Malinčie (maliník, Rubus idaeus): pestovanie, odrody a choroby

Aromatický a mnohostranne použiteľný druh bobuľového ovocia

• Stanovište: humózne, hlboké pôdy chránené pred vetrom
• Výška: až 1,80 m, podľa vývinu
• Rozostup radov: 2–2,5 m pri pestovaní v stenách
• Čas kvitnutia: máj–jún
• Čas zberu: jún–júl a jeseň
• Množenie: koreňovými podzemkami alebo tkanivovou kultúrou

Naše dnešné kultúrne formy pochádzajú z planého druhu Rubus idaeus. Európske odrody vychádzajú z poddruhu vulgatus a americké z poddruhu strigosus. Na vylepšenie vlastností boli prikrížené mnohé ďalšie plané druhy.

Malinčie je polokrík, jeho vytrvalým orgánom je podzemný podzemok (rhizóm). V 1. roku vývinu sa tvoria olistené mladé prúty, na ktorých sa v 2. roku vyvinú z postranných pukov postranné výhonky a na nich vznikajú kvety a plody. Potom prút odumiera.

Plody sú synkarpné, tvoria súplodie z jednotlivých kôstočiek, z botanického hľadiska teda nejde o žiadnu bobuľu. Pre malinu je typické, že sa uvoľňuje od stredového kvetného lôžka. Výhonky sú viac či menej ostnaté, mnohé odrody však majú prúty hladké.

Zvláštnosťou sú odrody plodiace na jeseň, pri ktorých prúty plodia už v prvom roku vývinu od špičky. Vzhľadom na pomerne neskorý čas kvitnutia v máji nie je malinčie ohrozené neskorými mrazmi, často však namŕzajú mladé postranné výhonky, za ktoré potom vyrazia náhradné puky. Dozrievanie plodov nastáva asi 4 týždne po začiatku kvitnutia.

Zber prebieha približne 4 týždne. Maliny sú veľmi mnohostranne využiteľné plody. Takmer všetky odrody sa dajú dobre zmrazovať či spracovať na lekvár, želé a šťavu. Maliny obsahujú menej cukru než ostatné bobuľové ovocie, majú však vysoký obsah minerálnych látok (vápnik, draslík, fosfor), ovocných kyselín a vitamínov.

Ako typická lesná rastlina miluje malinčie priepustné, humózne pôdy, v ktorých sa zakoreňuje len plytko. Preto kladie zo všetkých bobuľovín najvyššie nároky. Uprednostňuje priepustnú hlinitú pôdu. Extrémne ťažké pôdy alebo pôdy trvalo zamokrené treba vylúčiť. V lete sa musí dbať na dobré zásobenie vodou. Dôležitá je ochrana pred vetrom, aby sa plodné výhonky neodlámali. Plne slnečné stanovište podporuje úrodu a kvalitu plodov.

Prúty malinčia zamŕzajú len pri extrémne chladných zimách. Problémy robia skôr neskoré jarné mrazy, ktoré poškodzujú postranné výhonky.

Spracovanie pôdy by sa malo robiť ako pri všetkých bobuľovinách plošným prekyprením. Už pri výsadbe sa musíme rozhodnúť pre určitý systém pestovania. Dajú sa použiť zvislé steny alebo systém v tvare V.

Pri zvislých stenách treba zvoliť rozostup radov 2–2,5 m. Na priviazanie prútov sa na silné koly napnú drôty vo výške 0,7 a 1,5 m. V rade sa potom vysadia mladé prúty v odstupe 60 cm.

Nevýhodné sú pri zvislom systéme mladé výhonky, ktoré vznikajú po stranách plodných prútov a sťažujú zber.

Výhodným systémom je vedenie do V. Pri ňom sú postavené dva rady kolov šikmo proti sebe a vo výške 1,6 m je napnutý napínací drôt. Obe strany V by mali mať v tejto výške odstup asi 1,1 m. Pretože nosné prúty stoja šikmo smerom von, zostáva dosť miesta pre mladé prúty v strede V. Plody sa dajú ľahko zbierať, mladé výhonky sú chránené. Rozostup výsadby by v systéme V mal byť 40 cm.

Pred polovicou novembra ešte nie sú k dispozícii vyzreté mladé rastliny. Preto je väčšinou výhodnejšia jarná výsadba; prirodzene až keď je pôda preschnutá. Pritom by sa mali použiť len silné, dobre zakorenené mladé rastliny, ktoré nesadíme príliš hlboko. Pôdny pokryv 5 cm nad koreňmi je dostačujúci.

Ak nie sú pôdne podmienky optimálne, osvedčila sa 10 cm hrubá mulčovacia vrstva. Podporuje kyprosť pôdy a znižuje vyparovanie aj rast burín. Rastlinný mulč však podporuje aj mrazové škody, pretože výhonky ukončujú svoj rast neskôr.

Každoročnú tvorbu nových mladých výhonkov treba podporiť hnojením. Za smerné čísla sa považuje 50–60 g/m² napr. nitrofosfátu a podobne. Pri ponuke viac ako 8 g/m² dusíka budú prúty príliš silné, takže možno očakávať straty na úrode. Od konca júna sa už nesmie vôbec hnojiť dusíkom, lebo potom výhonky nedostatočne vyzrievajú a prúty môžu namrznúť. Hnojenie organickými materiálmi, ako je maštaľný hnoj alebo rohovinové hobliny a pod., je takisto možné a odporúča sa.

Práve preto sa pri malinčí oplatí organické hnojivo, ktoré uvoľňuje živiny postupne — dusík sa nedostane k rastline naraz a nehrozí, že prúty vyženú do sily na úkor úrody. Dávka patrí na jar pri rašení, do pásu pozdĺž radu, nie priamo ku krčkom. Prehľad možností rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo, pomery na zálievku nájdete v dávkovaní.

Po zbere sa môžu odplodené prúty odstrániť. Musí sa však pritom dávať pozor, aby boli mladé výhonky chránené medzi dvoma napnutými drôtmi alebo stáli vnútri konštrukcie V. Ak ich predčasne priviažeme, odlomí sa mnoho ešte nezdrevnatených výhonkov. Skracovanie prútov na výšku asi 1,6–1,7 m sa robí zásadne na jar, lebo inak hrozí väčšie nebezpečenstvo poškodenia mrazom.

Na bežný meter malinovej steny je pri zvislom vedení potrebných 5–8 prútov, pri V-systéme dvojnásobok, teda 10–16 kusov pre obe strany. Prebytočné mladé výhonky je najlepšie vyrezať v máji až júni, aby výsadba nebola príliš hustá. Zvyšné prúty sú potom o to silnejšie a lepšie obrážajú. Obmedzia sa tak aj problémy s ochorením prútov.

Zvláštnosťou sú odrody malinčia plodiace na jeseň. Po spätnom reze všetkých existujúcich prútov až k zemi sa ponecháva stáť asi 10 mladých prútov na bežný meter. Od začiatku júla tieto prúty už ďalej nerastú, ale začínajú od vrcholca kvitnúť a napokon plodiť. Od polovice augusta až do nástupu prvých mrazov možno ešte zbierať krásne plody. Výhodou je, že tieto plody nebývajú ani bez ochrany napadnuté larvami chrobáka malinovníka plstnatého.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Pleseň sivá (botrytída) napáda zrelé plody – maliny a mladé výhonky, ktorých puky potom nevyrazia. Existujú menej náchylné odrody, ktorých plody na rastline nehnijú.

Choroby prútov napádajú mladé výhonky a môžu spôsobiť aj ich odumretie. Dôležité je včasné presvetľovanie mladých výhonkov a odplodených prútov. Hniloba koreňov sa šíri s výsadbovým materiálom. Mladé rastliny treba kupovať len v uznaných škôlkach alebo z tkanivových kultúr. Chrobáky malinovníky kladú vajíčka do kvetov malinčia. Larva sa potom vyvíja v kvetnom lôžku a na častiach plodov.

Ochrana je možná len chemicky — alebo siahneme po odrodách plodiacich na jeseň, ktoré malinovník nenapáda.

Najčastejšie pleseň sivá (botrytída), ktorá napáda zrelé maliny aj mladé výhonky, ďalej choroby prútov vedúce až k odumretiu výhonkov a hniloba koreňov, ktorá sa šíri s výsadbovým materiálom. Zo škodcov je typický chrobák malinovník, ktorého larva sa vyvíja v kvetnom lôžku plodu.

Na jar pri rašení. Od konca júna sa už nesmie hnojiť dusíkom — prúty by nevyzreli a cez zimu namrzli. Pozor aj na dávku: nad 8 g dusíka na m² prúty zosilnejú na úkor úrody.

Letné odrody plodia na dvojročných prútoch, takže sa odplodené prúty po zbere vyrezávajú. Jesenné odrody plodia už v prvom roku od vrcholca prúta a na jar sa režú celé k zemi. Jesenné plody navyše nebývajú napadnuté larvami malinovníka.

Najlepšie na jar, do preschnutej pôdy, s pokryvom asi 5 cm nad koreňmi. V zvislej stene 60 cm od seba s rozostupom radov 2–2,5 m, v systéme V po 40 cm. Vždy len silné, dobre zakorenené rastliny.

Botanicky nie. Malina je súplodie zložené z jednotlivých kôstočiek, ktoré sa uvoľňuje od stredového kvetného lôžka — preto zostáva dutá.