Baza čierna (Sambucus)

Opadavé kry a trvalky s bobuľovitými plodmi.

• Stanovište: Slnečné až tienisté miesta; v každej nie príliš mokrej pôde.
• Výška: 2–6 m.
• Doba kvitnutia: Apríl–jún.
• Množenie: Výsevom alebo drevnatými odrezkami.

Rod Sambucus z čeľade bazovitých (Adoxaceae), kedysi radený k zemolezovitým (Caprifoliaceae), je rozšírený asi 40 druhmi v miernych a subtropických pásmach na oboch pologuliach. Väčšinou ide o kry s dutými konármi a plnou dreňou. Protistojné listy sú nepárnoperovité, lístky pílkovité. Malé obojpohlavné kvety s kolesovitými korunami sú zoskupené do širokých okolíkov alebo metlín. Plodom je bobuľovitá kôstkovica s 1–2 semenami.

Okrem bazy čiernej (opísanej nižšie), ktorá je dnes opäť vysoko cenená ako ovocný ker, zahŕňa rod len málo záhradnícky zaujímavých druhov. Všetky sú málo náročné a darí sa im dobre na slnečných aj zatienených miestach; uprednostňujú čerstvé, výživné, humózne pôdy.

Sambucus caerulea je vo svojej domovine, na západe Severnej Ameriky, stromovitá, u nás dosahuje výšku 3–4 m. Konáriky sú pomerne tenké, spočiatku trochu modravo ojedené, listy majú väčšinou 5–7 modrozelených lístkov. Žltkastobiele kvety v 10–15 cm širokých kvetenstvách sa objavujú v júni až júli. Plody sú modročierne, silno ojedené, 4 cm veľké.

Sambucus canadensis, 3–4 m vysoký ker vytvárajúci podzemky, má listy väčšinou so 7 lístkami, svetlozelené, na spodnej strane mäkko chlpaté. Kvitne žltkastobielo v júni až júli v 20–25 cm širokých okolíkoch. Domovom je v Severnej Amerike. Odroda ‚Aurea‘ má zlatožlté listy a svetločervené plody.

Sambucus ebulus, baza chabzdová, je trvalka domáca v Európe, na Madagaskare, v severnej Afrike, v západnej a Strednej Ázii. Vyskytuje sa väčšinou vo veľkých skupinách na slnečných miestach na čerstvých, výživných pôdach. Je 0,5–1,5 m vysoká, má silné, väčšinou nerozkonárené stonky a hlboko v pôde uložené podzemky. Listy s 5–13 lístkami sú jednoducho či dvojito perovité. Kvety sú biele, neraz s červenkastým nádychom, kvitnú v júni až auguste. Plody sú guľovité, čierne. Pre svoje liečivé účinky sa u nás pestovala už začiatkom 14. storočia.

Sambucus racemosa, baza červená čiže strapcovitá, je vzpriamený, 2–3 m vysoký ker s tenkými hladkými výhonkami a svetlohnedou dreňou. Pučí veľmi skoro. Má listy s 5 vajcovitými lístkami. Kvitne v apríli až máji hustými, vajcovitými, 4–6 cm dlhými strapcami. Plody má 5 mm veľké, šarlátovočervené. Domovom je v Európe a od Malej Ázie až po Čínu, väčšinou v tienistých lesoch a na lesných okrajoch. Hodí sa na ozelenenie, živé ploty a zmiešané výsadby; uprednostňuje ľahký tieň a chladné, vlhké polohy. Plody sú nepožívateľné.

Lužná drevina rozšírená po celom svete, v šľachtených odrodách úrodný ovocný druh.

• Stanovište: Slnečné polohy; čerstvá a vlhká, výživná pôda.
• Výška: Až 6 m, pri pestovaní s korunou 2,5–3,5 m.
• Priestorové nároky: 18–25 m².
• Doba kvitnutia: Máj–jún.
• Doba zrenia: August–september.
• Množenie: Drevnatými alebo zelenými odrezkami, tiež odkopkami.

Baza čierna je rozšírená v celej Európe až do východnej Ázie, v Oceánii a na východe Austrálie, v Severnej Amerike a na západe Južnej Ameriky. Pred niekoľkými rokmi vznikli súčasné kultúrne odrody v Dánsku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Veľký, až 7 m vysoký ker má hlboko zbrázdenú borku a výhonky vyplnené riedkou dreňou. Perovité listy sú vstrieborné, väčšinou päťpočetné s väčším koncovým lístkom; jednotlivé lístky sú až 15 cm dlhé, elipsovité, ostro pílkovité a po rozotretí nepríjemne zapáchajú. Malé žltkastobiele kvety vyrastajú v plochých vrcholíkoch s priemerom 10–25 cm.

6–8 mm veľké čiernočervené lesklé kôstkovice obsahujú sýto červenú šťavu; dozrievajú podľa odrody v auguste a septembri. Druh miluje výživné, kypré a vlhké pôdy s dobrým odvodom vody a slnečné polohy. Mokré a chladné počasie v čase kvitnutia vedie k opadávaniu plodov. Drevina je úplne mrazuvzdorná.

Na množenie sa koncom zimy režú 20 cm dlhé drevnaté odrezky z dlhých minuloročných výhonkov a napichajú sa v odstupe 30 cm. Zelené (bylinné) odrezky sa režú v skorom lete, zakorenia sa v kvetináčoch pod sklom alebo fóliou a na jar sa zaškôlkujú.

Pri suchom počasí sa môžu vyskytnúť vošky, najmä čierna voška bazová. Pri silnom napadnutí býva potrebný postrek registrovaným prípravkom na ochranu rastlín. Pred vyzobávaním plodov vtákmi treba porast chrániť sieťami.

Odroda Zrelosť Rast Úroda Poznámky ‚Donau‘ stredne skorá silný, rozložitý stredná až vysoká hojne ju vyzobávajú vtáky, konáre dosť lámavé ‚Hamburg‘ (‚Schwarzer Diamant‘) neskorá, postupná veľmi silný vysoká kyslá, trpká, tmavá šťava, neodporúča sa ‚Haschberg‘ stredne skorá veľmi silný vysoká plody neopadávajú, odolná proti chorobám ‚Korsör‘ skorá stredný vysoká mierna, sladká chuť; šťava dosť svetlá ‚Sambu‘ stredne skorá stredný stredná vynikajúca kvalita plodov; šťava tmavá

Vysádzajú sa najlepšie mladé dvojročné stromčeky alebo kry počas zimného pokoja do dobre prekyprenej pôdy, pričom treba zaobchádzať šetrne s hrubými mäsitými koreňmi. Rozstupy rastlín sú 3,5–4 m, odstup radov 5 m. Pri pestovaní krov sa ponecháva stáť 5–6 silných jednoročných a 1–2 dvojročné výhonky. Všetky ostatné sa každoročne v zime odstránia až pri zemi. Krovitý tvar podporuje tvorbu koreňových odnoží, preto sú výhodnejšie metrové kmienky. Po výsadbe sa na nich odstránia všetky výhonky až na jeden najsilnejší, ktorý sa zreže na 1 m výšky a priviaže sa ku kolu. Na jeho hornom konci sa ponechajú 4 silné výhonky, ktoré sa zastrihnú na 2 očká.

V ďalších rokoch sa odstránia všetky jednoročné výhonky až na 7 najsilnejších; staré drevo ohnuté nadol sa odstráni alebo zreže a ponechajú sa mladé výhonky blízko kmeňa alebo pri očkách blízko bázy. Rezať by sa malo niekoľko cm nad očkom, aby sa zabránilo vyschnutiu výhonkov s dreňou.

Pôdu treba udržiavať bez buriny a najlepšie ju pokryť zetleným hnojom alebo iným organickým materiálom. Veľmi dôležité je dôkladné hnojenie, najmä dusíkom. Okrem základného hnojenia kompostom alebo zetleným hnojom je vhodné dať hneď po odkvitnutí dodatočnú dávku dusíka, pri použití liadku vápenatého napríklad 40 g/m².

Zber sa začína, keď sú takmer všetky bobule modročierne. Príliš neskorý zber vedie k nízkemu obsahu kyselín a k fádnej chuti. Úroda býva podľa odrody od 4. roku medzi 18 a 25 kg na jeden stromček.

Plody bazy čiernej slúžia hlavne na prípravu aromatických štiav, sirupov, želé a cukroviniek. Pitie horúcej bazovej šťavy, zľahka zriedenej vodou a osladenej, je osvedčeným prostriedkom pri prechladnutí. Z kvetov sa pripravuje čaj, bazový sekt a povestné vyprážané bazové kvety.

Kvety bazy čiernej zbierame na jar, len čo rozkvitnú. Zbierame iba plne rozvinuté kvety, ale nesmú byť prekvitnuté. Zbierame najradšej za slnečného počasia, dopoludnia alebo skoro popoludní, pretože večer sú už kvety unavené a zatvárajú sa.

Kvety môžeme sušiť na debničkách vyložených papierom na pečenie – vonku na chránenom mieste alebo aj doma (pri kúrení a podobne). Suché kvety sa hodia na zimu na čaj, ktorý zmierňuje prechladnutie, nádchu, kašeľ aj horúčku.

Z čerstvých kvetov si môžeme pripraviť čerstvú bazovú šťavu: Stačí dať pár kvetov do veľkého džbánu, zaliať studenou vodou, pridať med alebo trstinový cukor a kolieska citróna. Šťavu podávame vychladenú a čerstvú, je veľmi osviežujúca počas horúceho počasia.

Z kvetov sa pripravujú aj vyprážané bazové kvety – obaľované kvety bazy čiernej. Nazbierame veľké kvetenstvá, zbavíme ich drobných nečistôt, opatrne ich opláchneme vodou a osušíme. Pripravíme si cestíčko – z mlieka, vajec a múky so soľou tak, aby bolo tekuté, ale držalo na kvetoch. Kvety obaľujeme v cestíčku a vyprážame na rozpálenom oleji. Podávame s chlebom alebo zemiakmi a domácou tatárskou omáčkou.

Antioxidanty: Baza čierna obsahuje vysoké množstvo antioxidantov, ako sú flavonoidy a antokyány. Tieto látky pomáhajú chrániť telo pred voľnými radikálmi a znižujú oxidačný stres, ktorý sa spája s rôznymi zdravotnými problémami.

Posilnenie imunity: Baza čierna má imunomodulačné účinky a môže pomôcť posilniť imunitný systém. Zistilo sa, že extrakt z bazy čiernej stimuluje tvorbu imunitných buniek a protilátok, čo môže prispieť k obrane proti infekciám.

Protizápalové účinky: Rôzne zložky bazy čiernej majú protizápalové vlastnosti a môžu pomôcť znižovať zápaly v tele. To môže byť užitočné pri podpornej terapii zápalových ochorení, ako je artritída.

Symptomatická úľava pri prechladnutí a chrípke: Extrakt z bazy čiernej sa tradične používal na zmiernenie príznakov prechladnutia a chrípky. Môže pomôcť zmierniť bolesť hrdla, uvoľniť upchatý nos a znížiť zápal dýchacích ciest.

Možné protirakovinové účinky: Niektoré štúdie naznačujú, že látky obsiahnuté v baze čiernej môžu mať protirakovinový potenciál. Napríklad flavonoidy v baze čiernej sa spájali so zníženým rizikom vzniku určitých typov rakoviny, ako je rakovina prsníka, čriev alebo pľúc.

Ak sa neuspokojíte s čerstvou šťavou z kvetov bazy čiernej, môžete si pripraviť sirup. Je to veľmi jednoduché a vydrží vám minimálne celé leto.

Budete potrebovať: niekoľko hrstí kvetov bazy čiernej, 2 litre vody a 1 kg cukru + 1 citrón alebo 1 kyselinu citrónovú.

Postup:

Bazu čiernu zalejte vriacou vodou a nechajte stáť do ďalšieho dňa. Potom preceďte, šťavu zohrejte, pridajte cukor a citrón alebo kyselinu citrónovú a varte asi 20 minút. Potom naplňte do čistých vymytých pohárov a nechajte vychladnúť. Popíšte a uchovávajte v suchu a chlade.

Sirupom z bazy čiernej sa rozumie sirup z bobúľ bazy čiernej. Natrhajte si zrelé bobule a umyte ich, zbavte ich nečistôt a otrhajte ich zo stopiek. Najlepšie je bobule pomlieť na mlynčeku na mäso alebo na ríbezle, aby ste sa zbavili kôstočiek. Potom pomletú hmotu narieďte vodou asi 1:1, pridajte cukor a šťavu z jedného citróna alebo kyselinu citrónovú. Varte asi 20 minút, kým šťava trochu nezhustne. Nalejte ju do čistých vymytých pohárov a nechajte vychladnúť. Uchovávajte v chlade a suchu, po načatí v chladničke. Uzavretá vydrží asi pol roka.

Výroba domáceho likéru z bazy čiernej je pomerne jednoduchá a môže byť aj celkom zábavná, najmä keď k nej prizvete celú rodinu. Prinášame vám základný postup, ako vyrobiť likér z bazy čiernej:

Čo budete potrebovať:

• 500 g plodov bazy čiernej (bobule),
• 500 ml vody,
• 400 g cukru,
• 500 ml vodky alebo iného silného alkoholu,
• 1 citrón (šťava a kôra),
• sklenenú nádobu s vekom (napríklad uzatvárateľný pohár).

Postup:

Bazu čiernu umyte a odstráňte stopky z bobúľ. Bobule môžete pred použitím aj zľahka pomliaždiť, aby uvoľnili šťavu a chuť, alebo pomlieť ako v predchádzajúcich receptoch.

Vo veľkom hrnci zmiešajte vodu a cukor. Zohrievajte na strednom ohni, kým sa cukor úplne nerozpustí, a nechajte zmes variť asi 5 minút. Potom hrniec odstavte z ohňa a nechajte cukrový sirup vychladnúť.

Keď je sirup dostatočne vychladnutý, pridajte doň bobule bazy čiernej, citrónovú šťavu a kôru. Premiešajte, aby sa všetky zložky spojili.

Prelejte zmes do sklenenej nádoby a pevne ju uzavrite. Skladujte na tmavom a chladnom mieste (napríklad v skrini) najmenej 2 týždne. Počas tohto času sa chute budú prelínať a likér bude získavať na intenzite.

Po dvojtýždňovom zrení likér prefiltrujte cez jemné sitko alebo gázu, aby sa odstránili bobule a kôra. Pridajte vodku alebo iný silný alkohol a dobre premiešajte.

Prelejte likér do čistých fľaštičiek alebo fliaš a uzavrite ich. Dajte likér do chladničky a podávajte vychladený.