Hlávkový šalát

(Lactuca sativa)

Hlávkový šalát môžete stretnúť aj pod názvom šalát siaty, šalát záhradný. Šalát hlávkový je veľmi dôležitou listovou zeleninou. Ide o jednoročnú bylinu, ktorá pôvodne pochádza z Ázie.

Jeho pestovanie nie je ťažké, vegetačná doba krátka, znesie sa s mnohými druhmi zelenín, dokonca môže byť predplodinou alebo medziplodinou napríklad medzi tyčkovými fazuľami.

Navyše hlávkový šalát obsahuje mnoho životne dôležitých látok – z vitamínov sú to C, E, B, karotén, niacín; z minerálnych látok potom draslík, vápnik, fosfor. Obsahuje aj vlákninu, ktorá upravuje naše trávenie, dostatok vody, málo cukrov a tukov, je teda výborným pomocníkom pri redukčnej diéte.

Ak sa inšpirujete našimi receptami – pozri nižšie, uvidíte, že si túto zeleninu zamilujete.

Keď sa vám podarí, aby šalát vykvitol, jeho kvety vyzerajú ako malé púpavy. Pestovateľom to však neodporúčame, pretože vykvitnutý šalát je nepožívateľný – zhorkne.

Odrôd hlávkového šalátu je asi 60, ale vyberte si niektorú z nasledujúcich, pretože majú najlepšie vlastnosti.

Červánek – Je to skorá odroda, ktorá sa hodí na pestovanie v skleníku aj na záhrade. Vhodná je dokonca aj na rýchlenie v skleníku počas zimy, takže budete mať prísun vitamínov po celý rok.

Safír – Odroda sa dá pestovať v skleníku aj na záhrade. V skleníku a v nevykurovanom fóliovníku sa hodí hlavne na jarné rýchlenie z januárového výsevu. Hlávky sú uzavreté, v reze žlté až zelenožlté.

Jupiter – Dá sa pestovať v skleníku aj na záhrade, vysievať sa dá na jar aj v lete s jesenným zberom, na záhrade neprezimuje, ale má naozaj vysoké výnosy.

Krystal – Hodí sa na pestovanie na záhrade, a to na jarný aj letný výsev, do skleníkov sa nehodí, neprezimuje.

Mona – hodí sa na predpestovanie a postupné pestovanie od apríla do septembra.

Rocco – všestranná odroda do skleníka aj na záhradu, na jarné aj letné pestovanie, zberať sa dá až do jesene.

Altenburský – ozimný šalát, ktorý prezimuje na záhone, vysieva sa na jeseň, na jar sa dopestuje a zberá.

Pražan – je variant hlávkového šalátu ľadového – vysieva sa do skleníkov aj na záhradu, tvorí veľké hlávky, neprezimuje.

Hlávkový šalát môžete vysievať do skleníka alebo pareniska a potom presadiť na záhradu. Ak máte nevykurovaný skleník, môžete šalát vysievať už počas februára – za predpokladu, že pôda nie je premrznutá.

Pôda by mala byť nakyprená a dobre zásobená živinami – buď kompostom či maštaľným hnojom na jeseň, alebo je možné kompost či hnoj zapraviť aj tesne pred výsevom.

Len čo začnú rásť sadenice, mali by ste skleník dostatočne vetrať. Je to dobré aj vzhľadom na ich otužovanie pred presádzaním na záhony.

POZN.: Malému šalátu môžu niekedy kvôli mrazu sčervenieť listy, ale sfarbenie neskôr zmizne. Oveľa horší je nevetraný skleník, keď listy šalátu môže napadnúť hniloba.

Sadenice šalátu vysádzame počas apríla do hlinitopiesočnatej pôdy, najlepšie s pH 5,8 až 6,5. Ťažké a kyslé pôdy mu nevyhovujú. Nikdy nevysádzajte šalát po šaláte, endívii, čakanke, kapuste alebo karfiole!

Šalát vysádzame nie príliš hlboko, klíčne listy by mali byť tesne nad zemou.

Ako ďaleko od seba sadiť šalát

Sadíme do sponu 20 x 20 cm. Najlepšie je sadiť sadeničky striedavo v riadkoch, nie do štvorca, aby mali dosť priestoru na rast.

Šalát hlávkový – pestovanie v lete

Ak chcete vysádzať šalát v lete, voľte odrody, ktoré znesú aj vysoké teploty. Hovorí sa im letné odrody. Tieto šaláty potom saďte radšej do väčšieho sponu – 30 x 30 cm, nech majú priestor na rast aj dostatočné prevzdušnenie.

Šalát treba dôkladne zalievať – najmä za horúčav, ale voda by sa nemala dostať na listy. Zalievajte kanvou medzi rastliny, a to radšej ráno, aby do večera pôda obschla a rastliny nezahnívali.

Výsev šalátu na jeseň

Vhodné odrody vysievajte na záhon počas septembra. Osivo má byť uložené plytko, ale dostatočne hlboko na to, aby nepremrzlo. Záhon môžete na zimu prikryť fóliou alebo napríklad vetvami ihličnanov.

Zber šalátov

Šalát zberajte postupne a rovno spotrebujte. Dlhšie skladovanie nie je možné.

TIP: Kto popri záhrade chová napríklad aj sliepky, môže menej kvalitné hlávky šalátu použiť na kŕmenie.

Prečo šalát vybieha a ako ho pestovať celé leto

Šalát patrí medzi rastliny dlhého dňa. Keď sú dni dlhé a k tomu príde horúčava, začne namiesto hlávky hnať kvetnú stonku. Listy potom zhorknú a šalát už nie je na jedenie. Najčastejšie sa to stáva pri šaláte vysiatom na začiatku leta a sucho vybiehanie ešte urýchli. Prečo zelenina vybieha, podrobne vysvetľuje článok Prečo zelenina vyteká do kvetu.

• Na letné výsevy vyberajte odrody odolné proti vybiehaniu (bývajú označené ako letné).
• V lete šalát sejte a sadte do polotieňa, napríklad do tieňa tyčovej fazule alebo kukurice.
• Zalievajte pravidelne, pôda nesmie vyschnúť.
• Zberajte včas. Hotová hlávka na záhone v lete dlho nevydrží.

Postupný výsev. Namiesto jedného veľkého výsevu sejte menšie dávky vždy po dvoch až troch týždňoch. Šalát potom dozrieva postupne a nemusíte ho zberať všetok naraz.

Letný výsev v júli. V horúčave šalát zle klíči, nad 25 °C semená klíčia horšie (pozri tabuľku nižšie). Výsevný záhon preto pritieňte, napríklad textíliou alebo slamenou rohožou, a udržiavajte ho stále vlhký. Koncom júla môžete rovnako vysiať aj šalát listový, hlávkovú čakanku alebo kaleráb na jesenný zber.

Šalát ako medziplodina. Rastie rýchlo, takže sa hodí do voľných miest medzi pomalšie rastúcu zeleninu, napríklad medzi kapustu, mrkvu alebo zeler. Kým hlavná plodina dorastie, šalát je zozbieraný. Dobre sa znáša s mrkvou, reďkovkou, cibuľou, jahodami a uhorkami. Na záhon uvoľnený po skorých zemiakoch alebo hrachu môžete v lete vysadiť priesady šalátu.

Šalát je jedna z mála zelenín, ktoré sa dajú pod sklom pestovať takmer celú chladnú časť roka. Rýchli sa od polovice septembra do polovice mája. Čísla v tejto kapitole vychádzajú z knihy Skleník od jara do zimy (F. Kobza, M. Koudela).

Pôda: humózna, kyprá a vzdušná, ktorá dobre drží vodu. Vhodné je pH 5,8 až 6,5.

Teplota: semená klíčia pri 16 až 22 °C, nad 25 °C klíčia horšie. Šalát bežne rastie pri 15 až 25 °C a okolo 4 °C prestáva rásť. Otužené priesady vydržia −5 °C, ozimné odrody až −10 °C. V zime je málo svetla, a tak musí byť aj teplota nižšia: cez deň najviac 12 °C, v noci okolo 6 °C. Hlávky sú potom pevnejšie. Pri výsadbe v januári sa denná teplota riadi svetlom a pohybuje sa od 10 do 20 °C. Noc má byť o 6 až 10 °C chladnejšia.

Priesady a termíny: šalát sa pod sklom pestuje hlavne z predpestovaných priesad. Priesady z decembrového výsevu sa vysádzajú v januári. Pri septembrovej výsadbe zberáte začiatkom zimy.

Zálievka v zime: na jeseň a v zime zalievajte opatrne. Pôdu dobre zavlažte pred výsadbou a potom zalievajte medzi rastliny. Keď to vonkajšia teplota dovolí, pri zalievaní súčasne vetrajte. Ak zalejete a nevyvetráte, zvyšuje sa riziko chorôb. Šalátu škodí premokrenie aj sucho. Pri nedostatku vody sú listy tuhé a horké a šalát skôr vybieha do kvetu. Na jar a v lete môžete rosiť, ale nie príliš studenou vodou.

Dusičnany: pri slabom svetle šalát hromadí dusičnany. V zime preto to nepreháňajte s hnojením dusíkom a udržiavajte sklo čisté, aby dnu šlo čo najviac svetla.

Hnedé okraje listov: okrajová nekróza nie je choroba. Vzniká, keď rastlina pri tvorbe hlávky nedokáže prijať dosť vápnika. Zhoršuje ju prehnojenie dusíkom alebo draslíkom a nedostatočná zálievka.

Peronospóra šalátová: šíri sa vo vlhku a chlade. Predchádza sa jej vetraním, vhodnou zálievkou, nie príliš hustou výsadbou a odolnými odrodami. Viac v článku pleseň šalátu.

Zber: zberajte postupne pevné, dobre uzavreté hlávky. Hlávku odrežte v koreňovom krčku, aby sa nerozpadla.

Šalát chce teplé, slnečné a pred vetrom chránené miesto a stredne ťažkú humóznu pôdu, ktorá drží vlahu. Kyslú pôdu neznáša. Na ľahkých piesočnatých pôdach ho musíte veľa zalievať. Pre krátku vegetáciu je lepší ako maštaľný hnoj vyzretý kompost, zhruba 4 kg/m² zapracované na jeseň. Dusík dávajte striedmo, šalát ho pri prehnojení ukladá do listov ako dusičnany.

• Srdiečko nad zemou. Hlboko vysadený šalát zle tvorí hlávky a skôr vybieha do kvetu.
• Skoré priesady sa vysievajú do misiek alebo debničiek a pikírujú do sponu 5 × 5 cm. Lepšie je pestovať ich rovno v sadbovačoch s balom, po výsadbe sa rýchlejšie ujmú. Neskoršie priesady sa dajú vypestovať riedkym výsevom na výsevnom záhone.
• Priamy výsev najviac 1 cm hlboko, pôdu po zasiatí utlačte doštičkou. Vzídené rastliny jednoťte podľa odrody na 25–30 cm.
• Zálievka a kyprenie. Zalievajte pravidelne a výdatne, povrch pôdy udržiavajte kyprý. Za sucha hlávky zle rastú a šalát vybieha do kvetu.

Keď šalát náhle vädne, vyberte rastlinu rýľom aj s okolitou pôdou. Často za tým sú drôtovce, ktoré ohrýzajú korienky a vŕtajú sa do koreňa; larvy hneď pozbierajte. Mladé rastliny ohrozujú aj slimáky, ako sa im brániť, opisuje článok čo proti slimákom.

Pre každé obdobie voľte odrodu, ktorá je preň vyšľachtená. Jarný šalát pestovaný v lete netvorí pevné hlávky a rýchlo vybieha do kvetu. Na obale osiva býva uvedené, na aký termín sa odroda hodí.

Ľadový šalát tvorí veľké chrumkavé hlávky so skučeravenými listami. Je náročnejší na teplo a neznáša vlhké polohy ani zálievku do hlávok, tie potom zahnívajú. Na ťažších pôdach ho sadte na mierne vyvýšený záhon. Priesady sa na jar predpestúvajú 2–2,5 mesiaca, v lete stačí 1,5 mesiaca.

Zimný šalát nesmie ísť do zimy príliš vyvinutý, prerastené rastliny ľahko napadne pleseň. Keď nemrzne pod snehom, chráňte ho čečinou, lístím alebo slamou. V predjarí prikrývku včas odstráňte, inak rastliny vyhnívajú. Poslúži aj perforovaná fólia.

Zber. Hlávky zberajte postupne, hneď ako sú pevné a uzavreté, najlepšie ráno alebo večer. Rímsky šalát a šaláty na rezanie a trhanie opisujeme v článku listová zelenina.

Termíny platia pre stredné polohy. V teplých oblastiach môžete začať o 1–2 týždne skôr, na horách neskôr.

Kto nemá skleník, môže skorý šalát rýchliť v parenisku, pod prenosným rámom, pod fóliovým krytom alebo v malom skleníčku. Podmienkou je veľa svetla, primeraná vlhkosť pôdy aj vzduchu a teplota okolo 15 °C.

• V predjarí vysaďte dobre vyvinuté, najlepšie v kvetináčikoch predpestované priesady odrôd určených na rýchlenie, do sponu 20 × 20–25 cm a čo najbližšie k sklu.
• Pri takej hustote sa ako medziplodina hodí len reďkovka.
• Zalievajte, kyprite a pravidelne vetrajte. Vo vlhku a chlade sa šíri pleseň šalátová (múčnatý povlak, žltnutie a hnitie listov).
• Proti slimákom pod krytom pomáha pravidelný zber a prípravky na báze fosforečnanu železitého, vždy podľa etikety.

Pod prenosným rámom alebo perforovanou fóliou sa dá prirýchliť aj jarný a zimný šalát na záhone. Ako parenisko postaviť, opisuje článok parenisko.

Listový šalát netvorí hlávky. Dubový list alebo kučeravý šalát tvorí riedke ružice a vonkajšie listy sa z nich zbierajú približne šesť týždňov. Odtrhávajte ich, kým sú asi také vysoké ako dlaň. Rastlina potom pokračuje s novými listami. Na stálu zásobu vysievajte ďalší riadok, hneď ako majú semenáčiky z predchádzajúceho výsevu prvé pravé listy.

Studené obdobie na jar. Šalát ľahko vybieha do kvetu, keď na jar zažije dlhšie chladné obdobie. Predpestované priesady preto nechajte v teple, kým chlad neprejde, a vonkajší výsev alebo výsadbu v noci prikrývajte textíliou.

Draslík. Šalát má vyššie nároky na draslík. Podľa skúseností záhradkárov sa osvedčilo raz za dva týždne zaliať záhon zriedeným výluhom z kostihoja. Lúh slúži len ako hnojivo do zálievky.

Susedia. Šalát sa znesie takmer s akoukoľvek zeleninou. Nepriaznivo pôsobí vedľa petržlenu a listového zeleru.

Vošky a múčnatka. Na záhone pomáha pestovať odrody označené ako odolné proti múčnatke alebo voškám a odrody striedať. Do debničky s kúpeným substrátom primiešajte piesok. Príliš živná zemina láka vošky.

Hlávkový šalát je ako stvorený pre studenú kuchyňu. Prinášame vám niekoľko receptov, aby šalát nebol stále rovnaký.

Klasická zálievka na hlávkový šalát sa pripraví z vody, soli, čierneho korenia, cukru, octu a citrónovej šťavy. Suroviny zmiešajte v pomere, ktorý vyhovuje vašej chuti. Šalát môžete nechať v celých listoch, natrhať na kúsky alebo nakrájať na prúžky.

TIP: Originálny šalát dosiahnete, keď ho ozdobíte semienkami z granátového jablka.

Tento recept pochádza z talianskej kuchyne. Budete potrebovať: 1 hlávku šalátu, 2 lyžice oleja, 1 lyžičku horčice, 2 sardelky (môžete nahradiť sardelovou pastou), ocot a soľ. Hlávkový šalát rozdeľte na listy, ostatné suroviny zmiešajte na zálievku – sardelky rozotrite. Polejte listy šalátu a podávajte.

• Môžete ho posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Pri výsadbe môžete dať pod každú sadeničku čajovú lyžičku Hnojíka.
• Hnojík vylúhujte a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte (môžete poliať aj bez cedenia cez listy z kanvy).

Šalát má krátku vegetačnú dobu a listy tvorí rýchlo, takže ocení pôdu dobre zásobenú živinami už pri výsadbe. Dobre poslúži univerzálne organické hnojivo, ktoré živiny uvoľňuje pozvoľna. Základnú dávku zapravte do záhona ešte pred výsadbou sadeníc, ďalšiu podľa potreby počas rastu.

Chýbajúce živiny doplní aj dobre vyzretý kompost. Podrobnosti k obom spôsobom nájdete v prehľade pestovanie zeleniny v záhrade.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Ďalšia listová a rýchlo rastúca zelenina na záhon: Uhorkový šalát, Špenát, Endívia, Čakanka, Rýchlo rastúca zelenina, Druhy zeleniny, Pestovanie zeleniny v záhrade, Univerzálne hnojivo.