Hnojivo na ovocné stromy, kríky aj ihličnany

Na jar stromom najrýchlejšie pomôže postrek cez list: 1 čajová lyžička Hnojíka na liter vody. Základ výživy dodá posyp pod korunu; vápnik s horčíkom podporí pevné a sladké plody.

Ovocný strom každý rok prináša úrodu a s každou úrodou odchádza zo záhrady časť živín. Aby mal silu na nové výhonky, kvetné puky aj dozrievanie plodov, potrebuje pravidelnú a vyváženú výživu: dusík na jar na rast, fosfor na korene a nasadenie kvetov, draslík v lete na plody a na vyzretie dreva pred zimou.

Pri stromoch a kríkoch sa osvedčuje organické hnojivo, ktoré sa uvoľňuje postupne a nepáli korene. Hnojík má jednu výhodu navyše: okrem posypu a zálievky ku koreňom sa z neho dá pripraviť výluh na postrek cez list. Živiny sa tak k rastline dostanú rýchlejšie, ako keď čakáme, kým presiaknu pôdou ku koreňom.

Rovnaký postup používame na všetky ovocné stromy (jablone, hrušky, čerešne, višne, slivky, marhule, broskyne), na okrasné aj ovocné kríky a tiež na ihličnany.

Listy nie sú len „solárne panely“. Cez pokožku listu a najmä cez prieduchy dokáže rastlina prijímať aj vodu s rozpustenými živinami. Postrek cez list preto funguje ako rýchla doplnková výživa: nečaká sa, kým sa hnojivo rozpustí v pôde a korene ho vytiahnu.

Najviac sa to oplatí na jar, hneď ako začnú rašiť listy. Strom v tom čase míňa zásoby z minulého roka, korene v studenej pôde sa ešte len rozbiehajú a práve mladé listy prijímajú živiny najochotnejšie. Včasná výživa pomôže stromu naštartovať, podporí jeho vitalitu a pomôže mu lepšie zvládať výkyvy počasia.

1. 1 čajovú lyžičku (5 ml) Hnojíka rozmiešajte v 1 litri vody a nechajte vylúhovať, ideálne cez noc.
2. Pre lepší účinok môžete pridať pol čajovej lyžičky prírodnej pomocnej pôdnej látky s chitínom; chitín posilňuje obranyschopnosť rastlín.
3. Výluh pred naliatím do postrekovača starostlivo preceďte (kávový filter, sieťovina, zložená látka), aby sa neupchala tryska.
4. Striekajte jemnou hmlou tak, aby boli listy rovnomerne orosené, ale nestekalo z nich.

Z jedného litra postriekate väčšinu stromov na bežnej záhrade. Preto je postrek najlacnejší spôsob, ako stromy vyživiť: z balenia Hnojíka 455 g (asi 1,3 litra) pripravíte okolo 260 litrov postreku, teda necelé 3 centy za liter.

Presné dávky nájdete na stránke Dávkovanie Hnojíka.

• Začiatok sezóny, hneď ako rašia listy: striekajte častejšie, pokojne 3–5× týždenne. Dávka je nízka a náklady na liter zanedbateľné, takže nie je dôvod šetriť práve vtedy, keď strom živiny potrebuje najviac.
• Postrek sa vstrebe zhruba za šesť hodín. Striekať sa tak dá pokojne znova hneď na druhý deň.
• Keď je strom vitálny a dobre obrastený, stačí postrek zhruba 2× mesačne až do leta.
• Najlepší čas je večer alebo skoro ráno, keď listy zostanú dlhšie vlhké a kvapky sa neodparia. Nestriekajte na priamom poludňajšom slnku a tesne pred dažďom.

Z vlastnej skúsenosti platí: oplatí sa strom rozhýbať včas a vyživiť ho hneď na jar, než to potom počas sezóny dobiehať.

Väčšina prieduchov, ktorými list prijíma vodu a plyny, je pri listnatých stromoch na spodnej strane listu. Vrchná strana je navyše chránená hrubšou voskovou vrstvou. Keď striekate len zhora, veľká časť postreku skončí tam, kde sa vstrebáva najhoršie.

Preto striekajte listy zhora aj zospodu: najprv zboku a zospodu do koruny, potom zhora. Pri vyšších stromoch pomôže postrekovač s predĺženou tyčou.

Postrek Hnojíkom sa hodí aj na smreky, tisy, borievky, cypruštek a tuje v živom plote. Ihlice majú hrubú voskovú vrstvu a prieduchy zanorené v radoch, takže cez ihlicu sa živiny vstrebávajú pomalšie ako cez list. Vstrebávajú sa však tiež a jemný postrek ihličnanom na jar prospieva.

Pri ihličnanoch preto postrek kombinujte s posypom alebo zálievkou ku koreňom pod celou šírkou koruny. Tuje a živé ploty striekajte zo všetkých strán a dovnútra kra, kde bývajú ihlice najslabšie.

Broskyne a marhule sú teplomilné a na jar citlivé na výkyvy počasia. Pri nich sa najviac oplatí začať s postrekom hneď pri rašení, keď sa tvoria prvé listy.

Naša broskyňa to dobre ukazuje: keď s jarným postrekom nezačneme včas, je to na nej počas jari vidieť. Preto ju striekame od prvých listov niekoľkokrát týždenne a až keď je vitálna, prechádzame na postrek dvakrát mesačne. O tom, čo broskyniam na jar najčastejšie robí problémy, píšeme v článku Kučeravosť broskýň.

Postrek je rýchla doplnková výživa, základ však strom dostáva cez korene.

• Posyp: na jar rozhoďte Hnojík v tenkej vrstve pod korunu, najviac na jej okraj, kde má strom najviac aktívnych koreňov. Zľahka zapracujte do pôdy alebo mulča a zalejte.
• Zálievka: rovnaký výluh ako na postrek (1 čajová lyžička na 1 liter vody) rozlejte pod korunu. Pri veľkých starých stromoch sa oplatí pripraviť výluh vo veľkej nádobe a rozlievať ho vedrami, ideálne za daždivého počasia.
• Pri výsadbe: zeminu z výsadbovej jamy premiešajte s kompostom alebo uležaným hnojom a asi 1 % Hnojíka vzhľadom na jej objem, aby hnojivo neležalo priamo na koreňoch. Viac o sadení v článku Výsadba drevín.
• Na jeseň: po zbere stromy znova posypte, aby mali zásoby na zimu a jarné rašenie.

Presné dávky pre jednotlivé rastliny nájdete na stránke Dávkovanie Hnojíka.

Jablone a hrušky v plnej rodivosti spotrebujú za rok zhruba 10 g dusíka, 6 g fosforu (ako P₂O₅) a 12 g draslíka (ako K₂O) na každý m² plochy pod korunou. Z hnojiva, ktoré má 10 % dusíka, by to bolo 100 g na m². Ako dávku prepočítať podľa čísel na obale, opisuje článok NPK hnojivo. Dávky Hnojíka nájdete na stránke Dávkovanie.

• Dusík len do začiatku leta. Patrí do prvej polovice vegetácie. Neskorší dusík predlžuje rast, výhonky do zimy nevyzrejú a namŕzajú a ovocie sa horšie skladuje.
• Pozor na nepomer dusíka a fosforu. Keď má strom dusíka nadbytok a fosforu nedostatok, rastie „do dreva“: robí dlhé výhonky, rodiť začne neskoro a ovocie sa ľahko kazí na strome aj v pivnici.
• Fosfor do zásoby pri výsadbe. Fosfor sa v pôde do hĺbky takmer nepohybuje. Pri výsadbe alebo pri hlbokom spracovaní pôdy pred ňou ho preto premiešajte s celou prekyprenou vrstvou, aby bol tam, kam korene dorastú. Takéto zásobné hnojenie vydrží niekoľko rokov. Na kyslej pôde sa hodí mletý prírodný fosfát, ktorý sa v kyslom prostredí postupne rozpúšťa.

• Nemiešajte s prípravkami s meďou a sírou. Hnojivý postrek sa dá spojiť s ochranným postrekom, ale nie s prípravkami na báze medi alebo polysulfidu. Čo s čím možno kombinovať, uvádza vždy etiketa prípravku.
• Zatrávnený sad. Kde pod stromami rastie trávnik, odčerpá veľkú časť živín z povrchu pôdy. Výživa cez list je tu zvlášť užitočná.
• Vápnik proti horkej škvrnitosti. Opakované postreky s vápnikom počas leta znižujú horkú škvrnitosť jabĺk. Vápenaté postreky sa používajú aj pri červenej ríbezli a jahode.

Všeobecné pravidlá postreku na list (koncentrácia, denná doba, nestriekať do kvetu) zhŕňa článok výživa rastlín.

Draselná soľ (chlorid draselný) prináša do pôdy veľa chlóru. Pri ovocí sa jeho nadbytok prejaví nižšou kvalitou a cukornatosťou plodov. Citlivosť sa líši podľa druhu:

Citlivý je aj vinič. K ovociu preto volte draslík vo forme síranu, ktorý chlór takmer neobsahuje. Chloridové hnojivo sa dá použiť nanajvýš na jeseň (viac v článku hnojenie na jeseň).

• Základné hnojenie každý rok. Osvedčuje sa vyrovnaná dávka organického hnojiva neskoro na jeseň alebo v predjarí. Pôda ju počas zimy a jari spracuje a strom má živiny k dispozícii, keď začne rašiť.
• Fosfor a vápnik do konca júna. Plne rodiacim stromom sa k základnému hnojeniu pridáva fosfor a vápnik. Ak ich nedávate s jesenným hnojením, dodajte ich na jar, najneskôr do konca júna. Fosfor podporuje tvorbu kvetov a plodov, vápnik spevňuje pletivá a zvyšuje odolnosť proti mrazu. V pôde, ktorá sa dlhodobo hnojí organicky a mulčuje, býva fosforu dosť, vápnik v nej však často chýba, preto sa dodáva osobitne.
• Po bohatej úrode dajte neskoro na jeseň pozvoľna pôsobiace humusové hnojivo, napríklad kompost alebo uležaný hnoj, a plytko ho zapracujte do pôdy.
• Ihličnany majú malú, ale stálu potrebu živín. Najlepšie im svedčí humózna pôda a pomaly sa uvoľňujúce organické hnojivá.
• Menej je viac. Vysoká úroda potrebuje zodpovedajúcu výživu, prehnojený strom je však náchylnejší na choroby a jeho ovocie má horšiu chuť a horšie sa skladuje. Keď na obale hnojiva chýba dávka pre okrasné stromy a kry, riaďte sa dávkou pre ovocie, nikdy vyššou dávkou pre zeleninu.

Najlepším vodidlom je strom sám. Pri rodiacich jabloniach a hruškách majú tohoročné výhonky na obvode koruny dorásť zhruba 25 – 40 cm. Vtedy je rast s rodivosťou v rovnováhe.

• Prírastky kratšie ako 25 cm, drobné listy, málo kvetov: strom hladuje. Pridajte všetky živiny, hlavne dusík na jar, a skontrolujte, či mu vodu a živiny neberie trávnik alebo burina pri kmeni.
• Dlhé bujné výhonky, ktoré do zimy nevyzrejú, a málo plodov: dusíka je priveľa. Dusíkom nehnojte, dajte len fosfor a draslík a v korune urobte len presvetľovací rez.
• Vek a úroda: mladé stromčeky potrebujú menšie dávky, stromy s veľkou násadou plodov a starnúce stromy väčšie. Kôstkoviny a drobné ovocie majú v prvých rokoch vyššie nároky ako jadroviny.

Čo jednotlivé živiny pri ovocných drevinách robia a čoho sa vyvarovať:

Zo stromov, ktoré nedostávajú dusíka priveľa, býva ovocie lepšie vyfarbené, chutnejšie a dlhšie vydrží v pivnici.

Základom výživy ovocných drevín je organická hmota. Dobre uležaný alebo skompostovaný hnoj, prípadne kompost, sa dáva na jeseň pod celú korunu. Kde je zvyšok záhrady zatrávnený, aspoň do kruhu alebo pásu pod korunou. Zapracujte ho len plytko, nanajvýš do 10 cm, aby sa nepoškodili korene.

• Veľká dávka raz za 3 – 4 roky, alebo menšia každý rok. Na ľahkých piesočnatých pôdach, kde sa organická hmota rýchlo rozkladá, hnojte radšej menšou dávkou každý rok alebo každý druhý rok. Koľko hnoja dať stromu podľa veku a veľkosti koruny, ukazuje tabuľka v článku hnoj do záhrady.
• Po zelenom hnojení pod stromami stačí dávku hnoja alebo kompostu znížiť na polovicu, pozri zelené hnojenie pod ovocnými stromami.
• V roku, keď stromy dostali plnú dávku hnoja, znížte minerálne hnojivá na polovicu.
• Minerálne hnojivo rozdeľte: zhruba tretinu na jeseň a dve tretiny skoro na jar. Fosfor a draslík môžete rozhodiť na hnoj a zapracovať spolu s ním, dusík stačí na jar zapracovať plytko. Dávku určte podľa rozboru pôdy, nie odhadom.

Hnojivo rozhodené po trávniku sa ku koreňom stromu takmer nedostane, väčšinu si zoberie tráva. Fosfor a draslík navyše pôdou do hĺbky takmer nepresakujú. Stromom v trávniku a slabo rastúcim stromom preto dávajte hnojivý roztok priamo ku koreňom:

1. Po obvode koruny, kde má strom najviac sacích koreňov, vykopte ryhu hlbokú 10 – 15 cm. Namiesto ryhy stačí urobiť kolom alebo záhradným vrtákom rad dier.
2. Za sucha najprv zalejte čistou vodou, až potom hnojivým roztokom.
3. Nalejte zhruba 10 litrov roztoku na 1 meter ryhy. Hodí sa výluh z kompostu alebo z organického hnojiva, prípadne zriedená močovka. Ako riediť kvasený trus, opisuje článok hnoj do záhrady.
4. Po vsiaknutí ryhu zahrňte a vráťte drn.

Roztoky s dusíkom dávajte len do polovice júna, inak výhonky do zimy nevyzrejú.

Strom na svahu koreňuje hlavne dolu svahom a do strán po vrstevnici. Proti svahu narazia korene skoro na chudobnejšie podložie a rastú tam slabo. Hnojte preto od kmeňa smerom dolu svahom a do strán, nie rovnomerne okolo celej koruny.

Výživa cez list bežné hnojenie ku koreňom nenahradí. Najviac pomôže tam, kde korene živiny dočasne neprijímajú: v premokrenej alebo preschnutej pôde, po presadení, keď korene poškodili hraboše alebo hlboké rytie, a v trvalo zatrávnenom sade. Najlepšie zaberie po odkvitnutí. Pri väčšom nedostatku ju opakujte jeden až trikrát po 10 – 14 dňoch. Od druhej polovice júna už postrek nemá obsahovať dusík.

Stopové prvky potrebuje strom v nepatrnom množstve. Ich nedostatok obvykle nevzniká tým, že by v pôde chýbali, ale tým, že ich strom nedokáže prijať, najčastejšie v prevápnenej alebo vyschnutej pôde.

• Bór podporuje klíčenie peľu, a tým opelenie a násadu plodov. Pomáha aj rastu letorastov a odolnosti proti mrazu. Pri jeho nedostatku opadáva veľa plodov krátko po odkvitnutí, hrušky majú v dužine tvrdé zrnité miesta, jablká hnedé škvrny v šupke alebo v dužine, listy sú drobné, krehké a zvráskavené a vrcholy výhonkov odumierajú. Chýba hlavne na ľahkých kyslých pôdach, na suchých vápenatých pôdach a po nadmernom vápnení.
• Zinok potrebuje strom na vývoj listov a výhonkov. Najcitlivejšia je hruška. Listy v spodnej časti letorastov sú bledo škvrnité a predčasne opadávajú, letorasty sú slabé a ich konce odumierajú, plody zostanú malé a znetvorené. Nedostatok sa objavuje po prevápnení a po prehnojení fosforom.
• Mangán chýba na vápenatých pôdach. Listy v spodnej časti letorastov žltnú medzi žilkami, s menej ostrým kontrastom ako pri nedostatku železa. Citlivé sú opäť hrušky.

Čo robiť: nedostatok sa rieši listovým hnojivom s daným prvkom, najlepšie v chelátovej forme, podľa etikety. Bór sa strieka dva- až štyrikrát medzi rašením a júnovým opadom plodov (pri rašení, pred kvetom, po odkvitnutí), zinok a mangán po odkvitnutí až do konca júla. Pri bóre je rozdiel medzi potrebnou a škodlivou dávkou malý, preto ho dávajte len pri potvrdenom nedostatku, nie preventívne. Natrvalo pomôže úprava pH a dostatok humusu v pôde.

Meď stromy obvykle dostanú z meďnatých ochranných postrekov. Do pôdy ju navyše nepridávajte, hromadí sa v nej a škodí pôdnemu životu.

• Pred založením sadu alebo pásu stromov pripravte pôdu na celej ploche do hĺbky 50 – 60 cm: prevzdušniť, obohatiť humusom a živinami a podľa potreby upraviť pH. Najlepší základ je vyhnojenie uležaným hnojom alebo kompostom (dávky v článku hnoj do záhrady), prípadne dva roky pestovania ďatelinovín alebo tráv. Dobrou predplodinou sú aj zemiaky a zelenina hnojené hnojom. Fosfor, draslík a vápnik pridajte podľa rozboru pôdy a zapracujte ich do celej prekyprenej vrstvy.
• Do výsadbovej jamy kompost alebo uležaný hnoj premiešaný so zeminou, k tomu nanajvýš malá dávka pozvoľného organického hnojiva (pri Hnojíku asi 1 % objemu zeminy). Minerálne hnojivo ani čerstvý hnoj do jamy nepatria a žiadne hnojivo nesmie ležať priamo na koreňoch. Postup výsadby opisuje článok výsadba stromov.
• Zakrpatený stromček, ktorý po výsadbe niekoľko rokov takmer nerastie, najprv zbavte príčiny (sucho, utužená pôda, trávnik pri kmeni, škodcovia na koreňoch). Potom ho vyživte organickým hnojivom a korunku hlboko skráťte, aby vyrástli nové silné výhonky.
• Pred zmladením starého stromu ho pohnojte už rok vopred, najlepšie kompostom alebo hnojom pod celú korunu. Po zmladení potrebuje strom niekoľko rokov všestrannú výživu, s dusíkom však opatrne, pretože podporuje rast vlkov.

Na našej záhrade sme mali stromy, o ktorých sme ani nevedeli, že sú ovocné. Plody sa na nich objavili až vtedy, keď sme ich začali pravidelne striekať Hnojíkom. Odvtedy postrek používame na všetky stromy a kríky na farme: na jar často, počas sezóny podľa toho, ako stromy vyzerajú.

Nejde o zázrak, ale o výživu dodanú v správnej chvíli a tam, kde ju strom vie rýchlo prijať. Rovnakú skúsenosť nám opisujú aj zákazníci.

Rudolf Tyburec, Hnojík

Prečo práve Hnojík: organické hnojivo registrované u českého ÚKZÚZ (deklarované minimá N 3 %, P₂O₅ 4 %, K₂O 2,5 %), jemné častice, min. 95 % pod 1 mm, ktoré sa dobre lúhujú. Na českom portáli Heureka 4,9 z 5 z viac ako 2 700 overených recenzií. Zloženie nájdete na stránke Zloženie.

• Dávkovanie Hnojíka pre všetky rastliny
• Ovocné rastliny v záhrade
• Rez stromov
• Kučeravosť broskýň
• Chitín a jeho význam pre rastliny
• Hnojivo na čučoriedky
• Najlepšie hnojivo na záhradu