Stĺpovité ovocné stromčeky a ovocie v nádobách

Mnoho ovocných druhov a odrôd rastie dobre v nádobách na balkóne alebo terase. Najviac sa na to hodia stĺpovité stromčeky, ktoré rastú do výšky, ale nie do šírky. Do malej záhrady sa ich zmestí niekoľko vedľa seba a dajú sa vysadiť aj ako nízka stena popri chodníku. Pestovanie sa v mnohom líši od klasických stromov, hlavne zálievkou, rezom a ochranou koreňov v zime. Prehľad ovocných druhov pre záhradu nájdete v článku Ovocné rastliny v záhrade.

Pravé stĺpovité odrody majú jeden silný stredný výhonok, z ktorého namiesto dlhých konárov vyrastajú len krátke plodonosné výhonky. Tento typ rastu je dedičný a objavil sa pri jabloniach. Stĺpovitá jabloň preto drží úzky tvar sama a dorastá zhruba do výšky 2–3 m pri šírke okolo pol metra.

Pri hruškách, čerešniach, slivkách, marhuliach a broskyniach sa ako „stĺpovité“ predávajú väčšinou úzke tvary na slabo rastúcom podpníku. Štíhlosť pri nich nedrží genetika, ale pravidelný rez. Bez neho sa postupne rozkonária do bežného zákrsku.

Výhody stĺpovitých stromčekov:

• málo miesta: v rade stačí 60–100 cm medzi stromčekmi,
• skorá plodnosť, často už rok či dva po výsadbe,
• ľahký zber aj ošetrovanie bez rebríka,
• možnosť pestovať ovocie v nádobe na terase.

Nevýhodou je menšia úroda z jedného stromčeka a sklon k striedavej plodnosti, keď po bohatom roku príde rok slabý. Tomu sa bráni prebierkou plodov.

• Stĺpovité jablone sú do nádob najspoľahlivejšie. Sú mrazuvzdorné, rodia skoro a rez je jednoduchý. Viac o druhu v článku Jabloň.
• Hrušky, čerešne a slivky na slabom podpníku rastú v nádobe dobre, potrebujú však pravidelný rez, aby zostali úzke.
• Zakrpatené broskyne a nektárinky majú výhodu, že ich možno na jar držať pod strechou, kde ich menej ohrozuje kučeravosť listov broskyne, pretože listy zostávajú suché.
• Marhule v nádobe kvitnú skoro, preto ich v čase kvitnutia chráňte pred mrazíkom.
• Ríbezle a egreše na kmienku alebo ako kríčky.
• Kanadské čučoriedky potrebujú kyslý substrát, v nádobe sa mu dá vyhovieť ľahšie ako v záhrade. Výživu rieši článok Hnojivo na čučoriedky.
• Figovník rastie v nádobe dobre, na rozdiel od ostatných druhov však zimuje v chladnej nemrznúcej miestnosti.

Malá úroda pri stromčeku, ktorý kvitne, býva najčastejšie spôsobená chýbajúcim opeľovačom. Úplné nekvitnutie naopak skôr chybnou výživou, najčastejšie nadbytkom dusíka.

• Jablone, hrušky a väčšina čerešní sú cudzoopelivé. Potrebujú v okolí inú odrodu toho istého druhu, ktorá kvitne v rovnakom čase. Na terase preto pestujte aspoň dve rôzne stĺpovité jablone. V meste alebo na dedine často stačia stromy v susedných záhradách, opeľovače doletia na vzdialenosť niekoľkých desiatok metrov.
• Broskyne, marhule, väčšina višní a mnoho odrôd sliviek sú samoopelivé a rodia aj samy. Aj pri nich však druhý strom v blízkosti úrodu zvýši.

Pri kúpe sa opýtajte, či je odroda samoopelivá, a ak nie, ktoré odrody ju opeľujú.

Voľnokorenné stromčeky sa sadia od marca do mája a od októbra do zamrznutia pôdy, kontajnerové kedykoľvek počas roka.

1. Vykopte jamu asi 60 cm širokú a aspoň 40 cm hlbokú, dno nakyprite. Kamenité podložie a studená, utlačená alebo stále mokrá pôda nie sú vhodné.
2. Kôl zatlčte do stredu jamy ešte pred výsadbou. Pri stĺpovitých stromčekoch a vretenách ide o trvalú oporu, ktorá siaha až do koruny.
3. Korene voľnokorenného stromčeka čerstvo zrežte, poškodené odstráňte. Kontajnerovú rastlinu vyberte z nádoby, plastovú nádobu vždy odstráňte.
4. Miesto vrúbľovania musí zostať tesne nad povrchom pôdy. Keby bolo pod zemou, zakorení vrúbeľ a stromček prestane byť zakrpatený.
5. Korene zasypte, zeminu pevne ušliapte a zalievajte, kým voda nezostane stáť.
6. Stromček priviažte ku kôlu na dvoch miestach slučkou v tvare osmičky. Väzbu každý rok skontrolujte a povoľte.
7. Okolo kmienka nechajte voľný kruh bez trávnika a namulčujte ho trávou alebo iným organickým materiálom.

Stĺpovité jablone sadte v rade 60–100 cm od seba, úzke tvary ostatných druhov skôr 1–1,5 m. Podrobný postup výsadby nájdete v článku Výsadba stromov.

Veľkosť. Pre mladý stromček stačí nádoba od 20 litrov. Postupne stromček presádzajte, dospelý stĺpovitý stromček potrebuje 30–50 litrov. Čím väčšia nádoba, tým pomalšie vysychá a v zime premŕza. Nádoba musí mať odtokové otvory v dne.

Materiál. Keramika a terakota sú ťažké a stabilné, ale v mraze môžu prasknúť, ak nie sú mrazuvzdorné. Plast je ľahký, v lete sa však na slnku rýchlo prehrieva. Drevené nádoby korene dobre izolujú.

Substrát. Osvedčuje sa dobrá záhradná zemina zmiešaná v pomere 1:1 s kompostom alebo bezrašelinovým substrátom pre dreviny. Na dno dajte niekoľko centimetrov drenážnej vrstvy z hrubého štrku alebo keramzitu. Samotný rašelinový substrát sa nehodí, rýchlo sa sadá, a keď vyschne, zle prijíma vodu.

Výsadba. Bal pred výsadbou namočte, kým sa nenasiakne. Stromček sadte do rovnakej hĺbky, miesto vrúbľovania musí zostať nad substrátom. Medzi povrchom substrátu a okrajom nádoby nechajte 3–5 cm na zálievku. K stromčeku zapichnite tyč, v nádobe ho vietor vyvracia ľahšie ako v záhrade.

Presádzanie. Každé dva až tri roky stromček presaďte do o niečo väčšej nádoby alebo aspoň vymeňte horných 5–10 cm substrátu za čerstvý s kompostom.

Zálievka. Stromček v nádobe je odkázaný len na vodu, ktorú mu dáte. Vo vegetácii zalievajte denne, v horúcich dňoch aj dvakrát. Zalejte vždy toľko, aby voda začala vytekať odtokovými otvormi. Voda však nesmie trvalo stáť v miske, korene by hnili. V zime udržiavajte substrát primerane vlhký. Stromček potrebuje vodu aj v období pokoja, hlavne počas slnečných dní bez mrazu.

Hnojenie. Živiny z malého objemu substrátu sa rýchlo vyčerpajú. Hnojte pravidelne hnojivom so všetkými živinami od rašenia do augusta, neskôr už nie, aby výhonky do zimy vyzreli. Prehnojenie zvyšuje náchylnosť na choroby a zhoršuje chuť a skladovateľnosť plodov. Ako a čím ovocné stromy hnojiť vrátane postreku na list, opisuje článok Hnojivo na ovocné stromy.

Stromčeky v nádobách sa režú v zime a len mierne, cieľom je udržať tvar. Dôležitejšie ako „správna“ metóda je držať sa raz zvolenej metódy.

• Stredný výhonok stĺpovitej jablone neskracujte, kým nedosiahne požadovanú výšku. Skrátenie by vyvolalo rast konkurenčných výhonkov a stromček by sa rozkonáril.
• Bočné výhonky dlhšie ako 15–20 cm skráťte na 2–3 púčiky. Zostanú z nich krátke plodonosné výhonky.
• Konkurenčné výhonky, ktoré rastú súbežne so stredným výhonkom, odstráňte celé.
• Výhonky z podpníka pri koreňoch alebo na kmienku pod miestom vrúbľovania odstráňte úplne, pri mieste vzniku.
• Keď stromček dosiahne konečnú výšku (pri jabloniach 2–3 m), skráťte stredný výhonok nad slabším bočným výhonkom.

Prebierka plodov. Stĺpovité jablone nasadzujú viac plodov, ako dokážu vyživiť. Na prelome júna a júla, po prirodzenom opade, nechajte na jednom mieste 1–2 plody a ostatné odstráňte. Plody budú väčšie a strom budúci rok opäť zarodí.

Rez klasických ovocných stromov podrobne opisuje článok Rez stromov.

Ovocné stromčeky z našej klímy sú mrazuvzdorné, ale len vo voľnej pôde. Korene sú na mráz citlivejšie ako koruna a v nádobe ich od mrazu delí len tenká stena. Premrznutý koreňový bal je najčastejšou príčinou, prečo stromček v nádobe na jar nevyrazí.

• Na zimu postavte nádobu na chránené miesto, ideálne k stene domu, mimo vetra a mimo miesta, kam steká voda zo strechy.
• Nádobu podložte doskou z polystyrénu alebo dreva, aby nestála priamo na studenej dlažbe.
• Nádobu obaľte čečinou, surovou vlnou, jutou alebo bublinkovou fóliou a povrch substrátu prikryte lístím alebo čečinou.
• Niekoľko nádob postavte tesne k sebe, navzájom sa chránia.
• Korunu nebaľte do fólie, pod ňou sa cez deň prehrieva. Pri holomrazoch ju môžete zakryť netkanou textíliou.
• Stromček nenechávajte zimovať v teplej miestnosti, potrebuje zimný pokoj. Výnimkou sú teplomilné druhy ako figovník.