Mrkva obyčajná (Daucus carota ssp. sativus)

Koreňová zelenina, po celý rok ponúkaná na trhu ako čerstvá, s veľkou rozmanitosťou odrôd a vysokou zdravotnou hodnotou.

• Stanovište: mierne teplá klíma, hlboké pôdy s dobrou zásobou vody
• Priestor pre rastliny: 20–30 × 2–5 cm
• Výsev: marec–jún
• Doba zberu: od júna

Mrkva obyčajná patrí do čeľade mrkvovitých (Apiaceae) a ako plano rastúca rastlina je rozšírená po celej Európe a v Ázii. Dnešné kultúrne mrkvy s oranžovým koreňom vznikli krížením planej mrkvy obyčajnej (Daucus carota ssp. carota) so stredomorskou mrkvou obrovskou (Daucus carota ssp. maxima). Oranžovú farbu dáva mrkve prírodné farbivo karotén, ktorého obsah v koreňoch závisí od odrody a od počasia. Karotén je predstupňom (provitamínom) vitamínu A. Je účinný len v spojení s tukom, preto sa odporúča kuchynská úprava mrkvy s olejom alebo so smotanou. Mrkve sa tiež pripisuje liečivé pôsobenie proti hnačke a črevným červom.

Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú „nohaté“ mrkvy. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, asi 2 cm hlboko a do riadkov vzdialených 20–30 cm. Rané mrkvy sa vysievajú v menších vzdialenostiach než mrkvy neskoré.

Príliš husté porasty sa jednotia na 2–5 cm. Za sucha a v mokrých pôdach osivo horšie vzchádza. Mrkva rastie spočiatku pomaly, a preto je najmä v prvých týždňoch dôležité ničiť burinu. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym nahrnutím pôdy pri okopávke. Praskanie mrkvy spôsobujú väčšie výkyvy pôdnej vlhkosti. Pri raných odrodách vysiatych v marci je zber možný už od júna, neskoré mrkvy na skladovanie sa zberajú až na jeseň.

Nebezpečným škodcom sú larvy vrtivky mrkvovej (Psila rosae). V otvorených polohách sú porasty touto muchou ohrozované menej. Ďalším škodcom je merule mrkvová (Trioza apicalis). Striedaním plodín možno predchádzať napadnutiu háďatkami a hubovým chorobám, ako je čierna hniloba mrkvy.

• Amsterdamer Treib so selekciami, ako sú Amdura,
  • Caramba,
  • Douceur,
  • Sweetheart,
  • a ďalej Mokum a Suko.

• Bauers Kieler rote,
• Lange rote stumpfe ohne Herz (známe aj pod menami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami
  • Banta,
  • Zino,
  • Hit,
  • Oranza

Aby vám mrkva čo najdlhšie vydržala, treba ju dobre skladovať. Ako uskladniť mrkvu? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

1. Skladovať možno iba mrkvu neskorú alebo poloneskorú, teda tú vysievanú na záhon v priebehu apríla. Karotky sa neskladujú, tie sú určené na priamu konzumáciu a priame spracovanie.

2. Mrkvu určenú na skladovanie zberáme najlepšie počas septembra alebo októbra, radšej čo najneskôr, vždy však pred prvými mrazíkmi.

3. Mrkvu, ktorá je „zrelá“ na zber, spoznáme podľa toho, že má zvädnutú vňať.

4. Mrkvu zberáme pomocou rýľa alebo rycích vidiel, ktoré zapichujeme o niečo ďalej od mrkvy, aby sme ju nepoškodili. Vždy len nakypríme pôdu a mrkvu vyberieme. V piesočnatých pôdach niekedy stačí mrkvu vytiahnuť. Ak to nejde ľahko, radšej si pomôžeme vidlami, aby sme koreň nepretrhli – potom by skladovanie nevydržal.

5. Mrkvu po zbere neumývame, len ju zhruba očistíme. Umývame vždy až tesne pred použitím.

6. Mrkvu skladujeme buď v debničkách (priedušných) v pivnici, menšie množstvo môžeme skladovať v chladničke.

Kto má skleník, vytvorí si pre mrkvu (a ďalšiu koreňovú zeleninu) tzv. krecht – v skleníku si vytvoríme jamu, zozbieranú mrkvu do nej postavíme koreňom nadol, zasypeme zeminou a prikryjeme napr. čečinou.

Takto v skleníku vydrží celú zimu a bude stále ako čerstvá.

• Mrkva s jablkom – desiata vhodná pre deti aj dospelých; mrkvu nastrúhame najemno, jablko nahrubo, premiešame, môžeme osladiť medom; ak ju chceme použiť ako liek na bolesť hrdla, pridáme namiesto medu lyžičku olivového oleja.
• Dusená mrkva – veľmi vhodná príloha napríklad k pečenému kuraťu. 4 mrkvy oškrabeme, nastrúhame nahrubo, na panvici rozpálime maslo, mrkvu dusíme pod pokrievkou asi 1/2 hodiny. Až nakoniec dochutíme – lyžicou cukru, troškou soli.
• Mäso v mrkve – použijeme bravčové mäso (1/2 kg), ďalej budeme potrebovať 2 cibule, 1/2 kg mrkvy, maslo, soľ, čierne korenie a hladkú múku na zápražku. Cibuľu ošúpeme, nakrájame najemno, opražíme na masle. Pridáme na kocky nakrájané mäso, osolíme, okoreníme a dusíme domäkka. Potom pridáme na kolieska nakrájanú mrkvu a dusíme, kým nezmäkne. Na vedľajšom variči si z masla a múky pripravíme svetlú zápražku. Pridáme do pokrmu, rozmiešame a povaríme. Podávame s varenými zemiakmi.