Listová zelenina

Listová zelenina je široká skupina zeleniny, z ktorej sa konzumujú listy rastlín, a to surové alebo varené.

Listová zelenina je veľmi výživná a zdravá, obsahuje mnoho dôležitých živín, ako sú vitamíny (A, B, C), minerály (horčík, draslík, železo), antioxidanty a vláknina. Je aj nízkokalorická a môže byť skvelou voľbou pre ľudí, ktorí sa snažia udržať si zdravú váhu alebo dodržiavať nízkokalorickú diétu.

Listová zelenina je zároveň obľúbenou súčasťou jedálnička nastávajúcich mamičiek, pretože obsahuje kyselinu listovú – pozri ďalej.

1. Šaláty – napríklad ľadový šalát, rímsky, endívia, šťavel, rukola, čakanka.

2. Špenát – patrí medzi najvýživnejšie druhy listovej zeleniny a obsahuje mnoho dôležitých živín ako vitamíny A, C a K, železo a horčík.

3. Mangold – vyzerá trochu ako čínska kapusta, je kultivarom repy obyčajnej a pôvodne pochádza z oblasti Stredomoria.

4. Špargľa – býva niekedy uvádzaná medzi listovou zeleninou, správne však patrí k lahôdkovej zelenine, pretože sa jedia mladé výhonky; poznáme zelenú a bielu variantu, sezóna špargle je v máji.

5. Valeriánka poľná – zaujímavý druh listovej zeleniny, známy aj ako poľníček, ktorý si môžete tiež dopestovať na záhrade.

Niekedy sa za listovú zeleninu považujú aj bylinky, z ktorých sa používajú listy, ako napríklad žihľava, mäta, šalvia a podobne.

Pestovanie listovej zeleniny je celkom jednoduché, ak sa dodržia základné postupy. Tu je niekoľko tipov, ako správne pestovať listovú zeleninu:

Výber vhodného miesta

Listová zelenina vyžaduje veľa svetla, takže je najlepšie pestovať ju na slnečnom mieste, ktoré je chránené pred silným vetrom. Ak máte záhradu, môžete ju pestovať na záhone. Ak záhradu k dispozícii nemáte, môžete ju pestovať aj na balkóne alebo terase v nádobách.

Príprava pôdy

Listová zelenina potrebuje pôdu bohatú na živiny a dobre priepustnú. Pred výsadbou listovej zeleniny treba pôdu pripraviť orbou alebo rytím a obohatiť ju kompostom alebo organickými hnojivami.

Výber odrôd

Existuje mnoho druhov listovej zeleniny, každý s odlišnými nárokmi na pestovanie. Pri výbere odrôd si vyberte tie, ktoré sú vhodné pre váš typ pôdy a klimatické podmienky.

Zálievka

Listová zelenina potrebuje pravidelnú zálievku. Zalievajte zeleninu často a pravidelne, ale snažte sa, aby pôda nikdy nebola premočená — predídete tak hnilobe koreňov.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Listová zelenina je náchylná na napadnutie škodcami a chorobami, ako sú vošky, slimáky, plesne a hubové infekcie. Snažte sa preventívne používať bio ochranu, napríklad sieťky alebo ekologické postreky, ale obmedzte chemické postreky, ktorými škodíte prírode aj sami sebe.

Zber

Listovú zeleninu zbierajte pravidelne, a to ideálne ráno, keď sú listy čerstvé. Vyberajte listy, ktoré sú zrelé, ale na rastline nechajte dostatok listov pre ďalší vývoj.

Mangold je modernou zeleninou dnešnej doby a mnoho záhradkárov ho úspešne pestuje vo svojich záhradách. Mangold je listová zelenina z čeľade láskavcovitých, ktorá sa pestuje pre svoje listy a stopky. Ide o dvojročnú rastlinu pestovanú ako jednoročná (v druhom roku vybieha do kvetu). Záhradu vám ozvláštni, pretože si ju môžete kúpiť v rôznych kultivaroch, a to v rôznych farbách, ako sú zelená, žltá, červená alebo ružová. Mangold je podobný špenátu, ale má väčšie a hrubšie listy s väčšími stopkami.

Mangold sa považuje za veľmi zdravú zeleninu, ktorá obsahuje mnoho živín vrátane vitamínu C, vitamínu K, vitamínu A a minerálov, ako je draslík, horčík a železo. Listy mangoldu sa zvyčajne varia alebo smažia a používajú sa ako príloha k jedlu, ale môžu sa použiť aj do šalátov, polievok, smoothie alebo ako plnka do quiche či na pizzu.

Mangold sa zvyčajne pestuje v teplejších klimatických podmienkach, ale existujú odrody, ktoré sú odolné voči chladnejším teplotám a môžu sa pestovať aj v miernom podnebí. Je to veľmi nenáročná zelenina na pestovanie a ľahko sa dá pestovať v záhrade alebo na balkóne v nádobách.

Mangold je blízky príbuzný cvikly (červenej repy). Vonku rastie bez problémov, a keď na jeseň vyryjete jeho korene, môžete z nich v zime v skleníku alebo v parenisku zberať čerstvé listy. Postup podľa knihy F. Kobzu a M. Koudelu Skleník od jara do zimy:

Dva typy mangoldu: listový má veľa listov s úzkymi dlhými stopkami a pripravuje sa ako špenát. Stopkový (špargľový) tvorí široké mäsité stopky, ktoré sa upravujú podobne ako špargľa. Mangold je cenný aj vyšším obsahom karoténu.

Výsev a starostlivosť vonku: vysieva sa v apríli, keď sa pôda prehreje aspoň na 5 °C, do riadkov vzdialených 40 cm. Vzídené rastliny jednoťte – listový mangold na 10 cm, stopkový na 25 – 30 cm. Darí sa mu v úrodnej pôde s dostatkom vody. Listy zberajte priebežne až do jesene.

Zber koreňov: na jeseň korene vyryjte a dajte pozor, aby ste nepoškodili najmladšie listy na ich vrchole – z nich potom rastlina znova vyháňa. Korene môžete rýchliť hneď, alebo ich uložiť do pivnice či do jamy (kopca) a rýchliť postupne.

Rýchlenie: korene naukladajte tesne vedľa seba do pareniska alebo do debien v skleníku, zasypte zeminou a zalejte. V teple čoskoro začnú vyháňať. Rýchli sa od novembra do januára a listy zoberiete dva- až trikrát.

Osvedčené odrody (dostupnosť si overte): ‚Lucullus‘ so svetlozelenými listami a stopkami až 6 cm širokými a 2 – 3 cm hrubými; ‚Perpetual Spinach‘ (Gagot), lahôdkový mangold vhodný na rýchlenie. Obe odrody predčasne nevybiehajú do kvetu.

Ďalšiu zeleninu, ktorú možno v zime pestovať pod sklom, nájdete v článku Čo pestovať v skleníku v zime.

Okrem hlávkového šalátu sa na záhone dajú pestovať šaláty, ktoré hlávku netvoria alebo ju majú pretiahnutú. Nároky aj ošetrovanie majú podobné ako hlávkový šalát.

• Rímsky šalát tvorí pretiahnuté vzpriamené hlávky vysoké až 40 cm. Do kvetu nevybieha tak ľahko ako hlávkový, a preto sa hodí aj na leto.
• Šalát na rezanie sa seje nahusto, najčastejšie skoro na jar do pareniska alebo pod fóliu. Nepresádza sa a po 3 – 4 týždňoch sa mladé listy odrezávajú.
• Šalát na trhanie (listový) sa vysádza na jar v spone 25 × 15 – 20 cm, ide aj priamy výsev. Zberá sa postupným otrhávaním vonkajších listov alebo sa režú celé rastliny.

Zber listov môžete rozložiť takmer na celý rok, keď skombinujete druhy s rôznym termínom:

• Jar a jeseň: špenát, šaláty, loboda záhradná.
• Leto: mangold a novozélandský špenát, ktoré v horúčave nevybiehajú do kvetu ako špenát.
• Jeseň a zima: endívia, čakanka a valeriánka, ktorá vonku prezimuje.

Dusičnany. Listová zelenina ukladá nadbytočný dusík do listov ako dusičnany, najviac pri slabom svetle na jar, na jeseň a v zime pod sklom. Hnojte preto hlavne kompostom alebo organickým hnojivom, ktoré uvoľňuje dusík pozvoľna, a rýchlo pôsobiace dusíkaté hnojivá to neprežeňte. Listy zberajte radšej popoludní za slnečného dňa, keď ich obsahujú menej, a uvarenú listovú zeleninu opakovane neohrievajte.

• Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Pri sadení môžete dať čajovú lyžičku Hnojíka pod každú sadenicu.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte s ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte (poliať môžete aj bez cedenia cez listy z krhly).