Ozelenenie svahov: ako na modeláciu terénu a lúčnu lúčku

Zvlnený terén a svahy môžu byť ozdobou záhrady. Poradíme, ako modelovať kopčeky, založiť trávnik na svahu aj kvitnúcu kvetnatú lúku so správnym osivom.

Ozelenenie svahov

Zvlnený terén a svahy robia vašu záhradu zaujímavou. Ak viete, ako na to, ozeleníte bez problémov každé úbočie. Rôzne možnosti ozelenenia nie sú zaujímavé len pre majiteľov svažitých pozemkov, ale aj pre každého záhradníka, ktorý by chcel terén vo svojom zelenom kráľovstve rozličným spôsobom modelovať.

Modelácia terénu

Ak sa vám zdá váš rovinatý trávnik príliš jednotvárny, môžete si modeláciou terénu vytvoriť pôsobivú vrchovinu.

► Najmenej komplikované je vytvoriť si požadované terénne vlny pred vlastným založením záhrady.

► V rovinatej ploche sa vyhĺbia priehlbiny a vybraná zemina sa na inom mieste uloží ako malé kopčeky. Ak je pôda príliš kamenistá, môžete si zakúpiť inú zeminu a z nej terén vymodelovať.

► Podľa objemu plánovaných presunov zeminy môžete použiť len fúrik a lopatu – alebo si prenajať malý báger.

► Detaily vyvýšenín a priehlbní domodelujte hrabľami. Prechody by mali byť mäkké a pozvoľné, aby sa neskôr dalo medzi kopčekmi a priehlbinami ľahko jazdiť kosačkou.

► Po celej ploche nakoniec rozprestrite asi 15 cm hrubú vrstvu humóznej zeminy. Až potom začnite s výsevom.

Svah má pre pestovanie viac predností, ako sa na prvý pohľad zdá. Studený vzduch je ťažší, steká nadol a hromadí sa v údoliach a v mrazových kotlinách. Ovocné stromy a vinič na svahu preto menej trpia zimnými mrazmi aj jarnými mrazíkmi a obvykle aj chorobami a škodcami. Svahy obrátené na juh, východ a západ dostanú viac slnka ako rovina, ovocie aj zelenina na nich lepšie dozrievajú, majú viac vitamínu C a dlhšie vydržia v sklade. Odpradávna sa na nich preto zakladajú sady a vinice. Výnimkou sú svahy na sever, severozápad a severovýchod, ktoré sú naopak chladnejšie.

Nevýhody sú tri. Svah rýchlejšie vysychá a potrebuje viac zálievky. Prívalový dážď z neho odnáša najjemnejšiu pôdu aj s humusom a živinami. A práca na svahu je namáhavejšia. Proti erózii a suchu pomáhajú terasy, trvalý rastlinný pokryv a oporné alebo suché múriky. Časť svahu, kde vystupujú skaly alebo balvany, sa dá využiť ako základ veľkej prírodnej skalky, pozri založenie skalky.

Zelené úbočia

Len na úbočí so sklonom do 30 stupňov má ešte zmysel zakladať trávnik. Ak sa vám zdá tento údaj príliš abstraktný, musíte sa pri pohľade na svoj kopec jednoducho a realisticky rozhodnúť, či by ste jeho svahy so svojou kosačkou zvládli. Ak áno, nič nestojí v ceste tam trávnik založiť. Napriek tomu musíte dbať na niekoľko osobitostí:

► Ak je prechod medzi rovinatým trávnikom a svahom príliš náhly, môže sa stať, že kosačka trávnik na prechode doslova skalpuje. Aby sa tomu predišlo, musíte obe plochy oddeliť, najlepšie plochými, pojazdnými obrubníkmi.

► Pod svahmi a v priehlbinách sa pri silnejších dažďoch zhromažďuje voda. Aby tu trávy netrpeli, položte do pôdy drenáže. Často pomôže len vyvŕtaná vsakovacia jama. Musí byť asi 150 cm hlboká a vyplnená štrkom. Horných 10 cm jamy prekryte piesočnatou zeminou, do ktorej môžu trávy zakoreniť.

Na strmom alebo zle prístupnom svahu osivo rozhodené z ruky ľahko zmyje dážď. Pre takéto plochy existujú dva spôsoby, ako semená udržať na mieste.

Hydroosev

Osivo sa zmieša s vodou a spojivom (napríklad celulózou) a zmes sa pod tlakom nastrieka na svah. Spojivo semená prichytí aj na strmej ploche a zmes môže obsahovať aj látky, ktoré bránia vysychaniu a pomáhajú klíčeniu. Takto sa zatrávňujú najmä svahy pri cestách a diaľniciach, v záhrade ide o službu špecializovaných firiem. Ako rovnomerne osivo dopadne, závisí vo veľkej miere od skúseností obsluhy stroja.

Protierózne rohože s osivom

Ide o textíliu s osivom, ktorá sa časom úplne alebo čiastočne rozloží. Rozvinie sa po svahu, drží vlahu a chráni semená aj mladé rastliny pred splavením. Hodí sa na plochy ohrozené eróziou aj na roviny, je však drahšia než klasický výsev.

Ktoré trávy na svah

Na suché a chudobné svahy sa hodí kostrava ovčia, husto trsnatá tráva s hlbokými koreňmi, a lipnica stlačená, ktorá sa rozrastá podzemnými výbežkami a veľmi dobre znáša sucho. Obe sa hodia tam, kde sa nekosí často. Prehľad ďalších druhov nájdete v článku druhy tráv do trávnika.

• Kedy terasovať. Terasy sa robia na svahoch so sklonom zhruba od 7–10° (12–18 %) do 15–20° (27–36 %). Pre orechy sa terasujú aj svahy do 30° (58 %).
• Pôda. Pôdna vrstva má byť aspoň 50 cm hlboká a podložie priepustné pre korene. Nevhodné sú zosuvné svahy so šikmými nepriepustnými ílovitými vrstvami a pre ovocie a vinič aj veterné polohy.
• Vymeranie. Terasy veďte po vrstevnici a čo najviac vodorovne. Na malej záhrade vystačíte so špagátom, latou a vodováhou. Na dlhšiu vzdialenosť pomôže hadicová vodováha (priehľadná hadica s vodou, hladina je na oboch koncoch v rovnakej výške) alebo laserová vodováha.
• Šírka plošiny. Aspoň 3 m, pre ríbezle a egreš stačí 1,5 m. Plošina, na ktorej stojí domček alebo altánok, má byť čo najširšia.
• Sklon plošiny. Na priepustnej pôde plošinu mierne, o 5–10 %, skloňte do svahu, aby zadržala dažďovú vodu. Na ťažkom íle buďte opatrní, svah sa môže zosunúť.
• Svahy medzi terasami mávajú sklon 45°, teda 1 : 1.
• Schody a chodníky medzi terasami sa robia obvykle pri hornom okraji plošiny. Rozmery stupňov nájdete v článku o chodníkoch a schodoch.

Dreviny na terasách sadte do nasypanej, teda vonkajšej časti terasy. Tam je najkyprejšia pôda a stačia menšie jamy. Na pôde chudobnej na humus pridajte ku koreňom zrelý kompost. Stromčeky, kríky aj vinič sadte na jeseň, broskyne na jar, pretože po jesennej výsadbe sa ujímajú zle.

Na svahy terás a iné strmšie plochy sa hodí zmes nízkych tráv, ktoré sa rozrastajú podzemnými výbežkami a svah držia koreňmi. Osvedčené zloženie:

• Výsevok asi 6 g/m². Pridajte trochu semena komonice bielej, mladé trávy pritieni a tie sa potom lepšie ujmú.
• Termín: od polovice apríla do začiatku júna, v oblastiach s vysokými zrážkami aj v júli.
• Výsev: osivo zapracujte hrabľami asi 1 cm hlboko. Pred výsevom môžete do povrchu zapracovať kompost alebo organické hnojivo.
• Kosenie: v ďalších rokoch stačí 2–4× za sezónu. Vyšší porast svah lepšie kryje a spotrebuje menej vody.

Svahy terás nemusia byť len trávnaté. Hodia sa na ne maliny alebo vzpriamené černice, trváce liečivé a koreninové byliny (šalvia, palina, tymian, levanduľa). Menšie svahy sa dajú spevniť drnovaním alebo odolnými plazivými trvalkami, ako sú materina dúška, rožec, jastrabník, klinček a plamienok, doplnenými kameňmi ako prírodná skalka.

Kde by bol zemný svah medzi terasami príliš strmý, drží terasu oporný múr. Základné pravidlá pre nižší múr:

• základ aspoň 50 cm hlboko v pevnej, nekyprenej zemine,
• strana k svahu zvislá, vonkajšia strana šikmá v pomere asi 10 : 1 (na každý meter výšky ustupuje o 10 cm),
• šírka dole 30–70 cm, hore 30–40 cm,
• za múrom pri päte drenážna rúra, ktorá odvedie vodu. Inak ho voda podmyje a tlak premočenej zeminy múr vytlačí. Ako drenáž urobiť, opisuje článok drenáž záhrady.

Veľmi vysoké holé múry pôsobia tiesnivo. Oživíte ich popínavými rastlinami vysadenými pri päte alebo plazivými trvalkami, ktoré prevísajú cez korunu múru. Nižšie výškové rozdiely sa dajú vyrovnať suchým múrikom osadeným skalničkami, postup nájdete v článku suchý múrik so skalničkami.

Vlahy na svahu ubúda smerom nahor. Dolu voda steká a pôda býva hlbšia, horná časť vysychá najrýchlejšie. Podľa toho druhy rozmiestnite:

• Spodná, najvlhšia časť: slivky, ktoré zo stromov potrebujú najviac vody. Z krov ríbezle, egreše a maliny.
• Stred svahu: jablone a hrušky, nad nimi broskyne a marhule.
• Horná, najsuchšia časť: čerešne, višne a orechy, ktoré znesú suchšiu pôdu. Z krov ostružiny.

Úplné dno údolia, kde sa drží studený vzduch, nechajte bez skoro kvitnúcich druhov, pozri jarné mrazíky.

Orientácia a sklon. Na južné svahy patria teplomilné broskyne, marhule, mandľovníky a orechy a vo vyšších polohách aj ostatné ovocné dreviny. Severné svahy sa vo vyšších polohách na ovocné stromy nehodia. Nevhodné sú aj príliš strmé svahy s plytkou ornicou a skalnatým podložím. Marhule kvitnú veľmi skoro, preto ich v nížinách nesaďte na južné a juhovýchodné svahy, kde na jar veľmi kolíše teplota.

Spon a výsadba. Na svahu sa osvedčuje trojuholníkový spon, keď stromy v susednom rade stoja oproti medzerám. Pôda je lepšie zatienená a menej vysychá. Na južných, juhovýchodných a juhozápadných svahoch môžete sadiť o niečo hustejšie ako na rovine, koruny potom pôdu skôr zatienia. Závlahovú misu urobte s vyšším valom na dolnej strane, aby voda nestekala zo svahu. Vzdialenosti podľa druhu a tvaru stromu nájdete v článku výsadba stromov, nároky jednotlivých druhov v článku ovocné rastliny v záhrade.

Pestré lúčne svahy

Druhovo bohatá kvetnatá lúka dodáva svahom a úbočiam prirodzený šarm. Tam, kde je príliš náročné ošetrovať trávnik na strmom svahu, sa dá využiť práve kvetnatá lúka.

► Najlepším časom na výsev je apríl a september.

► Výsev vykonajte zodpovedajúcou zmesou. Pôdu nemusíte v žiadnom prípade hnojiť.

Semená pre kvetnatú lúku kupujte len kvalitné.

Vyhnite sa lacným zmesiam, ktoré väčšinou nemajú nič spoločné s lúčnymi spoločenstvami.

V dobrých osivových zmesiach sú zastúpené druhy výslovne menované. Mali by obsahovať asi 36 druhov tráv a 15 druhov ostatných bylín.

Vyberajte tie zmesi, ktoré zodpovedajú pôdnym podmienkam vašej záhrady. Existujú napr. špeciálne zmesi pre lúky s pôdou bohatou na živiny – alebo naopak pre chudobné pôdy.