(Lens culinaris)

Šošovica jedlá, ľudovo aj šošovica kuchynská, patrí k strukovinám z čeľade bôbovitých.

Šošovica sa ako potravina používa po celom svete. Jej pestovanie a konzumácia siahajú až do staroveku a dodnes je jednou z najvýznamnejších plodín.

Existuje viacero druhov šošovice, z ktorých sa najčastejšie konzumuje hnedá, zelená a červená šošovica. Hnedá šošovica má jemnú chuť a najčastejšie sa používa v stredomorskej a indickej kuchyni. Zelená šošovica má mierne pikantnú chuť, červená zase sladkastú. Všetky druhy šošovice sú bohaté na živiny.

Všetky druhy šošovice sú výživovo bohaté. Obsahujú veľké množstvo bielkovín, vlákniny, vitamínov (najmä skupiny B), minerálov (železo, draslík, horčík) a antioxidantov. Uvarená šošovica má pritom málo kalórií a nízky obsah tuku. Vďaka tomu je vhodnou súčasťou zdravej stravy.

Konzumácia šošovice prináša mnoho zdravotných výhod. Vďaka vysokému obsahu vlákniny pomáha udržiavať tráviacu sústavu zdravú a spomaľuje vzostup cukru v krvi. Šošovica je tiež bohatá na železo, ktoré pomáha predchádzať chudokrvnosti. Obsahuje aj množstvo antioxidantov, ktoré prispievajú k ochrane pred oxidačným stresom.

Šošovica je obľúbenou potravinou medzi vegetariánmi a vegánmi, pretože je bohatá na bielkoviny a slúži ako plnohodnotná náhrada mäsa.

Šošovicu možno pripraviť mnohými spôsobmi. Môže byť varená, dusená, pečená alebo použitá ako prísada do polievok, šalátov, omáčok a príloh. Je tiež dôležitou súčasťou mnohých tradičných jedál rôznych kuchýň, napríklad indickej, stredomorskej, blízkovýchodnej a ázijskej. V ďalšom texte sa receptom zo šošovice budeme venovať podrobnejšie.

Čierna šošovica je ďalší druh tejto strukoviny, ktorý sa často používa ako potravina. Má drobné okrúhle semienka a tmavú čiernu farbu.

Čierna šošovica je veľmi výživná. Obsahuje veľké množstvo bielkovín, vlákniny, vitamínov (najmä skupiny B) a minerálov (železo, draslík, horčík). Obsahuje aj antioxidanty a ďalšie fytonutrienty, ktoré sú pre zdravie prospešné.

Čierna šošovica je známa svojím vysokým obsahom vlákniny, ktorá podporuje zdravie tráviacej sústavy a pomáha udržiavať hladinu cukru v krvi stabilnú. Je aj bohatým zdrojom železa, ktoré je nevyhnutné pre tvorbu červených krviniek a prenos kyslíka v tele. Vďaka obsahu antioxidantov môže tiež pomáhať chrániť telo pred voľnými radikálmi a tlmiť zápalové procesy.

Čierna šošovica má bohatú, orieškovú chuť, ktorá sa po uvarení stáva hebkou a vláčnou. Je obľúbenou voľbou pri príprave pokrmov, pretože aj po uvarení pekne drží tvar. Široko sa využíva v rôznych kuchyniach po celom svete. Použiť sa dá do polievok, šalátov, príloh či vegetariánskych kaší. Vďaka bohatej chuti a textúre dodáva jedlám hĺbku a sýtosť.

V obchodoch sa predáva aj pod názvom šošovica beluga — drobné lesklé semienka totiž pripomínajú kaviár.

Hoci sa to zdá nepravdepodobné, šošovicu sa dá pestovať aj na záhrade, a to najmä v oblastiach s miernym podnebím a suchším, teplejším záverom leta. Pestovanie šošovice na záhrade má hneď niekoľko výhod:

Nízke nároky na pestovanie: Šošovica je pomerne nenáročná rastlina. Potrebuje plné slnko a dobre priepustnú pôdu. Je tolerantná k chudobným pôdam a znáša mierne sucho.

Šošovica patrí medzi rýchlo rastúce plodiny. Semená šošovice sa zvyčajne sejú na jar a do 90 až 120 dní od sejby môže dozrieť úroda.

Obohatenie pôdy: Šošovica je strukovina a ako taká dokáže vďaka hľuzkovým baktériám viazať vzdušný dusík. Pestovanie šošovice na záhrade tak môže prispieť k prirodzenému hnojeniu pôdy. Ak vám ide práve o zelené hnojenie, porast zapravte do pôdy ešte zelený, najneskôr na začiatku kvitnutia — pri zbere zrna totiž väčšina dusíka odíde v semenách a pôde zostanú len korene a slama.

Pri pestovaní šošovice na záhrade je dôležité zaistiť dostatok slnka, správnu zálievku a starostlivosť o pôdu. Semená šošovice sa sejú skoro na jar, len čo sa dá pôda spracovať – zvyčajne v marci až apríli. Je tiež dobré vedieť, že šošovica sa bežne pestuje ako jednoročná plodina, nie ako trvalka.

Pred začiatkom pestovania šošovice sa odporúča oboznámiť sa s miestnymi pestovateľskými podmienkami a zvoliť vhodnú odrodu šošovice pre vašu oblasť. Miestne záhradníctvo alebo odborné zdroje vám poskytnú konkrétne informácie o pestovaní tej-ktorej odrody.

Zber šošovice prebieha po jej úplnom dozretí – koncom leta alebo začiatkom jesene. Struky zbierajte postupne, ako dozrievajú. Buď ich hneď spotrebujte, alebo ich nechajte v debničkách vysušiť, potom semienka vylúpte a skladujte v pohároch, dózach alebo plátenných vrecúškach v suchu a tme.

Varenie šošovice na kyslo je tradičný spôsob prípravy, ktorý je obľúbený v mnohých kuchyniach sveta. Podľa nášho receptu sa vám toto jedlo určite podarí:

Príprava šošovice: Najprv šošovicu opláchnite pod tečúcou vodou, aby ste odstránili prípadné nečistoty. Namáčať ju pred varením nie je nutné.

Varenie šošovice: Šošovicu dajte do hrnca a zalejte dostatočným množstvom vody, ktoré ju pokryje o pár centimetrov. Pridajte aj trochu soli podľa chuti. Vodu priveďte do varu a znížte teplotu na stredný stupeň. Varte šošovicu prikrytú 15 až 20 minút, kým nezmäkne. Šošovica by mala byť mäkká, ale stále držať tvar.

Príprava omáčky: Kým sa šošovica varí, môžete si pripraviť omáčku. Podľa receptu a chuti môžete použiť rôzne prísady ako cibuľu, cesnak, paradajky, korenie a bylinky. Najčastejšie sa používa cibuľa a cesnak, ktoré sa opražia na oleji alebo masle a pridajú sa paradajky či paradajkový pretlak.

Zmiešanie šošovice s omáčkou: Keď je šošovica uvarená, zlejte prebytočnú vodu (ak nejaká zostala) a pridajte ju k pripravenej omáčke. Dobre premiešajte, aby sa šošovica spojila s omáčkou a nasala jej chuť.

Dochutenie: Podľa chuti môžete pridať ďalšie korenie a bylinky, ako je koriander, rasca, červená paprika alebo citrónová šťava, a to na zvýraznenie chuti a vône.

Podávanie: Šošovicu na kyslo môžete podávať ako samostatné jedlo alebo ako prílohu k rôznym pokrmom. Tradične sa podáva s ryžou, plackami, chlebom alebo chapati (indický chlieb).

Z rovnakého receptu ako vyššie vyjdite pri varení červenej šošovice na kyslo. Použite rovnaké prísady, len šošovicu stačí variť asi 5 minút. Po uvarení šošovicu zmiešajte s omáčkou a podávajte s pečivom, chlebom, ryžou, plackami alebo ako prílohu k mäsu. Červená šošovica na kyslo môže byť aj vhodným doplnkovým šalátom pri grilovaní.

Červená šošovica pekne vyzerá na tanieri, rýchlo sa pripravuje a pritom má rovnaké výživové hodnoty ako iné druhy šošovice. Preto sa oplatí mať vždy v zásobe balíček červenej šošovice (alebo vlastnú vypestovanú šošovicu), aby ste z nej mohli kedykoľvek uvariť lahodné jedlá a prílohy.

Príprava šalátu z červenej šošovice je veľmi jednoduchá a hodí sa na večeru, ľahký obed aj ku grilovaniu.

Prísady:

• 1 šálka uvarenej červenej šošovice,
• 1 paprika, nakrájaná na drobné kocky,
• 1 uhorka, nakrájaná na drobné kocky,
• 1 paradajka, nakrájaná na drobné kocky,
• 1/2 červenej cibule, nakrájaná na tenké plátky,
• čerstvé bylinky podľa chuti (napr. petržlenová vňať, koriander)
• soľ a čierne korenie podľa chuti

Dresing:

• 3 lyžice olivového oleja,
• 2 lyžice citrónovej šťavy,
• 1 lyžička dijonskej horčice,
• 1 strúčik cesnaku, jemne nasekaný,
• soľ a čierne korenie podľa chuti.

Postup:

Červenú šošovicu uvarte podľa pokynov na obale, kým nie je mäkká, ale stále pevná. Nechajte ju vychladnúť.

V mise zmiešajte uvarenú červenú šošovicu, nakrájanú papriku, uhorku, paradajku a červenú cibuľu. Pridajte aj nasekané bylinky podľa chuti.

V malej miske zmiešajte prísady na dresing – olivový olej, citrónovú šťavu, dijonskú horčicu, jemne nasekaný cesnak, soľ a čierne korenie. Dobre premiešajte, aby sa všetky prísady spojili.

Dresing pridajte do misy so šošovicou a zeleninou. Dobre premiešajte, aby sa všetky prísady obalili dresingom.

Ochutnajte šalát a prípadne ho dochuťte soľou a čiernym korením podľa svojej chuti.

Šalát nechajte odpočívať v chladničke aspoň 30 minút, aby sa chute spojili.

Pred servírovaním šalát ozdobte čerstvými bylinkami a podávajte ako predjedlo alebo ako ľahký hlavný chod.