Kapusta (Brassica oleracea)

(Brassica)

Kapusta je dvojročná bylina z čeľade kapustovité. Existuje niekoľko druhov kapusty:

Hlávková kapusta

Biela kapusta – biela hlávková kapusta je asi najznámejším druhom. Bola vyšľachtená z kapusty obyčajnej, rovnako ako napríklad kel. Má svetlozelené listy, veľmi husto narastené do tzv. hlávky. Konzumuje sa surová aj tepelne upravená.

Červená kapusta – odroda hlávkovej kapusty s červenými listami. Bola vyšľachtená neskôr ako biela kapusta.

Ďalšie druhy kapusty

Čínska kapusta (Brassica chinensis) nie je odrodou hlávkovej kapusty, ale samostatným druhom. Spoznáte ju podľa toho, že má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá nie je taká pevná. Listy má tmavozelené. Niekedy sa zamieňa s pekinskou kapustou, ktorej ľudia mylne hovoria čínska. Táto „pravá“ čínska kapusta sa pestuje najmä v Číne a Japonsku a má mnoho odrôd.

Pekinská kapusta (Brassica rapa) – hovorí sa jej aj rapa alebo kapusta rapa, pochádza z Číny a rovnako ako čínska kapusta má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá je však o poznanie jemnejšia než u čínskej. Má tiež svetlozelenú až žltozelenú farbu, listy sú bez stopiek so silnými bielymi rebrami, ktoré sa pred konzumáciou odstraňujú.

Zatiaľ čo bielu a červenú kapustu možno konzumovať surovú aj tepelne upravenú, čínska a pekinská kapusta sa konzumuje prevažne surová (aj keď aj čínsku môžete zapekať, grilovať a podobne, len počítajte s tým, že si nezachová toľko vitamínov).

Čo sa týka vitamínov, najviac ich je samozrejme v surovom stave.

Biela kapusta má vysoký obsah vitamínu C, E, B, karotén a sodík, draslík, železo a horčík z minerálnych látok.

Červená kapusta obsahuje tiež vitamín C, B, karotén a horčík, draslík, železo a selén z minerálnych látok.

Čínska kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, niacín a karotén.

Pekinská kapusta obsahuje vitamín C, B1, B2, karotén, niacín, vápnik, horčík, sodík, síru a železo. Priaznivo pôsobí na tráviacu sústavu.

Červená kapusta prospieva našej pečeni, dokonca sa niekedy považuje za jednu z potravín, ktoré dokážu pečeň odtučniť.

Hlávkovú kapustu pestujte vždy tam, kde predtým nerástla žiadna hlúbová zelenina (kapusta, kel, karfiol, brokolica).

Skoré odrody kapusty (napr. Dita, Zora) potrebujú ľahkú až strednú pôdu, dobre záhrevnú a dobre zásobenú humusom. Skoré odrody vysádzame v apríli, vegetačná doba je cca 4 až 5 mesiacov.

Neskoré odrody kapusty (Midor, Pluto) potrebujú skôr strednú až ťažkú pôdu, hlbšiu, ale rovnako dobre zásobenú humusom. Neskoré odrody vysádzame v máji až júni. Vegetačná doba je 5 mesiacov.

Kapustu sadíme do sponu 50 x 50 cm, aby mali hlávky dostatok miesta. Priesady sadíte rovnako hlboko, ako rástli doteraz. Menšie priesady je dobré prikryť – poklopom, aby vám ich neozobávali vtáky.

Kapustu treba počas horúceho leta zalievať, aby hlávky dobre rástli. Suchá kapusta by bola len vhodnou pôdou pre choroby a škodcov. Hlávky zalievajte ku koreňom, nie cez listy, v ktorých by voda mohla zahnívať.

Kapustu zbierajte počas septembra, veľké hlávky môžete spracovať na kyslú kapustu a podobne, menšie šťavnaté hlávky sa dajú dobre skladovať v pivnici.

Nikdy nenechajte kapustu premrznúť, pretože by sa rýchlo kazila.

Čínska a pekinská kapusta

V teplejších oblastiach sa môžete pustiť aj do pestovania čínskej a pekinskej kapusty.

Treba ich vysiať počas mája, júna alebo júla do tzv. hniezd po niekoľkých semenách a po vzídení vyjednotiť na jednu rastlinku v hniezde. Oba druhy kapusty majú vegetačnú dobu len 42 až 50 dní. Musíte ich však dôkladne zalievať a prihnojovať rovnako ako hlávkovú kapustu.

Čínsku a pekinskú kapustu pestujte len v takom množstve, aby ste ju stihli spotrebovať, na uskladnenie sa nehodí.

Kapusta, žiaľ, kladie na pestovateľa nároky aj z pohľadu chorôb a škodcov.

Choroby

Asi najznámejšou chorobou kapusty je alternáriová škvrnitosť hlúbovín. Ide o chorobu, ktorá napáda mladé listy rastliny a spôsobuje hnedočervené až čierne škvrny, ktoré postupne splývajú. Rastliny môžu celkom uhynúť, pretože sa nevyvíjajú. Najlepšou prevenciou je kupovať zdravé osivo a priesady bez známok poškodenia, dodržiavať osevný postup (nesadiť hlúboviny po hlúbovinách) a sadiť kapustu v dostatočných rozstupoch.

Škodcovia

Najčastejšími škodcami na hlávkach kapusty sú voška kapustová, mlynárik kapustový a skočky. Voška môže ohroziť dokonca celú úrodu, pretože napáda kapustu vo všetkých vrstvách. Pri napadnutí malých rastlín kapusta rýchlo vädne, spomaľuje sa jej rast, až môžu byť rastliny celkom zlikvidované. Prevenciou je prezerať priesady aj hlávky a kontrolovať ich kondíciu. Dobré je nalákať si do záhrady prirodzených nepriateľov vošiek – lienky, vtáky a podobne. Pri napadnutí môžete siahnuť po prípravkoch na ochranu rastlín registrovaných na Slovensku, vždy však po takých, ktoré sú šetrné k užitočným organizmom v záhrade.

Mlynárik kapustový je motýľ, ktorý ako dospelec na kapuste neparazituje, ale samička dokáže naklásť až 100 vajíčok na jednu rastlinu – na rub listov, z ktorých sa vyliahnu húsenice ožierajúce listy. Najlepšie je rastliny kontrolovať a vajíčka hneď odstraňovať. Je to účinnejšie než postrek, ktorý sa väčšinou pod listy nedostane.

Skočky, najmä skočka repková, ktorá škodí aj na repke, okusujú listy rastlín. Škodia dospelce aj ich potomstvo a sú aktívne dokonca aj v zime, keď nie sú veľké mrazy. V záhrade nie je nutné používať postreky ako pri pestovaní kapusty na poli. Stačí rastliny prechádzať a prípadných škodcov hneď pozbierať.

Kapusta v surovom stave

Kapustový šalát (coleslaw)

Za kapustový šalát sa väčšinou považuje šalát coleslaw, teda šalát z bielej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, 1/2 pohárika majonézy, 1/2 kelímka bieleho jogurtu, pár kvapiek citróna, lyžičku horčice, trochu cukru, soľ a čierne korenie. Postup: Kapustu postrúhame, osolíme, pokvapkáme olivovým olejom a necháme chvíľu odstáť. Medzitým si nastrúhame mrkvu, najemno nakrájame cibuľu a pridáme ku kapuste. Z ostatných surovín si pripravíme zálievku, ktorú do šalátu vmiešame. Najlepšie chutí asi 1 deň odležaný.

Šalát z červenej kapusty

Ešte jednoduchší, a pritom na vitamíny bohatý, je šalát z červenej kapusty. Budete potrebovať: 1/2 hlávky červenej kapusty, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, soľ, čierne korenie, cukor, ocot. Kapustu postrúhame, osolíme, pridáme olivový olej a necháme uležať. Pridáme na polkolieska nakrájanú cibuľu, dochutíme soľou, cukrom, korením a octom. Podávame odležaný.

Šalát z pekinskej kapusty / Šalát z čínskej kapusty

Vzhľadom na bežnú zámenu pekinskej a čínskej kapusty používame oba názvy. Budete potrebovať: 1 pekinskú kapustu, 1 malú cibuľu, soľ, čierne korenie, cukor, olivový olej, citrónovú šťavu. Pekinskú kapustu rozdelíme na listy a vyrežeme biele časti. Nakrájame najemno. Pridáme najemno nakrájanú cibuľu, soľ, korenie, cukor, citrónovú šťavu a olivový olej. Dobre premiešame. Môžeme servírovať.

Ako uvariť kapustu

Aby bola kapusta dobrá ako príloha napríklad ku kačke, treba ju správne uvariť. Kapustu nakrájanú na jemné rezance vložíme do hrnca, podlejeme vodou, osolíme a varíme nie celkom domäkka. Potom kapustu precedíme. Na oleji speníme najemno nakrájanú cibuľu, pridáme povarenú kapustu, ochutíme rascou, cukrom a dovaríme domäkka. Nakoniec zahustíme svetlou zápražkou, prevaríme a dochutíme soľou, octom alebo cukrom (podľa chuti). Takto môžeme pripraviť bielu aj červenú kapustu.

Kyslá kapusta

Na kyslú kapustu, ktorá vám vydrží po celú zimu, budete potrebovať: na 1 kg kapusty asi 2 dkg soli, štipku rasce, 2 dkg cibule, pol jablka, 1 dkg cukru. Povrchové listy odlomíme, hlávky rozpolíme a odstránime hlúby. Kapustu postrúhame na jemné rezance. Osolíme, pridáme rascu, najemno nakrájanú cibuľu a jemne nastrúhané jablko. Dôkladne premiešame a plníme do čistých vymytých kameninových hrncov. Ponecháme voľný vršok nádoby, kapustu zaťažíme doštičkou a kameňom. Necháme v chlade (nie v mraze). Vydrží po celú zimu, musíme však doštičku aj kameň občas umyť.

• Môžete posypať okolo rastlín v slabej vrstve.
• Pri sadení môžete dať čajovú lyžičku Hnojíka pod každú priesadu.
• Vylúhujte Hnojík a zalievajte ním okolo rastlín, alebo rastliny výluhom postriekajte (môžete poliať aj bez cedenia cez listy z krhly).