Organické hnojivá vs chemické

Organické hnojivá sú čoraz obľúbenejšou voľbou záhradkárov aj poľnohospodárov. V porovnaní s chemickými hnojivami majú totiž viacero výhod.

Po prvé, organické hnojivo je šetrné k životnému prostrediu. Kým chemické hnojivá obsahujú syntetické látky, ktoré môžu znečistiť pôdu a vodu, organické hnojivá vznikajú z prírodných zdrojov, ako je maštaľný hnoj, kompost alebo rastlinné zvyšky. Tieto materiály sú biologicky rozložiteľné a výsledná pôda obsahuje oveľa viac živín a stopových prvkov.

Po druhé, organické hnojivá sú ekonomické. Kým chemické hnojivá bývajú drahšie a treba ich aplikovať častejšie, organické hnojivo si viete pripraviť doma z odpadového materiálu a vo väčšine prípadov stačí raz do roka. Organické hnojivá navyše zlepšujú kvalitu pôdy a zvyšujú úrodu, čo môže znamenať úsporu nákladov na ďalšie hnojenie.

Po tretie, organické hnojivá podporujú zdravý rast rastlín. Pomáhajú zlepšovať štruktúru pôdy a zvyšujú jej schopnosť zadržať vlahu. Podporujú aj rast prirodzených mikroorganizmov v pôde, ktoré rastlinám uľahčujú príjem živín a prispievajú k zdravému koreňovému systému.

Po štvrté, organické hnojivá sú užitočné pri znižovaní oxidu uhličitého v atmosfére. Kým pri chemických hnojivách vznikajú emisie skleníkových plynov, a teda prispievajú ku globálnemu otepľovaniu, organické hnojivá pomáhajú udržať uhlík v pôde, čím množstvo oxidu uhličitého v atmosfére znižujú.

Maštaľný hnoj, kompost a ďalšie organické hnojivá nie sú len zdrojom živín. Ich hlavná hodnota je v tom, že z nich vzniká humus. Bez organického hnojenia sa nezaobíde ani záhrada, kde sa používajú minerálne hnojivá.

• Uvoľňujú živiny postupne. Organickú hmotu rozkladajú pôdne mikroorganizmy a pritom z nej uvoľňujú minerálne živiny a oxid uhličitý. Ten s pôdnou vodou tvorí slabú kyselinu uhličitú, ktorá pomáha rozpúšťať ďalšie živiny.
• Prehrievajú pôdu. Pri rozklade vzniká teplo.
• Vylepšujú ťažké aj ľahké pôdy. Ťažkú ílovitú pôdu skypria, piesočnatým pomôžu udržať vodu a živiny (viac v článkoch ílovitá pôda a piesočnatá pôda).
• Humus drží vodu a živiny. Viaže aj prebytočný dusík, ktorý by sa inak vyplavil, a rastliny na humóznych pôdach lepšie znášajú sucho a iné nepriaznivé podmienky.
• Zvyšujú účinok minerálnych hnojív. Priemyselné hnojivá plne pôsobia len v pôde s dostatkom humusu a vápnika.

Pôda, ktorá sa dlho organicky nehnojí, postupne stráca úrodnosť. Ako humus dopĺňať, opisujú články humus a maštaľný hnoj.

Výživová hodnota zeleniny hnojenej rozumne organicky a rozumne minerálne sa podstatne nelíši. Rozhoduje dávka, nie pôvod živín. Hlavným problémom je predávkovanie, najmä dusíkom: zelenina potom hromadí dusičnany a zhoršuje sa jej akosť aj skladovateľnosť. Najviac dusičnanov mávajú listová a koreňová zelenina jedená surová.

Prehnojiť sa dá minerálnymi liadkami rovnako ako močovkou alebo vykvaseným hydinovým trusom. Výhoda organických hnojív je inde: živiny sa z nich uvoľňujú pozvoľna, riziko prehnojenia je menšie a pôda pritom získava humus a pôdny život.

Minerálne (priemyselné) hnojivá pôsobia rýchlo a živiny v nich sa dajú presne nadávkovať. Nevýhody sa prejavia hlavne pri chybnom použití:

• Ľahko rozpustné hnojivá, hlavne dusíkaté, sa v období vegetačného pokoja a na ľahkých pôdach vyplavujú do spodnej vody. Dávajú sa preto v niekoľkých menších dávkach počas rastu.
• Vysoké dávky zasoľujú pôdu a škodia pôdnym organizmom vrátane dážďoviek.
• Nadbytok draslíka vedie k nedostatku vápnika a hlavne horčíka v úrode.

Prehľad jednotlivých priemyselných hnojív nájdete v článku minerálne hnojivá. Kto chce zostať pri organickej výžive, nájde prírodné hnojivo s dusíkom, fosforom aj draslíkom na stránke Organické hnojivo.

Tabuľku s konkrétnymi hnojivami, ich NPK, cenou na meter štvorcový a zápachom nájdete v porovnaní hnojív.

Zelené hnojenie sú rastliny vysiate na voľný záhon, ktoré pôdu prekorenia, zakryjú a obohatia o organickú hmotu. Najcennejšie sú bôbovité druhy ako ďatelina, hrach, vika alebo vlčí bôb, ktoré s pomocou hrčkotvorných baktérií viažu vzdušný dusík. Do zmesi sa hodí aj horčica, žerucha, pohánka alebo slnečnica. Porast nie je nutné zakopávať: stačí ho nechať na jeseň poľahnúť a zotlieť na mieste, kde pôdu cez zimu chráni. Výber rastlín, termíny výsevu a postup krok za krokom nájdete v článku Zelené hnojenie.

KÚPIŤ