Ríbezle: pestovanie, rez a hnojenie

Ríbezľa je jeden z najvďačnejších ovocných kríkov v záhrade: znesie nižšie aj vyššie polohy, nepotrebuje zložitú starostlivosť a pri pravidelnom reze rodí desiatky rokov. Najviac rozhoduje termín výsadby, každoročný rez a vyvážená výživa.

Ríbezľa je ovocný krík, ktorý patrí do čeľade egrešovitých. Kríky ríbezlí dorastajú do výšky 1,5 až 2 metre. Kôra ríbezle je sivá a kríky nemajú tŕne – tým sa dajú na prvý pohľad odlíšiť od egreša. Kvety sú žltozelené a vyrastajú v strapcoch. Na nich potom počas leta dozrievajú plody.

Druhy ríbezlí sú: červená, biela a čierna. Červená ríbezľa patrí k najstarším druhom a býva najkyslejšia, biela a čierna sú sladšie. Záleží však aj na odrode. Napríklad z červených ríbezlí je kyslejšia Detvan, Heinemannova neskorá a Holandská červená, sladkokyslé sú neskoré odrody typu Rovada a Hron.

Ríbezle obsahujú množstvo zdraviu prospešných látok, ako napríklad vitamín C, B1, B2 a B6, železo, horčík a vápnik. Zároveň obsahujú veľa vody a takmer žiadne tuky. Cukrov majú málo – asi 5 až 8 gramov na 100 g plodov – a vďaka vysokému podielu vlákniny a kyselín pôsobia osviežujúco, takže sa hodia aj do redukčnej stravy.

Medzi ovocnými kríkmi v záhrade majú ríbezle podobné nároky ako egreš, malina alebo ostružina; veľmi podobne sa správa aj josta, kríženec čiernej ríbezle a egreša. Prehľad všetkých druhov nájdete v sprievodcovi Ovocné rastliny v záhrade.

Ríbezľa potrebuje na zdarný rast najmä vhodné stanovište. Nemala by sa pestovať v mrazových kotlinách, naopak jej vyhovuje skôr slnečné a svetlé stanovište. Slnko pomáha najmä pri dozrievaní plodov, v polotieni by dozrievanie bolo pomalšie.

Ako pôdu zvoľte stredne ťažkú, dostatočne vlhkú a na humus bohatú. Najvhodnejšie pH je 5,5 až 6,5 (teda mierne kyslé). Dosiahnete ho, keď do pôdy zapracujete kompost alebo trochu rašeliny. Najviac nárokov na pôdu majú biele odrody, menej červené a najmenej čierne. Tým by ste sa mali riadiť pri výbere odrody.

Ríbezľa tiež vyžaduje viac zálievky, ideálne dažďových zrážok, a vyššiu vzdušnú vlhkosť. Preto sa ríbezliam darí aj vo vyšších polohách (podhorie), kde častejšie prší. V nižších polohách bude výhodné stanovište blízko lesa (stromy totiž zadržiavajú vlhkosť). Ríbezľa potrebuje najviac vlahy pri nasadzovaní kvetov, raste plodov a dozrievaní.

TIP: Ak nemáte vhodné stanovište, určite zachytávajte dažďovú vodu a používajte ju na zalievanie. Nikdy však nezalievajte ríbezle zhora cez listy, len ku koreňom. Ako často a koľko zalievať, rozoberáme v článku Zalievanie.

Pri stromčeku sa riadite rovnakými pravidlami ako pri kríku, len s jedným rozdielom: koruna sa tvorí na kmienku a nesmie zhustnúť. Postup je jednoduchý:

1. Odstráňte všetky výhonky, ktoré vyrážajú z kmienka a z podpníka pod korunou – inak korunu vysilia.
2. Vyrežte konáre rastúce dovnútra koruny a tie, ktoré sa krížia. Koruna má zostať presvetlená.
3. Po zbere vyrežte najstaršie, trojročné až štvorročné konáre pri ich báze a nechajte mladšie, ktoré do roka zosilnejú.
4. Jednoročné výhonky na obvode koruny len mierne skráťte, aby sa koruna nerozvalila.

Stromček má menší koreňový systém než ker, preto ho zalievajte častejšie a nezabúdajte na oporu – s plnou úrodou sa koruna láme.

Takmer alchýmiou je otázka, kedy sadíme ríbezle. Najlepšie je vysádzať ich vždy na jeseň, po skončení zberu a pred nástupom prvých prízemných mrazíkov. Druhou možnosťou je sadiť ríbezle na jar, ale treba, aby bola pôda rozmrznutá a nehrozili prízemné mrazíky. Keďže tie hrozia až do polovice mája (po ľadových mužoch), túto jarnú výsadbu vôbec neodporúčame – ríbezľa zasadená v polovici mája nestihne zakoreniť do prvých horúcich dní.

Ríbezle vysádzame do radov 3 metre od seba a v jednom rade by mali mať medzi sebou cca 1,5 metra. Pri výsadbe skracujeme príliš dlhé korene. Jamky na kríky by mali byť hlboké aj široké cca 40 cm, sadenica by mala byť zasadená o 5 cm hlbšie než v škôlke. Do jamky dáme pred samotnou ríbezľou dobre uležaný kompost, pridáme sadenicu, zahrnieme zeminou a dôkladne zalejeme. Môžeme pridať mulč (nastielku, seno, slamu), aby pôda nevysychala.

V rovnakom termíne, teda na jeseň, sa vysádza aj egreš – obe dreviny sa dajú sadiť v jednej dávke vedľa seba.

Presádza sa v rovnakom termíne ako sadí, teda na jeseň po opade listov, keď je ker v období vegetačného pokoja. Vyryte čo najväčší koreňový bal, výhonky pritom skráťte zhruba o tretinu, aby ker nemusel živiť viac listov, než na koľko stačia poškodené korene. Na novom mieste ríbezľu výdatne zalejte a prihrňte mulčom.

Staršie kríky nad zhruba osem rokov už presádzanie znášajú zle – oplatí sa namiesto toho založiť nový ker z odrezku.

Rez ríbezlí je nevyhnutnou súčasťou pestovania, inak vám z kra vyrastie spleť vetvičiek, ktoré ho budú zbytočne vysilovať a hlavne: ríbezľa nebude rodiť. Naopak môže byť náchylnejšia na choroby – napríklad na plesne.

Takže – ako na rez ríbezlí? Rozoznávame dva typy rezu – tvarovací/výchovný a udržiavací/zmladzovací.

Tvarovací čiže výchovný rez má za úlohu vypestovať taký ker, ktorý bude mať ideálny počet jednoročných, dvojročných a viacročných vetvičiek tak, aby bol kompaktný, silný a dobre rodil. Keďže ríbezle zvyčajne sadíme na jeseň a ide o dvojročné kríky, na jar všetky výhonky skrátime na 2 až 3 púčiky, aby ker zosilnel a založila sa takzvaná koruna.

V ďalšom roku po vysadení vyberieme 5 až 6 najsilnejších výhonkov, ktoré necháme a neskracujeme. Ostatné výhonky odrežeme pri zemi. V ďalších rokoch skracujeme postranné výhonky a odrezávame uhynuté, zmrznuté či slabé výhonky (pri zemi). Ideálna koruna vyzerá tak, že po 3 rokoch pestovania máme na kri 5 až 6 jednoročných výhonkov, rovnaký počet dvojročných a asi 3 až 4 trojročné.

Udržiavací rez nám pomáha udržať ker stále „mladý“ a rodiaci. Po zbere v júli odrežeme všetky trojročné až štvorročné vetvičky, ponecháme jednoročné a dvojročné, aby nám do roka zosilneli. Takto pokračujeme každý rok.

Rez môžeme robiť záhradníckymi nožnicami, ostrým nožom (žabkou), alebo silnejšie konáre môžeme odrezať aj pílkou.

Najistejší termín rezu je hneď po zbere, teda v júli. Ker má ešte dosť času vytvoriť nové výhonky, ktoré do zimy vyzrejú a budúci rok ponesú úrodu. Čo po zbere urobiť:

• Vyrežte pri zemi najstaršie, tmavé trojročné až štvorročné výhonky – na nich už je úroda drobná.
• Nechajte 5 až 6 jednoročných a rovnaký počet dvojročných výhonkov, tie ponesú budúci rok.
• Odstráňte poliehavé konáre, ktoré ležia na zemi, a suché alebo zlomené výhonky.
• Ker zalejte a prihnojte – po zbere zakladá púčiky na budúci rok.
• Prihrňte mulč, aby pôda v lete toľko nevysychala.

Kto rez v júli nestihne, môže ho urobiť aj v období vegetačného pokoja, teda od opadu listov do predjaria, kým ríbezľa nezačne pučať. Ríbezľa pučí skoro, takže s neskorozimným rezom nečakajte do marca.

Ríbezle potrebujú najmä dusík, draslík a fosfor. Dusík je dôležitý pre vývoj zelených častí rastliny, draslík a fosfor pre násadu kvetov a plodov. Všetko ideálne obsahuje organické hnojivo Hnojík, ktoré môžeme použiť v sypkej aj v tekutej podobe. Pozn.: Dôležitou zložkou hnojiva by mal byť aj horčík, pretože jeho nedostatok spôsobuje odliv chlorofylu z listov ríbezle a ich sfarbovanie (ako na jeseň) a potom aj opadávanie. Dobrou správou je, že Hnojík obsahuje horčík v prirodzenej podobe.

Kedy hnojiť ríbezle: hlavná dávka patrí na predjarie, ešte kým ker nevypučí, druhá po zbere v júli, keď ríbezľa zakladá púčiky na budúci rok. Hnojivo rozprestrite po celej ploche pod korunou kra, kde sú korene, a zapracujte plytkým nakyprením a zálievkou. Prírodné hnojivá, ako je kompost alebo Hnojík, sa dajú používať pravidelne bez toho, aby rastlinu zaťažovali.

Pomery živín vysvetľuje článok NPK hnojivo, výber hnojiva pre celú záhradu rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo. Podobne kyslomilné kríky riešime pri čučoriedke a arónii.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

(Výber najdôležitejších chorôb a škodcov ríbezlí)

Hoci je ríbezľa inak stredne náročná rastlina na pestovanie, choroby a škodcovia sa jej nevyhýbajú a treba im predchádzať.

Najčastejšie choroby

Antraknóza ríbezle je u nás asi najrozšírenejšou chorobou ríbezlí. Prejaví sa opadom listov, znížením úrody i kvality plodov a celkovým oslabením rastlín. Spoznáte ju tak, že už od konca mája sa na listoch objavia okrúhle sivohnedé škvrny. Napadnuté listy neskôr zožltnú, zvinujú sa a opadávajú. Chorobu spôsobuje huba, ktorá dokáže prezimovať aj v opadaných listoch (preto je dôležité opadané lístie dôkladne odstrániť a zlikvidovať). Tejto chorobe sa najlepšie preventívne ubránite tak, že vyberiete odolné odrody, poskytnete im vhodné stanovište a nebudete ríbezle vysádzať príliš blízko pri sebe.

Pleseň sivá na ríbezliach je druhou najrozšírenejšou hubovou chorobou, ktorá tieto kríky postihuje. Spôsobuje odumieranie výhonkov a napokon aj celých rastlín. Spoznáte ju podľa hnednutia listov, scvrkávania bobúľ a opadávania týchto častí rastliny. Prevenciou je neprehnojovať dusíkom a udržiavať ker presvetlený, aby po daždi rýchlo oschol. Na listoch sa môže objaviť aj múčnatka – biely múčnatý povlak, ktorému rovnako prospieva zahustený ker.

Hrdza vejmutovková – hoci by sa zdalo, že napáda len borovicu vejmutovku, ľahko môže napadnúť aj ríbezle. Práve ríbezľa je jej druhým hostiteľom, bez ktorého sa huba nedokáže rozmnožiť. Preto nikdy nevysádzajte ríbezle blízko tohto ihličnatého stromu. Aj hrdza vejmutovková spôsobuje predčasný opad listov, zhoršenie kvality plodov a odumieranie nových výhonkov.

Najčastejší škodcovia

Voška ríbezľová je rovnako ako ostatné vošky voľným okom viditeľná a spôsobuje charakteristické vyklenuté červené pľuzgiere na listoch. Najlepšou ochranou proti voškám sú ich prirodzení nepriatelia, ako lienka sedembodková, zlatoočka, bzdochy či ucholaky – postavte im preto v záhrade domček pre užitočné druhy a pomôžu vám držať vošky na uzde.

Vlnovník ríbezľový je veľmi častým škodcom najmä na čiernych ríbezliach. Spoznáte ho veľmi bezpečne od ostatných škodcov, pretože vytvára zdurené hálky namiesto púčikov. Vnútri jednej hálky môže byť až tisíc roztočov, ktoré v teplom počasí vyliezajú a sajú tekutinu z listov aj z ďalších nových púčikov. Šíria sa aktívne naprieč celou výsadbou, prenášať ich môžu aj vtáky, drobné živočíchy alebo vietor. Najlepšou ochranou je zvoliť biologické prostriedky – napríklad dravého roztoča Typhlodromus pyri, ktorý napáda škodlivé roztoče, ale môže sa živiť aj hubami či peľom – vaše rastliny však nikdy nepoškodzuje.

História pestovania ríbezlí je pomerne pestrá a dlhá. Prvé zmienky o pestovaní ríbezlí v Európe pochádzajú z 12. storočia. Ríbezle sa síce pestujú vo všetkých oblastiach sveta okrem tých veľmi studených, ale v Európe sa pestujú od stredoveku – máme ich doložené v mohučskom herbári z roku 1184 a neskôr aj u Šimona Janovského (Simon Januensis). Na Slovensku a v Čechách presné stredoveké zmienky o ríbezliach nemáme, hoci sa tu pravdepodobne pestovali najmenej od 16. storočia; celkom pravidelne sa potom na záhradkách našich predkov objavovali v 19. storočí. Za zmienku určite stojí, že najskôr sa pestovali na liečivé účely.

Výhodou ríbezlí je to, že sa dajú pestovať v nižších aj vyšších polohách, a tak sa hodia prakticky do každej záhrady.

Džem pripravíme podobne ako iné džemy, len musíme odstrániť semienka, ktoré by nám pri jedení prekážali. Dosiahneme to tak, že surové ríbezle odšťavíme v odšťavovači, prípadne môžeme použiť aj mlynček na mäso, alebo uvarené ríbezle prepasírujeme cez sitko či cedník. Šťavu potom zohrejeme, pridáme želírovací cukor podľa návodu a zvaríme. Hotový džem spoznáme tak, že lyžičkou kvapneme trošku na tanierik a on želíruje/hustne. Naplníme ho do čistých vymytých pohárov a otočíme na 5 minút dnom nahor. Potom vrátime, necháme vychladnúť; neotvorený vydrží aj niekoľko rokov, skladujeme ho v špajzi alebo pivnici, načatý pohár potom v chladničke.

Čierne ríbezle sú známe svojou sladšou chuťou a množstvom vitamínov (obsahujú asi najviac vitamínu C zo všetkých ríbezlí; platí to aj o rozšírených odrodách ako Titania). Preto sú také obľúbené na výrobu šťavy a sirupu. Na okamžité použitie si môžete šťavu vyrobiť v odšťavovači a ihneď vypiť. Netreba ju nijako dochucovať.

Na dlhšie skladovanie je možné šťavu z plodov zvariť s cukrom v pomere 2:1 a citrónovou šťavou alebo kyselinou citrónovou (aby sa nekazila). Šťavu nalejeme do čistých pohárov, otočíme na chvíľu dnom nahor, potom necháme vychladnúť a skladujeme na tmavom a suchom mieste. Načatý pohár vždy v chladničke. Sirup vydrží určite rok, teda do budúceho zberu.

Najistejší termín je hneď po zbere, teda v júli. Vyrežú sa najstaršie trojročné až štvorročné výhonky pri zemi a nechajú sa jednoročné a dvojročné. Rez sa dá urobiť aj v období vegetačného pokoja od opadu listov do predjaria, ale nie neskôr – ríbezľa pučí skoro.

Najlepšie na jeseň, po zbere a pred prvými prízemnými mrazíkmi. Jarná výsadba je možná, len keď je pôda rozmrznutá, ale neodporúča sa – ríbezľa zasadená v polovici mája nestihne zakoreniť do prvých horúcich dní.

Rady od seba 3 metre, v rade zhruba 1,5 metra medzi krami. Jamka má byť hlboká aj široká asi 40 cm a sadenica sa sadí o 5 cm hlbšie, než rástla v škôlke.

Vyváženým prírodným hnojivom, ktoré dodá dusík pre rast zelených častí a draslík s fosforom pre násadu kvetov a plodov – kompostom alebo Hnojíkom. Ocenia aj horčík, ktorého nedostatok sa prejaví žltnutím a opadom listov.

Urobiť udržiavací rez, ker zaliať, prihnojiť a prihrnúť mulč. Po zbere ríbezľa zakladá púčiky na budúci rok, takže práve vtedy má najväčší úžitok z výživy aj z presvetlenia kra.

Najčastejšie za tým býva sucho, nedostatok horčíka (listy najprv žltnú ako na jeseň) alebo hubová choroba, napríklad antraknóza. Pomôže pravidelná zálievka ku koreňom, vyvážená výživa a odstránenie opadaných listov.

Áno, hlavne stromčeková forma. Nádoba by mala mať aspoň 40 až 50 litrov, priepustný substrát a spoľahlivý odtok vody. V kvetináči ríbezľa rýchlejšie vysychá, preto potrebuje častejšiu zálievku aj pravidelné prihnojovanie.

Podľa odrody a polohy od konca júna do konca júla. Červené a biele ríbezle dozrievajú zvyčajne skôr než čierne. Zrelé strapce na kri chvíľu vydržia, ale chuť je najlepšia pár dní po vyfarbení.