Mrkva

Mrkva obyčajná - čo by ste o nej mali vedieť

(Daucus carota)

Mrkva obyčajná siata patrí do čeľade miříkovitých. Jej príbuznými sú napríklad petržlen alebo pastinák. Mrkva siata je vyšľachtená z mrkvy obyčajné a môže mať rôzne farebný koreň. Okrem klasického oranžového narazíte na žltý, biely, fialový, červený, a dokonca aj viacfarebný.

Mrkva je obľúbenou zložkou nášho jedálnička odpradávna, pretože ako jedna z mála zelenín vydrží dobre uskladnená do jari. Obsahuje tiež mnoho vitamínov – A, C, E, B , a stopových látok – draslík, sodík , vápnik. Obsahuje aj veľa vody a vlákniny a je vhodná do redukčných diét.

Mrkva má aj liečivé účinky – podporuje vylučovanie škodlivého cholesterolu z krvi, je močopudná, pomáha pri šerosleposti (žlté farbivo luteín).

Odrody mrkvy

Než sa pustíte do pestovania tejto zeleniny, mali by ste poznať aspoň základné odrody, aby ste zvolili tú najlepšiu do vašej záhrady, a to s ohľadom na stanovište, teplotu, pôdu či zálievku. Tiež výnosy nie sú zanedbateľné a doba skladovania sa u niektorých odrôd líši.

Odrôd mrkvy je u nás cez 70, ale môžeme ich rozdeliť do dvoch hlavných skupín – karotky alebo odrody vhodné na rýchlenie a poloneskoré a neskoré odrody.

Medzi karotky patria:

Nantéska – je to výnosná odroda, ktorú môžete vysievať na jar aj na jeseň, spoznáte ju podľa tupo ukončeného koreňa, koreň dorastá do dĺžky 12 až 15 cm, patrí teda k najdlhším karotkám.

Presto – ďalšou karotkou je Presto, má najkratšie vegetačné obdobie (100 až 140 dní), má valcovitý koreň, miluje pôdy s vápencom. Dĺžka koreňa je 12 až 13 cm. Vysievame ju na jeseň aj na jar, nie je vhodná na letný výsev.

Lysa – je odroda so sýto sfarbeným oranžovým koreňom, ktorý môže byť 10 až 12 cm dlhý, je vhodná k jarnému aj jesennému výsevu.

Z poloneskorých a neskorých odrôd sú najčastejšie:

Karola – jedná sa o poloneskorú odrodu, ktorá má tupé zakončenie, vysieva sa zásadne na jeseň, koreň má dlhý 15 až 20 cm, vegetačnú dobu má 180 až 200 dní. Jej obrovskou výhodou je to, že je veľmi odolná voči praskaniu koreňov a je dobre skladovateľná.

Olympia – je odroda s valcovitým tupo zakončeným koreňom, ktoré dosahuje dĺžku 15 až 18 cm, vysieva sa najlepšie na jar alebo v lete, je veľmi dobre skladovateľná.

Žltá mrkva

Žltá mrkva je odroda mrkvy, ktorá sa predtým používala hlavne ako kŕmna. Aj dnes sa s ňou môžete stretnúť, na poliach sa bežne pestuje a aj malopestovatelia si ju pestujú napríklad pre králiky. Žltá mrkva má dostatok žltého farbiva luteín, ktoré je dôležitou zložkou pre naše videnie – najmä potláča šeroslepota. A tak sa dnes žltá mrkva konzumuje aj ľuďmi, jedným z dôvodov je jej prirodzene sladkastá chuť. Žltú mrkvu môžete v záhradníctve zohnať ako napr. Táborskú mrkvu.

Mrkva pestovanie

Mrkva sa dá predpestovávať v kvetináčoch alebo pareniskách, alebo vysievať rovno na záhon . Prvá možnosť prináša úsporu osiva, ale je vhodná iba vtedy, keď chcete vysádzať len málo mrkvy. Druhá možnosť so sebou prináša väčšie náklady na osivo, jednotenie mrkvy, akonáhle vzíde, ale aj veľkú odolnosť semienok v pôde, kedy je možné vysievať na jar aj na jeseň.

Kedy vysievať mrkva

Pozrieme sa najskôr na druhý spôsob výsevu. Skoré mrkvy, ktoré sa budú najskôr žať, môžete vysievať už počas februára (alebo na jeseň – v septembri, pretože sú odolné voči mrazu). Dôležité je udržiavať pôdu stále vlhkú, nie premokrenú. V suchej pôde semienka zaschnú, v premokrenej zhnijú. Preto je najlepšie mrkva vysádzať na piesočnatú pôdu, bohatú na humus, na slnečnom stanovisku a častejšie pôdu zalievať . Medziriadková vzdialenosť by mala byť 15 až 18 cm a mrkva sejeme do hĺbky 0,5 až 1 cm. Akonáhle mrkva vzíde, musíte ju vyjednotiť, tj. ponechať jednej rastlinke dostatok priestoru – podľa odrody to môže byť 2 až 3 cm.

Neskoré odrody vysievame počas apríla – rovnakým spôsobom ako skoré – a budeme ich žať na jeseň na uskladnenie.

Kedy zasadiť mrkvu

Tí, čo zvolili pár kúskov mrkiev a predpestovali si ju v kvetináčoch alebo v pareniskách, ju môžu začať vysádzať od konca apríla do polovice mája na voľný záhon. Mrkva sa vsádza vo vzdialenosti 3 cm od seba na riadky 15 cm od seba.

Ako skladovať mrkvu

Aby vám mrkva čo najdlhšie vydržala, je potrebné ju dobre skladovať. Ako uskladniť mrkvu? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Pár tipov:

1. Skladovať sa dá iba mrkva neskorá alebo poloneskorá , teda tá vysievaná na záhon v priebehu apríla. Karotky sa neskladujú, tie sú určené na priamu konzumáciu a priame spracovanie.

2. Mrkvu určenú na skladovanie zberáme najlepšie počas septembra alebo októbra , radšej čo najneskôr, avšak vždy pred prvými mrazíkmi.

3. Mrkva, ktorá je „zrelá“ na zber, spoznáme tak, že má zavädnutú vňať .

Hnojenie mrkvy

Mrkvu hnojíme ihneď po vyjednotení, alebo po presadení sadeníc na záhon. Pridávame hnojivo s obsahom dusíka a draslíka, najlepšie organické prírodné hnojivo, a to medzi riadkami, alebo pohádžeme hnojivom celý záhon. Opakujeme každých 14 dní. Výborne sa hodí Hnojík, ktorým môžeme prihnojovať aj mrkvu vysievanú v lete, pretože neobsahuje príliš veľa dusíka – to by nám spôsobilo, že mrkva nevydrží dlhé uskladnenie.

4. Mrkvu zberáme pomocou rýľa alebo rycích vidlí, ktoré zapichujeme o niečo ďalej od mrkvy, aby sme ju nepoškodili. Vždy len našuchoríme pôdu a mrkvu vyberieme. V piesočnatých pôdach niekedy stačí mrkvu vytrhnúť. Ak to nejde ľahko, radšej si pomôžeme vidlami, aby sme koreň nepretrhli – nevydržal by potom skladovanie.

5. Mrkvu po zbere neumývame, len zhruba očistíme. Umývame vždy až tesne pred použitím.

6. Mrkvu skladujeme buď v debničkách (priedušných) v pivnici, menšie množstvo môžeme skladovať v chladničke. Kto má skleník, vytvorí si pre mrkvu (a ďalšiu koreňovú zeleninu) tzv. krecht – v skleníku si vytvoríme jamu, zberanú mrkvu do nej postavíme koreňom dole, zasypeme zeminou a prikryje napr. čečinou. Takto v skleníku vydrží po celú zimu a bude stále ako čerstvá.

Využitie mrkvy v kuchyni

Mrkva s jablkom – desiata vhodná pre deti i dospelých; najemno nastrúhame mrkvu, jablko nastrúhame nahrubo, premiešame, môžeme osladiť medom; pokiaľ chceme použiť ako liek na bolesť v krku, pridáme miest medu lyžičku olivového oleja.
Dusená mrkva – veľmi vhodná príloha napríklad k pečenému kurčaťu. 4 mrkvy oškrabeme, nastrúhame nahrubo, na panvici rozpálime maslo, mrkvu dusíme pod pokrievkou asi 1/2 hodiny. Až nakoniec dochutíme – lyžicou cukru, troškou soli.
Mäso v mrkve – použijeme bravčové mäso (1/2 kg), ďalej budeme potrebovať 2 cibule, 1/2 kg mrkvy, maslo, soľ, korenie a maslo a hladkú múku na zápražku. Cibuľa olúpeme, nakrájame najemno, osmažíme na masle. Pridáme na kocky nakrájané mäso, osolíme, okoreníme a dusíme domäkka. Potom pridáme na kolieska nakrájanú mrkvu a dusíme, až zmäkne. Na vedľajšom variči si z masla a múky pripravíme svetlú zápražku. Pridáme do pokrmu, rozmiešame a prevaríme. Podávame s varenými zemiakmi.

Hnojenie zeleniny

Môžete posypať ľahko okolo rastlín vo slabej vrstve.
Môžete tiež dať pod sadenicu pri sadbe čajovú lyžičku pod rastlinu.
Vylúhujte Hnojík a zalejte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte.
Ak máte rastliny choré, alebo napadnuté škodcom, tak pridajte k výluhu svlečky. Použite zálievku aj postrek na napadnuté rastliny 3x za jeden týždeň.