Špenát siaty: pestovanie, zber a spracovanie
Od výsevu po zber — a ako špenát uvariť aj zamraziť do mrazničky
Špenát: kedy siať a zberať
Vysievajte jarný špenát priamo na záhon, hneď ako sa dá pôda spracovať.
Vysievajte špenát na jesenný zber, septembrové výsevy prezimujú a zberajú sa na jar.
Zberajte prezimovaný špenát, hneď ako na jar obrastie.
Zberajte jarný špenát skôr, než začne vybiehať do kvetu.
Zberajte jesenný špenát postupne po listoch alebo celé rastliny.
Špenát (Spinacia oleracea) – rastlina, pôvod a ako špenát vyzerá

Jednoročná rastlina dlhého dňa; obľúbená listová zelenina.
Stanovište:
Hlboká, humózna pôda s dobrým odvodom vody.
Spon rastlín:
20–25 × 10 cm.
Doba pestovania:
Výsev od februára/marca v niekoľkých následných dávkach.
Doba zberu:
Priebežné oberanie väčších listov, kým rastliny nevybehnú do kvetu.
Rozmnožovanie:
Semenami.
Špenát priviezli zrejme Arabi a križiaci do Španielska a odtiaľ sa šíril ďalej do strednej Európy. Rastlina z čeľade mrlíkovité (Chenopodiaceae), ktorá sa podľa novšieho členenia zaraďuje k láskavcovitým (Amaranthaceae), je bohatá na vitamíny a minerálne látky. Listy sa môžu jesť surové ako šalát alebo sa pripravujú varené ako zeleninová príloha.
Špenát sa pestuje prevažne na jar a na jeseň, pretože väčšina odrôd začína kvitnúť v období dlhého dňa. Klíči už pri 3 až 4 °C. Vysieva sa od februára, len čo pôda oschne, až do konca apríla, na jesenný zber v auguste a na prezimovanie v septembri. Na letné pestovanie sa hodia len špeciálne odrody.
Odrody špenátu: druhy špenátu na jar, leto aj prezimovanie
- Jarné a jesenné pestovanie: ‚Hermes‘, ‚Monnopa‘, ‚Carambole‘, ‚Summic‘, ‚Vitesse‘, ‚Attica‘, ‚Taurus‘, ‚Trio‘.
- Letné pestovanie: ‚Carambole‘, ‚Nordic‘, ‚Solar‘.
- Pestovanie na prezimovanie: ‚Subito‘, ‚Vitesse‘, ‚Hiverna‘, ‚Monnopa‘.
Pestovanie špenátu: výsev, hĺbka siatia, hnojenie a zber

Hĺbka výsevu:
2–4 cm. Lepšie vzchádza po pritlačení pôdy. Za sucha zalievame, aby sa zvýšila úroda a zabránilo sa vybiehaniu do kvetu.
Choroby a škodcovia:
Špenát je náchylný na pleseň špenátovú (niekedy nazývanú nepravá múčnatka), napadnutie voškami a na vírusové choroby. Pomáha dostatočný spon, striedanie plodín na záhone a vzdušný záhon bez zaburinenia.
Zber:
Obdobie zberu je krátke. Zbierajú sa vždy najväčšie listy. Krátko pred rozkvitnutím sa špenát pozbiera a zamrazí. Vybehnuté rastliny chutia horko.
Zaujímavosť: je špenát naozaj najlepším zdrojom železa?
Povesť špenátu ako najlepšieho zdroja železa sa často vysvetľuje chybou v desatinnej čiarke. Táto historka je však najskôr sama legendou. Vysoké hodnoty zo starých rozborov sa podľa všetkého týkali sušeného špenátu a mylne sa preniesli na čerstvé listy. Čerstvý špenát má zhruba 2–3 mg železa na 100 g, čo medzi zeleninou nie je výnimočné, a telo ho z neho navyše využije len málo.
Prečo špenát vybieha do kvetu a kedy ho siať
Špenát je rastlina dlhého dňa. Kvitnúť začne, len čo sa dni predĺžia, a teplo so suchom to ešte urýchlia. Preto sa na jar seje najneskôr do konca apríla. Rastliny vysiate v máji a v júni často vybehnú do kvetu skôr, ako narastú listy. Všeobecne o tom píšeme v článku vybiehanie do kvetu.
- Jarný výsev (od februára či marca do konca apríla): zberá sa od apríla, kým rastliny nevybehnú.
- Augustový výsev: dni sa skracujú a ochladzuje sa, špenát nevybieha a zberá sa na jeseň.
- Septembrový výsev: rastliny prezimujú a listy dajú skoro na jar, skôr ako jarný výsev.
- Leto: aj letné odrody uvedené vyššie vybiehajú, len pomalšie. Na letné listy sa viac hodí novozélandský špenát (Tetragonia), bazela (malabarský špenát) alebo mangold. Novozélandský špenát a bazela v horúčave do kvetu nevybiehajú, mangold kvitne až druhým rokom. Viac o nich v článku netradičná zelenina.
Kam ho vysiať: špenát rýchlo rastie, a tak sa hodí ako predplodina alebo do medziradia. Dobre sa znáša so šalátom na rezanie, reďkovkami a kapustou, vysievať ho môžete aj medzi jahody alebo hrach.
Dusík s mierou: špenát potrebuje živiny, ale ľahko rozpustným dusíkom to s ním nepreháňajte. Pri prehnojení hromadí v listoch dusičnany, hlavne pri slabom svetle na jar a na jeseň. Kompost a organické hnojivá uvoľňujú dusík pozvoľna; koľko hnojiva dať, nájdete v dávkovaní.
Špenát v skleníku cez zimu
Špenát potrebuje málo tepla, a preto sa hodí do nevykurovaného skleníka, fóliovníka alebo pareniska. Semená vysiate v septembri dajú prvé listy už vo februári, keď vonku ešte nič nerastie. Čísla v tejto kapitole vychádzajú z knihy Skleník od jara do zimy (F. Kobza, M. Koudela).
Teplota: semená klíčia už pri 3 až 4 °C a mladé rastliny vydržia mráz až −8 °C. Najlepšie rastú pri 15 až 18 °C.
Pôda: ľahšia a humózna, s pH okolo 7. Kyslé a uľahnuté pôdy nie sú vhodné. Zasolenie znáša špenát pomerne dobre.
Výsev: sejte v septembri do hĺbky 3 cm, do riadkov vzdialených 10 až 15 cm. Môžete siať aj naširoko, ale len do pôdy bez buriny.
| Čo | Hodnota |
|---|---|
| Termín výsevu | september (nevykurovaný skleník, fóliovník, parenisko) |
| Hĺbka výsevu | 3 cm |
| Vzdialenosť riadkov | 10–15 cm |
| Množstvo osiva v riadkoch | 20–25 g/m² |
| Množstvo osiva naširoko | 35–40 g/m² |
| Klíčenie | od 3–4 °C |
| Mrazuvzdornosť mladých rastlín | do −8 °C |
| Optimálny rast | 15–18 °C |
| pH pôdy | okolo 7 |
| Zber | február, odrezávaním listov |
Dusičnany: v zime a pri slabom svetle špenát hromadí dusičnany. Pri zimnom pestovaní preto to s hnojením dusíkom nepreháňajte. Koľko hnojiva dať, nájdete v návode na dávkovanie.
Odrody na prezimovanie (osvedčené, v ponuke sa menia):
- ‚Monores‘ – skorý, na jarný aj jesenný zber, odolný proti vymŕzaniu a vybiehaniu, odolný proti pleseni špenátovej
- ‚Herkules‘ – veľmi dobre prezimuje
- ‚Winter Riesen‘ – veľké listy, jarný aj jesenný výsev, spoľahlivo prezimuje, chutí aj surový
- ‚Lambada F1‘ – výnosný hybrid rezistentný voči pleseni špenátovej
- ‚Carambole F1‘ – výnosný hybrid, výrazne odolný proti vybiehaniu a pleseni špenátovej
Proti pleseni špenátovej pomáhajú odolné odrody, vzdušný porast a pravidelné vetranie skleníka.
Pôda, hnojenie a výsev špenátu na záhon
Špenát sa dá pestovať na všetkých pôdach okrem vyslovene ťažkých alebo piesočnatých. Najlepšie sa mu darí v stredne ťažkej humóznej pôde s neutrálnou reakciou. Neznáša sucho, vietor a holomrazy.
- Kam ho zaradiť. Maštaľný hnoj znáša, obvykle sa však pestuje v druhej trati, teda na záhone hnojenom hnojom rok predtým. Chudobnú pôdu zlepšite kompostom zapracovaným asi 14 dní pred sejbou.
- Dusík s mierou. Nepoužívajte kyslé dusíkaté hnojivá, ako je síran amónny, a neprehnojujte. Nadbytočný dusík sa ukladá v listoch ako dusičnany.
- Výsev. Do riadkov 20–25 cm od seba. Rastliny majú mať od seba aspoň 3–5 cm, potom sa nemusia jednotiť.
- Starostlivosť. Pleťte, kyprite a zalievajte, hlavne 3–4 týždne pred zberom. Prezimujúci špenát prikryte čečinou.
- Zber. Buď postupne jednotlivé listy, alebo sa celé rastliny vypichujú nožom tesne pod ružicou.
Jarný výsev patrí na záhon, hneď ako to pôda dovolí, obvykle v marci, v teplých rokoch už vo februári a najneskôr začiatkom apríla. Na neskorší jesenný zber sa seje v polovici augusta. Výsevy od konca augusta do októbra prezimujú a zberajú sa až na jar.
Kyselina šťaveľová. Špenát obsahuje kyselinu šťaveľovú, ktorá v potrave viaže vápnik. Preto sa tradične kombinuje s mliekom, smotanou alebo vajcom. V lete, keď špenát vybieha, ho môžu nahradiť novozélandský špenát, mangold alebo loboda záhradná.
Termíny platia pre stredné polohy. V teplých oblastiach môžete začať o 1–2 týždne skôr, na horách neskôr.
Praktické drobnosti pri výseve
- Pritlačiť a navlhčiť. Riadky po zasiatí pritlačte doštičkou a zalejte. Za sucha špenát predčasne kvitne, tvorí malé a horké listy. Pôdu držte stále vlhkú.
- Spon podľa účelu. Na mladé listy do šalátu stačí odstup okolo 5 cm. Kto chce špenát pestovať dlhšie, nechá rastliny dvakrát ďalej od seba.
- Vtáky. Kosy radi vyhrabávajú semená aj priesady. Záhon prikryte drôteným pletivom.
- Odrody podľa sezóny. Podľa zahraničných katalógov je skorý ‚Red Cardinal‘, na jar a jeseň ‚Butterfly‘ a ‚Matador‘, na mladé listy v debničke rýchle odrody typu ‚Tarpy‘. Dostupnosť si overte u predajcov osiva.
- Debnička. Potrebuje hlbšiu nádobu, špenát tvorí kolovitý koreň.
Ako urobiť špenát: recepty z listového špenátu
Keď sa vám podarilo dopestovať úrodu špenátu, vyskúšajte aj nasledujúce recepty.
Listový špenát
Čerstvý špenát, ktorý si natrháte na vlastnej záhrade, môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chlebíky. Ale môžete si z neho vyrobiť aj smoothie – stačí 2 hrste čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, prípadne pridať aj inú jarnú zeleninu.


Ako uvariť špenát s vajcom
Na klasický špenát ako prílohu použite tiež listy. Je to oveľa lepšie než špenát kúpený v pretlaku. Máte totiž istotu, že vo vašom špenáte bude naozaj len špenát, a to kvalitný. Budete potrebovať: 1 malú cibuľu, olej, 4 hrste špenátu (listov), soľ, čierne korenie, vajíčko, 2 strúčiky cesnaku, prípadne smotanu. Cibuľu ošúpte, nakrájajte nadrobno, osmažte na oleji, pridajte pokrájané listy špenátu, nechajte zavädnúť, osoľte, okoreňte, pridajte utreté strúčiky cesnaku, 1 vajce, chvíľu povarte, aby sa vajce zrazilo. Ku koncu varenia môžete pridať trošku smotany. Vajce a/alebo smotana sa pridávajú preto, aby bol špenát lepšie stráviteľný.
Špenátové palacinky

Palacinky si pripravíme podobným spôsobom ako klasické, ale do cesta nepridáme cukor. Odložíme ich bokom. Špenát si pripravíme podľa návodu vyššie. Každú palacinku potrieme špenátovou náplňou a zabalíme. Jednotlivé palacinky obalíme vo vajíčku a strúhanke a opečieme na panvici. Podávame napríklad s kyslou smotanou alebo so šalátom z čerstvého špenátu a syra feta.
Špenátový koláč

Na koláč budeme potrebovať: 240 g hladkej múky, 120 g tuku, 1 lyžicu studenej vody, soľ, na náplň: špenát pripravený podľa návodu vyššie, strúhaný syr a smotanu. Zo surovín na cesto rýchlo vypracujeme cesto, ktoré necháme v chladničke aspoň 0,5 hodiny odležať. Medzitým si pripravíme špenát. Cestom potom vyložíme okrúhlu zapekaciu misu a predpečieme v rúre dozlatista. Potom necháme mierne vychladnúť, naplníme špenátom, ktorý posypeme syrom a zalejeme trochou smotany. Dopečieme asi 30 minút v rúre na 200 °C.
Ako zamraziť špenát
Špenát zamrazíme uvarený, pretože: 1. bude mať menší objem, 2. dlhšie vydrží. Natrhaný listový špenát pokrájame, vhodíme do vriacej vody, necháme prejsť varom, precedíme a necháme odkvapkať a vychladnúť. Aby sme si ušetrili prácu s neskorším delením zmrznutého špenátu, rozdelíme si ho do malých misiek (napríklad od paštét a podobne) alebo do malých mraziacich vreciek. Dáme zamraziť – vydrží určite 1 rok. Keď budeme špenát potrebovať, len ho vyberieme z mrazničky a pripravíme ako zvyčajne.
Zamraziť sa dá aj surový listový špenát. Zaberie však v mrazničke podstatne viac miesta a po rozmrazení sa hodí skôr do smoothie a polievok než ako príloha.
Časté otázky: špenát
Kedy siať špenát?
Na jar, len čo pôda oschne — obvykle v marci, v teplých rokoch už vo februári, najneskôr do konca apríla. Na jesenný zber sa seje v polovici augusta, výsevy od konca augusta do októbra prezimujú a zberajú sa skoro na jar. Semená klíčia už pri 3–4 °C.
Ako pestovať špenát na záhone?
Vysievajte do riadkov 20–25 cm od seba, 2–3 cm hlboko, rastliny nechajte aspoň 3–5 cm od seba. Špenátu vyhovuje stredne ťažká humózna pôda s neutrálnou reakciou, obvykle v druhej trati po hnoji. Pleťte, kyprite a zalievajte hlavne 3–4 týždne pred zberom; prezimujúci porast prikryte čečinou.
Prečo špenát vybieha do kvetu?
Špenát je rastlina dlhého dňa — kvitnúť začne, len čo sa dni predĺžia, a teplo so suchom to urýchlia. Preto sa na jar seje najneskôr do konca apríla; májové a júnové výsevy často vybehnú skôr, ako narastú listy. Na letné listy sa viac hodí novozélandský špenát, bazela alebo mangold.
Kedy sa zberá špenát?
Jarný výsev sa zberá od apríla, kým rastliny nevybehnú do kvetu; augustový výsev na jeseň a septembrový skoro na jar. Zbierajú sa vždy najväčšie listy, alebo sa celé rastliny vypichujú tesne pod ružicou. Krátko pred rozkvitnutím sa porast pozbiera celý — vybehnuté rastliny chutia horko.
Aké odrody špenátu existujú?
Na jarné a jesenné pestovanie sa osvedčili ‚Hermes‘, ‚Monnopa‘, ‚Carambole‘, ‚Vitesse‘ alebo ‚Attica‘, na leto ‚Carambole‘, ‚Nordic‘ a ‚Solar‘. Na prezimovanie sa hodia ‚Subito‘, ‚Hiverna‘, ‚Monores‘, ‚Herkules‘ alebo ‚Winter Riesen‘; hybridy ‚Lambada F1‘ a ‚Carambole F1‘ sú odolné proti pleseni špenátovej.
Je špenát zdravý a má naozaj veľa železa?
Špenát je bohatý na vitamíny a minerálne látky, povesť najlepšieho zdroja železa však nemá oprávnenú: čerstvé listy obsahujú zhruba 2–3 mg železa na 100 g a telo ho využije len málo. Obsahuje aj kyselinu šťaveľovú, ktorá viaže vápnik, preto sa tradične kombinuje s mliekom, smotanou alebo vajcom.
Ako zamraziť špenát?
Najlepšie uvarený: pokrájané listy vhoďte do vriacej vody, nechajte prejsť varom, sceďte, nechajte vychladnúť a rozdeľte do malých misiek alebo vreciek. V mrazničke vydrží rok. Zamraziť sa dajú aj surové listy, zaberú však viac miesta a po rozmrazení sa hodia skôr do smoothie a polievok.
Čím hnojiť špenát?
Chudobnú pôdu zlepšite kompostom zapracovaným asi 14 dní pred sejbou a s dusíkom šetrite — pri prehnojení špenát ukladá v listoch dusičnany, hlavne pri slabom svetle na jar, na jeseň a v zime. Kyslé dusíkaté hnojivá nepoužívajte. Organické hnojivo uvoľňuje dusík pozvoľna; prírodný Hnojík sa dávkuje posypom do záhona alebo výluhom 1 čajová lyžička (5 ml) na 1 liter vody.
Presné dávkovanie pre jednotlivé rastliny nájdete na stránke Dávkovanie Hnojíka.
Nákup v e-shope – hnojivo na špenát a listovú zeleninu
Špenát rastie rýchlo a za krátke obdobie zberu odčerpá zo záhona veľa živín, hlavne dusíka. V našom e-shope nájdete prírodné organické hnojivo Hnojík na výživu listovej zeleniny na záhone, vo fóliovníku aj v hrantíku — dávkovanie nájdete v samostatnom článku.
