Lupina, vlčí bôb (Lupinus)

Nápadne kvitnúca rastlina s bohatými klasmi a ozdobnými listami

• Stanovište: slnečné, priepustná pôda, mierne kyslá
• Výška: 50 – 120 cm
• Čas kvitnutia: máj – júl
• Rozmnožovanie: výsevom, delením trsov

Vlčí bôb (Lupinus spp.) je okrasná rastlina z čeľade bôbovitých (Fabaceae), pôvodom zo Severnej a Južnej Ameriky. Rod zahŕňa viac ako 200 druhov, z ktorých mnohé sú obľúbené záhradné trvalky alebo letničky s bohatým súkvetím na pevných stvoloch.

Rastlina vytvára prízemnú ružicu dlaňovito zložených listov s matným povrchom a perovitou stavbou. Kvety sa objavujú v dlhých hustých klasoch a majú širokú farebnú škálu – biela, žltá, ružová, fialová, modrá aj viacfarebná. Pri pravidelnom odstraňovaní odkvitnutých stvolov môže vlčí bôb kvitnúť opakovane.

Vlčí bôb sa hodí do zmiešaných trvalkových záhonov, k plotom alebo ako solitér. Vyžaduje slnečné miesto a pôdu bohatú na živiny, ale nie vápenitú – vápno spôsobuje žltnutie listov. Na ťažkých pôdach sa odporúča drenáž. Rastlina dobre znáša chlad, je mrazuvzdorná a ľahko sa rozmnožuje výsevom alebo delením trsov na jar.

Okrem okrasných druhov sa niektoré odrody pestujú aj ako zelené hnojenie alebo na kŕmne účely. Semená niektorých druhov sú bez predchádzajúcej úpravy jedovaté – ak sa majú konzumovať, treba pestovať iba šľachtené, nízkoalkaloidné formy.

Lupiny vyžadujú slnečné stanovište a priepustnú, mierne kyslú pôdu bohatú na živiny. Nevhodné sú vápenité pôdy, ktoré spôsobujú žltnutie listov. Na ťažkých pôdach je nutná drenáž, inak hrozí hnitie koreňov.

Rastliny sa vysievajú priamo na záhon na jar, semená klíčia počas 2 – 3 týždňov. Vzdialenosť rastlín by mala byť asi 30 – 40 cm. Lupiny dobre znášajú chlad a sú mrazuvzdorné. Pre bohatšie kvitnutie je vhodné rastliny prihnojovať kompostom alebo prírodnými hnojivami, napríklad Hnojíkom, ktorý dodáva živiny dlhodobo a podporuje zdravý rast.

Výhodou lupín je schopnosť viazať dusík pomocou hľuzkových baktérií na koreňoch. Vďaka tomu zlepšujú kvalitu pôdy a hodia sa do striedania plodín aj ako zelené hnojenie.

Najčastejšie pestovaný druh v záhradách. Dorastá do výšky okolo 100 cm a je známa svojimi bohatými farebnými kultivarmi, ktoré vytvárajú nápadné záhony. Šľachtené odrody sa vyznačujú intenzívnymi odtieňmi modrej, fialovej, červenej alebo dvojfarebnými kombináciami.

Druh využívaný v poľnohospodárstve. Semená obsahujú vysoký podiel bielkovín a po odstránení horkých alkaloidov sa používajú ako krmivo aj potravina. Rastlina dorastá do 120 cm a kvitne bielo.

Vlčí bôb sa hodí do zmiešaných trvalkových záhonov, k plotom alebo ako výrazná solitéra. Vďaka pestrej škále farieb vytvára efektné kombinácie napríklad s margarétami, makmi, okrasnými trávami alebo šalviou. Nižšie odrody sa dajú vysádzať aj do menších záhrad a vidieckych záhradiek.

Pri pravidelnom odstraňovaní odkvitnutých súkvetí môžu lupiny nasadiť na nové kvety a predĺžiť tak čas kvitnutia.

Význam a zaujímavosti

• Niektoré druhy lupín sa pestujú ako krmovina pre hospodárske zvieratá.
• Semená obsahujú alkaloidy, ktoré môžu byť jedovaté – moderné odrody „sladkých lupín“ majú znížený obsah týchto látok a využívajú sa v potravinárstve.
• V Kanade a Austrálii sa lupinová múka pridáva do pečiva ako zdroj bielkovín.
• Lupiny sú tiež významnou medonosnou rastlinou, lákajú včely a čmele.

Lupina si dusík obstará sama, ostatné trvalky na záhone však živiny potrebujú dodať. Ktoré hnojivo pokryje celú záhradu naraz, rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo; ako funguje organické hnojivo Hnojík, nájdete aj s odporúčaným dávkovaním. Ďalšou bôbovitou rastlinou, ktorá si dusík viaže sama, je ďatelina.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie