Hrach

Dôležitá strukovina bez zvláštnych nárokov; stará kultúrna rastlina.

• Stanovište: výživná, stredne ťažká pôda; slnko
• Doba výsevu: polovica marca až polovica apríla
• Výška: podľa odrody od 30 cm až do 1,4 m
• Doba kvitnutia: máj – júl
• Doba zberu: od konca júna do polovice júla
• Množenie: výsevom

Hrach je stará kultúrna rastlina, patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae) a pochádza z Orientu. Dnes sa pestuje takmer všade, v strednej Európe už od stredoveku. Nachádza využitie nielen ako potravina do polievok a zeleninových jedál, ale hodí sa v malých dávkach aj ako zelené krmivo. Kedysi sa hrach používal aj v ľudovom liečiteľstve, napríklad vo forme obkladov z hrachovej múky na rany a zápaly alebo proti vodnatieľke a žltačke a ako prostriedok proti kiahňam. Známym sa hrach stal aj pri výskume dedičnosti, keď s ním G. Mendel a ďalší vedci pracovali ako s materiálom na kríženie.

Hrach je jednoročná rastlina. Listy sú vajcovité až široko eliptické a vybiehajú do úponkov, ktorými sa rastlina prichytáva o oporu. Súkvetia sú tvorené spravidla bielymi kvetmi v jedno- až trojkvetých strapcoch. Asi 5 – 10 cm dlhé struky sú spočiatku ploché, neskôr takmer guľaté a obsahujú 5 – 10 semien, neraz pestro sfarbených.

• Doba výsevu: od polovice marca do polovice apríla
• Hĺbka sejby: 3 – 5 cm

Keď sadenice dosiahnu výšku asi 15 cm, odporúča sa prihrnúť ich zeminou. Vysoké odrody potrebujú oporu. Zber prebieha od konca júna do polovice júla. Na rozdiel od hrachu siateho možno konzumovať celé struky, ktoré treba zbierať, kým sú ešte šťavnaté.

Keďže hrach obohacuje pôdu dusíkom, dusíkaté hnojenie takmer nie je potrebné. Po zbere by sa mala dodržať pauza 4 – 5 rokov, počas ktorej sa na plochu nesmú vysievať žiadne iné strukoviny ako následné plodiny.

Odrody cukrového hrášku:

• ‚Zuga‘ – nízka
• ‚Denise‘ – nízka
• ‚Rheinische Zucker‘ – stredne vysoká
• ‚Edula‘ – vysoká
• ‚Schweizer Riesen‘ – vysoká

• Doba výsevu: od začiatku do polovice apríla
• Hĺbka sejby: 5 cm

Keď sadenice dosiahnu výšku asi 15 cm, odporúča sa ich prihrnúť. Vysoké odrody potrebujú oporu v podobe drôteného pletiva, konárov a podobne.

Keďže hrach obohacuje pôdu dusíkom, dusíkaté hnojenie už nepotrebuje.

Hrach je na podnebie aj pôdu nenáročný a darí sa mu skoro všade. Nevyhovujú mu len príliš suché a teplé polohy, kde viac škodí zrniar, a príliš vlhké polohy, kde sa šíri antraknóza, hlavne na vysokých odrodách. Do mrazových kotlín sa hodí odolnejší guľatozrnný hrach na vylupovanie.

• Pôda: akákoľvek okrem príliš suchej alebo premokrenej, najlepšie stredne ťažká s dostatkom vápnika. Na ľahších pôdach sa zberá skôr.
• Výška odrody: na úrodných pôdach voľte nízke odrody, vysoké tam poliehajú. V suchších oblastiach sa naopak hodia vyššie, ktoré pôdu viac zatienia.
• Zaradenie: do druhej alebo tretej trate, bez maštaľného hnoja. Hrach si vďaka hľúzkovým baktériám na koreňoch obstará dusík sám a pôdu po sebe zanechá kyprú a obohatenú dusíkom.
• Hnojenie: stačí pôda, ktorá dostala kompost k predplodine. Ak rozbor ukáže málo fosforu alebo draslíka, doplňte ich asi 14 dní pred sejbou. Dusík dávajte len na chudobné piesočnaté pôdy, a to malú dávku. Ak prihnojujete, zvoľte radšej organické hnojivo, ktoré živiny uvoľňuje postupne, než rýchlo pôsobiaci dusík.

Na miesto, kde hrach ešte nerástol, sa oplatí osivo ošetriť prípravkom s hľúzkovými baktériami (predáva sa ako očkovacia látka pre strukoviny).

Semená zahrňte a pôdu v riadkoch utlačte doštičkou. Vysievajte len zdravé osivo bez zrniara: napadnuté semená majú proti svetlu priesvitné okienko alebo dierku a vo vode plávajú. Semená až do vzídenia radi vyzobávajú holuby. Pomôže husto položené raždie z prerezávky, sieťovina alebo textília, ktoré ihneď po vzídení odstráňte.

Termíny platia pre stredné polohy. V teplých oblastiach môžete začať o 1 – 2 týždne skôr, na horách neskôr.

Vysoké odrody potrebujú oporu, inak poliehajú a spodné struky hnijú. Keď rastlinky dorastú asi do 10 cm, zapichnite k nim rovné prúty dlhé najmenej 90 cm alebo natiahnite pletivo na kolíkoch.

• Úspora opôr: vysoký hrach sejte do dvojriadkov 15 – 20 cm od seba a pletivo alebo prúty dajte medzi ne. Medzi dvojriadkami nechajte 50 – 60 cm, aby sa dalo pohodlne zberať.
• Nízke odrody sa v záhradke pestujú ľahšie, pretože oporu nepotrebujú.
• Starostlivosť: okopávajte, kým sa porast nezapojí. Za sucha, hlavne v čase kvitnutia a nasadzovania strukov, zalievajte.

Na suché zrno a osivo nechajte rastliny dozrieť, kým struky nezožltnú a nepreschnú. Zelený hrášok sa zberá skôr, pozri článok hrášok.

Najväčšie škody spôsobujú dve hubové choroby. Obe sa šíria hlavne v hustých porastoch za vlhkého počasia:

• Antraknóza: hnedé, tmavo lemované škvrny na listoch, strukoch, stonkách aj semenách.
• Fuzarióza: korene a spodná časť stonky černejú a odumierajú, listy odspodu žltnú, zvinujú sa a usychajú.

Prevenciou je zdravé osivo, redší výsev, striedanie plodín a odstránenie napadnutých rastlín zo záhona. Takúto vňať nekompostujte. Ďalšou častou chorobou je múčnatka hrachu.

• Zrniar hrachový škodí hlavne v teplejších oblastiach na skorých odrodách. Larvy vyžierajú mäkké zrná, kuklia sa v nich a chrobáky vyletujú na jar zo suchého hrachu.
• Obaľovač hrachový: húsenice vyžierajú semená v strukoch. Veľmi skoré a neskoro kvitnúce odrody bývajú napadnuté menej. Kukly prezimujú v pôde, preto záhon po zbere zrýľujte. Let motýľov sa dá sledovať feromónovými lapačmi.
• Listár čiarkovaný ohrýza okraje listov do typických polkruhových výkusov. Najlepšou obranou je dobrá výživa a rýchly rast, silné rastliny škody ľahko prerastú.

Ak je nutný zásah, použite povolený prípravok podľa registra ÚKSÚP, vždy podľa etikety, a v čase kvitnutia nestriekajte kvôli opeľovačom.