Šarka sliviek (Plum pox virus)

(Plum pox virus – PPV)

Šarka, inak vírusové kiahne, je vírusová choroba, ktorá napáda hlavne slivky, ale aj broskyne, marhule, trnky alebo višňu plstnatú. PPV je jedným z najzávažnejších vírusových patogénov týchto ovocných drevín.

Šarka sa prejavuje rôznymi príznakmi, ktoré sa môžu mierne líšiť podľa druhu rastliny:

Slivky:

• • Listy: Na listoch sa objavujú žlté až červené škvrny, ktoré sa postupne rozširujú. Postihnuté listy môžu byť krehké a deformované.
  • Plody: Infikované plody majú často deformovaný tvar a strácajú svoju prirodzenú farbu. Môže sa objaviť pruhovanie alebo škvrny na povrchu plodov. Majú tiež menej cukru.
  • Výhonky: Infekcia môže ovplyvniť rastové výhonky, čo vedie k ich zakrpateniu a tvorbe menších listov.

Marhule:

• Listy: Na listoch sa objavujú žlté až červené škvrny, ktoré sa často spájajú a vytvárajú veľké nekrotické oblasti. Listy môžu byť skrútené alebo deformované.
• Plody: Infikované plody sú často malé, menej sladké a majú skrútený tvar. Povrch plodov môže byť nerovný a škvrnitý.

Broskyne:

• • Listy: Infekcia sa na listoch prejavuje žltými alebo červenými škvrnami, ktoré sa často šíria po celej ploche listu. Listy môžu byť krehké a lámavé.
  • Plody: Infikované plody sú často malé a nedostatočne vyfarbené. Povrch plodov môže byť drsný, až sa pokožka odlupuje. Plody sú často menej sladké a šťavnaté.

Vírusové kiahne – šarka – najčastejšie napádajú slivky. Jej prejavy spoznáte na listoch, vetvičkách aj plodoch. Na listoch budú zelené škvrny a krúžky. Plody majú typické škvrny, dužina v okolí škvŕn má červenú farbu a gumovitú konzistenciu. Plody majú tiež nízky obsah cukru, nemajú takmer žiadnu chuť, sú nepredajné a neskladovateľné.

Vírus sa prenáša voškami, ale aj vegetatívnym rozmnožovaním – štepením, množením podpníkov, odrezkami. Napadnuté stromy nikdy nerozmnožujte!

Na vírusové ochorenia bohužiaľ nefunguje žiadny postrek. Vírusové ochorenia sa nedajú ani úplne vyliečiť, môžete iba potlačiť ich prejavy – viď ďalej.

Najlepšou prevenciou proti šarke je:

• kupovať zdravú sadbu v overených škôlkach,
• výber tolerantných alebo úplne rezistentných odrôd,
• dôsledná likvidácia vošiek a ďalších druhov hmyzu, ktoré vírusové ochorenia prenášajú.

K tolerantným odrodám slivky patria Těchovická, Elena, Hanita, Toptaste, Valjevka, TuleuGras a Durancia (slivka). Ako rezistentná je deklarovaná Jojo, u ktorej sa vírus v pletivách nešíri. K tolerantným odrodám patrí aj Čačanská raná.

Najspoľahlivejšie sa šarka spozná na plodoch niekoľko týždňov pred zberom:

• Prepadnuté pásiky a prstence na šupke, často kľukaté. Povrch plodu je hrboľatý, akoby ho poznačili kiahne.
• Červenohnedá dužina pod prepadlinami, tuhá, gumovitá a prirastená ku kôstke.
• Predčasné vyfarbenie a opad. Napadnuté plody sa vyfarbia skôr ako zdravé, opadávajú zo stromu a chutia kyslo.
• Kôstky marhúľ mávajú na povrchu svetlé škvrny a prstence, podľa ktorých sa šarka spozná aj pri plodoch s nenápadnou šupkou.

Na listoch sú príznaky nenápadné: bledozelené rozmazané škvrny a krúžky, ktoré uvidíte, keď list podržíte proti svetlu. Najzreteľnejšie bývajú v máji a v júni, najlepšie na koreňových výmladkoch a mladých výhonoch. Pri novo nakazenom strome sa môžu objaviť až po niekoľkých rokoch a v jednotlivých rokoch nie sú rovnako výrazné.

S čím šarku nezameniť. Skrútené a škvrnité listy na koncoch výhonov bývajú skôr od cicania vošiek, na rube listov potom nájdete vošky alebo ich zvlečky. Žltnutie listu medzi žilkami, ktoré zostávajú zelené, ukazuje obvykle na nedostatok živín, napríklad železa. Šarka postihuje len niektoré listy a jej škvrny nemajú ostrý okraj. Istotu dá len laboratórny test.

Keď vošky cicajú na chorom strome, vírus nasajú a počas krátkeho cicania ho odovzdajú ďalšiemu stromu. Druhou cestou šírenia je človek: vrúbľovanie a očkovanie z chorého stromu a nakazené podpníky.

Napáda slivky, ringloty, mirabelky, marhule, broskyne a nektárinky, ale aj myrobalan a plane rastúce trnky. Trnkové kry na medziach a choré neošetrované stromy v okolí sú zásobárňou vírusu, z ktorej ho vošky roznášajú do záhrad.

Šarka dnes už nepatrí medzi karanténne choroby. Podľa európskych rastlinolekárskych predpisov (nariadenie EÚ 2016/2031) je regulovaným nekaranténnym škodlivým organizmom. Pre záhradkárov to znamená, že rozhoduje sadbový materiál: škôlky smú predávať len stromčeky, ktoré spĺňajú prísne požiadavky na bezvírusovosť. Kupujte preto certifikované stromčeky s rastlinným pasom zo škôlok, nie stromčeky neznámeho pôvodu, a nevrúbľujte z cudzích stromov, o ktorých zdraví nič neviete.

Postrek proti voškám prenos šarky spoľahlivo nezastaví, pretože voška vírus odovzdá počas pár sekúnd cicania, skôr než insekticíd zapôsobí. Obmedzovanie vošiek má zmysel, hlavnou prevenciou však zostáva zdravý sadbový materiál a odstraňovanie zdrojov nákazy. Vošky na slivkách opisuje článok škodcovia sliviek.

Tolerantné odrody sa šarkou nakazia, ale plody poškodzuje menej. Zostávajú však zdrojom vírusu pre okolie. Rezistentná odroda, ako je Jojo, vírus ďalej nešíri.

• Vyliečiť ho nejde. Silne napadnutý strom s nepredajnými plodmi vykopte aj s čo najväčšou časťou koreňov a odstráňte aj koreňové výmladky, ktoré z koreňov znovu vyrastajú a vírus nesú ďalej.
• Ponechaný strom je zdroj nákazy. Ak tolerantný strom s miernymi príznakmi necháte, počítajte s menšou a horšou úrodou.
• Najprv zdroje, potom výsadba. Kde sa šarka vyskytuje, má nová výsadba kôstkovín zmysel až po odstránení chorých stromov a trniek v okolí. Ovocinári kedysi počítali s odstránením zdrojov nákazy až do vzdialenosti 1 km. V záhrade to nejde, ale aspoň na vlastnom pozemku a v najbližšom okolí to šancu novej výsadby výrazne zvyšuje.
• Kontrolujte nové stromčeky. Prvých päť rokov po výsadbe prezerajte listy a plody, a ak sa šarka objaví, napadnutý stromček hneď odstráňte.
• Na miesto vykopaného stromu vysaďte radšej iný ovocný druh, napríklad jadrovinu, alebo odrodu odolnú voči šarke.

Ako postupovať pri ostatných virózach ovocných stromov, opisuje článok vírusové choroby ovocných stromov. Prehľad ďalších chorôb sliviek je v článku choroby sliviek.