Hlošina
Ker so striebristými listami, ktorý znesie sucho, vietor aj soľ pri ceste. Niektoré druhy nesú aj jedlé plody.
Čo je hlošina (Elaeagnus)

Hlošina (Elaeagnus), je rod kvitnúcich rastlín z čeľade Elaeagnaceae. Tieto rastliny sú pôvodné v Ázii, Európe a Severnej Amerike. Rod zahŕňa ako opadavé, tak vždyzelené kry a niekoľko malých stromov.
Hlošiny sú známe svojím atraktívnym lístím a často majú striebristý alebo sivastý vzhľad vďaka drobným šupinkám alebo chĺpkom na listoch. Listy sú zvyčajne striedavé, jednoduché a eliptické alebo vajcovitého tvaru. Niektoré druhy majú aj tŕnisté konáre.
Jedným z najrozšírenejších druhov v tomto rode je Elaeagnus angustifolia. Ide o opadavý ker alebo malý strom so striebristo sivými listami a voňavými žltými kvetmi. Rastlina produkuje malé, olivovité plody, ktoré sú jedlé a majú sladkú chuť.
Hlošiny sú odolné a prispôsobivé, schopné rásť v širokej škále pôdnych typov a znášať rôzne podmienky prostredia. Často sa využívajú v záhradnej architektúre pre svoju okrasnú hodnotu, pretože poskytujú atraktívne lístie.
Pestovanie hlošiny

Hlošina sa vo všeobecnosti považuje za nenáročnú rastlinu a jej pestovanie je pomerne jednoduché. Tu je niekoľko dôležitých faktorov, ktoré treba vziať do úvahy pri pestovaní hlošiny:
Stanovište: Hlošiny uprednostňujú slnečné alebo polotienisté stanovištia. Dobre znášajú rôzne pôdne typy, ale najlepšie rastú v dobre priepustnej pôde s mierne kyslým až neutrálnym pH.
Zálievka: Mladé rastliny treba pravidelne zalievať, aby sa dobre ujali. Dospelé kry sú pomerne odolné voči suchším obdobiam a znášajú mierne sucho.
Hnojenie: Vo všeobecnosti hlošiny nepotrebujú pravidelné hnojenie. Ak však pestujete hlošinu v pôde s nedostatočnou zásobou živín, môžete na jar pridať univerzálne hnojivo pre kry alebo kompost.
Rez: Hlošina spravidla nepotrebuje pravidelný rez. Ak však chcete udržiavať rastlinu v určitom tvare alebo obmedziť jej rast, môžete ju po odkvitnutí skrátiť alebo vyrezať staré či nevzhľadné konáre.
Množenie: Hlošiny možno množiť semenami, odrezkami alebo potápaním. Semená sa dajú vysievať na jeseň alebo na jar. Odrezky získate zo zrelého dreva na konci zimy alebo na jar. Potápanie je ďalšou možnosťou — konár sa ohne k zemi a pripevní, kým nevytvorí korene.
Ochrana proti šíreniu: Ak pestujete hlošiny, ktoré sa ľahko šíria, ako je hlošina okolíkatá (Elaeagnus umbellata) alebo hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora), je dôležité kontrolovať ich šírenie a obmedzovať ich pestovanie najmä v oblastiach, kde môžu narúšať miestne ekosystémy.
Jednotlivé druhy sa v nárokoch líšia, preto sa pri konkrétnom druhu pozrite aj na jeho popis nižšie.
Hlošina okolíkatá (Elaeagnus umbellata)
Hlošina okolíkatá (Elaeagnus umbellata) je druh rastliny patriaci do rodu Elaeagnus (hlošina) a čeľade Elaeagnaceae. Je pôvodná v Ázii, najmä v oblasti Himalájí a Číny, a bola zavlečená do iných častí sveta ako okrasná rastlina.
Hlošina okolíkatá je opadavý ker, ktorý dosahuje výšku až 4 metre. Má striedavé listy eliptického tvaru so striebristou farbou. Listy sú tiež charakteristicky mierne zvlnené na okrajoch. Kvety sú drobné, žlté a voňavé, nahlúčené po niekoľkých v pazuchách listov. Plodom je drobná červená alebo oranžová kôstkovica, ktorá je jedlá, hoci sa zvyčajne hodnotí ako nie príliš chutná.
Hlošina okolíkatá je cenená predovšetkým pre svoju odolnosť a schopnosť rásť aj v chudobných a suchých pôdach. Často sa využíva ako okrasná rastlina vo vidieckych a záhradných prostrediach. Rastlina je známa aj svojou schopnosťou viazať vzdušný dusík a zlepšovať kvalitu pôdy.
Treba však poznamenať, že hlošina okolíkatá je invázny druh v niektorých oblastiach, najmä v Severnej Amerike. Dokáže sa rýchlo šíriť a konkurovať pôvodným druhom, čo môže mať negatívny dopad na miestne ekosystémy. Preto je dôležité starostlivo zvažovať a obmedzovať jej pestovanie v oblastiach, kde môže byť invázna.


Hlošina Ebbingeova (Elaeagnus × ebbingei)

Hlošina Ebbingeova (Elaeagnus x ebbingei) je hybridná rastlina, ktorá vznikla skrížením Elaeagnus macrophylla a Elaeagnus pungens. Tento hybrid je obľúbeným okrasným krom, používaným vo vidieckych a záhradných prostrediach.
Hlošina Ebbingeova je vždyzelený ker, ktorý dorastá do výšky až 4 metre. Má tmavozelené lesklé listy, ktoré sú zvyčajne eliptického alebo vajcovitého tvaru. Listy sú zľahka striebristé a majú výrazné pozdĺžne žilky. Kvety sú drobné, krémovobiele a voňavé. Rozkvitajú na konci leta alebo na začiatku jesene. Rastlina produkuje aj malé červené plody, ktoré sú nepožívateľné.
Hlošina Ebbingeova je cenená pre svoju odolnosť voči rôznym pôdnym podmienkam a schopnosť znášať sucho. Je odolná aj voči znečistenému ovzdušiu, čo ju robí vhodnou do mestských prostredí. Často sa využíva ako živý plot, solitér alebo súčasť zmiešaných výsadieb.
Hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora)
Hlošina mnohokvetá (Elaeagnus multiflora) je druh rastliny patriaci do rodu Elaeagnus (hlošina) a čeľade Elaeagnaceae. Je pôvodná v Ázii, predovšetkým v Číne, Japonsku a Kórei.
Hlošina mnohokvetá je opadavý ker, ktorý dorastá do výšky 2 až 3 metre. Má eliptické listy s hladkým povrchom, striedavo usporiadané na konároch. Listy sú tmavozelené a na rubovej strane majú striebristý lesk. Rastlina kvitne na jar alebo na začiatku leta a produkuje malé voňavé kvety v množstve, čo jej vynieslo meno „mnohokvetá“. Plodom je oranžová až červená kôstkovica, ktorá je jedlá a má sladkú chuť.
Hlošina mnohokvetá sa využíva ako okrasná rastlina aj pre svoje plody. Plody sú bohaté na vitamín C a ďalšie živiny, a preto sa niekedy konzumujú čerstvé alebo spracúvajú na džemy, sirupy či nápoje. V ázijskej ľudovej medicíne sa plody tradične používali ako tonikum. Dnes sa pestuje hlavne pre plody a ako okrasný ker.
Hlošina mnohokvetá sa vo všeobecnosti považuje za nenáročnú rastlinu, ktorá znáša rôzne pôdne typy a podmienky. Je odolná voči suchu a dobre sa adaptuje na slnečné stanovištia. Rastie pomaly a vytvára hustý ker, ktorý sa dá využiť ako živý plot, solitér alebo súčasť zmiešaných výsadieb.

Hlošina strieborná (Elaeagnus commutata)

Hlošina strieborná (Elaeagnus commutata) je druh rastliny patriaci do rodu Elaeagnus (hlošina) a čeľade Elaeagnaceae. Je pôvodná v Severnej Amerike, predovšetkým vo vyšších nadmorských výškach na severozápade Spojených štátov a v Kanade.
Hlošina strieborná je opadavý ker, ktorý dosahuje výšku zvyčajne medzi 1 a 3 metrami. Má úzke listy so sivostriebristým alebo sivozeleným povrchom, striedavo usporiadané na konároch. Listy majú často hladký povrch na líci a striebristo šupinatý na rubovej strane, čo im dodáva charakteristický vzhľad. Rastlina kvitne na jar až na začiatku leta a jej drobné voňavé kvety sú žlté až striebristo biele. Plodom sú malé oranžové kôstkovice.
Hlošina strieborná je cenená predovšetkým pre svoju odolnosť voči drsným podmienkam. Je adaptabilná a znáša rôzne pôdne typy a pH. Je odolná aj voči suchu a mrazu. Vďaka striebristému lístiu sa často využíva pre svoj okrasný efekt v krajinárstve. Rastlina je vhodná do veterných a skalnatých oblastí alebo ako živý plot na ochranu pred vetrom a pre súkromie.
Hlošina strieborná je cenná aj pre svoj ekologický prínos. Rovnako ako ostatné hlošiny púta vďaka symbiotickým baktériám na koreňoch vzdušný dusík a obohacuje ním pôdu. Môže sa využívať pri rekultivácii degradovaných pôd alebo vo výsadbách na ochranu pôdy pred eróziou.
Hlošina úzkolistá (Elaeagnus angustifolia)

Hlošina úzkolistá (Elaeagnus angustifolia), ľudovo nazývaná aj ruská alebo divá oliva, je opadavý ker alebo strom pochádzajúci zo Strednej a Prednej Ázie. Táto rastlina sa často pestuje pre svoju estetickú hodnotu, odolnosť a funkčné využitie.
Hlošina úzkolistá je stredne veľký ker alebo malý strom, ktorý môže dorastať do výšky až 10 metrov. Má úzke striedavé listy, ktoré sú sivozelené a lesklé. Listy sú dlhé až 10 cm a široké len 1 – 2 cm, čo dáva rastline jej charakteristický názov „úzkolistá“. Hlošina úzkolistá produkuje aj malé voňavé žlté kvety, ktoré sa objavujú na jar. Plodom sú drobné kôstkovice, ktoré môžu byť oranžové alebo červené.
Hnojenie vonkajších a okrasných rastlín
- Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
- Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.
Hlošina úzkolistá sa u nás šíri do voľnej krajiny
🚨 Než hlošinu úzkolistú zasadíte, zvážte, kam ju dávate. Na Slovensku síce nie je zaradená v zozname inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy SR, ide však o nepôvodnú drevinu, ktorá sa ľahko šíri semenami roznášanými vtákmi, dobre obráža z koreňov, a pretože púta vzdušný dusík, mení chémiu pôdy tak, že na stanovišti prestanú rásť pôvodné suchomilné druhy.
Problém býva hlavne v teplých nížinných oblastiach južného Slovenska a v okolí vodných tokov, odkiaľ sa šíri do stepných trávnikov a lužných porastov. Na bežnú záhradu ju vysadiť môžete, ale nesaďte ju v blízkosti chránených území a nenechávajte plody roznášať do voľnej krajiny. To isté platí pre hlošinu okolíkatú.
Často kladené otázky
Sú plody hlošiny jedlé?
Áno. Najchutnejšie sú plody hlošiny mnohokvetej — sladkokyslé, bohaté na vitamín C, hodia sa čerstvé aj na džemy a sirupy. Plody hlošiny okolíkatej a úzkolistej sú jedlé tiež, ale suché a múčnatej konzistencie.
Kedy hlošina plodí?
Hlošina mnohokvetá dozrieva už v júni a júli, teda skôr než väčšina drobného ovocia. Ostatné druhy plodia koncom leta a na jeseň.
Potrebuje hlošina opeľovača?
Pri hlošine mnohokvetej sa oplatí vysadiť dve rastliny — cudzoopelenie výrazne zvýši násadu plodov. Ostatné druhy sa pestujú hlavne pre okrasu, takže na tom nezáleží.
Znesie hlošina sucho a soľ?
Áno, patrí k najodolnejším krom vôbec. Zvládne suchú chudobnú pôdu, vietor, mestské ovzdušie aj posypovú soľ pri komunikáciách — preto sa často vysádza do zelených pásov pozdĺž ciest.
Kedy hlošinu strihať?
Pravidelný rez nepotrebuje. Ak ju tvarujete alebo zmladzujete, režte po odkvitnutí — pri vždyzelenej hlošine Ebbingeovej najlepšie v máji, aby stihla obraziť pred zimou.
Čím hlošinu hnojiť?
Prakticky vôbec. Vzdušný dusík si púta sama a v chudobnej pôde rastie najlepšie. Po výsadbe prospeje jedna slabá dávka organického hnojiva, aby sa rastlina rýchlejšie ujala.