Ovocné rastliny v záhrade: sprievodca pestovaním všetkých druhov
Chcete mať záhradu plnú ovocia? Poradíme vám, ako pestovať jablone, hrušky, višne, čerešne, slivky, marhule, broskyne aj drobné ovocie — od výberu odrody až po agrotechniku.
Extenzívne vs. intenzívne ovocinárstvo: prečo sádzame zákrsky
OVOCNÉ RASTLINY V ZÁHRADE
Modernú záhradu charakterizujú nielen prvky estetické, ale aj intenzívne spôsoby pestovania. Týka sa to predovšetkým ovocnárskej časti záhrady, ktorá má byť taká, aby na čo najmenšej ploche bolo možné vypestovať čo najviac ovocia, pričom to má byť záhrada pekne usporiadaná a pôsobivá.
STROMČEKY PRE POTOMKOV? Naši predkovia vysádzali vysoké kmene ovocných stromov skutočne hlavne pre budúce generácie, pretože také stromy dospeli do plnej plodnosti až za 12—15 rokov, aby vydržali 80 rokov i viac. Sami pre seba pod nimi pestovali zemiaky, obilie alebo zeleninu či krmoviny na kŕmenie.
Dnes sádzame zákrsky, ktoré prvé plody ukážu už v škôlke a v plnej plodnosti sú už vo štvrtom—piatom roku, ale po dvadsiatich piatich rokoch i skôr, teda pomerne skoro svoju existenciu ukončia. Potrebujú menej miesta, dávajú lepšie ovocie, ale vyžadujú väčšiu starostlivosť. Pod nimi sa udržiava obrábané pôda, a žiadne iné plodiny sa nepestujú, agrotechnika sa zameriava len na výrobu ovocia. To je v podstate rozdiel medzi extenzívnym a intenzívnym ovocinárením.
Zintenzívňovanie pestovania ovocia rýchlo postupuje na celom svete — v produkčných sadoch aj na záhradkách. Súčasne sa mení názor na jednotlivé ošetrovateľské zásahy, na ich dôležitosť a na spôsob ich uplatnenia. Neprehodnotené znalosti našich dedov, vynikajúcich ovocinárov, by pri dnešnom uplatňovaní boli brzdou.
PODMIENKY SÚ DANÉ
Rast a plodnosť ovocných drevín má svoje zákonitosti a bez ich znalosti a bez ich využívania je výsledok pestovania viac-menej náhodný. Aj keď pri pestovaní ovocia stále musíme rátať s vplyvom počasia počas roka, predsa môžeme vhodnými zásahmi ovplyvniť rast a plodnosť tak, aby množstvo a kvalita úrody neboli dielom náhody. Chceme-li pravidelné a hodnotné úrody ovocia, mali by sme ovocnej rastline poskytnúť najvhodnejšie podmienky a starostlivosť. Základné podmienky sú však dané a my sa im musíme prispôsobiť a zlepšovať ich.
Jabloně v záhrade: odrody, podpníky a podmienky pestovania
JABLONĚ Jabloně tvoria u nás 39 % všetkých ovocných stromov (bez drobného ovocia). Toto množstvo sa stále zvyšuje, najmä vo veľkovýrobe. Jabloně sú stromy mierneho pásma, preto sa im u nás pomerne dobre darí. Najlepšie rastú vo vlhkejších repárskych výrobných oblastiach, ale aj v zemiakárskych oblastiach majú výborné podmienky. Pre kukuričné oblasti a rovnako aj pre podhorské oblasti je potrebné voliť vhodné odrody. Vzdušná vlhkosť by mala byť vyššia, rovnako tak pôdna vláha. Intenzívne pestovanie vyžaduje doplnkové závlahové. Hladina podzemnej vody by mala byť pomerne vysoko, pretože jabloně koria plytko. Pôdna reakcia má byť mierne kyslá, pôda dobre vyhnojená, živná.
Jablká sú naším najvýznamnejším ovocím, ktoré možno konzumovať takmer po celý rok. Niektoré odrody možno jesť hneď pri zbere v lete, potom podľa konzumnej zrelosti prichádzajú postupne skoré jesenné a jesenné odrody a nakoniec skoré zimné a neskoré zimné odrody, ktoré pri dobrom uskladnení vydržia až do zberu nových jabĺk. Výhodné je aj to, že pre jabloňe existuje celá škála podpníkov, na ktoré sa štepujú odrody. Jednotlivé typy podpníkov ovplyvňujú veľkosť koruny, rýchlosť nástupu plodnosti i prispôsobivosť daným klimatickým a pôdnym podmienkam. To u iného ovocného druhu v tak širokom rozsahu nie je. Pre intenzívne pestovanie jabloní na záhradkách sú vhodné len malé tvary — zákrsok, vreteno a ovocná stena. Pre ne sa používajú podpníky M IX, M II, M IV a MM 106. Vo väčších záhradách sa môže použiť aj štvrťkmeň, predovšetkým na podpníkoch M I, M XI a A 2. Treba pamätať na vzájomné vzťahy medzi odrodou a podpníkom, pretože niektoré odrody rastú prirodzene silno, iné slabo. V umení zvoliť správnu odrodu a podpník pre dané podmienky je základ úspechu pestovania jabloní.
Jablká sú určené predovšetkým na priamu spotrebu, menšie alebo poškodené plody sa dajú rôzne spracovať. Nutričná hodnota čerstvých jabĺk je malá, len čerešne, renklódy a hrušky majú túto hodnotu ešte nižšiu. Jablká sú a budú obľúbené pre svoje chuťové vlastnosti. U nás je spotreba jabĺk vyššia, než odporúčajú lekári, mala by sa však zvýšiť spotreba ostatného ovocia. Preto sa tiež odporúča obmedzovať trend vysádzania jabloní a namiesto nich zvyšovať výsadby nutrične hodnotnejších druhov ovocia; u jabloní by sa mali vysádzať skôr zimné odrody.
Hrušne: ako vybrať odrodu a tvar stromu pre vašu záhradu
HRUŠNE Hrušne tvoria u nás asi 10 % všetkých ovocných stromov. Ich množstvo sa pomaly znižuje. Aj hrušne sú stromy mierneho pásma, vyžadujúce o trochu teplejšie podmienky ako jabloňe. Najlepšie sa im darí v repárskych a kukuričných výrobných oblastiach, v zemiakárskych oblastiach sa darí len letným odrodám. Na vzdušnú vlhkosť, rovnako ako na pôdnu vlhkosť sú menej náročné. Korene hrušní idú do hĺbky a sú schopné čerpať vodu aj z hlbších vrstiev pôdy. Musia však mať priepustnú spodinu. Hladina podzemnej vody môže teda byť hlbšie a väčšinou ani pri intenzívnom pestovaní nie je nutné doplnkové zavlažovanie. Pôdna reakcia má byť neutrálna, pôda dobre pohnojená, výživná a môže byť aj trochu ťažšia.
Hrušky sú veľmi chutné ovocie, obľúbené aj preto, že máme odrody letné, jesenné i zimné, podobne ako u jabĺk. Letné a jesenné odrody sú veľmi kvalitné, kým zimné odrody ich kvalite zďaleka nedosahujú, a tie najlepšie v našich bežných podmienkach nedozrejú a na jedenie sú tuhé. Zimné odrody sa preto pestujú len v najteplejších oblastiach. V raste jednotlivých odrôd sú veľké rozdiely; niektoré rastú slabo, iné bujne, niektoré tvoria vysoké a štíhle koruny, iné rozložité, vhodné pre ovocné steny.
Väčšina hrušiek sa štepuje na semenáč (plané hrušky), môžu sa však štepovať aj na kdouľoň (vyšľachtenú podpník), ktorá spravidla obmedzuje rast koruny. Kdouľoň je však teplomilná, teda vhodná do teplých oblastí. V oblastiach s priemernými pestovateľskými podmienkami si preto vyberáme odrody hlavne podľa ich vzrastnosti. Málo vzrastných odrôd pre menšie záhrady je pomerne dosť; najvhodnejší tvar pre hrušku na záhrade je zákrsok, u niektorých odrôd aj ovocná stena. Neodporúčam sadiť viac stromov letných alebo jesenných odrôd hrušiek, pretože pri dobrej úrode je niekedy problém rýchlo spotrebovať prezrievajúce plody. Hrušky dávajú v priemere vyššie výnosy ako jabloní.
Niektoré odrody hrušiek sú najlepšie len na priame jedenie, iné sú vynikajúce na kompóty. Nutričná hodnota čerstvých plodov je najnižšia zo všetkých domácich druhov ovocia. Spotreba hrušiek by mala zostať približne na rovnakej úrovni, rovnako by sa mali rozumne vysádzať ako doteraz, len aby nahradili prirodzený úbytok. Vysádzať by sa mali predovšetkým vynikajúce letné a rané jesenné odrody na spotrebu v auguste až októbri; po nich nastúpi spotreba jabĺk.
Višne a čerešne: rozdiely v pestovaní a nároky na stanovište
VIŠNE Višne sa u nás pestujú málo, tvoria len asi 3 % všetkých ovocných stromov. Je to škoda, pretože v našich podmienkach sa im dobre darí a sú prispôsobivé. Najvhodnejšie pre pestovanie višní sú teplejšie oblasti, znášajú však aj chladnejšie podnebie a na záhradkách sa dajú úspešne pestovať aj v podhorských polohách. Vyžadujú však stanovište na plnom slnku. Na pôdu nie sú náročné, darí sa aj v pôdach plytších a ľahších, aj kamenitých, potrebujú však vápnik, neutrálnu až slabo alkalickú reakciu pôdy. Môžu sa pestovať aj na svažitých pozemkoch. Višne koria hlboko, a preto aj hladina podzemnej vody môže byť hlboko a väčšinou nie je nutná doplnková závlaha.
Višne netvoria veľké koruny. Odrôd je málo, ale sú vesmes kvalitné a majú rôznu dobu zrania — od júna do augusta. Väčšinou sa štepujú na čerešňu vtáčiu; podpník mahalebka sa používa do horších stanovištných podmienok, najmä suchších, a pre menšie koruny. Najvhodnejší tvar pre višňu je zakrslík, štvrtokmeň, ojedinele aj ker, prakticky bez kmeňa.
Plody višní sa pomerne málo jedia v čerstvom stave, len skupina sladkých višní je na jedenie obľúbená. Snáď preto sa višne tak málo vysádzali na záhradkách. Sú však vynikajúce na šťavy, kompóty, džemy či ovocné víno. Nutričná hodnota višní je dobrá, hneď za marhuľami a slivkami. Spotreba višní je u nás nízka, mala by sa podstatne zvýšiť, hlavne prostredníctvom potravinárskych výrobkov. Preto by sa na záhradkách mali višne pestovať oveľa viac; ak nestačíme ovocie spracovať doma, vykúpi ho obchod.
ČEREŠNE Čerešne sa u nás pestujú asi v rovnakom rozsahu ako hrušky, tvoria asi 9—10 % z celkového množstva ovocných stromov. Sú to stromy mierneho pásma, najlepšie im vyhovujú teplejšie oblasti, sú však značne prispôsobivé a dobre sa darí aj v zemiakárskych výrobných oblastiach. Vzdušná aj pôdna vlhkosť môžu byť nižšie. Čerešne koria hlboko, preto nie je potrebná doplnková závlaha. Sú náročné na pôdu, ktorá má byť hlboká, živná a s neutrálnou až slabo alkalickou reakciou. Výborne sa však darí aj na plytkých, prvohorných pôdach s podkladom bridlíc. Stanovište má byť slnečné.
Čerešne sa pestujú stále menej, nielen na záhradkách, ale aj vo veľkovýrobe. Ich veľké koruny zaberajú veľa miesta (preto sa čerešne na menšie záhradky vôbec neodporúčajú) a ovocie sa musí oberať z vysokých rebríkov, čo je namáhavé a nebezpečné. V Amerike sa už podarilo vyšľachtiť spur typ čerešne 'Lambert Compact', ktorý vraj korunu čerešne podstatne zmenšuje. Usiluje sa o to aj šľachtením zakrslého podpníka. Zatiaľ sa najčastejšie používa na zmenšenie koruny medzištepovanie. Na podpník sa dole pri zemi naštepuje odroda zakrslé rastúcej višne, ktorá tvorí kmeňok, na ktorý sa naštepuje kultúrna odroda čerešne. Tento kmeňok, teda medzištep, brzdí rast koruny. Aj tak však koruny stále dorástajú do výšky 4 m i viac. Verte, že v dohľadnej dobe bude snaha zmenšiť koruny čerešní korunovaná úspechom. Máme totiž vynikajúce odrody, rané aj neskoré, svetlé, pestré aj tmavé, mäkké aj tvrdé, na priamu konzumáciu aj na kompóty, džemy, tekuté nápoje. Nutričná hodnota čerešní je malá, o niečo nižšia ako u jabĺk, avšak chuťová hodnota je nepostrádateľná. Spotreba čerešní sa u nás znižuje, hoci by sa mala zvyšovať. Vo väčších záhradách alebo na hranici pozemkov dvoch-troch susedov záhradkárov by sa mali čerešňové stromy vysádzať. Aj keď úroda čerešní z jedného vzrastlého stromu je niekedy väčšia ako môže jedna rodina skonzumovať, obchod vykúpi každé množstvo kvalitných čerešní.
Slivky, slívy, renklódy a mirabelky: pestovanie a hrozba šarky
SLIVKY Slivkových stromov máme u nás asi 20 % z celkového množstva ovocných stromov, hoci tomu nie je dávno, kedy boli u nás najrozšírenejšími ovocnými stromami. Pojmom slivka sa u nás často označuje všetko „modré“ ovocie, teda slivky, renklódy aj mirabelky.
Medzi slivky počítame pravé slivky a poloslivky. U nás sa im najlepšie darí v teplejších oblastiach, t. j. v kukuričnej výrobnej oblasti a teplejších polohách repárskej výrobnej oblasti, kde dobre dozrievajú najmä neskoré najkvalitnejšie odrody. Slivky vyžadujú vyššiu vzdušnú vlhkosť, a najmä vlhšie, hlboké a výživné pôdy. Koria sa plytko, preto potrebujú vyššiu hladinu podzemnej vody a pri pestovaní v záhrade doplnkové zalievanie. Pôdy musia mať neutrálnu reakciu, môžu obsahovať aj trochu viac vápnika.
Najlepšou odrodou slivky je 'Domáca veľkoplodá', ktorá má viac miestnych typov; je náročná na teplejšie stanovište a vlhšie pôdy. Aj mnohé ďalšie odrody dávajú kvalitné ovocie. Podpníkov pre slivky máme niekoľko, tie sa používajú podľa miestnych pôdnych podmienok, na veľkosť koruny nemajú príliš veľký vplyv. Najvhodnejším tvarom je záhradný trpasličí tvar, ale môže sa pestovať aj štvrtokmeň, najmä u odrôd s užšou korunou. Koruny sliviek nedosahujú príliš veľkých rozmerov.
Slivky sú vynikajúce ovocie ako priamo na jedenie, tak na najrôznejšie spôsoby spracovania. Po tejto stránke je to najvhodnejšie ovocie. Výživová hodnota je vysoká, hneď za marhuľami. Slivky by sme mali viac pestovať a viac jesť. V poslednom čase tento vynikajúci ovocný druh u nás napáda vírusová choroba šarka, ktorá v niektorých oblastiach úplne znemožňuje pestovanie sliviek. Snáď sa túto katastrofu podarí zlikvidovať skôr, než šarka zlikviduje slivky.
OSTATNÉ SLIVONE Ostatné slivone, teda slivky, renklódy a mirabelky, tvoria asi 6 % z celkového počtu u nás pestovaných ovocných stromov. Majú podobné nároky na stanovište ako slivky, sú však trochu skromnejšie v nárokoch na teplotu a pôdnu vlhkosť. Renklódy a mirabelky môžu mať aj ťažšie pôdy, slivky dobre rastú aj v horších pôdach. Doplnkové zavlažovanie väčšinou nepotrebujú, sú však zaň vďačné. Renklódy tvoria o niečo väčšie koruny ako slivky, slivky a mirabelky asi rovnaké. Najvhodnejší tvar je záhradný trpasličí tvar.
Slivky sú výborné na jedenie, renklódy na jedenie a na zaváraniny či iné spracovanie, mirabelky na kompóty. Strom slivky a mirabelky dokáže dať taký vysoký výnos, že sú ťažkosti s rýchlou spotrebou, pretože plody sa musia v krátkom čase skonzumovať alebo spracovať, a tiež s dopravou dozretých plodov na trh sú ťažkosti. Rozsah pestovania a spotreby slivôň by mal zostať asi na dnešnej úrovni. Upadá však, pretože aj tieto druhy decimuje šarka.
Marhule a broskyne: teplomilné druhy ovocia pre chránené stanovištia
MARHULE Marhule tvoria asi 4 % z celkového počtu u nás pestovaných ovocných stromov. Je to teplomilný ovocný druh, vhodný do našich najteplejších oblastí. Marhule sa najviac pestujú na južnej Morave. V záhradách sa dajú pestovať aj v trochu chladnejších oblastiach, pestovanie však nie je vždy úspešné, stromy väčšinou predčasne hynú. Celkom bývajú úspechy pri pestovaní na južných svahoch, chránených pred severnými studenými vetrami. Stálym pestovateľským problémom je, že marhule veľmi skoro na jar rozkvitajú a často sú poškodené alebo zničené neskorými jarnými mrazíkmi. Vzdušná vlhkosť má byť nízka, pôdy majú byť záhrevné, priepustné, humózne, stredne vlhké. Hladina podzemnej vody môže byť hlboko, pretože marhuľa korení hlboko, napriek tomu však bežne potrebuje doplnkové zavlažovanie. Pôdna reakcia má byť neutrálna až alkalická.
Marhuľe po rokoch vytvárajú veľkú korunu, na ktorej veľkosť podpník nemá vplyv. Najvhodnejší tvar je zakrslík, v ktorom koruna predsa len nedorastá do takej výšky. V chladnejších polohách je vhodný štvrtokmeň aj polokmeň najmä preto, že kvety pri neskorých jarných mrazoch unikajú nepríjemnému zníženiu teploty pri zemi. Medzi odrodami sú väčšinou iba malé rozdiely vo veľkosti plodov a v dobe dozrievania, väčšie sú v náročnosti na prostredie.
Marhuľe sú vynikajúce na jedenie aj na rôzne kuchynské spracovanie. Ich nutričná hodnota je z „veľkého“ ovocia najvyššia. Keby dávali pravidelné výnosy, postačoval by doterajší počet stromov na dobré zásobovanie. Pretože však marhuľa poriadne zarodí raz za tri až štyri roky, bolo by potrebné počet stromov zvýšiť. V poslednej dobe sa síce marhuľe veľa vysádzajú, ale značné množstvo stromov krátko po výsadbe hynie, najmä pre nevhodné stanovištné podmienky. Stromy decimuje choroba zvaná mozgová mŕtvica marhuľ, ešte nie dosť dobre preskúmaná, proti ktorej nevieme marhuľové stromy spoľahlivo chrániť, a nová vírusová choroba, proti ktorej sa urýchlene hľadá účinné opatrenie.
BROSKYŇOVNÍKY Broskyňovníky tvoria asi 3 % z celkového počtu u nás pestovaných ovocných stromov a ich počet rýchlo rastie. Broskyňovníky sú rovnako teplomilným ovocným druhom a najlepšie sa im darí v najteplejších oblastiach nášho štátu. Stanovištné nároky sú približne rovnaké ako u marhuľ, znášajú však aj vlhšie ovzdušie. Doplnková závlaha je však nevyhnutná. V chladnejších oblastiach sa dajú úspešne pestovať pri južných stenách, kde sú chránené pred studenými vetrami.
Broskyňovníky vytvárajú stredne veľké koruny, dajú sa však pravidelným rezom udržať v menších rozmeroch. Najvhodnejší tvar je ker bez kmeňa, alebo zakrslík len s nízkym kmeňom a s kotlovitou korunou. Dajú sa tiež dobre pestovať ako ovocná stena. Predtým sa u nás často pestovali semenáče, t. j. broskyňovníky vypestované z kôstok, neštepované. Niekedy dávali ovocie celkom dobré, vhodné najmä na zaváranie, najčastejšie však drobné neskoré plody. Moderné ovocinárstvo predpokladá aj u broskyňovníkov pestovanie štepovaných stromov. Máme veľmi dobré odrody, prispôsobené aj našim chladnejším podmienkam, dozrievajúce už v júli a auguste. Práve tie by sa mali najviac pestovať, neskoršie odrody v chladnom roku zle dozrievajú. Práve tieto odolné odrody, ktoré sú vhodné na jedenie aj na zaváranie, spôsobujú, že broskyňovník je dnes o niečo menej chúlostivý na teplotné podmienky ako marhuľa. Nutričná hodnota broskyní je dobrá, asi na úrovni višní. Spotreba broskýň aj výsadba broskyňovníkov by mali stúpať.
Vlašský orech a mandľovník: veľké stromy s výnimočnými plodmi
VLAŠSKÉ ORECHOVÉ STROMY Vlašské orechové stromy tvoria asi 5 % z celkového počtu u nás pestovaných ovocných stromov. Najlepšie sa im darí v teplejších oblastiach, dokážu sa však značne prispôsobiť klimatickým podmienkam. Dobre rastú a rodia v najteplejších krajoch, ale aj v drsnejších podmienkach v podhorí. Avšak pri jarných prízemných mrazoch zamŕzajú a ten rok ovocie nedajú. Milujú vyššiu vzdušnú vlhkosť, teplejšie, ľahšie a suchšie pôdy s dostatkom vápnika. Koria hlboko a dokážu čerpať vodu z hlbších vrstiev, preto väčšinou nepotrebujú doplnkovú závlahu, aj keď im prospieva.
Vlašské orechové stromy sú väčšinou veľké stromy a do malých záhradiek sa nehodia. Veľmi dobre rastú na hospodárskych dvoroch vidieckych domov, pretože znášajú udusanú pôdu pod korunou a navyše poskytujú potrebný tieň. Donedávna sa u nás pestovali semenáče orechových stromov, ktoré začínali rodiť po desiatich až dvanástich rokoch, a ešte nebola záruka, že plody budú kvalitné. Pred niekoľkými rokmi bola u nás vyriešená otázka rúbkovania orechových stromov a boli povolené prvé odrody. Výhodou je, že rúbkované orechové stromy rodia už tretím rokom a že je istota, že prinesú kvalitné orechy zodpovedajúce rúbkovanej odrode. Bohužiaľ aj rúbkované orechové stromy dorastajú veľkých rozmerov; podpník totiž neovplyvňuje veľkosť koruny. Najvhodnejší tvar orechových stromov je štvrtokmeň až polokmeň.
Vlašské orechy sú veľmi potrebné ovocie, pretože sa konzumujú suché, a tým predlžujú dobu zásobovania ovocím. Nedá sa povedať, že by sme orechov mali dosť, často ich musíme dovážať. Preto by sa orechové stromy mali vo väčších záhradách vysádzať.
MANDĽOVNÍK Mandľovník sa u nás pestuje veľmi málo. Je to strom príliš teplomilný, darí sa len v najteplejších oblastiach našej vlasti, a jeho pestovanie je málo rentabilné, pretože úrody sú nízke. Mandľovník kvitne veľmi skoro na jar, preto často zamŕza v kvete a nerodi. Jeho pestovanie aj na záhradkách je zanedbateľné, aj keď plody sú hodnotné a spestrujú konzum ovocia.
Drobné ovocie v záhrade: jahody, ríbezle, egreše, maliny aj liesky
DROBNÉ OVOCIE Drobné ovocie a záhradka — to sú neodmysliteľne k sebe patriace pojmy. Všetky druhy drobného ovocia sú typickými záhradkárskymi plodinami, veď viac ako dve tretiny spotreby drobného ovocia pre verejné zásobovanie sa vypestuje na záhradkách. Tento pomer sa asi nebude príliš meniť, pretože pre veľkovýrobu je pestovanie drobného ovocia — snáď s výnimkou jahôd — obtiažne pre značnú potrebu ručnej práce. Aj keď sa drobného ovocia na záhradkách pestuje veľa, je ho stále málo, na trhu je vzácne, obchod aj konzervárne či mraziarne ho stále vykupujú. V pestovaní drobného ovocia by mali záhradkári ešte viac pomôcť trhu.
Všetky druhy drobného ovocia sa v našich klimatických podmienkach dobre darí. Sú prispôsobivé podnebiu aj pôde, hoci majú rozdielne nároky: Jahodník vyžaduje pôdu prepracovanú, pohnojenú a slabo kyslú a potrebuje nižšiu vzdušnú vlhkosť. Ríbezle môžu mať pôdu slabo kyslú aj alkalickú, ale výživnú a vlhšiu, a prospieva im vyššia vzdušná vlhkosť, pričom červená a biela ríbezľa znášajú aj horšie podmienky a vyššie polohy, kým čierna ríbezľa je náročnejšia na teplotu a vo vyšších oblastiach opadáva. Egreš znáša aj polotieň a pôdu horšej kvality, ale vlhšiu a mierne alkalickú; vyžaduje vyššiu vzdušnú vlhkosť. Malina a ostružina vyžadujú pôdy výživné, vlhšie, neutrálne aj slabo kyslé, vyššiu vzdušnú vlhkosť a slnečné stanovište.
Všetky druhy drobného ovocia vyžadujú intenzívne hnojenie. Väčšinou koria plytko, vyžadujú vyššiu hladinu podzemnej vody a pri pestovaní v záhrade potrebujú doplnkovú závlahu, predovšetkým jahodník. Ríbezle je lepšie pestovať ako kry, ale červená a biela ríbezľa sa dajú úspešne pestovať ako stromčeky, egreš je lepšie pestovať ako stromček, hoci sa môže pestovať aj ako ker. U všetkých druhov drobného ovocia máme väčšinou výborné odrody, niektoré vhodnejšie na jedenie, iné na spracovanie; odrodovú skladbu na záhradke volíme teda podľa využitia. Nutričná hodnota drobného ovocia je väčšinou vysoká, vyššia ako u tzv. veľkého ovocia.
Medzi drobné ovocie sa dajú zarátať aj lieskové oriešky. Sú vyhľadávanou pochúťkou, no častejšie ako pre spotrebiteľov sa stanú pochúťkou veveričiek alebo sojok. Naše podmienky lieske vyhovujú, najlepšie sa jej darí v pôdach dobre pohnojenných, slabo kyslých a vlhších, na slnnom stanovišti s nižšou vzdušnou vlhkosťou a vyššou hladinou podzemnej vody, pretože koria plytko. U nás sa väčšinou liesky pestujú ako vlastnokorienné kry, môžu sa však aj štepovať na liesku tureckú, ale potom vytvárajú pomerne veľké stromy. Odrody máme vyhovujúce. Výnosy nie sú veľké, pre hodnotu a atraktívnosť plodov sa pestovanie oplatí. Na záhradkách sa liesky pestujú ako kry, tvoriace živý plot. Najlepšie je sadiť ich v smere prevládajúcich vetrov, opelenie je potom dokonalejšie a výnosy väčšie. Problémom pri pestovaní zostáva — okrem veveričiek — červivosť orieškov, proti ktorej nepomáha chemický postrek, a správne usušenie orieškov. Nutričná hodnota lieskových orieškov je vysoká.
