Výsadba stromov

Stromy – aký majú význam? Prinášajú nám úžitok, ochranu aj potešenie. Radim Tomáš sa na stránke ekoton.sk zamýšľa nad potenciálom stromov:

„Stromy majú významné miesto v životnom prostredí a bez ich existencie by sme tu neboli ani my ľudia. O tom, že stromy vytvárajú kyslík a produkujú drevo, vie každý, ale stromy majú aj ďalšie nemenej významné funkcie, ktoré si už každý neuvedomuje. A stromy, to nie sú len lesy, ale predstavujú aj veľmi užitočnú a potrebnú súčasť ulíc našich miest a obcí. Pozrime sa preto bližšie na to, aké benefity nám stromy rastúce v našich uliciach poskytujú, a prečo je dôležité ich chrániť.“

Voľnokorenné ovocné stromčeky sa sadia v období vegetačného pokoja: na jeseň po opadnutí listov alebo na jar pred rašením. Lepšia je jeseň, od polovice októbra do zamrznutia pôdy, hlavne tam, kde býva na jar sucho. Stromček cez zimu využije zimnú vlahu, zemina v jame sa sadne, poranené korene sa zahoja a na jar rašia skôr ako stromček sadený v apríli. Na jar sadte, len čo pôda obschne a dá sa spracovať, v stredných polohách obvykle v marci a začiatkom apríla.

Termíny platia pre stredné polohy. V teplých nížinách sa na jar sadí skôr, na horách neskôr.

Stromček kúpený skôr, ako ho stihnete zasadiť. Korene pri prevoze chráňte pred slnkom, vetrom a mrazom. Doma stromček hneď založte šikmo do ryhy, korene presypte vlhkou kyprou zeminou a zalejte. Stromčeky so zaschnutými koreňmi namočte až po korunku na 1–2 dni do vody. Broskyňu kúpenú na jeseň založte šikmo až do polovice korunky, na otvorené miesto s ľahšou, stredne vlhkou zeminou, kde nehrozí zamokrenie, a vysaďte ju v druhej polovici marca.

• Kmienok rovný, hladký a nepoškodený, so zahojenými ranami po odstránených výhonkoch. Kvalitný stromček má v polovici výšky kmienka obvod najmenej 4 cm.
• Korunka: stredný výhonok aspoň 40 cm dlhý a najmenej 3 bočné výhonky dlhé aspoň 30 cm, pravidelne rozložené okolo kmienka a odklonené od stredného výhonku pod väčším uhlom. Výhonky nemajú vyrastať z jedného miesta, pod úrodou by sa vylomili. Pri čerešniach a višniach stačí stredný výhonok aspoň 30 cm. Kotlovitá korunka bez stredného výhonku, typická pre broskyne, má mať 3 výhonky.
• Korene dobre rozvetvené, nepoškodené a nezaschnuté. Zdravý koreň má na reze biele drevo, zaschnutý hnedé, namrznutý sivé až čierne.
• Zdravie. Na koreňoch nesmú byť nádorovité výrastky, od belavých zhrubnutí veľkých pár milimetrov po hrbolček veľkosti orecha (bakteriálna nádorovitosť). Na kôre nesmú byť sivé okrúhle štítky s priemerom 1,5–2 mm, typické pre štítničku zhubnú. Vírusové choroby, ako šarka sliviek alebo proliferácia jablone, na stromčeku pri kúpe nespoznáte a vyliečiť sa nedajú. Kupujte preto certifikovaný sadivový materiál s rastlinným pasom zo škôlky, ktorá svoje materské stromy kontroluje.
• Podpník má byť na štítku uvedený rovnako ako odroda. Rozhoduje o veľkosti stromu, nástupe plodnosti aj o tom, či bude potrebovať trvalý kôl. Prehľad nájdete v článku podpníky ovocných stromov.
• Jednoročný štepenec (prút bez korunky) je lacnejší a hodí sa pre vretená, ovocné steny a iné malé tvary. Má byť vysoký aspoň 60 cm, lepšie sú vyššie, ktoré pri výsadbe skrátite na potrebnú výšku a korunku si vypestujete sami. Ak už má predčasné bočné výhonky, ponechajte ich len vtedy, keď sú dosť silné a dobre odklonené. Inak ich odrežte a na kmienku nechajte púčiky, z ktorých vyrastie nová korunka.

1. Vyberieme vhodné miesto na sadenie. Stromy nesadíme blízko budov alebo plotov, musíme počítať s veľkosťou koruny dospelého stromu. Veľkosť stromu určuje podpník, preto pri výbere zohľadňujeme nielen odrodu, ale aj podpník.

2. Korene nechajte ponorené na 1-12h vo vode.

3. Skontrolujte pred výsadbou korene, poškodené odstráňte záhradníckymi nožnicami. Ak by ste to neurobili, korene môžu začať na poškodenom mieste hniť.

4. Vykopeme jamu, minimálne 50x50x50cm. Ak je zlá pôda, tak aj väčšiu. Vrchnú časť zeminy tú úrodnejšiu si oddelíme od tej spodnej, menej úrodnej. Robíme to preto, aby sme tú úrodnejšiu použili pri zasypávaní koreňov. Veľkosť jamy je dôležitá, aby koreňový systém mal pri raste „ľahšiu prácu“, aby nemusel tvrdú a neúrodnú pôdu rozrývať svojimi mladými korienkami. Dobré zakorenenie je dôležité aj pre stabilitu stromu pri silných vetroch. Čím lepší koreňový systém, tým je stromček stabilnejší a nehrozí tak vyvrátenie.

5. Ak máte záhradu, kde sa vyskytuje Hryzec vodný alebo Hraboš poľný, je dobré jamu vystlať zajačím pletivom, aby pri vytváraní svojich chodbičiek nezničili korienky vášho vysadeného stromu. Vystelieme aj boky jamy, nielen spodok, najlepšie vcelku vyrobiť takú klietku bez hornej časti, ktorá vyplní celú jamu. Volíme väčšiu jamu, aby základný koreňový systém mal kde rásť.

6. Ideálne rovno do jamy zatlčieme oporný kolík, o ktorý neskôr stromček priviažeme. Kôl potrebujú hlavne stromčeky na slabo rastúcich podpníkoch a stromčeky na veterných miestach. Výsadbu bez kôlu opisujeme nižšie pri Holzerovej metóde.

7. Do jamy nalejeme vedro vody a počkáme, kým sa vsiakne.

8. Nikdy na hnojenie nepoužívajte čerstvý maštaľný hnoj, pretože ak doň zasadíte stromček, hnilobný proces poškodí korienky a stromček vám môže uhynúť. Ak už, použite granulovaný, alebo dobre aspoň 2 roky odležaný hnoj. Ako jeho náhradu môžete použiť Hnojík. Je koncentrovanejší na živiny, má neutrálne PH, nehrozí odhnívanie korienkov, neobsahuje veľké množstvo dusíka, čo by mohlo prispieť k rýchlejšiemu, ale oslabenejšiemu rastu. Jeho konzistencia je suchá jemná, ľahko sa s ním manipuluje. Pozor na silnejší vietor, lebo inak hnojíte aj susedom. Organické hnojivo uvoľňuje živiny postupne, takže riziko prehnojenia je menšie ako pri rýchlo rozpustných minerálnych hnojivách. Dávku však nepreháňajte: silno hnojený stromček rýchlo rastie, drevo nestihne do zimy vyzrieť a horšie znáša mráz. My sme pri výsadbe našej ázijskej hrušky Chojuro dali do jamy cca hrsť Hnojíku. Ak vysádzate rastliny s väčším koreňovým balom, môžete dať aj dve hrste.

9. Ku koreňom je pri výsadbe dobré použiť aj mykorízne huby. Napr. prípravok Symbivit. Aplikuje sa pri výsadbe priamo ku koreňom; huba s nimi vytvorí dlhodobé spojenie, ktoré rastline pomáha s príjmom vody a živín.

10. Stromček vysádzame tak, aby miesto štepenia bolo nad úrovňou pôdy. Keby sme ho zasadili nižšie, došlo by k zapusteniu korienkov zo štepenej odrody a tým by podpník stratil svoju funkciu. Podpník napr. určuje, kedy stromček vojde do rodivosti.

11. Pri vysádzaní zasypávame korene tou úrodnejšou vrstvou pôdy, postupne zasypávame čo najjemnejšou pôdou, aby sa vedela dostať aj do medzier medzi korienkami. Pritom stromčekom jemne potriasame smerom hore-dole, aby pôda prepadávala medzi korienky a vypĺňala medzi nimi priestor.

12. Nakoniec pridáme ako vrchnú vrstvu tú spodnú vykopanú zeminu, poriadne ju upcháme nohou, aby sme vytlačili vzduch a korienky sa poriadne prepojili s pôdou.

13. Je dobré urobiť okolo kmienka jamku v tvare misky, aby pri polievaní voda šla ku koreňom a nerozlievala sa do okolia.

14. Nezabúdajte, že ak je suchá zima, je dobré zalievať aj v zime. Stromček síce na povrchu spí, ale korienky rastú takmer stále.

Test podložia – Ak voda nevsiakne dostatočne rýchlo, podložie je ílovité a je nutné jamu prehĺbiť a na jej dno umiestniť drenáž.

Pred samotnou výsadbou je potrebné skontrolovať koreňový systém, prípadné poškodené, napadnuté či odumreté časti odstrániť.

Hlinu postupne utláčame nohami, aby sme vytlačili prebytočný vzduch.

1. Vyberte si dobrého dodávateľa svojich sadeníc. Rozdiel v cene môže byť pár korún, ale stromček vám bude prinášať úrodu aj 20-30 rokov. Nekupoval by som stromčeky od podomových predajcov a na trhoviskách, kde nie je chránený koreňový bal. Videl som raz taký predaj, korene na slnku presušené… Ujateľnosť veľmi nízka až nulová. Bolo mi tých stromčekov až ľúto.

2. Vyberajte si odrody, ktoré chcete, nie vždy vám poradca v predajni poradí dobre. Síce by to mal byť odborník, ale niekedy vám poradí len to, čo chce predať. Niekedy je dobré nechať si poradiť aj v niektorých záhradkárskych facebookových skupinách. Aspoň zistíte, či vami vybranú odrodu už niekto vlastní a ako je s ňou spokojný. Stromček vyberáte na 20-30 rokov, tak si na tom dajte záležať.

3. Vyberajte si odrody do vašich klimatických podmienok. Nie je nič príjemné, ak pestujete stromček 3-4 roky a potom zistíte, že vám stromček síce rozkvitne, ale hneď aj omrzne.

4. Najlepšie je, ak máte v blízkom okolí ovocnú škôlku. Tam si viete vybrať z viacerých sadeníc vami preferovanej odrody.

5. Pri výbere vyberajte sadenice s čo najkrajším koreňovým systémom. Na začiatku je to dôležitejšie než už kvitnúca rastlinka s nejakou korunkou. To, že pri kúpe stromček už kvitne, môže byť znakom jeho vystresovania. A taký utrápený stromček asi nechcete.

6. Najlepší výber sadeníc je vždy na jeseň. Na jar je len dopredaj z jesennej ponuky.

7. Ak plánujete výsadbu orecha kráľovského, počítajte s tým, že pod ním veľa rastlín rásť nebude. Ale je to krásny dlhoveký strom a odmení sa vám bohatou úrodou po desaťročia.

8. Nezabudnite na povýsadbový rez, je dôležitý, aby sa veľkosť stromčeka nad zemou prispôsobila veľkosti koreňa pod zemou. (Existuje aj prístup bez rezu, keď sa koruna nechá rásť prirodzene; kedy sa hodí, rozoberáme nižšie.) A zároveň začínate tvarovať svoju budúcu korunu stromu. Je lepšie vedieť to urobiť na začiatku, než naprávať rezom, keď je stromček už väčší. Zároveň sa vyhnete tzv. zababčeniu, ktoré nastáva, keď korene nestíhajú vyživiť nadzemnú časť a stromček zakrpatie.

9. Pri vyorávaní voľnokorenných stromčekov zostane v zemi niekedy až 70% koreňového systému.

10. Či ide o ovocné alebo okrasné stromy, vnímajte mladé stromčeky trochu ako malé deti a tak sa k nim aj správajte. Doprajte im to najlepšie, čo môžete (napr. Hnojík). A oni vám v dospelosti vašu lásku a starostlivosť určite vrátia;)

Postup opísaný vyššie zodpovedá bežnej záhradníckej praxi a vo väčšine záhrad funguje spoľahlivo. Rakúsky permakultúrista Sepp Holzer sadí stromčeky na horskom statku Krameterhof (1100 – 1500 m n. m.) inak a v knihe Zahrada k nakousnutí (české vydanie) vysvetľuje prečo.

Na začiatku sadil presne podľa toho, čo sa naučil v záhradníckej škole: jama asi meter široká, pletivo proti hrabošom, stromček priviazaný ku kôlu, rez koruny, pravidelné hnojenie a postreky. Stromčeky rýchlo rástli, lenže letorasty nestihli do zimy vyzrieť. Jeho špalierové marhule a broskyne potom zničil mráz, zatiaľ čo stromy zákazníkov, ku ktorým sa s „odbornou“ starostlivosťou nedostal, prežili. Odvtedy sadí inak.

Ako sadí Holzer

• Nad miestom štepenia nestrihá vôbec, všetky konáre zostávajú.
• Stromček nepriväzuje ku kôlu. Keď sa konáre pod úrodou alebo snehom ohnú až k zemi, oprú sa o ňu, strom sa tým sám stabilizuje a nerastie nakrivo.
• Korene zahrnie len toľko, aby boli kryté, a namiesto mulču položí okolo kmeňa niekoľko kameňov. Kamene pod sebou držia vlhkosť, zrážajú vodu, tlmia výkyvy teploty, zaťažia koreňový bal a dávajú úkryt jaštericiam, slepúchom a dážďovkám.
• Okolo stromčeka vyseje hlboko koreniace rastliny, ktoré pôdu kypria a obohacujú: vlčí bôb, komonicu, lucernu alebo kručinku (pozri zelené hnojenie).
• Minerálne hnojivá nepoužíva.
• Pri presádzaní vezme aj drobné rastliny, ktoré rastú tesne pri koreňoch, a bal vyryje ako plochý „tanier“.

Kedy sa hodí ktorý prístup

Núdzové presadenie olisteného stromčeka („metóda šoku“)

Pre stromčeky, ktoré musia zo zeme v nevhodnom čase, teda olistené, napríklad aj s kvetmi alebo plodmi a bez zemného balu, opisuje Holzer vlastný núdzový postup. Takto zachraňoval zvyšky sadeníc z ovocných škôlok, ktoré by inak skončili v drviči.

1. Vyrytý stromček nechajte ležať na slnku, kým listy úplne nevyschnú, zvyčajne 1 – 2 dni. Korene celý čas prikrývajte vlhkými jutovými vrecami, nesmú preschnúť.
2. Kým listy nevyschnú, stromček nepolievajte.
3. Potom ho zasaďte. Do jamy nelejte vodu, nerobte „blato“ a nepolievajte ani po výsadbe.
4. Pôdu okolo zakryte mulčom, ktorý udrží vlhkosť. Holzerovi sa najviac osvedčila výsadba do vyvýšených záhonov, ktoré držia najviac vody.
5. Po 2 – 3 rokoch možno stromček vyryť aj s balom a presadiť na trvalé miesto.

Holzer to vysvetľuje tak, že stromček s listami a plodmi by po presadení vydal všetku silu na ich udržanie a rástol by zle, podobne ako rezaná kvetina. Bez listov ju vloží do nových koreňov.

Pozor: ide o Holzerovu skúsenosť z horskej polohy, nie o overený štandard. Bežnú výsadbu v čase vegetačného pokoja nenahrádza. Siahnite po nej len vtedy, keď iná možnosť nie je, a počítajte s tým, že sa niektoré stromčeky neujmú.

Zajace, králiky a srnčia zver ohryzávajú hlavne v zime kôru a púčiky mladých stromčekov. Holzer vychádza z jednoduchého pozorovania: škody sú menšie, keď má zver dosť inej potravy.

• Náhradná potrava. Vysejte a vysaďte v dostatočnom množstve rastliny, ktoré má zver radšej ako ovocné stromčeky: topinambur, ďatelinu alebo pohánku. Zároveň poslúžia ako zelené hnojenie.
• Tŕnistý živý plot. Okolo cenných výsadieb vysaďte divú ružu, dráč a trnku. Porast postupne sám hustne a zver sa cez neho nedostane.
• Výhonky pri päte kmeňa. Holzer necháva bočné výhonky nízko pri kmeni. Zver ohryzie ich a hlavný kmeň ušetrí. Pri štepených stromčekoch však výmladky z podpníka pod miestom štepenia časom odstráňte, inak by mohli štepenú odrodu prerásť.
• Semenáčiky a výsevy drevín zakryte mulčom z lístia alebo slamy a cez neho položte tŕnisté konáre.
• Chrániče kmeňa. Na jednotlivé stromčeky sa osvedčujú chrániče z pletiva. Nasadzujte ich voľne, aby kmeň nezaškrtili, a každý rok ich skontrolujte.
• Oplotenie. Kde je zveri veľa, pomôže len plot. Holzer musel pokusnú plochu v Škótsku obohnať dvojmetrovým pletivom.

Úspech ovocného stromu stojí na stanovišti, klíme a hlavne na voľbe odrody. Najistejšie sú odrody osvedčené vo vašom kraji. Ovocie chce slnečné miesto a kyprú, vzdušnú pôdu, ktorá sa rýchlo prehreje. Slnko zlepšuje vyfarbenie, dozrievanie aj arómu plodov a stromy na ňom menej trpia chrastavitosťou. Studené, utlačené a stále mokré pôdy sa pre ovocné stromy nehodia.

1. Termín. Voľnokorenné stromčeky sadte od marca do mája alebo od októbra do zamrznutia pôdy, stromčeky z kontajnera kedykoľvek počas roka.
2. Jama. Postup vyššie počíta s jamou 50 × 50 × 50 cm. Ovocnému stromčeku vyhovie aj širšia a plytšia jama, asi 60 cm v priemere a najmenej 40 cm hlboká. Dno prekyprite. Kamenisté podložie sa pre ovocné stromy nehodí.
3. Kôl. Zatlčte ho doprostred jamy ešte pred zasypaním a ušliapaním zeminy. Pri vysokokmeňoch, polokmeňoch a štvrťkmeňoch smie siahať len tesne pod korunku, aby sa oň konáre nedreli. Kríkové tvary sa zaobídu bez kôlu, kordóny a ovocné steny potrebujú oporu.
4. Korene tesne pred výsadbou čerstvo zrežte, rezná plocha má byť biela. Poškodené korene odstráňte celé.
5. Výška. Miesto štepenia má zostať tesne nad povrchom pôdy.
6. Zaliatie. Korene zasypte, zeminu pevne ušliapte a zalievajte dovtedy, kým voda v mise nezostane stáť. Mulč z pokosenej trávy alebo iného organického materiálu potom bráni vysychaniu.
7. Rez korunky. Ovocné stromčeky sa po výsadbe zrežú, orech až na začiatku rašenia. Nechajte 3–4 dobre rozložené výhonky koruny a skráťte ich nad púčikom smerujúcim von tak, aby ich konce boli približne v jednej rovine. Predĺženie kmeňa (terminál) nechajte o 10–20 cm dlhšie, ostatné výhonky odstráňte. Podrobný postup nájdete nižšie.

• Vretená a zákrsky potrebujú trvalú oporu. Kôl siaha až do koruny, stromček sa k nemu priviaže na dvoch miestach osmičkovou slučkou. Väzbu každý rok skontrolujte a povoľte, aby sa nezarezávala do kmienka.
• Vlky, teda plané výhonky z podpníka alebo z kmeňa, odstráňte celé. Pri koreňových výmladkoch trochu odhrňte zeminu a odrežte ich priamo pri mieste vzniku.
• Prvé plody sa objavujú obvykle po 3–5 rokoch. Malá úroda býva znakom, že chýba vhodný opeľovač. Keď strom nekvitne vôbec, hľadajte chybu vo výžive (pozri hnojivo na ovocné stromy).

Čím bujnejšie rastie odroda aj podpník a čím úrodnejšia je pôda, tým väčší rozostup. Slabo rastúce odrody na zakrpatených podpníkoch a stromy na chudobnej, suchej pôde sa sadia hustejšie, rovnako ako na svahoch obrátených na juh, juhovýchod a juhozápad, kde zapojené koruny chránia pôdu pred vysychaním. Pri výsadbe sa rozostupy zdajú zbytočne veľké, počítajte však s korunou dospelého stromu. V prehustenej záhrade sa stromy vyťahujú za svetlom, málo kvitnú a plodia a viac trpia chorobami.

Spon. Ak sadíte stromy rovnakého tvaru, napríklad len štvrťkmene alebo len zákrsky, najlepšie využijete plochu v trojuholníkovom spone: stromy v susedných radoch sú posunuté o polovicu rozostupu. Pôda je potom viac zatienená, preto sa tento spon hodí aj na svahy. Ak kombinujete rôzne tvary alebo druhy, ktoré sa dožívajú rôzneho veku (jadroviny a višne, stromy a kry), zvoľte štvorcový alebo obdĺžnikový spon a medzi veľké stromy sadte malé tvary a kry. Na svahu veďte rady po vrstevnici. Rady ovocných stien a vretien orientujte v teplých polohách zo severu na juh, vo vyšších a chladnejších polohách zo západu na východ, aby využili poludňajšie slnko. Odstup od hranice pozemku zhŕňa článok strom pri hranici pozemku.

Vzdialenosť platí medzi susednými stromami. Strom okrem koruny potrebuje aj priestor pre korene: hĺbku aspoň 1 m a možnosť rozrastať sa aj za obrys koruny, aspoň na niektorú stranu. Zlý odhad budúceho miesta vedie k zlému rastu aj predčasnému úhynu.

Strom v trávniku. Trávnik pod stromami, hlavne na hlinitých pôdach, pôdu utláča a berie stromu vodu aj živiny. Nechajte okolo kmeňa voľnú misu, ktorú v zime zakryjete hnojom alebo kompostom, alebo ju mulčujte celoročne (pozri mulčovanie).

Príliš hlboká výsadba je častá príčina, prečo stromček bujnie a neplodí, hlavne pri zákrskoch a vretenách na slabo rastúcich podpníkoch. Zo štepenej odrody pod zemou vyrastú vlastné korene a podpník prestane ovplyvňovať veľkosť stromu aj začiatok plodnosti. Náprava: na jar odhrňte zeminu od kmienka až pod miesto štepenia (spoznáte ho podľa zhrubnutia alebo kolienka na kmienku), odrežte korene, ktoré vyrastajú z odrody nad ním, a miesto nechajte odkryté.

Kruh okolo stromu udržiavajte v prvých rokoch bez trávy a buriny a každý rok ho rozširujte, aby presahoval priemer koruny asi o 1 m. Upravený do misy lepšie drží vodu zo zálievky aj z dažďa. Na svahu navŕšte na dolnej strane misy nízky val a nad stromom vyhĺbte plytký žliabok, ktorý k nemu zvedie dažďovú vodu. Stromy na svahu koreňujú hlavne dolu svahom, preto tam patrí aj hnojivo (viac v článku hnojivo na ovocné stromy).

• Veľkosť jamy. V nespracovanej pôde kopte jamu 50–60 cm hlbokú a asi 1 m širokú, v chudobnej a kamenistej pôde až 1,5 m širokú. V úrodnej pôde stačí menšia. Ak ste pozemok vopred zrýľovali do hĺbky 50–60 cm, stačí jama asi 40 × 40 × 40 cm, do ktorej sa korene voľne rozložia. Dno jamy vždy prekyprite, v ťažkej pôde zvlášť.
• Zemina z výkopu. Hornú úrodnú vrstvu dajte na jednu stranu, spodnú neúrodnú na druhú. Spodinu použite len premiešanú s vyzretým kompostom. Ešte lepšie je rozhodiť ju po okolí a jamu zasypať ornicou z okolia jamy.
• Kompost a hnoj. Do jamy patrí len vyzretý kompost alebo dobre uležaný hnoj premiešaný so zeminou, nikdy čerstvý hnoj. Žiadne hnojivo nesmie ležať priamo na koreňoch. Ak do jamy pridávate minerálne hnojivo, zapravte polovicu do dna a druhú polovicu premiešajte so zeminou v spodnej polovici jamy. Fosfor, draslík a vápnik dávajte podľa rozboru pôdy. Koľko hnoja dať mladému stromčeku v ďalších rokoch, ukazuje článok hnoj do záhrady.
• Hĺbka. Koreňový krčok má po zasypaní prečnievať asi 5–6 cm nad okolitý terén. Zemina sa sadne a stromček bude stáť rovnako hlboko ako v škôlke. Pomôckou je lata alebo doska položená cez jamu. Na mieste s vysokou hladinou podzemnej vody sadte na vyvýšený kopček z navezenej zeminy.
• Zaliatie. Pri jarnej výsadbe zalejte vždy, pri jesennej v suchých oblastiach, asi 20–30 litrami vody. Misu potom posypte suchou zeminou alebo mulčom, aby sa voda neodparovala.
• Ochrana koreňov na zimu. Stromčeky na podpníkoch citlivých na mráz, napríklad hrušky na dule, po jesennej výsadbe prihrňte pri kmienku kopčekom zeminy vysokým 25–30 cm. Na jar ho rozhrňte a urobte z neho zálievkovú misu širokú 1–1,5 m.

Kôl zatlčte aspoň 30 cm hlboko do dna jamy ešte pred sadením. Má byť hrubý najmenej 6 cm, olúpaný, s hladko odseknutými hrčami a zaobleným horným koncom. Trvácnejší je agátový alebo dubový, smrekový a borovicový vydrží kratšie. Dechtom ani podobnými nátermi kôly nenatierajte, výpary poškodzujú korene. Kôl stojí asi 10 cm od kmienka na strane, odkiaľ najčastejšie fúka vietor, inak na južnej strane, kde kmienok v predjarí tieni a chráni ho pred praskaním kôry. Nesmie zasahovať do korunky, najviac 10 cm pod najspodnejší konár. Pri vyšších tvaroch na hlboko koreniacich podpníkoch kôl odstráňte, až kmeň zosilnie (asi po 5–8 rokoch). Stromčeky na slabo rastúcich podpníkoch potrebujú oporu trvalo.

Stromček priviažte hneď po výsadbe voľne a pevne až po sadnutí zeminy, najlepšie širokým popruhom alebo páskou v osmičke. Gumené obväzy, drôt ani tenký motúz sa nehodia. Ako presadiť starší strom, opisuje článok výsadba drevín.

Vykopaný stromček príde o veľkú časť koreňov. Zvyšné korene by celú korunku nevyživili, stromček by zle rástol, predčasne by nasadil plody a zakrpatel. Korunka sa preto skracuje úmerne koreňom.

Kedy. Pri jarnej výsadbe hneď pred sadením. Pri jesennej výsadbe korunku na jeseň neskracujte, nanajvýš odstráňte nadbytočné výhonky. Skrátenie urobte až na jar pred rašením, inak hrozí, že mráz poškodí púčiky pod rezom.

Ako (stromček so zdravými koreňmi):

1. Vyberte stredný výhonok a 3, najviac 4 približne rovnako silné výhonky rovnomerne rozložené okolo kmienka. Jablone a hrušky s krátkym plodným obrastom (napríklad ‚Idared‘ alebo ‚Golden Delicious‘) môžu mať na slnečnom stanovišti až 5 ramien.
2. Nadbytočné výhonky odrežte na konárový krúžok, alebo ich ohnite do oblúka a priviažte ku kmienku. Obvykle sa na nich vytvoria kvetné púčiky a na budúci rok prvé plody. Konkurenčný výhonok, ktorý rastie tesne pod stredným výhonkom ostro nahor, odstráňte alebo ohnite do silne sklonenej polohy. Vodorovné výhonky a výhonky o viac ako polovicu slabšie ako stredný sa na ramená nehodia.
3. Najprv skráťte ramená: najvyššie asi o dve tretiny dĺžky, spodné asi o polovicu, vždy nad púčikom smerujúcim von z korunky. Konce ramien majú byť približne v jednej rovine.
4. Potom skráťte stredný výhonok tak, aby jeho koncový púčik bol 10–20 cm nad koncami ramien a nad jazvou po minuloročnom reze. Čím slabšia odroda a ramená a čím silnejší stredný výhonok, tým hlbšie ho skráťte. Vo veternej polohe nechajte koncový púčik na strane, odkiaľ fúka vietor. Nový výhonok sa vetrom vyrovná do zvislej polohy.
5. Letorasty, ktoré počas leta vyrastú, upravte až na budúcu jar. Pri jabloniach a hruškách ohnite konkurenčné letorasty nadol už v lete, najneskôr do konca júla, kým nezdrevnatejú.

Slabé korene alebo jarná výsadba v suchu. Skráťte ramená hlboko, na 1–3 púčiky s koncovým púčikom von, a stredný výhonok najviac na 3–4 púčiky. Stromček sa lepšie ujme a vytvorí silný základ korunky, normálny tvarovací rez príde na rad ďalšiu jar. Silný rez po výsadbe potrebujú vždy broskyne, ktoré majú málo zásobných látok (viac v článku rez broskyne).

Korunka s malým počtom výhonkov. Čerešne štepené vo výške kmeňa mávajú len 2–3 silné výhonky. Ak má korunka len dva, skráťte jeden na 5–6 púčikov a vypestujte z neho novú korunku. Druhý odrežte na konárový krúžok, alebo ho pri dobrom odklone skráťte na prvý vonkajší púčik. Pri troch výhonkoch skráťte obe ramená na polovicu až tretinu dĺžky a stredný výhonok nechajte o 10–20 cm dlhší. Ďalšie ramená vypestujete v nasledujúcich rokoch.

Orech sa v období pokoja neskracuje, pretože silno stráca miazgu. Korunku mu zakladajte až na začiatku rašenia (pozri rez orecha). Výchovu koruny v ďalších rokoch opisujú články tvary ovocných stromov a rez stromov.

Nový stromček vysadený tam, kde rástol starý ovocný strom, často rastie zle a niekedy uhynie. Pôda je vyčerpaná, má horšiu štruktúru, býva v nej veľa háďatiek a škodlivých mikroorganizmov a korene ovocných stromov do nej počas rokov uvoľnili látky, ktoré brzdia rast. Únava je tým silnejšia, čím starší strom tam stál a čím príbuznejší je nový druh.

• Najrizikovejšie: broskyňa po broskyni alebo po čerešni, čerešňa po čerešni alebo po broskyni, z kríkov ríbezľa po egrese.
• Menej rizikové: kôstkoviny (okrem čerešní) po jadrovinách a naopak. V dobrej pôde sa dá dať hruška po jabloni a slivka po čerešni.
• Najmenej citlivé sú jablone, zvlášť na slabo rastúcich podpníkoch. Na rovnaké miesto sa dajú vysadiť 2–3-krát po sebe.

Čo s tým. Najlepšie je nechať miesto aspoň pol roka ležať úhorom, niekoľkokrát ho prekypriť a vybrať zvyšky starých koreňov. Ešte lepšie je rok pestovať zeleninu, zemiaky alebo zelené hnojenie a pôdu vyhnojiť kompostom alebo hnojom. Ako predplodina sa hodí aj aksamietnica, ktorá obmedzuje niektoré háďatká.

Ak musíte sadiť hneď a rovnaký druh, vykopte veľkú jamu a zeminu z nej celú vymeňte za úrodnú z miesta, kde ovocné stromy nerástli. Pridajte asi 20 litrov kvalitného kompostu, zvoľte iný podpník, ako mal pôvodný strom, a stromček v prvých rokoch nenechajte trpieť suchom.

Barbora Zelenková z Arboristickej akadémie z neziskovej organizácie Zelená Zeleni sa vyznáva, čo ju baví na vysádzaní stromov.

A čo na výsadbe stromov baví vás? Podeľte sa s nami a ďalšími pestovateľmi na FB skupine o pestovaní s Hnojíkom. Aké máte skúsenosti?

… ak koreňové vlásočnice mierne narušíte, podporíte stromček, aby si vytvoril bohatú spleť vlásočníc.

… pri výsadbe voľnokorenných ovocných stromov je ideálny čas október a začiatok novembra, keď sú stromy už vo fáze vegetačného pokoja.

…voľnokorenné stromčeky treba vysadiť čo najskôr po ich zakúpení.

…pri jesennej výsadbe majú stromčeky čas do príchodu zimy ešte zakoreniť. Pôda však nesmie byť zamrznutá ani premočená.

…jarná výsadba ovocných stromov sa spravidla robí v marci a začiatkom apríla.

… stromčeky s trpasličími a slabo rastúcimi podpníkmi potrebujú permanentnú oporu.

…teplomilné druhy stromčekov je vhodné pred prvou zimou zabezpečiť pred vymrznutím – napríklad čečinou, slamou alebo iným izolačným materiálom.

… výsadbou stromov podporíte zachytenie výrazného množstva zrážok, čo bude mať priaznivý vplyv na hydrologický cyklus a atmosférickú vlhkosť prostredia.

… Hnojík dodá stromom a rastlinám vyvážené organické živiny, ktoré sa v pôde uvoľňujú postupne.

…deň stromov (20.10.) je sviatok, ktorý sa slávi vo viac ako 40 krajinách sveta a najčastejšie sa tento deň slávi výsadbou nových stromov.