Kompostér: ako efektívne spracovať organický odpad

čo je potrebné vedieť o kompostovaní

Zakladanie kompostu je kľúčové pre úspešné spracovanie organických zvyškov. Správny výber miesta a materiálov zabezpečí účinný rozklad, zatiaľ čo použitie kompostových urýchľovačov, ako je Hnojík, celý proces zrýchli.

Pri zakladaní kompostu je dôležité vybrať vhodné miesto. Ideálne je polotienisté a dobre vetrané stanovište. Miesto by malo mať ľahký prístup na pridávanie materiálov aj na odoberanie hotového kompostu. Povrch pod kompostom je vhodné nechať prírodný, aby kompost mohol prijímať živiny z pôdy.

Pre úspešný kompost je nutné správne miešať materiály a udržiavať vlhkosť. Optimálna vlhkosť zabezpečí správny rozklad bez nepríjemného zápachu. Materiály treba pravidelne premiešavať, čím sa dostane dostatok kyslíka aj dovnútra kompostu.

Použitie kompostového aktivátora vie rozklad zefektívniť. Hnojík, dokonalé prírodné hnojivo, je vynikajúcou voľbou, pretože pomáha urýchliť celý proces. Stačí ho pridať do kompostu. Tým sa zvýši mikrobiálna aktivita, ktorá je pre kompostovanie zásadná.

Celý proces bude mať väčší úspech, ak sa bude sledovať teplota vnútri kompostu. Ideálna je teplota medzi 40 až 60 stupňami Celzia. Tak sa zabezpečí, že sa organické látky rozkladajú správne.

Dôležitým krokom je správne vrstvenie materiálov. Na dno sa spravidla kladú drevnaté časti na prevzdušnenie. Nasledujú zelené a hnedé zložky v pravidelnom striedaní. Vyváženosť medzi týmito zložkami je kľúčová pre správny rozklad.

Kompost potrebuje stálu vlhkosť: na plnom slnku v lete vysychá a rozklad sa zastaví. Vhodné je miesto pod stromami, pri severnej strane múru alebo plota. Tieň mu môžete vytvoriť aj výsadbou slnečníc alebo topinamburu.

• Od studne s pitnou vodou ho umiestnite najmenej 10 m.
• Zadnú stranu a boky ohraďte natrvalo, prednú stranu nechajte otvorenú alebo rozoberateľnú, aby sa kompost dal prehadzovať a odvážať.
• Kopu stavajte na povrchu, nie do hlbokej jamy. V zahĺbenom alebo udupanom komposte chýba vzduch a hmota hnije. Jama sa hodí nanajvýš na dočasné ukladanie odpadu, ktorý potom skompostujete na povrchu.
• Tekvice nesaďte priamo do kompostu, odčerpajú z neho živiny. Zasaďte ich vedľa a výhonky veďte cez kopu, ktorá tak bude v tieni.

Ako už bolo vyššie spomenuté, kompostovanie sa dá naštartovať pridaním Hnojíka do kompostovaného materiálu. Stačí jemne poprášiť Hnojíkom váš bio materiál a naštartujete tým kompostovací proces. Hnojík je registrovaný ako štartér a urýchľovač kompostovacích procesov a jeho spotreba je veľmi nízka. Odporúčané dávkovanie nájdete na obale produktu, pričom aj malé množstvo Hnojíka dokáže výrazne zefektívniť rozklad organických látok a urýchliť premenu odpadu na kvalitný kompost.

Živý kompost nie je sterilný — bežne v ňom pracujú dážďovky, chvostoskoky, roztoče aj larvy rôznych pôdnych živočíchov a práve tie rozkladajú hmotu na humus. Ak sa ich však premnoží nápadne veľa, spravidla je to signál, že v komposte je priveľa vlhkosti alebo priveľa zeleného materiálu.

Riešenie je jednoduché a mechanické: kompost prekopať a prevzdušniť, doplniť hnedú zložku (suché lístie, slamu, rozdrvené konáriky, kartón) a čerstvé kuchynské zvyšky vždy prekryť vrstvou hrubšieho materiálu. Tým sa vlhkosť aj zápach dostanú pod kontrolu a zloženie kompostu sa vyrovná.

Do kompostu nepatria materiály, ktoré by mohli narušiť prirodzený rozklad alebo priniesť do záhrady nežiaducu záťaž. Vyhnite sa pridávaniu mäsa, kostí, mliečnych výrobkov a tukov, ktoré spôsobujú zápach a lákajú hlodavce. Chemicky ošetrené materiály, ako je lakované drevo alebo zvyšky rastlín ošetrené pesticídmi, môžu kompost kontaminovať a uškodiť vašim rastlinám. Patria sem aj buriny s dozrievajúcimi semenami, ktoré neskôr vyklíčia vo vašej záhrade. Neodporúča sa pridávať ani exkrementy mäsožravých domácich zvierat, ktoré môžu obsahovať parazity.

Kompostu najviac uškodí to, čo sa z neho potom rozšíri späť na záhony.

• Burinu dávajte do kompostu mladú, kým nezakvitne. Odkvitnuté a vysemenené rastliny patria do bioodpadu.
• Trváce buriny s podzemkami a koreňmi (pýr, pupenec, púpava, pichliač) v komposte prežijú. Nechajte ich najprv úplne vyschnúť na slnku alebo ich dajte do bioodpadu.
• Choré rastliny a lístie zo stromov napadnutých hubovými chorobami patria len do kopy, ktorá sa poriadne zahreje.
• Korene kapustovín napadnuté nádorovitosťou do kompostu nedávajte vôbec, pôvodca prežíva v pôde mnoho rokov. Pozrite nádorovitosť kapustovitých.
• Plesnivé potraviny a tráva či lístie od frekventovaných ciest, kde sa usádzajú ťažké kovy z dopravy.

Keď sa do kompostu semená burín alebo choré lístie predsa dostanú, nechajte ho zrieť dlhšie, pokojne tri roky, a dvakrát ročne, na jar a na jeseň, ho prekopte, vonkajšie vrstvy dovnútra.

Opadané lístie ovocných stromov nepáľte, prídete o cennú organickú hmotu. Nenechávajte ho však ani ležať pod stromami, prezimujú na ňom zárodky chorôb a škodcov. Najlepšie je hneď po opade ho skompostovať spolu s trávou alebo hnojom, ktoré dodajú dusík a pomôžu kopu zahriať. Druhou možnosťou je lístie hlboko zaryť.

Pre správne kompostovanie je dôležité vedieť, aké materiály sa dajú použiť a ktoré sa hodia menej. Niektoré materiály vedia proces urýchliť, iné ho spomalia alebo dokonca narušia.

Do kompostu patria rôzne druhy organického odpadu. Patria sem kuchynské zvyšky ako šupky z ovocia a zeleniny, kávová usadenina, čajové vrecúška a vaječné škrupiny. Ďalej sa dá kompostovať tráva, lístie, konáriky a iné záhradné zvyšky. Melónové šupky sú tiež vhodné vďaka svojej schopnosti dodať potrebnú vlhkosť.

Materiál je vhodné pred vložením do kompostu nasekať na menšie kúsky.

Hotový záhradnícky kompost spoznáte podľa toho, že je tmavý, drobivý a vonia po lesnej pôde — pôvodné zvyšky v ňom už nerozoznáte. Podľa spôsobu vedenia to trvá pol roka až dva roky; teplý kompost, ktorý pravidelne prekopávate, dozrieva najrýchlejšie.

Zrelý kompost sa v záhrade používa ako zásobná organická hmota: 2 až 5 litrov na meter štvorcový sa zapracuje plytko do vrchnej vrstvy pôdy pri jarnej príprave záhonov, pri výsadbe stromov a krov sa mieša so zeminou z jamy a na trvalkových záhonoch sa rozprestrie ako mulč. Nezrelý kompost na záhony nepatrí — pri dorozkladaní si viaže dusík, ktorý potom chýba rastlinám.

Ak potrebujete kompostu dodať živiny navyše, presievajte ho a pri zapracovaní k nemu pridajte prírodné hnojivo.

Kopu je najpraktickejšie založiť na jeseň zo zvyškov po zbere úrody a z lístia. Na jar ju prehádžte vedľa, vonkajšie časti dovnútra, a cez leto ju udržiavajte vlhkú a bez buriny. Za sucha ju polejte vodou alebo zriedenou močovkou; plytká priehlbina s okrajom na vrchole kopy zabráni, aby voda stekala po stranách. Takto vedený kompost býva do jesene dostatočne rozložený. Cez zimu ho nechajte v kope a na jar ho preosejte cez hrubé sito. Nerozložené kusy vráťte do novej kopy.

Dávka: zrelý kompost sa rozhadzuje na jar na záhon zrytý na jeseň, zhruba 6–8 kg na 1 m², a plytko sa zapracuje hrabľami alebo kypričom. Dobre vyzretým kompostom môžete prihnojovať aj počas sezóny. Kompostovanie hnoja opisuje článok hnoj, drevný popol do kompostu článok popol ako hnojivo.

Koľko živín dodá kompost v porovnaní s hnojom alebo balenými hnojivami, zhŕňa porovnanie hnojív.