Mrkva obyčajná (Daucus carota ssp. sativus)

Koreňová zelenina, po celý rok ponúkaná na trhu ako čerstvá, s veľkou rozmanitosťou odrôd a vysokou zdravotnou hodnotou.

• Stanovište: mierne teplá klíma, hlboké pôdy s dobrou zásobou vody
• Priestor pre rastliny: 20–30 × 2–5 cm
• Výsev: marec–jún
• Doba zberu: od júna

Mrkva obyčajná patrí do čeľade mrkvovitých (Apiaceae) a ako plano rastúca rastlina je rozšírená po celej Európe a v Ázii. Dnešné kultúrne mrkvy s oranžovým koreňom vznikli krížením planej mrkvy obyčajnej (Daucus carota ssp. carota) so stredomorskou mrkvou obrovskou (Daucus carota ssp. maxima). Oranžovú farbu dáva mrkve prírodné farbivo karotén, ktorého obsah v koreňoch závisí od odrody a od počasia. Karotén je predstupňom (provitamínom) vitamínu A. Je účinný len v spojení s tukom, preto sa odporúča kuchynská úprava mrkvy s olejom alebo so smotanou. Mrkve sa tiež pripisuje liečivé pôsobenie proti hnačke a črevným červom.

Najlepšie sa jej darí na hlbokých, kyprých a humóznych pôdach. Pestovanie na čerstvo vápnených pôdach nie je vhodné. V ťažkých a kamenistých pôdach vyrastajú „nohaté“ mrkvy. Semená mrkvy klíčia už pri nízkej teplote a prvé výsevy v marci sú možné hneď, ako sa dá pôda spracovať. Vysieva sa viackrát až do júna, asi 2 cm hlboko a do riadkov vzdialených 20–30 cm. Rané mrkvy sa vysievajú v menších vzdialenostiach než mrkvy neskoré.

Mrkve sa najlepšie darí v stredne ťažkej, hlbokej a priepustnej pôde s dostatkom humusu. Záhon preto zryte už na jeseň aspoň 25 cm hlboko. Kyslú pôdu vápnite, mrkva chce reakciu okolo neutrálnej (pozri pH pôdy).

• Uležaný kompost áno. Dobre uležaný kompost v dávke 2–3 kg/m² mrkve prospieva. Po čerstvom maštaľnom hnoji sú korene horšej kvality, viac ich napádajú škodcovia aj choroby a horšie sa skladujú. Mrkva preto patrí na záhon, ktorý bol výdatne hnojený rok predtým.
• Fosfor a draslík na jeseň. Ak hnojíte minerálne, fosforečné a draselné hnojivo zapracujte už pri jesennej príprave. Na jar stačí malá dávka dusíka pri zhrabaní záhona.
• Prihnojenie vo fáze 3–4 listov. Slabší porast môžete raz prihnojiť zálievkou s rozpusteným hnojivom. V druhej polovici leta už dusík nedávajte, mrkva by sa horšie skladovala.

Ako hnojiť koreňovú zeleninu organicky a s postupným uvoľňovaním živín, opisuje článok hnojenie zeleniny.

Príliš husté porasty sa jednotia na 2–5 cm. Za sucha a v mokrých pôdach osivo horšie vzchádza. Mrkva rastie spočiatku pomaly, a preto je najmä v prvých týždňoch dôležité ničiť burinu. Zelenaniu hláv koreňov možno zabrániť miernym nahrnutím pôdy pri okopávke. Praskanie mrkvy spôsobujú väčšie výkyvy pôdnej vlhkosti. Pri raných odrodách vysiatych v marci je zber možný už od júna, neskoré mrkvy na skladovanie sa zberajú až na jeseň.

Nebezpečným škodcom sú larvy vrtivky mrkvovej (Psila rosae). V otvorených polohách sú porasty touto muchou ohrozované menej. Ďalším škodcom je merule mrkvová (Trioza apicalis). Striedaním plodín možno predchádzať napadnutiu háďatkami a hubovým chorobám, ako je čierna hniloba mrkvy.

Mrkva je nenáročná na živiny. V osevnom postupe patrí do tretej trate, teda na hriadku, kde rok predtým rástli strukoviny a ešte o rok skôr výdatne hnojená zelenina, napríklad kapusta, paradajky alebo uhorky. Stačí jej malá dávka zrelého kompostu. Čerstvý hnoj ani polorozložený kompost pod ňu nedávajte, korene sa po nich rozvetvujú a praskajú.

Na to isté miesto sa mrkva vracia najskôr po troch až štyroch rokoch a nesadí sa ani po iných mrkvovitých, ako je petržlen, zeler, paštrnák alebo kôpor. Striedanie pomáha predchádzať háďatkám a chorobám.

Značkovacia plodina: reďkovka alebo šalát

Mrkva klíči pomaly, často dva až tri týždne, a riadok medzitým zarastie burinou. Do riadku preto prisejte pár semien reďkoviek alebo šalátu. Vzídu za niekoľko dní, označia riadok a pleť môžete skôr bez toho, aby ste mladú mrkvu vytrhali. Reďkovky zoberiete skôr, než začnú mrkve prekážať. Rovnako to funguje pri petržlene a paštrnáku.

Piesok do výsevnej ryhy

Na ťažšej, zlievavej pôde nasypte do výsevnej ryhy tenkú vrstvu piesku a semená vysejte doň. Piesok nevytvára pôdnu kôru, klíčky ním ľahšie preniknú na povrch a riadok je dobre vidieť.

Dobrí a zlí susedia

• Dobre sa znáša s: cibuľou, pórom a ďalšou cibuľovou zeleninou, so šalátom, hrachom a cviklou.
• Nehodí sa ku: kôpru.

Klasikou je striedanie riadkov mrkvy a cibule alebo póru. Záhradkári majú skúsenosť, že v takej hriadke menej škodí vrtivka mrkvová aj kvetárka cibuľová. Istú ochranu to však nezaručuje. Spoľahlivejší je výsev na vzdušné, otvorené miesto a zakrytie porastu jemnou sieťou alebo netkanou textíliou.

Čo prezradí vňať a koreň

• Kučeravé, skrútené listy môžu znamenať nedostatok draslíka, ktorý doplní kompost s trochou dreveného popola. Rovnaký príznak však spôsobuje aj cicanie psylky mrkvovej, preto sa pozrite aj na rub listov.
• Krátke, zavalité korene vznikajú v prehriatej pôde. V horúcom lete pomôže mulč z narezanej slamy, ktorý drží pôdu chladnejšiu a vlhkejšiu.

Záhon na jar zhrabte hneď, ako oschne, a sejte čo najskôr, obvykle v marci, v miernej zime aj koncom februára. V teplých oblastiach sa dá začať o 1–2 týždne skôr, na horách neskôr.

• Hĺbka a riadky: semená 1–1,5 cm hlboko, neskorá mrkva do riadkov 25–30 cm od seba, skorá môže byť hustejšie. Osiaty riadok pritlačte doštičkou, aby semená dobre priľnuli k vlhkej pôde.
• Značkovacie rastliny: do riadku prisejte riedko, po 10–15 cm, reďkovky alebo šalát (postup opisujeme vyššie).
• Jednotenie: čo najskôr po vzídení, skoré odrody aspoň na 5 cm, neskoré na 7–10 cm. Neskoré jednotenie znižuje úrodu. Vytrhávaná vňať navyše vonia a láka vrtivku mrkvovú, preto vytrhané rastlinky zo záhona hneď odneste.
• Burina: v mrkve sa odstraňuje ručne a okopávkou. Chémia sa v záhrade nepoužíva, mrkva sa veľa je čerstvá.
• Zálievka: v suchu pravidelne. Hneď ako korene začnú hrubnúť, zálievku obmedzte. Veľká dávka vody po dlhšom suchu je hlavnou príčinou praskania.

Skoré odrody (karotky) majú kratší, jemný a šťavnatý koreň. Na zimné uskladnenie sa nehodia, ľahko sa kazia. Sejú sa postupne od marca, aby sa dalo zberať celé leto. Neskoré odrody majú dlhší koreň, hrubšiu dužinu a vyššiu úrodu a práve tie sa skladujú cez zimu.

Letný výsev karotky: ak chcete mať jemnú karotku aj na jeseň, vysejte skorú odrodu v júni, najneskôr začiatkom júla. Hodí sa na to záhon po skorých zemiakoch alebo inej skorej zelenine. Naopak skorá karotka vysiata príliš skoro a zozbieraná neskoro prezreje a v sklade hnije.

• Amsterdamer Treib so selekciami, ako sú Amdura,
  • Caramba,
  • Douceur,
  • Sweetheart,
  • a ďalej Mokum a Suko.

• Bauers Kieler rote,
• Lange rote stumpfe ohne Herz (známe aj pod menami Berlikumer, Feonia a De Frise) so selekciami
  • Banta,
  • Zino,
  • Hit,
  • Oranza

Skorá mrkva (karotka) sa dá v skleníku alebo parenisku zberať už v apríli, teda o niekoľko týždňov skôr ako z hriadky. Potrebuje ľahšiu, humóznu a vzdušnú pôdu, ťažké a studené pôdy jej nesvedčia. Maštaľný hnoj nedávajte priamo pred výsevom, korene by praskali.

Semená klíčia už od 5 °C, pri optimálnych 18 °C vyklíčia asi za týždeň. Okolo 18 °C karotka aj najlepšie rastie. Chladnejšie prostredie znesie, horúčavu nie: pri vysokých teplotách bujnie vňať a korene zostanú malé.

• Vysievajte do riadkov vzdialených 15 cm, husté výsevy jednotte.
• Medzi dva riadky karotky vysejte riadok reďkoviek. Vzídu rýchlejšie, karotku pri vzchádzaní pritienia a zoberiete ich skôr, než začnú prekážať.
• Polievajte podľa potreby. V apríli a máji pred zberom veľa vetrajte a z pareniska zložte okná.

Karotka vysiata koncom augusta alebo začiatkom septembra prezimuje v parenisku. Koncom októbra ju prikryte slamou alebo lístím a parenisko zatvorte oknami. Vo februári izoláciu odstráňte, v marci a apríli dôkladne vetrajte a v apríli zložte aj okná. Zberá sa začiatkom mája. Výsevy v neskoršom septembri dávajú menšiu a horšiu úrodu.

Osvedčené odrody uvádzané v odbornej literatúre (dostupnosť v predaji si overte):

Na hriadku po mrkve nesaďte špargľu. Mrkva je náchylná na fialovú hnilobu koreňov, ktorá špargli ničí korene.

Aby vám mrkva čo najdlhšie vydržala, treba ju dobre skladovať. Ako uskladniť mrkvu? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

1. Skladovať možno iba mrkvu neskorú alebo poloneskorú, teda tú vysievanú na záhon v priebehu apríla. Karotky sa neskladujú, tie sú určené na priamu konzumáciu a priame spracovanie.

2. Mrkvu určenú na skladovanie zberáme najlepšie počas septembra alebo októbra, radšej čo najneskôr, vždy však pred prvými mrazíkmi.

3. Mrkvu, ktorá je „zrelá“ na zber, spoznáme podľa toho, že má zvädnutú vňať.

4. Mrkvu zberáme pomocou rýľa alebo rycích vidiel, ktoré zapichujeme o niečo ďalej od mrkvy, aby sme ju nepoškodili. Vždy len nakypríme pôdu a mrkvu vyberieme. V piesočnatých pôdach niekedy stačí mrkvu vytiahnuť. Ak to nejde ľahko, radšej si pomôžeme vidlami, aby sme koreň nepretrhli – potom by skladovanie nevydržal.

5. Mrkvu po zbere neumývame, len ju zhruba očistíme. Umývame vždy až tesne pred použitím.

6. Mrkvu skladujeme buď v debničkách (priedušných) v pivnici, menšie množstvo môžeme skladovať v chladničke.

Kto má skleník, vytvorí si pre mrkvu (a ďalšiu koreňovú zeleninu) tzv. krecht – v skleníku si vytvoríme jamu, zozbieranú mrkvu do nej postavíme koreňom nadol, zasypeme zeminou a prikryjeme napr. čečinou.

Takto v skleníku vydrží celú zimu a bude stále ako čerstvá.

Najčastejšou príčinou sú namrznuté hlavy koreňov pri neskorom zbere a ukladanie mokrej mrkvy. Skladovateľnosť ďalej zhoršuje vlhká jeseň, výdatná zálievka tesne pred zberom a dusíkaté hnojenie v druhej polovici leta.

• Zberajte pred mrazmi, za sucha, najlepšie za slnečného dňa.
• Zeminu zotrite rukou a vňať odkrúťte tak, aby zostali len malé srdiečka. Mrkva s vňaťou odrezanou nožom sa kazí rýchlejšie.
• Do pivnice ju dávajte až vtedy, keď sa vonku aj v pivnici ochladí. Dovtedy ju nechajte na chladnom mieste bez mrazu.
• Neskladujte ju vedľa jabĺk. Etylén, ktorý jablká uvoľňujú, spôsobuje horknutie mrkvy.
• Korene s chodbičkami po larvách vrtivky vyraďte hneď, v sklade hnijú.

Uloženie do pivnice, piesku alebo krechtu krok za krokom opisuje článok skladovanie zeleniny.

• Mrkva s jablkom – desiata vhodná pre deti aj dospelých; mrkvu nastrúhame najemno, jablko nahrubo, premiešame, môžeme osladiť medom; ak ju chceme použiť ako liek na bolesť hrdla, pridáme namiesto medu lyžičku olivového oleja.
• Dusená mrkva – veľmi vhodná príloha napríklad k pečenému kuraťu. 4 mrkvy oškrabeme, nastrúhame nahrubo, na panvici rozpálime maslo, mrkvu dusíme pod pokrievkou asi 1/2 hodiny. Až nakoniec dochutíme – lyžicou cukru, troškou soli.
• Mäso v mrkve – použijeme bravčové mäso (1/2 kg), ďalej budeme potrebovať 2 cibule, 1/2 kg mrkvy, maslo, soľ, čierne korenie a hladkú múku na zápražku. Cibuľu ošúpeme, nakrájame najemno, opražíme na masle. Pridáme na kocky nakrájané mäso, osolíme, okoreníme a dusíme domäkka. Potom pridáme na kolieska nakrájanú mrkvu a dusíme, kým nezmäkne. Na vedľajšom variči si z masla a múky pripravíme svetlú zápražku. Pridáme do pokrmu, rozmiešame a povaríme. Podávame s varenými zemiakmi.