Santolina

Stálozelené, aromaticky voňajúce kry alebo polokry

Stanovište: teplé slnečné miesta v skalke alebo na kamenistých záhonoch
Výška: 30–50 cm
Doba kvitnutia: júl–august
Množenie: výsevom alebo odrezkami

Rod Santolina je rozšírený desiatimi druhmi v západnom Stredomorí. Malé aromatické kríky alebo polokry majú striedavé, jednoduché alebo zúbkaté a perovito laločnaté listy. Malé, rúrkovité, žltkasté až biele kvety sú usporiadané v malých až stredne veľkých hlávkach, jednotlivé kvety stoja na dlhých stopkách. Plody sú trojhranné až štvorhranné nažky bez chmýria.

Nemnohé pestované druhy, ktoré patria do čeľade astrovitých (Asteraceae), sú v stredoeurópskej klíme len podmienečne mrazuvzdorné. Potrebujú teplé, chránené stanovište a v zime ochranný kryt z čečiny. V záhrade vyžadujú slnečné miesto na priepustnej, štrkovitej, hlinito-humóznej pôde. Najlepšie je vysadiť ich do skalky alebo na kamenistý záhon, k päte suchých múrikov, k južnej stene domu a pod. Dobre znášajú spätný rez, a preto sú vhodné na lemovanie záhonov.

Až 50 cm vysoký, korenisto voňajúci, husto rozvetvený krík s poliehavo vystúpavými vetvami. Listy sú 2–4 cm dlhé, husto zoskupené, jemne perovito strihané, rovnako ako výhonky striebristo plstnaté. Kvety sedia v sýtožltých hlávkach, ktoré nesú 15 cm dlhé stopky nad kríkom; objavujú sa v júli až auguste. Rozšírená je od Pyrenejí až po severozápadné Taliansko na suchých, kamenistých stanovištiach. V kultúre ide o najdôležitejší a najčastejšie pestovaný druh.

Tvorí husté, striebristo biele, 5–10 cm vysoké vankúše; výhonky sú krátke a husto olistené s vykrajovane vrúbkovanými a perovito strihanými listami. Žltkasto biele kvety nesie v lete. Rastie v Španielsku vo výškach od 2200 m na suchom štrku. Pri pestovaní v skalke alebo v koryte musí byť celoročne chránená pred vlhkom.

Tvorí 30–50 cm vysoké, holé, tmavozelené, aromaticky voňajúce trsy s poliehavo vystúpavými výhonkami. Úkrojky perovitých listov sú len 1 mm dlhé. Žlté kvety v 7–12 mm širokých hlávkach sa objavujú v júli až auguste. Pochádza z Iberského polostrova, južného Francúzska a severozápadnej Afriky, kde rastie na suchých, kamenistých pôdach. Používa sa podobne ako Santolina chamaecyparissus.