Egreš: pestovanie, kedy sadiť a ako strihať ker aj stromček

Pôvodne bol egreš, celým menom ríbezľa egrešová, planým kríkom, ktorý mal tŕne, len zelené plody a rástol v lesoch a na chránených stanovištiach mierneho pásma Európy a Ázie. Dnes síce občas nájdeme aj tento planý krík, ale väčšina egrešov je vyšľachtených, a to tak, aby plody boli nielen zelené, ale aj biele alebo červené. Vyšľachtený bol aj stromčekový egreš.

Egreš obsahuje vitamíny C, B a E, ďalej stopové prvky draslík, fosfor, vápnik, horčík, železo a ďalšie. Nebojte sa konzumovať aj šupku egrešov, pretože obsahuje nenasýtené mastné kyseliny.

Egreš má nízku energetickú hodnotu a výraznú kyslosť, vďaka ktorej sa hodí do kompótov, lekvárov, koláčov aj omáčok k mäsu.

Väčšina odrôd egreša dozrieva začiatkom júla. Dnes sa pri výbere najviac hľadí na odolnosť voči americkej múčnatke a na počet tŕňov. Staršie odrody so žltými a zelenými plodmi, ktoré nájdete v mnohých záhradách, bývajú na múčnatku náchylné a niektoré navyše neznášajú síru.

• ‚Invicta‘ má veľké zelenožlté plody, je výnosná a odolná voči múčnatke. Hodí sa na kompóty aj na priamu konzumáciu.
• ‚Rixanta‘ je odolná voči múčnatke a výnosná.
• ‚Hinnonmäki‘ sa predáva v červenej aj žltej forme. Je veľmi mrazuvzdorná a múčnatku znáša dobre.
• ‚Pax‘ má červené plody a takmer žiadne tŕne, takže sa dobre zberá.

Odrody s previsnutým rastom sa hodia skôr na stromčekové tvary, kde konáre nepoliehajú na zem. Ďalšie odolné odrody egreša aj ríbezlí sú v článku Múčnatka egreša.

Pestovanie egreša do veľkej miery závisí od toho, či chcete mať kríkový egreš, alebo stromčekový egreš.

Kríkový egreš

Pestovanie kríkov egreša začíname správnym vysádzaním, tým predídeme mnohým chorobám. Tieto egreše vysádzame do sponu 2×2 metre, a to radšej na jar. Ihneď po výsadbe skracujeme výhonky na 1 až 2 puky, aby nové výhonky zosilneli. Na jar ďalší rok ponecháme len asi 8 najsilnejších výhonkov, ktoré skrátime o 1/3. Ostatné (slabé, poškodené mrazom a pod.) výhonky odrežeme pri zemi. Aby bol krík redký a nebol náchylný na plesne, počas leta odstránime všetky nové mladé výhonky. Takto postupujeme každý rok, výnimkou sú staré kríky – 8 až 12 rokov – ktoré zmladíme tak, že odrežeme všetky staré konáre a ponecháme nové mladé výhonky.

Stromčekový egreš

Pestovanie stromčekových egrešov má určité odlišnosti. Vysádzame ich radšej na jeseň, aby stihli do zimy zakoreniť. Ak máme viac stromčekov, sadíme ich do sponu 2×1 meter a každý z nich pripevníme ku kolíku, aby sa nezlomil či nevyvrátil v dôsledku vetra.

Na jar – po výsadbe – skrátime korunné výhonky na 3 puky. Silnú a pravidelnú korunu vytvoríme tak, že ponecháme 6 hlavných konárov. Tie potom každým rokom skracujeme o tretinu, postranné obrasty o tretinu až dve tretiny a výhonky, ktoré by korunu len zahusťovali, odstránime celé. Tak sa nám podarí vypestovať pravidelnú a vzdušnú korunu, ktorá bude odolnejšia proti chorobám.

Obe formy egreša vyžadujú teplé a slnečné stanovište, neznášajú premokrenie, ale ani sucho. Je potrebná naozaj starostlivá zálievka. Pôdu musia mať humóznu a hlbšiu, vyhovuje im neutrálna či slabo kyslá.

Rez podrobne: predĺženia hlavných konárov sa v predjarí skracujú o tretinu až polovicu a bočný obrast o tretinu až dve tretiny. Previsnuté konáre v radoch sa dajú podoprieť drôtom alebo tyčami vo výške 25 až 30 cm. Na malej ploche sa egreš dá pestovať aj ako úzke vreteno pri kolíku. Celý postup pre ker, stromček aj kmienok na vlastných koreňoch nájdete v článku Rez egreša.

Termín výsadby sa pri egreši riadi tvarom, ktorý pestujete. Kríkový egreš sa sadí radšej na jar, stromčekový egreš naopak na jeseň, aby stihol do zimy zakoreniť. Sadenice v kontajneri znesú výsadbu aj mimo týchto termínov, len je potom potrebné strážiť zálievku.

• Kam: na teplé a slnečné miesto, nie do mrazovej kotliny a nie k premokrenému rohu záhrady.
• Ako ďaleko od seba: kríky do sponu 2×2 m, stromčeky 2×1 m — každý stromček ku kolíku.
• Do akej pôdy: humózna a hlbšia, neutrálna až slabo kyslá.
• Čomu sa vyhnúť: susedstvu borovice vejmutovky, ktorá je medzihostiteľom hrdze vejmutovkovej.

Ako hlboko: jama sa kope taká veľká, aby sa korene dali voľne rozložiť. Kríkový egreš sa sadí o 5 až 10 cm hlbšie, než rástol v škôlke — zo zasypanej časti vyrazia nové výhonky a krík sa skôr zapojí. Stromčekový egreš zostáva v rovnakej hĺbke, v akej rástol, aby miesto rúbania zostalo nad zemou; hneď po výsadbe sa pripevní ku kolíku. Po zasadení sa pôda utlačí a výdatne zaleje.

Čím hnojiť egreš a kedy

Egreš reaguje citlivo na dusík — jednorazové silné dávky ženú krík do mäkkého, hustého prírastku, ktorý sa potom horšie presvetľuje. Preto sa oplatí siahnuť po organickom hnojive, ktoré živiny uvoľňuje postupne: Hnojík sa zapraví na jar do pôdy okolo kríka, presné dávkovanie je rovnaké ako pri ostatných ovocných kríkoch. Rovnako sa hnoja aj ríbezle, ostružina, malina alebo rakytník.

Dávky a termíny: egreš je rovnako ako ríbezľa náročný na živiny. Raz za tri roky mu na jeseň doprajte aspoň 3 kg kompostu alebo uležaného hnoja na m². Draslík dopĺňajte len vo forme bez chlóru. Vyrovnaná výživa bez nadbytku dusíka patrí k hlavným prevenciám múčnatky. Orientačné dávky podľa veku kríkov sú v tabuľke v článku Drobné ovocie.

Zimné odrezky, ktoré pri ríbezliach dobre korenia, sa pri egreši ujmú len asi v štvrtine prípadov. Spoľahlivejšie je hrúženie. Letné množenie egreša odrezkami opisuje článok Zakorenenie odrezkov.

Lúčovité hrúženie dá najviac sadeníc:

1. Rok pred množením zrežte materský ker asi 5 cm nad zemou a dobre ho pohnojte.
2. Ďalšiu jar skráťte 5 až 10 najsilnejších nových výhonkov o tretinu, rozložte ich lúčovito po zemi alebo do plytkých rýh a pripevnite háčikmi.
3. Z púčikov vyrastú zvislé letorasty. Keď dorastú asi 25 cm (koniec mája, začiatok júna), postupne ich prihŕňajte kyprou zeminou alebo piesčitým kompostom. Niekoľko výhonkov v strede kríka nechajte voľných, aby sa mal krík čím živiť.
4. Po skončení vegetácie zakorenené letorasty oddeľte a zaškôlkujte. O rok ich môžete vysadiť na trvalé miesto.

Obyčajné hrúženie dá menej, ale silnejších sadeníc. Na jar ohnite výhonok do ryhy hlbokej 15 až 20 cm, pripevnite ho háčikom a zasypte kompostovou zeminou. Koniec skráťte tak, aby nad zemou zostali 2 až 3 púčiky. Korenenie urýchli plytké narezanie výhonku v mieste ohybu.

Odkopky a delenie: ker zrezaný na jar nad zemou obrastie novými letorastmi. Tie sa počas leta zasypávajú ľahkou humóznou zeminou a na jeseň sa zakorenené oddelia. Mladší ker sa dá aj vykopať a rozdeliť.

Stromčekový egreš vzniká štepením na ríbezľu zlatú. Najľahšie sa štepí v auguste alebo začiatkom septembra do boku: odlistený vrúbeľ s tromi očkami (stopky listov sa ponechajú) sa klinovito zreže a zasunie do asi 3 cm dlhého zárezu v podpníku vo výške 1 m. Miesto sa obviaže štepárskou páskou a zatrie štepárskym voskom vrátane horného rezu vrúbľa. Časť podpníka nad vrúbľom sa nechá do jari a potom sa odreže tesne nad ním. Na časti podpníka, ktorá bude v zemi, sa vyrežú púčiky, aby netvoril odnože. Pre väčšinu záhradkárov je jednoduchšie kúpiť hotový stromček v škôlke.

Kríkový egreš sa dá presadiť aj po desiatich a viac rokoch, starý ker môžete pri tom rozdeliť na niekoľko častí s koreňmi. Stromčekový egreš presádzajte najneskôr do veku 4–6 rokov, starší stromček sa na novom mieste ujíma zle. Presádza sa v období vegetačného pokoja s čo najväčším koreňovým balom. Na novom mieste egreš výdatne zalejte a stromček hneď priviažte ku kolíku.

Kam nesadiť. Na miesto po vyklčovanom egreši nesaďte znova egreš a hlavne nie ríbezľu, ríbezľa po egreši patrí k najhorším kombináciám. Mladé kry na unavenej pôde zle rastú. Ak iné miesto nemáte, vymeňte v jame zeminu za úrodnú a primiešajte do nej kompost.

Egreš môže trpieť podobnými chorobami ako ríbezle, ale pridávajú sa ešte ďalšie. Botrytída egreša je vyvolaná hubou Botritis cinerea, spôsobuje odumieranie výhonkov aj celých kríkov. V zárodku túto chorobu spoznáte podľa toho, že egrešu hnednú listy, potom opadávajú a bobule sa scvrkávajú. Choroba je spôsobená nadmerným hnojením dusíkom a príliš hustými kríkmi egreša. Prevenciou je presvetľovať kríkové aj stromčekové egreše, hnojiť správnymi hnojivami a napadnuté kríky ihneď odstrániť (spáliť).

Aj egreš môže byť zasiahnutý hrdzou vejmutovkovou. Vyvoláva predčasné opadávanie listov, zhoršenie kvality plodov a odumieranie výhonkov aj pukov na budúci rok. Prevenciou je nevysádzať egreš v blízkosti borovice vejmutovky.

Americká múčnatka egrešová

je spôsobená hubou Sphaerotheca mors-uvae. Táto huba napáda najmä konce mladých letorastov, ktoré následne zakrpatejú, skrútia sa a majú na sebe biely povlak. Neskôr napáda aj listy a plody, ktoré sú tiež pokryté bielym povlakom a nedajú sa konzumovať. Prevenciou je vybrať svetlé stanovište, pravidelne egreš prerezávať a napadnuté výhonky ihneď odstrániť.

Okrem chorôb má egreš aj svojich škodcov. Niektorí sú rovnakí ako pri ríbezliach, niektorí sa „špecializujú“ hlavne na egreš.

Voška egrešová (Aphidula grossulariae), ako názov napovedá, napáda hlavne egreše. Spoznáte ju veľmi jednoducho podľa toho, že na vrcholcoch výhonkov budú zhluky pokrútených listov. Samičky vošky kladú vajíčka pod kôru egreša, kde prezimujú. Na jar sa potom vyliahnu larvy a cicajú na výhonkoch. Ak nechcete používať chemické postreky, potom je na vošky najlepšie použiť ich predátorov – lienku sedembodkovú, zlatoočku…

Piadivka egrešová (Abraxas grossulariae) prezimuje v zámotkoch na listoch (aj opadaných). Na jar larvy vyliezajú na kríky a požierajú všetky mäkké časti, môžu spôsobiť holožer a tým zničiť celé rastliny. Najlepšou prevenciou je zhrabanie a spálenie všetkého spadnutého lístia na jeseň.

Ďalšími škodcami egreša sú aj nesytka ríbezľová, piliarka ríbezľová a vlnovník ríbezľový. Okrem prirodzených predátorov proti nim môžete použiť feromónové lapače (pasce).

Ďalšie ovocné kríky do záhrady nájdete v článkoch Ríbezle, Ostružina, Malina, Rakytník úzkolistý a Ríbezľa zlatá. Súhrn pestovania a rezu zhŕňa článok Kríky.