Cypruštek (Chamaecyparis)

Stálozelené, mrazuvzdorné ihličnany rôznych farieb a tvarov, použiteľné v záhradách na rôzne účely.

• Stanovište: slnečné až mierne tienisté; pôdy bežné až s vyšším obsahom vápnika.

• Výška: podľa druhu a rastovej formy 2-25 m.

• Doba kvitnutia: marec-máj.

• Množenie: semenami a odrezkami.

Vysoké stálozelené stromy z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae) majú ploché a väčšinou vejárovito rozkonárené mladé výhonky. Listy sú krížmoprotistojné a spravidla šupinovité. Veľmi nenápadné samčie a samičie kvety sú na tej istej rastline (jednopohlavné kvety). Šišky sú malé, guľovité.

Takmer všetky druhy rodu sú veľmi premenlivé, čím sa vysvetľuje veľké množstvo vegetatívne množených foriem. Tie sa od základného druhu líšia pozmeneným habitom a odlišným sfarbením olistenia. V záhradách sa spravidla uprednostňujú odrody pred „čistými“ druhmi.

Pri takej rozmanitosti foriem možno cyprušteky použiť na mnoho rôznych účelov: vysoké formy ako solitérne dreviny, vzpriamené stĺpovité formy na živé ploty, nízke formy ako zakrpatené ihličnany do predzáhradok, na úzke záhony, do skaliek a do korýtok.

Všetky druhy a formy sú dostatočne mrazuvzdorné, nemajú zvláštne nároky na pôdu a dobre sa im darí na miestach slnečných až mierne tienistých.

V záhradníctvach sa predáva päť druhov a k nim stovky záhradných foriem. Nasledujúci prehľad ich radí od najrozšírenejšieho cyprušteka Lawsonovho po vzácnejší cypruštek tujovitý; pri troch z nich nájdete aj tabuľku najčastejšie pestovaných odrôd s rastovým tvarom, výškou a farbou ihlíc.

Obe mená znejú takmer rovnako, ale ide o dva rôzne rody z tej istej čeľade cyprusovitých. Cypruštek (Chamaecyparis) má ploché, vejárovito usporiadané vetvičky a drobné guľovité šišky veľké len okolo centimetra, ktoré dozrievajú už prvý rok. Cyprus (Cupressus) má vetvičky v priereze skôr štvorhranné, do všetkých strán, a jeho šišky sú zjavne väčšie a dozrievajú dva roky.

Pre záhradkára je však podstatnejší rozdiel praktický: cyprušteky pochádzajú zo Severnej Ameriky a z Japonska a naše zimy im neprekážajú, kým väčšina cyprusov je stredomorská a vo voľnej pôde u nás neprezimuje. Keď teda v záhradníctve stojíte nad kvetináčom s menovkou „cypruštek“, máte v ruke drevinu, ktorú možno vysadiť natrvalo von. Do tej istej príbuzenskej skupiny patrí ešte borievka a tuja (zerav), s ktorými sa cypruštek na diaľku ľahko pomýli.

Tento vysoký strom pochádza z pacifickej oblasti Severnej Ameriky. Najlepšie sa mu darí na polotienistých miestach a vo sviežej hlinitej pôde. Z celkového počtu 150 záhradných foriem sú tie najdôležitejšie uvedené v tabuľke.

Je to najčastejšie sadený cypruštek u nás. Od ostatných druhov ho spoznáte podľa mäkko previsnutej špičky vrcholového výhonku a podľa jemnej petržlenovej vône, ktorú rozotreté vetvičky uvoľňujú. Vo voľnej výsadbe dorastie 10 až 15 metrov, stĺpovité odrody sa však dajú dlhé roky držať strihom v páse živého plota.

Úhľadný vysoký strom rastie v pobrežnej oblasti na západe Severnej Ameriky, od Oregonu až po Aljašku. Tvorí malé guľovité šišky s charakteristickými hrbolčekmi. Strom má nielen zaujímavý vzhľad, ale aj pomerne dobre znáša znečistenie ovzdušia imisiami, letné sucho a silné zimné mrazy. Významnou záhradnou formou je Ch. nootkatensis ‚Pendula‘, čo je pekný, 15 m vysoký strom s výraznou stavbou previsnutých vetiev. K farebným formám patrí ‚Aurea‘ (svetložlté ihlice) a ‚Glauca‘ (modrozelené ihlice).

Zo všetkých cypruštekov je najodolnejší voči mrazu aj voči mestskému ovzdušiu, takže sa hodí aj tam, kde ostatné druhy živoria. Previsnuté formy potrebujú dosť miesta do šírky — počítajte s korunou širokou tri až štyri metre.

Vo svojej domovine v Japonsku je tento až 30 m vysoký strom dôležitý pre lesníctvo a má aj náboženský význam. Cisársky palác v Kjóte a šintoistické svätyne sú väčšinou z dreva cyprušteka tupolistého. V záhradách sú zakrpatené formy tohto cyprušteka veľmi obľúbené. Odroda ‚Crippsii‘ má široko kužeľovitý tvar a odstávajúce vetvy s previsnutými špičkami. Dorastá do výšky 3-5 m. Ihlice sú väčšinou zlatožlté, len vnútri rastliny žltozelené.

Práve z tohto druhu pochádzajú najkrajšie zakrpatené ihličnany do skaliek, korýtok a japonských záhradiek. Rastú pomaly — často len dva až päť centimetrov ročne — takže sa do malej skalky zmestia na desiatky rokov a neprerastú susedné skalničky.

Patrí k obmedzenému počtu druhov ihličnanov, ktoré sa vyskytujú veľmi často v japonských záhradách. Aj v európskych záhradách sa pestujú niektoré z početných foriem. Najdôležitejšie odrody cyprušteka hrachonosného sa uvádzajú v tabuľke.

Meno má po drobných šiškách veľkosti hrášku. Záhradnícky je najzaujímavejšia skupina odrôd s niťovitými, dlho previsnutými vetvičkami (typ Filifera) a striebristo modrá ‚Boulevard‘, ktorá patrí k najpredávanejším ihličnanom vôbec.

Až 25 m vysoký, štíhly strom z močaristých oblastí na východe Severnej Ameriky. V kultúre je len zakrpatená forma ‚Andelyensis‘. Dorastá do 3 m, má krátke, vzpriamene postavené vetvy a modrozelené vetvičky.

Je to jediný cypruštek, ktorému neprekáža trvalo vlhká pôda — v domovine rastie priamo v rašeliniskách. Hodí sa preto k jazierku a na miesta, kde by ostatné druhy trpeli, a znesie aj kyslejšiu pôdu než zvyšok rodu.

Cypruštek patrí k nenáročným drevinám, lenže býva vysadený na miesto, ktoré mu nesadne — a to sa spozná až po rokoch, keď sa koruna zvnútra začne presvetľovať. Oplatí sa preto strážiť štyri veci.

• Stanovište: slnečné až mierne tienisté. Zlaté a žlté odrody potrebujú slnko, inak zozelenejú; modré a zelené znesú aj polotieň. Cypruštek nemá rád vysušujúci vietor, na nechránenej náveternej strane hnedne.
• Pôda: priepustná, skôr svieža. Väčšine druhov vyhovujú pôdy bežné až s vyšším obsahom vápnika, len cypruštek tujovitý znesie kyslejšie a vlhkejšie stanovište.
• Zálievka: prvé dve sezóny po výsadbe pravidelne, potom už len v dlhšom suchu. Korene má plytké, takže na piesočnatej pôde vysychá skôr, než sa to na ihličí prejaví — a raz zhnednutá vetvička už nezozelenie.
• Rez: najlepšie koncom mája a prípadne ešte v auguste. Strihá sa vždy len do tohtoročného zeleného prírastku. Do starého bezlistého dreva sa rezať nesmie — cypruštek z neho nevyrazí a v plote zostane diera natrvalo.

Na živý plot sa hodia stĺpovité a husto kužeľovité odrody cyprušteka Lawsonovho, hlavne ‚Columnaris‘, ‚Green Hedger‘ a ‚Green Pillar‘. Sadia sa v spone 60 až 80 cm a od začiatku sa zaštipujú, aby zhustli odspodu. V nádobe na terase sa pestujú zakrpatené formy cyprušteka tupolistého a hrachonosného — v kvetináči však majú obmedzený objem pôdy, takže potrebujú častejšiu zálievku aj pravidelnejší prísun živín než rastliny v zemi.

Čím cypruštek hnojiť

Ihličnany rastú pomaly a zásobu živín si budujú dlhodobo, preto im viac svedčí pozvoľný prísun než jedna silná dávka. Rýchle dusíkaté hnojivo vyženie mäkké výhonky, ktoré potom cez zimu namŕzajú a hnednú. Postupne sa uvoľňujúce univerzálne organické hnojivo je pre cyprušteky vhodnejšie: uvoľňuje živiny v čase, ako si ich drevina berie, a zároveň zlepšuje pôdny život okolo plytkých koreňov.

Hnojí sa na jar, od apríla do júna, do pásu okolo obvodu koruny — tam, kam dosahujú sacie korienky, nie ku kmeňu. Po polovici augusta sa už nehnojí, aby letorasty stihli vyzrieť pred mrazmi. Pri rastlinách v nádobe sa hodí menšia dávka dvakrát za sezónu, na jar a na začiatku leta. Konkrétne množstvo nájdete v tabuľke dávkovania.

Na jar je aj tá správna chvíľa vyčesať z vnútra koruny suché ihličie a nahrabaný materiál dať na kompost — cypruštek si tým presvetlíte a lepšie uvidíte, ako si stojí. Podobne ako ostatné ihličnany, aj cypruštek ocení mulč z kôry alebo štiepky, ktorý plytkým koreňom udrží vlahu.