Lomikameň (Saxifraga)

Tvarovo bohatý rod, rastliny tvoria väčšinou vankúše, alpínková trvalka.

Stanovište: Slnečné a polotienisté; čerstvá, humózna až suchá, vápenatá pôda
Výška: Až 50 cm
Čas kvitnutia: Apríl – september
Rozmnožovanie: Výsevom, odnožami alebo delením

Väčšina z viac než 300 druhov lomikameňov z čeľade lomikameňovitých (Saxifragaceae) rastie v horských oblastiach severnej pologule. Mnohé sa prispôsobili chladným a nehostinným podmienkam natoľko dobre, že ich nájdeme ešte vo veľkých výškach a na miestach, ktoré sa zdajú pre život rastlín celkom nevhodné. Existujú tak druhy, ktoré dokážu rásť aj na severe Grónska (lomikameň snežný čiže arktický – Saxifraga nivalis); lomikameňSaxifraga hirculussa našiel v Himalájach vo výške nad 5000 m. Väčšina druhov je dnes chránená zákonom.

Lomikameň rastie často v skalných škárach alebo v štrbinách medzi kameňmi. S výnimkou niekoľkých jednoročných druhov, ktoré majú pomerne jemné korene, sú lomikamene ukotvené prevažne v kamenistej pôde mohutným koreňovým systémom alebo plazivými podzemkami. Ich väčšinou stálezelené listy sú mnohotvárne, často prízemné a ružicovité alebo tvoria vankúše. Jednotlivé kvety sú väčšinou zostavené v metlinatých súkvetiach, majú 5 korunných lupienkov, 5 – 10 tyčiniek a 2 čnelky.

Na vonkajšie pestovanie v skalke sú v špecializovaných obchodoch dostupné rôzne druhy a odrody. Malo by sa však dbať na to, aby stanovište zodpovedalo veľmi rozdielnym nárokom jednotlivých druhov. Len tak sa budú rastliny vášho druhu dobre a zdarne vyvíjať. V obchodoch nájdete aj niektoré druhy na izbové pestovanie. Lomikamene sa rozmnožujú výsevom alebo delením hneď po dozretí semien.

Podľa určitých spoločných vlastností sa lomikamene združujú do botanických skupín. Rôzne možnosti použitia a nároky na stanovište sú uvedené pri jednotlivých sekciách:

Lomikameň je vytrvalá skalnička, ktorá u nás bez problémov prezimuje vonku. Nároky sa však medzi skupinami líšia natoľko, že jediná rada pre celý rod neexistuje — vankúšovité druhy chcú slnko a štrk, tienisté naopak čerstvú pôdu bez priameho slnka. Podľa toho vyberajte miesto aj susedov na záhone.

Základ je priepustná pôda bez stojatej vody. V skalke sa lomikameňom darí v piesočnato-štrkovitom substráte, v škárach medzi kameňmi a vo vyvýšených záhonoch. Väčšina ružicovitých a vankúšovitých druhov má rada vápenatú pôdu a plné slnko, tienisté druhy si vystačia s polotieňom a čerstvou humóznou zeminou. V hrantíku aj v korytku je nutná drenážna vrstva — premokrenie koreňov znáša lomikameň horšie než sucho.

Zalieva sa striedmo a radšej menej často; zavedené trsy vydržia aj dlhšie sucho. Na živiny je lomikameň nenáročný — bohato stačí jedno slabé prihnojenie organickým hnojivom na jar pred nasadením pukov, napríklad Hnojíkom v slabom výluhu. Prehnojená rastlina rastie do mäkka, vankúš sa rozpadáva a horšie prezimuje.

Po odkvitnutí sa odstrihnú odkvitnuté stvoly pri päte ružice — rastlina potom neplytvá silou na semená a vankúš zostáva hustý. Zaschnuté alebo preriedené časti trsu na konci leta vyčistite a medzery zasypte trochou štrkopiesku, aby sa ružice mohli znovu zakoreniť. Zimná prikrývka nie je nutná, skôr škodí: pod vlhkým lístím vankúše hnijú.

Najjednoduchšie je delenie trsu po odkvitnutí alebo skoro na jeseň. Vankúšovité druhy sa dajú rozmnožovať aj jednotlivými ružicami ako odrezkami — odrezanú ružicu zapichnite do vlhkého piesku a udržujte v tieni, kým nezakorení. Výsev má zmysel hlavne pri botanických druhoch a semená sa sejú čerstvé, hneď po dozretí. Rovnakým spôsobom sa rozmnožujú aj ďalšie skalničky, napríklad skalnica alebo rozchodník.

Veľmi bohato kvitnúce druhy a odrody na plošné výsadby; tvoria machovité stálezelené vankúše, darí sa im na čerstvých piesočnato-humóznych pôdach, v polotieni; sú vhodné aj do skaliek a na obruby.

Hybridy vznikli krížením rôznych druhov sekcie Dactyloides, tvoria vankúše a kvitnú v rôznych farbách (pozri tabuľku nižšie).

Tvorí tmavozelené vankúše; rastie ešte vo výške 4000 m. Odroda ‚Findling‘ je 10 cm vysoká a má veľké biele kvety; kvitne v máji až júni.

Rastie trsnato a redšie, je 10 – 15 cm vysoký; má trojlaločné listy a malé biele hviezdicovité kvety.

Ich kvety sa dvíhajú v metlinách nad listové ružice; listy majú na okrajoch často vápenaté kôrky; darí sa im na štrku a v puklinách skál na plnom slnku a na vápenatej pôde.

S veľkými ružicami široko čiarkovitých listov; pyramidálne stavané, nápadne veľké kvetné metliny sú biele a 50 cm vysoké; potrebuje neoslnenú polohu. Dobrá kvetina na rez.

Tvorí pologuľovité ružicovité vankúše z úzkych, vajcovitých listov; miluje slnečné až polotienisté polohy, prednostne na vápenci; mierne rozkonárené, žľaznaté stonky nesú biele, často červeno bodkované kvety. Rastlina je 1 – 40 cm vysoká. Odroda ‚Rosea‘ má červenkasté listy a ružové kvety; je 20 cm vysoká.

Husté stálezelené vankúše z lievikovitých ružíc sa hodia ako obruba alebo plošné ozelenenie v polotienistej a od slnka odvrátenej polohe; uprednostňujú čerstvú pôdu.

Má tmavozelené stopkaté listy, biele metliny kvetov v júni až júli; je až 25 cm vysoký.

Má veľké tmavozelené listové ružice, vysoké biele metliny kvetov sa rozvíjajú v máji až júni; je 30 cm vysoký. Odroda ‚Elliott‘ je 20 cm vysoká, celkovo ozdobnejšia než druh, má ružové kvety na červenkastom stvole.

Do žiadnej z predchádzajúcich skupín nezapadajú tieto tri druhy — každý má vlastné nároky a v záhrade sa s nimi zaobchádza inak než s bežnými vankúšovitými skalničkami.

lomikameň vždyzelený rastie prirodzene na vápenci vo vysokých horách alebo v prameniskách. Pri tomto druhu sú aj vzpriamené kvetné stonky obsadené početnými hrubými, štetinato brvitými listami. Redšie súkvetia nesú od júna až do septembra zlatožlté až červenohnedé kvety. Tento zaujímavý lomikameň vyžaduje istú záhradnícku skúsenosť.

lomikameň zrnitý je jedným z mála druhov, ktoré sa vyskytujú prevažne v nížinách, kým v Alpách a v arktických územiach takmer nie. Uprednostňuje málo vápnité pôdy, rastie predovšetkým na mokrých lúkach, na svahoch a hrádzach. Dvojročná až viacročná rastlina nesie dlho stopkaté, obličkovité, laločnato vrúbkované listy a je žľaznato lepkavo chlpatá; od apríla až do júla sa objavujú biele kvety v redších metlinách. Na báze listov sa vyvíjajú početné hľuzovité dcérske cibuľky. Kedysi sa používala ako liečivá rastlina pri ťažkostiach s kameňmi.

Lomikameň okrúhlolistý rastie takmer krovito, nesie dlho stopkaté, okrúhle, chlpaté listy a krásne metliny z bielych kvetov bodkovaných žlto či červeno. Darí sa mu hlavne na čerstvej, humóznej pôde v tienistej polohe.

Áno, záhradné lomikamene sú vytrvalé skalničky. Väčšina druhov je navyše stálezelená — vankúše a listové ružice zostávajú zelené aj cez zimu a rastlina rastie na tom istom mieste rad rokov.

Podľa druhu od apríla do septembra. Machovité druhy a Arendsove hybridy kvitnú najskôr, v apríli a máji; tienisté druhy v máji až júli a lomikameň vždyzelený vydrží kvitnúť až do septembra.

Odstrihnite odkvitnuté stvoly pri päte ružice a preriedené miesta vo vankúši zasypte štrkopieskom. Po odkvitnutí je zároveň najlepší čas na delenie trsu, ak chcete rastlinu rozmnožiť alebo omladiť.

Skupina tienistých lomikameňov (napríklad lomikameň kuklíkovitý a lomikameň tienistý) je priamo na polotieň a od slnka odvrátené polohy stavaná. Ružicovité a vankúšovité druhy naopak chcú plné slnko a na tienistom mieste redknú a horšie kvitnú.

Jednou slabou dávkou organického hnojiva na jar. Skalničkám svedčí skôr chudobnejšia pôda — silné hnojenie ženie rastlinu do mäkkého rastu, vankúš sa rozpadáva a horšie znáša zimu.