určitých obdobiach najexponovanejšími partiami záhradky.

Pri osádzaní skalky vôbec nie je dôležité, aké vzácne rastliny vyberieme, ale ako dokážeme zladiť aj celkom bežné druhy, aby bol celkový dojem pôsobivý.

Skalničky sú na živiny nenáročné a prehnojená skalka stráca to najcennejšie — zhustený, kompaktný vzrast a typické sfarbenie listov. Hnojí sa preto striedmo a len na jar, keď porast začína pučať.

Najlepšie vyhovuje pomaly pôsobiace univerzálne organické hnojivo, ktoré živiny uvoľňuje postupne a zároveň oživuje pôdny život medzi kameňmi. Rýchlo rozpustné minerálne hnojivá s vysokým podielom dusíka sa do skalky nehodia: rastliny po nich vyženú mäkké výhonky, vankúše sa rozpadnú a horšie prezimujú. Orientačné množstvá pre trvalkové výsadby nájdete v tabuľke dávkovania, pri skalničkách sa držte spodnej hranice.

Výnimkou sú druhy, ktoré chudobnú pôdu priamo vyžadujú — plesnivec, palina, plešivec alebo trávnička sa na vyhnojenom mieste rozrastú do výšky a stratia strieborný vzhľad. Tým stačí zapracovať trochu kompostu pri výsadbe a ďalej sa neprihnojujú vôbec.

Rozmnožovanie

Rozmnožovanie skalničiek dáva nahliadnuť do hlbín života rastlín. Pri väčšine druhov to nie je práca taká náročná, ako by sa mnohí nezasvätení domnievali, pretože tieto rastliny sú húževnaté, skromné, otužilé a prispôsobivé. Sú však druhy aj odrody, ktorých rozmnožovanie je prácne a ani pri dodržaní všetkých pestovateľských zásad nezaručuje úspech; ak sa to však podarí, sú hodnotným výmenným artiklom — dá sa za ne zase získať nejaká rarita.

Pretože je výber druhov zaradených do kapitoly „Skalničky" rozšírený o trvalky, ktoré nie sú typickými skalničkami, ale na skalkách sa bežne pestujú, sú o nich zmienky aj v state o rozmnožovaní.

Najľahšie a najprirodzenejšie sa skalničky aj trvalky množia výsevom semien. Trvá to síce o niečo dlhšie než pri množení odnožami, napokon však získavame oveľa silnejšie rastliny. Pri niektorých druhoch trvá čas klíčenia značne dlho, iné semená klíčia veľmi zle, semenáčiky (najmä mnohých krížencov) sú značne premenlivé; tu musíme zvážiť, či by nebol na mieste iný spôsob rozmnožovania. Niektoré druhy treba vysiať hneď po dozretí, iné semená sa musia najprv stratifikovať, lebo po úplnom dozretí klíčia len veľmi zle, no väčšina semien bežných druhov a odrôd skalničiek klíči celkom ľahko a spoľahlivo. Zvlášť výhodné je rozmnožovanie výsevom pôvodných divo rastúcich druhov skalničiek.

Najvhodnejším časom na vysievanie väčšiny trvaliek, a teda aj skalničiek, je koniec zimy alebo skoré predjarie. Vysievame do polotepléhо alebo studeného pareniska, do hrantíkov, debničiek, misiek, kvetináčov a tiež priamo na záhon do voľnej pôdy. Vhodný spôsob volíme podľa požiadaviek jednotlivých druhov a podľa množstva semien. Najjednoduchší je výsev do voľnej pôdy; vysievajú sa tak všetky bežné, dobre odolné druhy skalničiek. Musíme len udržiavať semená aj klíčiace rastlinky v primeranej vlhkosti v kyprej pôde bez buriny. Keď husto vyklíčené rastliny včas vyjednotíme, čoskoro sa semenáčiky vyvinú do silných jedincov, takže ich možno skoro presadiť priamo na miesto. Ešte pred výsevom sa však musíme oboznámiť so základnými požiadavkami jednotlivých druhov rastlín na pôdu a ošetrenie. Väčšine bežných druhov vyhovuje presiata, kyprá, buriny zbavená, primerane vlhká parenisková zem alebo aj mačinovka s prímesou piesku, rašeliny alebo vresovky. Ak budeme vysievať do misiek, hrantíkov, debničiek alebo kvetináčov, nesmieme zabudnúť na dobrú drenáž zaručujúcu spoľahlivý odtok prebytočnej vody. Vrstva zeme má byť vysoká aspoň 10—15 cm; pred výsevom povrch mierne pritlačíme doštičkou. Hrantík alebo misku prikryjeme tabuľkou skla a zem necháme niekoľko dní zľahnúť.

Potom už môžeme začať s vlastným výsevom — buď do riadkov, alebo do štvorcov; ak je semien väčšie množstvo a nádoba menšia, vysievame na celú plochu. Pritom nesmieme zabudnúť jednotlivé druhy od seba náležite oddeliť napríklad doštičkami, paličkami a podobne a tiež ich označiť názvami. Hrubšie semená zatlačíme po zasiatí trochu silnejšie než semená jemné a zľahka ich presypeme presiatou zemnou zmesou alebo len vrstvičkou piesku. Najjemnejšie semená potom neprekrývame zemou vôbec a len ich opatrne pritlačíme doštičkou.

Pri zimnom a predjarnom vysievaní necháme najprv semená vonku premrznúť, to je neobyčajne dôležité najmä pri rastlinách horského pôvodu, lebo to má blahodarný vplyv na ľahšie a pravidelnejšie vyklíčenie. Až potom uložíme misky alebo hrantíky do studeného pareniska. Na zdarné vyklíčenie treba starostlivé a pravidelné zavlažovanie pôdy podľa potreby. Ak v čase klíčenia semená zabudneme zalievať a horná vrstva pôdy vyschne, spravidla mnoho rastliniek nevyklíči, hlavne pri druhoch s jemnými semenami. Ani nadmerné množstvo vlahy však nie je v tomto štádiu vývoja žiaduce, pretože sa semená zlievajú dokopy, majú málo voľného priestoru a navyše bývajú ešte napádané plesňami. Preto výsevy nikdy nezalievame hadicou, ale vždy radšej krhličkou s jemným kropáčom alebo ručnou rozprašovačkou.

Len čo sa objavia prvé klíčky, doprajeme rastlinám dostatok svetla a vzduchu, nevystavujeme ich však slnečnému úpalu až do času, keď náležite zosilnejú. Po vyklíčení môžeme semenáčiky podľa potreby buď prepichať do hrantíkov, alebo ich presadíme do malých kvetináčikov, ovšem už do zemín vhodných pre jednotlivé druhy. Až neskôr ich presádzame do väčších kvetináčov alebo priamo na určené vhodné miesta v skalke.

Aj počas jari (v máji alebo v júni) môžeme vysievať skalničky do misiek alebo do hrantíkov a tie uložíme do pareniska pod sklo. Druh zeme aj spôsob výsevu sú rovnaké ako pri vysievaní v predjarí a ani ošetrovanie sa v podstate nelíši. Len pareniskové okná nad klíčiacimi rastlinami primerane zatienime alebo natrieme vápenným mliekom a ako mladé rastliny rastú, stále viac okná otvárame, až ich napokon celkom odstránime. Aj tieto rastliny podľa potreby buď pikírujeme do hrantíkov, alebo na záhony a silné jedince sadíme priamo do kvetináčov.

Neskôr vysievame väčšinu bežných druhov skalničiek, ako rožce, tarice alebo taričky a im podobné nepríliš náročné druhy, avšak vždy včas, aby mladé rastliny stihli ešte do jesene dobre zakoreniť a v zime ich nevytiahol mráz. Na prvú zimu im venujeme trochu viac starostlivosti a pozornosti a tiež ich dôkladnejšie prikryjeme čečinou.

Semená niektorých druhov skalničiek, napríklad poniklecov, čemeríc, lewisií a ďalších, najmä zle klíčiacich druhov, treba vysievať ihneď po dozretí semien, teda krátko po zbere, lebo tak dosiahneme oveľa lepšie výsledky než pri výseve až v predjarí nasledujúceho roka. S pribúdajúcim vyzrievaním obaly semien pri mnohých druhoch značne stvrdnú a pučiace klíčky ich potom ťažko prerážajú.

Pri generatívnom spôsobe rozmnožovania, teda pri výseve semien, sa stáva, že len málo druhov a odrôd si uchová všetky pôvodné vlastnosti materských rastlín. Najmä vzklíčené semená skalničiek zušľachtených záhradníckou kultúrou dávajú farebnú zmes nie vždy dosť hodnotných krížencov, ktoré sa spravidla nevyznačujú dobrými vlastnosťami svojich rodičov, a tak sa musíme uchýliť k rozmnožovaniu vegetatívnemu. Robí sa to delením trsov, oddeľovaním odnoží, koreňovými odrezkami, množením odrezkami a tiež vrúbľovaním, hlavne pri vzácnejších druhoch, napríklad pri ježatcoch (Acantholimon) alebo gypsomilkách (Gypsophila).

Najjednoduchší spôsob rozmnožovania je pomocou odnoží; tie totiž ešte v tom istom roku zakoreňujú a stávajú sa samostatnými rastlinami. Odnože celkom jednoducho oddelíme od materských rastlín a zasadíme väčšinou priamo na miesto v skalke alebo na záhone. Tento spôsob je vhodný napríklad pri pochybkoch — Androsace, fialkách voňavých — Viola odorata, rôznych kosatcoch — Iris, rožcoch — Cerastium, plazivých floxoch — Phlox subulata, zimozeleniach — Vinca minor, niektorých veterniciach, napríklad veternici lesnej — Anemone silvestris 'Grandiflora', kopytníkoch — Asarum, acénach — Acaena a im podobných rastlinách. Najbežnejšie sa rastliny rozmnožujú delením silných trsov. Opatrne ich roztrhneme alebo rozrežeme ostrým nožom tak, aby sme nepoškodili korene. Zároveň tiež o niečo skrátime listy, aby sa zbytočne neodparovala voda a rastlina bezpečnejšie zakorenila.

Ako pri ostatných spôsoboch rozmnožovania vyberáme si aj pri delení vždy len jedince vynikajúce najlepšími vlastnosťami, zdravé, dobre olistené, s bohatstvom krásnych kvetov a odolné voči chorobám aj nepriaznivým poveternostným podmienkam. Tým získame kvalitné rastliny rovnako hodnotné, ako bola materská. Prestarnuté rastliny tým navyše omladíme a slabnúce oživíme, takže sa — presadené na nové miesto a do čerstvej, kyprej pôdy — znova odmenia bohatstvom krásnych kvetov.

Skalničky aj trvalky rozdeľujeme spravidla krátko po odkvitnutí, na jar aj na jeseň, a ihneď vysádzame na vhodné miesta, ktoré sme si už vopred pripravili. Pri jesennom rozmnožovaní musíme dbať na to, aby rastliny stihli ešte do príchodu mrazov aspoň čiastočne zakoreniť. Pred príchodom zimy ich dobre utesníme v zemi a dôkladne prikryjeme čečinou.

Najľahšie rozmnožujeme skalničky, ktoré vytvárajú dostatočné množstvo vláskovitých korienkov. Viac pozornosti musíme venovať rastlinám s dužinatými koreňmi. Aby sme ich pri delení zbytočne neporanili, použijeme na to len ostrý nôž a rez urobíme čo najkratší a úplne hladký, pretože veľké rany ľahko zahnívajú. Pri rozmnožovaní rastlín vytvárajúcich podzemky musíme vždy pamätať na to, aby na každom kúsku podzemku zostalo aspoň jedno očko a nová rastlina tak mala vôbec možnosť vypučať. Korene, ktoré sú príliš dlhé, môžeme zároveň s rozdelením primerane skrátiť, aby sme s nimi už nemali toľko práce pri vysádzaní.

Ak budeme chcieť rozmnožiť určité druhy rastlín vo väčšom množstve, nerozdelíme materské rastliny, ale použijeme ďalší vegetatívny spôsob rozmnožovania, a to množenie odrezkami. Aby sme sa však mohli pustiť do odrezkov s úspechom, musíme mať v záhradke aspoň malé parenisko alebo skleník a tiež dobrú zemnú zmes z vyzretej, jemne presiatej kompostovej zeme, piesku, rašeliny a preleželej mačinovky. Najprv si upravíme drenážnu vrstvu z dobre priepustného materiálu — hrubej škváry, črepov z kvetináčov alebo hrubšieho piesku — na ňu navŕšime asi 15 cm zeme. V niektorých prípadoch môžeme dať na povrch ešte primerane silnú vrstvu prepraného jemného riečneho piesku. Potom ho mierne pritlačíme doštičkou, navlhčíme rozprašovačom, a len čo sa po niekoľkých dňoch zem zľahne, môžeme začať s pichaním odrezkov dosť husto vedľa seba. Tomuto spôsobu rozmnožovania dávame prednosť najmä pri takých druhoch skalničiek, ktoré dávajú zo semena príliš rôznorodé potomstvo, ďalej pri kvitnúcich drevinách a, ako už bolo povedané, keď chceme získať väčší počet rastlín. Je veľmi vhodný najmä na rozmnožovanie tarničiek, materinej dúšky, rebríčkov, palín, devätorníkov, plazivých floxov, huseníkov, zvončekov, iberiek, klinčekov, mydlíc, lomikameňov, saturejok, veroník, rozchodníkov a ešte mnohých ďalších druhov skalničiek, vzácnejších okrasných drevín a tiež zakrpatených ihličnanov.

S množením odrezkami a pestovaním pod sklom môžeme začať podľa jednotlivých druhov už od jari, len čo rastliny začnú pučať, a pokračujeme až do neskorej jesene. Najvhodnejším časom pre väčšinu skalničiek je však leto (júl a august), keď sú už výhonky alebo letorasty dostatočne vyzreté. Predpokladom úspešného pestovania je zase zdravý materiál zo zdravých, silných a hodnotných rastlín. Na odrezky berieme podľa možnosti nekvitnúce výhonky, a ak predsa majú násadu pukov, odstránime ju. Odrezky môžeme pichať do misiek, hrantíkov alebo kvetináčov do primerane vlhkej pôdy; potom ich ukladáme pod sklo do pareniska alebo skleníka, alebo ich pikírujeme priamo do pareniska. Každý jednotlivý odrezok opatrne pritlačíme, aby sa vytvorilo dobré spojenie s pôdou, jednotlivé druhy a odrody od seba oddelíme a starostlivo označíme menom. Zasadené odrezky prestriekame rozprašovačom; množstvo vlahy riadime vždy podľa druhu rastlín a počasia. Nikdy nepoužívame krhly či hadice. Za slnečných dní odrezky tienime a neskôr aj opatrne vetráme.

V parenisku s povrchovou vrstvou piesku, prípadne s prímesou popola z dreveného uhlia, môžeme množiť aj odrezky takých druhov rastlín, ktoré ľahko zahnívajú, ako napríklad huseníky, pupalky, fialky alebo prýštece. Tvrdšie odrezky môžeme zapichovať priamo do piesku, mäkké radšej pomocou kolíka, aby sa neohýbali a nelámali.

Rastliny množené odrezkami treba neustále prezerať; poškodené, plesnivejúce alebo zahnívajúce odrezky musíme ihneď odstrániť, aby choroby nezachvátili zdravé.

V teplom a náležite vlhkom prostredí vytvoria odrezky čoskoro kalus a onedlho nato aj zakoreňujú. Sú však aj druhy, ktoré koreňujú veľmi ťažko alebo nezakoreňujú vôbec. V tom prípade si môžeme pomôcť rastovými stimulátormi; používame ich najmä pri množení lepších odrôd huseníka, záhradných aj skalkových klinčekov, prýštecov, plazivých gypsomiliek (hlavne Gypsophila paniculata 'Rosenschleier'), plazivých floxov, santolín a ďalších. U nás sa vyrába v práškovej forme stimulátor AS-1 a stimulátor VS-9. Rezné plochy sa buď ponoria do práškového stimulátora, alebo do roztoku. Pri roztoku sa čas ponorenia riadi koncentráciou roztoku. Preto sa vždy riadime návodom.

Koreňovými odrezkami môžeme rozmnožovať celkom ľahko skalničky aj trvalky takmer v každom ročnom období, teda aj za nepriaznivého počasia v miernej zime. Najprv vyberieme vyhliadnuté materské rastliny zo zeme, prepláchneme im vodou korene, z koreňového systému oddelíme najsilnejšie korienky a rozdelíme ich na kúsky dlhé 3—5 cm. Slabé korienky na rozmnožovanie nepoužívame, pretože zakoreňujú len veľmi pomaly a dosť zle. Rez musí byť zase čo najkratší a úplne hladký. Odrezky potom vysádzame do kvetináčov, do misiek alebo do hrantíkov do ľahkej, hlinitopiesočnatej pôdy s prímesou starého kompostu a zakrývame ich vrstvou zeme vysokou na prst.

Misky, hrnčeky alebo hrantíky s koreňovými odrezkami ukladáme do studeného pareniska a necháme ich zakoreniť pod sklom, za primeranej vlahy a dostatku svetla. Za prudkého slnka ich však treba tieniť. Potom ich buď presádzame do kvetináčov, alebo priamo na miesto do skalky či na záhony, kde rastliny čoskoro zakorenia.

Tento spôsob rozmnožovania koreňovými odrezkami používame najmä pri japonských veterniciach, prvosienkach (napríklad Primula denticulata), ozdobnej ježibabe — Echinops, kotúči — Eryngium, a to najlepšie v čase od novembra do februára, hoci sa dajú týmto spôsobom rovnako dobre rozmnožovať aj v letnom období.

Pomerne ľahkým spôsobom rozmnožovania je aj potápanie výhonkov. Aby sme však touto cestou získali viac nových jedincov, treba dostatok kvalitných materských rastlín. Potápanie sa robí tak, že vhodné vetvičky ponoríme do humóznej pôdy; odporúča sa pred ponorením ich trochu poraniť v mieste ponorenia do zeme tak, že sa podviažu drôtikom alebo zľahka narežú, aby mohli ľahšie vytvoriť kalus, z ktorého potom vypustia korienky.

Týmto spôsobom sa rozmnožujú nízke, často aj dosť vzácne kríčky lykovca — Daphne cneorum, D. arbuscula aj D. blagayana, zakrpatené rododendrony, vresy, vresovce aj ďalšie, väčšinou veľmi krásne vresovcovité rastliny, ďalej zakrpatené ihličnany.

Tvorbe ďalších koreňov pomáhame prostým navŕšením normálnej hlinitopiesočnatej pôdy s prídavkom rašeliny, ktorá udržiava patričnú vlhkosť okolo rastlín, alebo priamo presypaním celých trsov, kríčkov či kobercov. Tak si môžeme celkom ľahko rozmnožiť napríklad materinu dúšku, niektoré zvončeky, klinčeky, petrorágie (Petrorhagia), tarice, ale aj zimozelene alebo vresovce. Len čo tieto rastliny vytvoria dostatok koreňov, opatrne odhrnieme navŕšenú zem, odnože s korienkami odstrihneme a vysádzame ich buď priamo na miesto či do kvetináčov, alebo ich ešte necháme zosilnieť na množiarenskom záhone.

Niektoré skalničky, ktoré ľahko vytvárajú na svojich podzemných častiach korienky, nemusíme množiť odrezkami, ale rozmnožujeme ich takzvanými odtržkami. Zakorenené výhonky jednoducho odtrhneme od materskej rastliny a podľa ich druhu a sily ich ďalej pestujeme ako odrezky buď pod sklom v miernom polotieni, alebo v množiarenskom záhone, a to buď vo voľnej pôde, alebo v kvetináčoch. Tak si môžeme rozmnožiť napríklad materinu dúšku, huseníky, floxy, zbehovce, lomikamene, pyštek, rozchodníky, veroniky a rad ďalších skalničiek s podobnými vlastnosťami. Túto prácu však treba urobiť včas, najneskôr v septembri, aby rastliny stihli ešte do príchodu zimy dobre zakoreniť.

Nejeden skalničkár sa časom neuspokojí len s výpestkami získanými kúpou alebo výmenou, zvlášť keď mu jeho malé kráľovstvo ponúka viac možností, ako rozhojniť kultúry, ako sa dožiť prekvapenia. V tomto poskytuje najviac možností zber semien v záhradke aj vo voľnej prírode.

Výsledok pestovania môže priniesť príjemné prekvapenie, ale aj sklamanie. Musíme sa však obrniť trpezlivosťou, pretože čas, ktorý uplynie od zberu semien až po kvety, sa meria na rad mesiacov a neraz aj rokov. Navyše neraz zistíme, že sme sa dlho zaoberali semenáčikmi rôznych trvácich burín, alebo že sa dorastené semenáčiky určitých druhov skalničiek zďaleka nepodobajú materským rastlinám, lebo príroda ich vracia k pôvodným tvarom, z ktorých kedysi vzišli ich rodičia.

To nás však nesmie odradiť od zaujímavej a poučnej práce, plnej rôznych prekvapení aj nových objavov. Aby sme mali aj na tomto poli pôsobnosti úspech, musíme začať správne pracovať už pri zbere semien. Najdôležitejšie je vystihnúť čas, keď začnú semená dozrievať. V tom čase spravidla plody hnednú, začínajú sa otvárať, pukať, alebo sa dajú ľahko oddeliť z lôžok, v ktorých spočívali (napríklad nažky ponikleca alebo veternice). Potom dáme rôzne tobolky, struky, šešuľky a šešule aj nažky a dvojnažky do vrecúšok, označíme názvami a uložíme (okrem semien, ktoré treba vysievať ihneď po dozretí) v suchej miestnosti, ale nie na priame svetlo. Tam ponecháme našu „úrodu" po dobu niekoľkých týždňov a až potom semená vyčistíme napríklad presypávaním cez rôzne jemné sitá. To už sú pripravené buď na výsev, alebo na ďalšie uloženie až do času, keď ich budeme môcť vysievať „na sneh", aby náležite premrzli. Potom už neostáva než čakať, niekedy rok, inokedy tri aj viac rokov, na výsledok svojej práce.

Každý výsev by sme mali označiť okrem názvu aj dátumom, a to tak, aby označenie bolo trvanlivé. Výborne sa hodí menovka z umelej hmoty popísaná nezmazateľným atramentom alebo zinkový plech s vyrazeným menom či označenie v sklenenej, bezpečne uzavretej trubičke. Stačí aj obyčajné číslo výsevu, ktorému zodpovedá príslušné označenie v zozname.

Zvláštnu pozornosť musíme venovať semenám skalničiek, ktoré nevyklíčia v prvom roku, aby sme na ne nezabudli a nezničili si neraz aj veľmi cenné výsevy.

Acaena Mutis ex L. — acéna Rosaceae — ružovité

Nenáročná stálezelená plazivo vankúšovitá skalnička výborne pokrývajúca aj väčšie plochy pôdy; vhodná aj do kamenných chodníčkov a na okraje múrikov. Kvety sú nenápadné, ozdobná je hlavne listom a tiež ihličkovitými semenníkmi, ktoré sa objavujú od augusta. Vyžaduje slnečné až polotienisté stanovište, sucho a je vďačná za prikrývku počas holomrazov. A. argentea Ruiz et Pav. — list strieborný, dorastá do výšky 3—5 cm. A. buchananii Hook. f. — list pekne strieborno sivý, výška 5—10 cm. A. glauca hort. — olistenie modrozelené, výška 10—15 cm. A. microphylla Hook. f. — list hnedozelený, plody ježaté s rubínovým nádychom, výška 5—10 cm.

Achillea L. — rebríček Asteraceae — astrovité

Nenáročné rastliny s bohatým sortimentom do skaliek aj záhonov, väčšinou vankúšovitého vzrastu, s aromatickým, najčastejšie strieborno sivým olistením. Majú radi slnko až úpal, niektoré sa hodia aj na rez. A. argentea Vis. — list striebristý, pekne delený, výška 15—20 cm, kvitne bielo v júni až júli. A. tomentosa L. — list zelený, vlnitý, zvlášť vhodný do suchého a kamenistého prostredia, výška 10—15 cm, kvitne v júni až auguste.

Adonis L. — hlaváčik Ranunculaceae — iskerníkovité

Obľúbená jarná skalnička na slnko až mierny polotieň. Má rada vápnik, drenáž a na zimu je vďačná za prikrývku lístím alebo čečinou. Darí sa jej však všade, kde ju neruší presádzanie a kde sa ani v blízkosti zbytočne nekyprí pôda. A. vernalis L. — kvitne veľkými zlatožltými kvetmi v apríli, dorastá do výšky 15 až 20 cm.

Ajuga L. — zbehovec Lamiaceae — hluchavkovité

Plazivá trvalka tvoriaca značné porasty na vlhších miestach. Listy majú kovový lesk, modré kvety sú usporiadané v klasoch. Znáša dobre slnko aj polotieň. Listy sú stálezelené. A. pyramidalis L. 'Metallica Crispa' — listy hnedočervené, kovovo lesklé, dorastá do výšky až 10 cm a kvitne modro v apríli až máji. A. reptans L. — rastie bujne, výška 10—15 cm, kvitne modro v apríli až máji. 'Alba' — bielo kvitnúca odroda, výška 16 cm, kvitne v máji a júni. 'Multicolor' — list hnedočervený, žltopestrý, výborná náhrada trávnika na zatienených miestach; výška 10—15 cm, kvitne modro v máji až júni.

Alyssum L. — tarica Brassicaceae — kapustovité

Žiarivo žlto kvitnúca jarná skalnička, celkom nenáročná na pôdu a stanovište. Pre skalky a skalné múriky na slnku a na úpale celkom nepostrádateľná. A. montanum L. 'Berggold' — zvlášť pekná plazivá tarica; vyniká najmä v spojení s nízkou veronikou (Veronica prostrata); výška 10—15 cm, kvitne žiarivo jasne žlto v máji až júni. A. saxatile L. — tvorí ružice podlhovastých sivo plstnatých listov, výška 20—25 cm, kvitne čisto žlto v apríli až máji. 'Citrinum' — výška 20 cm, kvety citrónovo žlté. Kvitne v apríli až máji. 'Compactum' — kompaktný vzrast, výška 20 cm, kvety žiarivo žlté, kvitne v apríli až máji.

Androsace L. — pochybok Primulaceae — prvosienkovité

Horská rastlina s drobnejšími aj väčšími ružicami. Tvorí celé husté hniezda. Vyhovuje jej normálna záhradná pôda s prímesou piesku a humusu a miesto na slnku až v polotieni. Uplatňuje sa v skalkách aj skalných múrikoch. A. mucronifolia Watt — list zelený, pravidelné ružice, výška 5—10 cm, kvitne ružovo v apríli až máji. A. sarmentosa Wall. — vytvára množstvo pravidelných ružíc. Zvlášť vhodný druh do kvetinových múrikov; výška 10—15 cm, kvitne ružovo v máji až júni.

Anemone L. — veternica Ranunculaceae — iskerníkovité

Obľúbená, väčšinou v jarných mesiacoch kvitnúca trvalka, prevažne s nižším vzrastom, vhodná hlavne do skaliek a hájnych partií v záhradkách. Má rada slnko až polotieň a primerane vlhkú pôdu s dostatočným obsahom humusu. A. × lesseri Wehrh. (A. silvestris × A. multifida) — podobná veternici lesnej, opakuje karmínovo červené kvety, výška 25—40 cm, kvitne v máji až júni. A. silvestris L. 'Grandiflora' — známa lesná veternica s väčšími kvetmi, dobre znáša tieň. Vhodná medzi kroviny a pod stromy aj do skaliek. Kvitne bielo v máji až júni, výška 25—40 cm.

Antennaria Gaertn. — plešivec Asteraceae — astrovité

Nízka strieborno sivá vankúšovitá a koberce tvoriaca skalnička, ktorej sa darí aj na chudobných, veľmi suchých pôdach na slnku. Hodí sa do skaliek, na obruby, na oživenie vresovísk aj ako veľmi dobrá náhrada trávnika na úpale. A. dioica (L.) Gaertn. 'Rubra' — olistenie strieborno sivé, kvety ružové, výška 10 cm. 'Tomentosa' (A. tomentosa hort.) — strieborno sivé olistenie, kvety biele, výška 10 až 15 cm. Kvitne v máji. A. plantaginifolia (L.) Hook. — stredne veľké sivé plstnaté listy, výška 10—20 cm, kvitne bielo v máji až júni.

Anthericum L. — jagavka Liliaceae — ľaliovité

Zaujímavá trvalka s trávovitými listami a bielymi ľaliovitými kvetmi, v kultúre nenáročná. Vhodná na slnko až polotieň. A. liliago L. — list úzko trávovitý, kvety biele, drobnejšie v značnom množstve; výška 30—50 cm, kvitne v máji až júni. Vyžaduje ľahkú, priepustnú pôdu. A. ramosum L. — pre väčšie skupiny a alpínum, kvety drobné, biele, usporiadané v rozkonárených metlinách, výška 50—70 cm, kvitne v júni až júli.

Aquilegia L. — orlíček Ranunculaceae — iskerníkovité

Známa nízka až stredne vysoká trvalka s veľkými jednotlivými kvetmi v rôznych farbách. Vhodná na slnko až polotieň. A. akitensis Huth — veľmi zaujímavý orlíček, list sivozelený, kvety modré, výška 15 cm, kvitne v máji až júni. A. alpina L. 'Superba' — medzi kamene, má rád čiastočné zatienenie, kvety čisto modré, výška 25—40 cm, kvitne v máji až júni. A. discolor Levier et Leresche — jeden z najnižších, zvlášť vhodný do skalky. Kvety modré, vnútri biele, výška 10—15 cm, kvitne v máji až júni. A. flabellata Sieb. et Zucc. — list sivozelený, kvety veľké, ostroha zahnutá. Farba kvetov modrobiela, kvitne v júni. 'Nana Alba' — pekné olistenie, ušľachtilý biely kvet, výška 15—20 cm, kvitne v júni.

Arabis L. — huseník Brassicaceae — kapustovité

Známe vankúšovité skalničky, hojne kvitnúce. Vhodné na väčšie plochy v skalkách, skalných múrikoch aj na obrubách. Vyhovuje im slnko až polotieň a normálna záhradná pôda. A. × arendsii Wehrh. 'Rosabella' — jeden z najlepších, kvety žiarivo ružové, výška 10—15 cm, kvitne v apríli až máji. 'Rosea' — kvety jednoduché, svetlé až tmavoružové, výška 10—20 cm, kvitne v apríli až máji. A. caucasica Schlechtend. 'Plena' (A. albida Stev. ex Fisch. 'Plena') — veľmi obľúbený, plnokvetý, kvety biele, výška 20—25 cm, kvitne od marca do mája. 'Schneehaube' — skoro pučí, kvitne bielymi jednoduchými kvetmi v marci až máji, výška 10—20 cm. 'Variegata' — so žltopestrými listami a jednoduchými bielymi kvetmi, výška 10—15 cm, kvitne v marci až máji.

Armeria Willd. — trávnička Plumbaginaceae — olovníkovité

Tvorí mačinovité kôpky, ktoré zvlášť dobre vyniknú medzi kameňmi v skalke aj na obrubách. Najlepšie sa im darí v suchých piesočnatých a priepustných pôdach na slnku, kde sa dobre uplatňuje ich stála zeleň a bohatstvo opakovaných kvetov. A. caespitosa (Cav.) Boiss. (A. juniperifolia (Vahl) Hoffmgg. et Link) — tvorí drobnejšie mačinovité pichľavé kôpky, dorastá do výšky asi len 5 cm, kvitne ružovo v apríli až máji. Je vápnostrežná, vyžaduje drenáž a zimnú prikrývku. 'Alba' — kvitne bielo v apríli až máji, výška 5 cm. 'Suendermanii' — pekná záhradná odroda s kvetmi sýto ružovými, výška 10 cm, kvitne v apríli až máji. A. maritima (Mill.) Willd. — list sviežo zelený, trávovitý, kvety ružové, výška 10—15 cm, kvitne v máji až júli. 'Alba' — biela, výška 15 cm, kvitne v máji až júli. 'Laucheana' — žiarivo karmínovo červená, výška 15—20 cm, kvitne v máji až júli. 'Rosea Compacta' — kvety karmínovo ružové, výška 15 cm, kvitne v máji až júli. 'Vindictive' — kvety jasne červené, výška 20—30 cm, kvitne v máji až júli.

Artemisia L. — palina Asteraceae — astrovité

Rastliny, ktoré sa uplatňujú oveľa viac pre svoje strieborno sivé olistenie než pre svoje celkom nenápadné kvety. Farba listov strieborno sivých druhov pekne kontrastuje s ostatnými zeleno olistenými trvalkami. Vyžadujú slnko až úpal; najlepšie sa im darí a najkrajší vzhľad majú na chudobných piesočnatých pôdach, dobre chránených proti trvalej vlhkosti. A. nitida Bertol. (A. pedemontana Balb.) — poliehavý vzrast, striebristý list, výška 10—15 cm. A. schmidtiana Maxim. 'Nana' — jemne olistená, žiarivo striebristá, kvety biele. Dobre kryje pôdu aj na väčších plochách v suchých a slnečných polohách, výška 10 cm. A. vallesiaca All. — jeden z najkrajších druhov paliny. Celá rastlina je belavá, plstnato ochlpená. Kvitne žlto v septembri až októbri, výška 20—30 cm.

Asarum L. — kopytník Aristolochiaceae — podražcovité

Známy aj z našich lesov, ozdobný obličkovitým lesklým listom. Má rád humóznu pôdu a znáša polotieň aj tieň. A. europaeum L. — veľmi dobrá náhrada trávnika na tienistých miestach, pekný najmä v spojení s papraďami. Vhodný tiež na voľné rozrastanie pod okrasnými drevinami. Výška 10 cm.

Aster L. — astra Asteraceae — astrovité

Cenné na jar kvitnúce trvalky s mnohostranným použitím. Vyžadujú dobrú kyprú záhradnú zeminu a miesto na slnku. A. alpinus L. — tvorí ploché vankúše; výborná do skaliek a na obruby aj skalné múriky, kvety jasne modré, výška 20 cm, kvitne v máji až júni. 'Güte' — kvety veľké, čisto ružové, výška 20 cm, kvitne v máji až júni. 'Rex' — kvety modré, stred žltý, výška 20 cm, kvitne v máji až júni.

Astilbe Buch. — Ham. — astilba (čechrava) Saxifragaceae — lomikameňovité

Neúnavne kvitnúca trvalka na polotienisté stanovištia, zvlášť dekoratívna farbou svojich kvetov usporiadaných v štíhlych metlinách. V pôdach stále primerane vlhkých sa darí astilbám aj na plnom slnku. Prospieva v každej dobrej pôde s dostatočným obsahom humusu. Kvitne od júna do septembra. A. chinensis (Maxim.) Franch. et Sav. 'Pumila' — nízka zhustene rastúca odroda s úzkymi fialovo ružovými metlinami kvetov, výška 25 cm, hodí sa na slnko až tieň, na skalné partie, kvitne v auguste až septembri. A. × crispa Arends 'Perkeo' — rozkošná zakrpatená odroda so zkučeravenými listami a tmavo ružovými metlinami kvetov. Iba 15 cm vysoká, kvitne v júli.

Aubrieta Adans. — tarička Brassicaceae — kapustovité

Patrí k najznámejším a najkrajším skalničkám. Tvorí bohato kvitnúce vankúše, až sa pod masami kvetov takmer stráca olistenie. Uplatňuje sa v skalkách, kvetinových múrikoch aj na obrubách na slnku. Celkom dobre jej vyhovuje dobrá hlinitopiesočnatá záhradná pôda. Všetky taričky kvitnú v apríli až máji. Dorastajú do výšky 5—10 cm. A. deltoidea (L.) DC. var. graeca Regel — tvorí zhustené vankúše, kvitne modro. Niektoré záhradné odrody: A. × cultorum Bergm. 'Barkers Double' — karmínovo červená, plnokvetá, 'Blue Emperor' — tmavo modrofialová, 'Carnival' — fialová, 'Grandiflora' — veľkokvetá jasne modrofialová, 'Downers G. R.' — fialová, 'Dr. Mules' — modrofialová, 'Moerheimii' — karmínovo ružová, 'Rosenteppich' — veľkokvetá, karmínovo ružová, 'Schloss Eckberg' — levanduľovo modrá, 'Tauricola' — modrofialová, 'Tauricola Alba' — biela, 'Vesuv' — karmínovo červená, 'Suendermannii' — modrofialová, medovo voňajúca.

Bellis L. — chudôbka Asteraceae — astrovité

Rozkošná zakrpatená chudôbka na slnečné až polotienisté miesta v skalke. Vyhovuje jej dobrá záhradná pôda a je vďačná za zimnú prikrývku. B. perennis L. 'Monstrosa' — kvety žiarivo ružovočervené, plné, výška 10 cm, kvitne v marci až júli.

Brunella pozri Prunella

Calceolaria L. — papučka (črievičník) Scrophulariaceae — krtičníkovité

Pôvabné rastliny s kvetmi podobnými papučkám. Majú radi slnko až polotieň a dobrú piesočnatú pôdu s dostatočným obsahom humusu. Vyžadujú na zimu suchý kryt. C. biflora Lam. (C. plantaginea Sm.) — tvorí malé ploché ružice listov a kvitne sýto žltými kvetmi s purpurovo červenými bodkami vždy v júni až auguste; výška 10 cm. C. polyrrhiza Cav. — listy podlhovasto vajcovité, kvety žlté, kvitne v júni až auguste; výška 15 cm.

Caltha L. — záružlie Ranunculaceae — iskerníkovité

Známa rastlina zvlášť vhodná na vlhké stanovištia. Záružlie má rado slnko až polotieň, kyprú, stále vlhkú záhradnú pôdu a najlepšie sa uplatňuje v blízkosti nádrží a vodných tokov. C. palustris L. — listy sviežo zelené, lesklé, kvety sýto žlté, výška 20—30 cm, kvitne v apríli až máji. 'Multiplex' ('Flore Pleno') — kvety plné, zlatožlté, výška 30 cm, kvitne v apríli až máji.

Campanula L. — zvonček Campanulaceae — zvončekovité

Rastliny nepostrádateľné v každej záhradke a skalke, zvlášť pre vítaný letný čas kvitnutia. Vyhovuje im miesto na slnku aj v polotieni a kyprá, hlinitopiesočnatá pôda s obsahom humusu. Nižšie druhy sa uplatňujú v skalkách a kvetinových múrikoch aj ako predsadba pred trvalkami na rabatoch a kvetinových záhonoch. Vyššie druhy sú vhodné do skupinových výsadieb aj do susedstva rôznych drevín. C. bellidifolia Adams — vzácnejší zvonček, podobný C. aucheri, líši sa len okrúhlymi, chudôbke podobnými listami. Je skorý, tvorí pekné podušky a kvitne modro v apríli až júni, výška 10—15 cm. C. carpatica Jacq. — karpatský zvonček; patrí k najznámejším, je nenáročný, bohato kvitne dosť veľkými modrými kvetmi. Výška 15—30 cm, kvitne v júni až auguste. Vhodný tiež na obruby. C. cochleariifolia Lam. (C. pusilla Haenke) — listy vajcovité, malé, kvety pôvabné, svetlo modré, výška 10 cm. Najlepšie mu vyhovuje humózna, kamenistá pôda, vhodný tiež do kvetinových múrikov. Kvitne v júni až auguste. C. garganica Ten. — kvety hviezdicovité, modrofialové, výška 10 cm, kvitne v júni až auguste. C. glomerata L. 'Acaulis' — kvety nahlúčené v klbkách, zvončeky tmavo modrofialové, výška 15—20 cm, kvitne v júni až auguste. C. portenschlagiana Roem. et Schult. — listy okrúhlo srdcovité, kvety vzpriamené, zvončeky modrofialové; neúnavne kvitnúci, výška 10—15 cm, kvitne v júni až auguste. Veľmi vhodný do múrikov. C. poscharskyana Degen — bujne rastúci otužilý druh tvoriaci dlhé výhonky, hviezdicovité kvety modrofialové, výška 15 až 20 cm, kvitne v máji až júni.

Cerastium L. — rožec Silenaceae — silenkovité

Sivo striebristo olistené nízke trvalky, ktoré porastú v krátkom čase veľké plochy. Výborné na suché svahy a miesta na úpale, kde sú dobrou náhradou trávnika aj na najhorších pôdach. Uplatňujú sa tiež na suchých múrikoch. C. alpinum L. lanatum (Lam.) Aschers. et Graebn. — nízučký sivoplstnatý rožec. Výška 5—8 cm, kvitne bielo v júni. Iba na skalné partie. Vyžaduje prímes humusu a primeranú vlhkosť. C. arvense L. 'Compactum' — list matne zelený, kvety biele, výška 15 cm, vzrast zhustený, nebujnie; kvitne v máji až júni. C. biebersteinii DC. — list strieborno sivý, kvety biele, výška 20—25 cm, vzrast veľmi bujný, vhodný aj na obruby; kvitne v máji až júni. C. pennsylvanicum Hock. — list sivozelený, kvet biely, robustný vzrast, výška 20—25 cm, kvitne v máji a júni. C. tomentosum L. var. columnae (Ten.) Arcang. — list strieborno sivý, kvet biely, výška 10 cm, tvorí zhustené podušky; kvitne v máji až júni.

Chrysanthemum L. — margaréta (chryzantéma) Asteraceae — astrovité

Tento rod obsahuje bohatý sortiment krásne kvitnúcich trvácich rastlín vhodných na záhony, trvalkové skupiny, do skaliek a na rez kvetov do váz. Všetky vyžadujú miesto na slnku a dobrú pôdu. Ch.

Týmto rodom prehľad končí — obsiahne teda skalničky od rodu Acaena po Chrysanthemum, teda písmená A až Ch. Ďalšie druhy vrátane tých, ktoré kvitnú až koncom leta, nájdete v samostatnom článku skalničky, a všeobecné zásady výsadby trvácich rastlín v prehľade trvaliek.