Lupina, vlčí bôb (Lupinus)
Vlčí bôb v záhrade – pestovanie, druhy, kedy kvitne a čo s lupinou po odkvete

Nápadne kvitnúca rastlina s bohatými klasmi a ozdobnými listami
- Stanovište: slnečné, priepustná pôda, mierne kyslá
- Výška: 50 – 120 cm
- Čas kvitnutia: máj – júl
- Rozmnožovanie: výsevom, delením trsov
Vlčí bôb (Lupinus spp.) je okrasná rastlina z čeľade bôbovitých (Fabaceae), pôvodom zo Severnej a Južnej Ameriky. Rod zahŕňa viac ako 200 druhov, z ktorých mnohé sú obľúbené záhradné trvalky alebo letničky s bohatým súkvetím na pevných stvoloch.
Rastlina vytvára prízemnú ružicu dlaňovito zložených listov s matným povrchom. Kvety sa objavujú v dlhých hustých klasoch a majú širokú farebnú škálu – biela, žltá, ružová, fialová, modrá aj viacfarebná. Pri pravidelnom odstraňovaní odkvitnutých stvolov môže vlčí bôb kvitnúť opakovane.
Vlčí bôb sa hodí do zmiešaných trvalkových záhonov, k plotom alebo ako solitér. Vyžaduje slnečné miesto a priepustnú, skôr ľahšiu pôdu, ale nie vápenitú – vápno spôsobuje žltnutie listov. Na ťažkých pôdach sa odporúča drenáž. Rastlina dobre znáša chlad, je mrazuvzdorná a ľahko sa rozmnožuje výsevom alebo delením trsov na jar.
Okrem okrasných druhov sa niektoré odrody pestujú aj ako zelené hnojenie alebo na kŕmne účely. Semená niektorých druhov sú bez predchádzajúcej úpravy jedovaté – ak sa majú konzumovať, treba pestovať iba šľachtené, nízkoalkaloidné formy.
Vlčí bôb: kedy siať
Vysievajte vlčí bôb v máji priamo na stále miesto, semená zasejte 1–2 cm hlboko; kvitnúť začne až druhým rokom.
Pestovanie lupiny: stanovište, výsev a rozmnožovanie
Lupiny vyžadujú slnečné stanovište a priepustnú, mierne kyslú pôdu. Nadbytok živín nepotrebujú, dusík si zaobstarajú samy. Nevhodné sú vápenité pôdy, ktoré spôsobujú žltnutie listov. Na ťažkých pôdach je nutná drenáž, inak hrozí hnitie koreňov.
Rastliny sa vysievajú priamo na záhon na jar, semená klíčia počas 2 – 3 týždňov. Vzdialenosť rastlín by mala byť asi 30 – 40 cm. Lupiny dobre znášajú chlad a sú mrazuvzdorné. Pre bohatšie kvitnutie stačí rastliny mierne prihnojiť kompostom alebo prírodným hnojivom, napríklad Hnojíkom, ktorý uvoľňuje živiny postupne.
Výhodou lupín je schopnosť viazať dusík pomocou hľuzkových baktérií na koreňoch. Vďaka tomu zlepšujú kvalitu pôdy a hodia sa do striedania plodín aj ako zelené hnojenie.
Druhy a odrody lupín: mnoholistá, žltá, biela a úzkolistá
Lupina mnoholistá (Lupinus polyphyllus)

Najčastejšie pestovaný druh v záhradách. Dorastá do výšky okolo 100 cm a je známa svojimi bohatými farebnými kultivarmi, ktoré vytvárajú nápadné záhony. Šľachtené odrody sa vyznačujú intenzívnymi odtieňmi modrej, fialovej, červenej alebo dvojfarebnými kombináciami.
Lupina Russellova: záhradné krížence
Na záhonoch sa dnes najčastejšie pestujú Russellove hybridy (Lupinus Russell Hybrids). Tvoria trsy vysoké 70 – 90 cm s veľkými strapcami jednofarebných aj dvojfarebných kvetov: bielych, žltých, lososových, tehlovočervených a fialových. Kvitnú v prvej polovici júna. Keď odkvitnuté strapce včas odstrihnete, vykvitnú znova koncom leta.
- Stanovište: slnečné a chránené, s výživnou a v lete dostatočne vlhkou pôdou. V zime neznášajú mokro.
- Vyššie a chladnejšie polohy: tam Russellove lupiny často vymŕzajú. Spoľahlivejšia je odolnejšia lupina mnoholistá v modrej, modrobielej, bielej a ružovej farbe.
- Spoločníci: kosatce, mak východný a ďalšie trvalky kvitnúce na prelome jari a leta. Lupiny sa hodia aj na rez.
- Rozmnožovanie so zachovaním farby: na jar odrežte mladé prízemné výhonky s kúskom koreňového krčka a zakoreňte ich. Zo semien lupiny mnoholistej vyrastú väčšinou modré rastliny, z Russellových hybridov pestrá zmes farieb.
Lupina žltá (Lupinus luteus)

Okrem okrasného využitia je významná aj ako krmovina a zelené hnojenie. Dosahuje výšku okolo 80 cm a jej žlté kvety príjemne voňajú. V poľnohospodárstve sa uplatňuje najmä pre schopnosť viazať dusík a obohacovať pôdu.
Lupina biela (Lupinus albus)

Druh využívaný v poľnohospodárstve. Semená obsahujú vysoký podiel bielkovín a po odstránení horkých alkaloidov sa používajú ako krmivo aj potravina. Rastlina dorastá do 120 cm a kvitne bielo.
Lupina úzkolistá (Lupinus angustifolius)

Významná hospodárska plodina. Odrody s nízkym obsahom alkaloidov (tzv. sladké lupiny) sa pestujú pre semená určené na výrobu kŕmnych zmesí a potravín. Kvitne namodro a je nenáročná na podmienky.
Lupina na zelené hnojenie
Na zelené hnojenie sa pestuje hlavne lupina žltá a lupina úzkolistá, samostatne alebo v zmesi s ražou či ovsom. Okrasná lupina mnoholistá sa na to nepoužíva, je to trvalka do kvetinových záhonov.
Prečo lupina. Ako bôbovitá rastlina viaže vďaka hľuzkovým baktériám dusík zo vzduchu. Hlboký kolový koreň prekyprí aj utužené podložie. Lupina navyše dokáže sprístupniť fosfor, ktorý je v pôde pevne viazaný a iné rastliny ho zle prijímajú. Nový fosfor do pôdy nepridá, len sprístupní ten, ktorý tam už je. Zapracovaná hmota je tiež dobrou potravou pre dážďovky.
Pôda a výsev. Lupine vyhovuje ľahšia, piesočnatá a skôr kyslá pôda, na vápenitej sa jej nedarí. Hodí sa preto aj tam, kde iné zelené hnojenie rastie zle. Osivo môžete pred výsevom ošetriť očkovacím prípravkom s hľuzkovými baktériami, najmä tam, kde lupina ešte nerástla. Na koreňoch sa potom vytvorí viac hľuziek. Zmes lupiny s obilninou sa vysieva aj koncom leta na pozberané záhony.
Zapracovanie. Porast pokoste, nechajte zavädnúť a zapracujte plytko do vrchnej vrstvy pôdy. Zeleninu sadte najskôr asi 6 týždňov po zapracovaní. Porast môžete aj pokosiť a skompostovať a silné korene vyhrabať do kompostu. Zmesi a termíny podrobne opisuje článok zelené hnojenie.
Koľko a kedy vysiať. Lupina má veľké semená, na zelené hnojenie sa jej vysieva asi 25 g na 1 m². Na záhony uvoľnené po skorej zelenine alebo skorých zemiakoch ju sejte v júli až začiatkom augusta, aby do jesene stihla narásť. Zapracujte ju, kým sú stonky šťavnaté; zdrevnatená lupina sa rozkladá pomaly. Výsevky ďalších druhov nájdete v tabuľke v článku zelené hnojenie.
Pozor na jedovatosť. Lupiny obsahujú horké alkaloidy a ich semená sú pre ľudí aj zvieratá jedovaté. Výnimkou sú len vyšľachtené „sladké“ odrody s nízkym obsahom alkaloidov. Semená zo zeleného hnojenia ani z okrasných lupín nejedzte a nekŕmte nimi zvieratá.
Využitie v záhradnej architektúre a starostlivosť po odkvitnutí
Vlčí bôb sa hodí do zmiešaných trvalkových záhonov, k plotom alebo ako výrazná solitéra. Vďaka pestrej škále farieb vytvára efektné kombinácie napríklad s margarétami, makmi, okrasnými trávami alebo šalviou. Nižšie odrody sa dajú vysádzať aj do menších záhrad a vidieckych záhradiek.
Pri pravidelnom odstraňovaní odkvitnutých súkvetí môžu lupiny nasadiť na nové kvety a predĺžiť tak čas kvitnutia.
Význam a zaujímavosti
- Niektoré druhy lupín sa pestujú ako krmovina pre hospodárske zvieratá.
- Semená obsahujú alkaloidy, ktoré môžu byť jedovaté – moderné odrody „sladkých lupín“ majú znížený obsah týchto látok a využívajú sa v potravinárstve.
- V Kanade a Austrálii sa lupinová múka pridáva do pečiva ako zdroj bielkovín.
- Lupiny sú tiež významnou medonosnou rastlinou, lákajú včely a čmele.
Lupina si dusík obstará sama, ostatné trvalky na záhone však živiny potrebujú dodať. Ktoré hnojivo pokryje celú záhradu naraz, rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo; ako funguje organické hnojivo Hnojík, nájdete aj s odporúčaným dávkovaním. Ďalšou bôbovitou rastlinou, ktorá si dusík viaže sama, je ďatelina.
