Ostružina (Rubus)

(Rubus)

Ostružina je rod rastlín patriacich do čeľade ružovité. Ostružín je mnoho druhov a pre laika môže byť ťažké sa v nich vyznať. Preto uvedieme najčastejšie ostružiny, s ktorými sa môžeme stretnúť:

Ostružina krovitá (Rubus fruticosus) – má mnoho odrôd a je to klasická ostružina, ktorá plodí černice a pestuje sa aj u nás.

Ostružina malinová (Rubus idaeus) – je ker maliníka a plodí maliny, patrí však do rodu ostružín.

Ostružina morušková (Rubus chamaemorus) – malá ostružina skôr bylinného vzhľadu, rastie v severnej Európe, v strednej Európe len ojedinele (napríklad v českých Krkonošiach).

Ostružina ožinová (Rubus caesius) – voľne rastúci plazivý druh ostružiny, má tŕne, je veľmi bežná a v záhrade ju budete považovať skôr za burinu.

Ostružina strapatolistá (Rubus laciniatus) – hneď po ožine druhá najčastejšia vo voľnej prírode, ostnatá a v záhrade ju budete považovať za burinu.

Ostružina vzpriamená (Rubus nessensis) – na rozdiel od dvoch predchádzajúcich rastie vzpriamene, má však tiež ostne, vyskytuje sa po celej Európe okrem najteplejších miest.

Ostružina jahodová (Rubus illecebrosus) – nízky poloker nazývaný aj japonská alebo jahodová malina. Dorastá 30–60 cm, na jeseň nesie nápadne veľké červené plody podobné jahodám. Chuť majú mdlú, pestuje sa preto skôr pre okrasu; hojne sa šíri podzemnými výbežkami.

Z ostružiny sa nepoužívajú len plody, ale aj listy – čaj z nich je nielen chutný, ale pomáha aj uvoľňovať maternicové svalstvo tesne pred pôrodom. Niekedy sa černice pestujú ako okrasné rastliny, pretože majú zdobné listy, kvety aj plody. Môžete ich použiť aj ako živý plot alebo na zatienenie kompostu a podobne.

Čaj z listov je okrem mamičiek tesne pred pôrodom vhodný aj na liečenie hnačky, zvonka na kloktanie pri bolestiach v ústnej dutine alebo ako kúpele pri zle sa hojacich ranách, kožných problémoch, prípadne akné.

Hoci slovenská Listina registrovaných odrôd neuvádza žiadne schválené odrody ostružiny, na trhu niektoré nájdeme. Všetky sú vyšľachtené z ostružiny krovitej, väčšinou teda nemajú tŕne (nájdu sa výnimky).

Thornfree – ide o raz plodiacu odrodu, výhony má poliehavé, krehké, potrebuje skôr teplejšie stanovište, ale rastie aj na chladných miestach, kde má potom nakyslé plody. Plody sú veľké, guľovité, až čiernej farby, dužina sladká. Dozrieva postupne, od polovice augusta až do začiatku septembra. Bujne rastie a pomerne málo odnožuje, bude potrebovať rez, je citlivá na mráz aj na pleseň sivú, pomerne odolná voči hrdzi listovej.

Wilsonova skorá – ide o raz plodiacu odrodu, výhony majú tŕne, je odolná, ale vyžaduje rez, netrpí chorobami ani nie je citlivá na mráz, plody sú malé až stredné, dužina je sladká a málo aromatická. Plodí rovnomerne a pravidelne v druhej polovici júla.

V záhradníctvach nájdete aj ďalšie beztŕňové odrody, ktoré sa u nás osvedčili:

Ostružina nie je náročná na stanovište, porastie takmer všade, aj keď lepšie sú slnečné stanovištia. Ak je vaša pôda skôr chudobnejšia, odporúča sa pred vysadením ostružiny hlboko zryť (tzv. rigolovanie – t. j. rytie do hĺbky 30 cm a viac). V ďalších rokoch potom prihnojovať – pozri ďalej.

POZOR: Na príliš vlhkých pôdach môže dochádzať k poškodeniu mrazom.

Ak vysádzate viac ostružín vedľa seba, dodržte vzdialenosť medzi sadenicami 2,5 až 3 metre, pretože musia mať dostatok priestoru na rast a rozvetvenie. Samotná výsadba by mala vyzerať tak, že ostružina bude v pôde tak, aby zemina zakrývala 2 očká. Podobne sa vysádzajú aj ďalšie drobné ovocné kríky – maliník, ríbezľa, egreš alebo kanadské čučoriedky.

Ostružina potrebuje naozaj veľa živín, preto ju niektorí sadia v blízkosti kompostu. To však nie je nutné, ak ju budete počas celého vegetačného obdobia prihnojovať sypaným hnojivom Hnojík, prípadne odporúčaným roztokom. Hnojík obsahuje dusík, draslík aj fosfor na rast rastliny a na nasadenie kvetov a vývoj plodov. Tekuté hnojivo aplikujeme ku koreňom, nie na list, a to najmä od začiatku augusta, kým nezačnú dozrievať plody. Pomery aj množstvá nájdete v návode na dávkovanie, všeobecný prehľad potom v článku o univerzálnom hnojive.

Rozmnožovanie je veľmi jednoduché, ostružina sa sama zakoreňuje svojimi výhonmi. Ak to chcete podporiť, ohnite počas apríla najsilnejšie výhony smerom k zemi, priviažte ich k opore/tyčke a zasypte asi 10 cm vysokou vrstvou zeminy. Za suchého počasia zalievajte, nech je miesto stále vlhké.

Ostružina plodí na výhonoch založených v minulom roku. Staré výhony je potrebné prerezať, keďže nielenže už nebudú mať plody, ale zbytočne by rastlinu vysilovali. Otázkou stále zostáva, kedy strihať ostružinu? Je to možné urobiť na jeseň – po zbere, alebo na jar – po posledných mrazoch. POZN.: Na jeseň je lepšie vidieť, ktoré výhony sú odplodené, na jar zasa môžete zároveň vyrezať zmrznuté a poškodené výhony. Postup krok za krokom opisujeme v článku ako strihať černice, všeobecné pravidlá nájdete v sprievodcovi rezom kríkov a popínavých drevín.

Okrem rezu je potrebné plazivú ostružinu tiež vyväzovať. Výborná je opora z plota alebo pletiva, prípadne akákoľvek konštrukcia. Silné nové výhony vyviažeme do vodorovnej polohy smerom od stredu rastliny do strany, jemne stočíme a vyviažeme vodorovne späť smerom k stredu. Žiadne výhony nesmú ísť cez seba.

Zrelé plody zbierajte priebežne, konzumujte, spracujte alebo uskladnite. Dbajte však na to, že černice nie sú dlhodobo skladovateľné, v chlade vydržia max. týždeň.

Ostružina netrpí na mnoho chorôb a väčšinou sa im dá zabrániť výberom vhodnej odrody.

Mráz – najčastejšie poškodenie utrpia ostružiny mrazom, a to v mrazových kotlinách, na vlhkých pôdach a tam, kde veje silný severný vietor. Preto ich vysádzajte skôr na teplejších a chránených stanovištiach.

Hrdza ostružinová – je jednou z najčastejších chorôb, spoznáte ju podľa žltých až hnedých výtrusov na listoch, niekedy sa objavujú aj na plodoch. Prevenciou je kupovať odolné odrody a sadiť ostružiny dostatočne ďaleko od seba. Pri napadnutí ihneď listy aj plody odstránime. Postreky sú možné, ale skôr preventívne – použite prípravok aktuálne registrovaný na túto chorobu.

Pleseň sivá – je spôsobená hubou Botryotinia fuckeliana, spôsobuje sivastý povlak na plodoch, ktoré potom nie sú požívateľné. Vzniká najmä za daždivého počasia. Prevenciou je vysádzať kríky ostružiny dostatočne ďaleko od seba, udržiavať ich rezom a ihneď odstraňovať napadnuté časti.

Černicový džem s jablkami – na džem budete potrebovať: 750 g zrelých černíc, 250 g jabĺk, 70 g cukru, želírovací prostriedok alebo želírovací cukor 2:1. Jablká olúpeme, nakrájame na kocky, povaríme v troške vody, pridáme černice, rozvaríme, vmiešame cukor a želírovací prostriedok alebo želírovací cukor. Varíme, kým džem nezačne želírovať – skúsime kvapnúť na tanierik. Plníme ešte horúci do pohárov a necháme vychladnúť. Skladujeme v tme a chlade, po otvorení v chladničke.

Černicový kompót – na kompót musia byť černice zrelé, ale pevné. Na 1 kg černíc potrebujete 1 liter vody a 500 g cukru. Černice naplníme do pohárov, vodu privedieme k varu, vsypeme cukor a zvaríme na cukrový roztok (kým sa cukor nerozpustí). Cukrovým roztokom zalejeme černice a dáme sterilizovať na 15 minút pri 80 °C.

Je ostružina malinová to isté čo malina?

Áno. Ostružina malinová (Rubus idaeus) je botanický názov pre bežný maliník, ktorého plody poznáme ako maliny. Malina aj černica patria do rovnakého rodu Rubus, líšia sa hlavne tým, že zrelá malina sa z kvetného lôžka vyšmykne a zostane dutá, kým černica sa zbiera aj s lôžkom. Podrobnosti o výsadbe nájdete v článku pestovanie maliny.

Aký je rozdiel medzi ostružinou a černicou?

Ostružina je rastlina — ker alebo poloker rodu Rubus. Černica je jej plod. V hovorovej slovenčine sa však bežne hovorí „černice“ aj celým kríkom.

Ktoré ostružiny sú beztŕňové?

Beztŕňové sú takmer všetky moderné záhradné odrody vyšľachtené z ostružiny krovitej — Thornfree, Navaho, Loch Ness, Triple Crown, Black Satin alebo Čačanska Bestrna. Tŕne majú naopak divo rastúce druhy (ožina, strapatolistá, vzpriamená) a staršie odrody ako Wilsonova skorá.

Čo je ostružina jahodová?

Ostružina jahodová (Rubus illecebrosus), nazývaná aj japonská alebo jahodová malina, je nízky poloker z Japonska. Dorastá 30–60 cm a nesie nápadné veľké červené plody, ktoré vyzerajú ako jahody. Ich chuť je však mdlá, takže sa pestuje hlavne pre okrasu. Pozor na jej podzemné výbežky — v záhone sa rýchlo rozrastie.

Na čo sa používa čaj z ostružinových listov?

Listy ostružiny obsahujú triesloviny, preto sa odvar tradične používa pri hnačke, na kloktanie pri bolestiach v ústnej dutine a zvonka ako kúpeľ na horšie sa hojace rany a kožné problémy. Zbierajú sa mladé listy pred rozkvitnutím a sušia sa v tieni.

Čím hnojiť ostružinu?

Ostružina má vysoké nároky na živiny, preto sa prihnojuje počas celého vegetačného obdobia. Osvedčuje sa dokonalé prírodné hnojivo Hnojík — rozsypte odmerku okolo kríka a zapravte do pôdy, alebo rastliny zalejte výluhom podľa návodu na dávkovanie. Tekuté hnojivo lejte ku koreňom, nie na list, a to hlavne od začiatku augusta, kým plody nezačnú dozrievať.

Ako ďaleko od seba sadiť ostružiny?

Medzi jednotlivé sadenice nechajte 2,5 až 3 metre — kríky potrebujú priestor na rozvetvenie a redšia výsadba zároveň znižuje riziko hubových chorôb. Sadenicu zasaďte tak hlboko, aby zemina zakryla dve očká.