Keď na konci septembra dozberiete paradajky a papriky, skleník nemusí stáť prázdny až do jari. Rad listových zelenín rastie aj pri teplote okolo 5 °C a niektoré znášajú mráz. Nejde o veľkú úrodu, ale o čerstvé šaláty, špenát a vňať v čase, keď je vonku všetko zmrznuté.

Termíny a teploty v tomto článku vychádzajú z publikácie Kobza–Koudela Skleník od jara do zimy. Pri konkrétnych plodinách odkazujeme na samostatné články, kde nájdete podrobnosti o pestovaní.

Skôr ako začnete siať, je dobré vedieť, s čím skleník v zime počíta:

• Svetla je málo od druhej polovice októbra do polovice až konca marca. To je takmer pol roka. Práve nedostatok svetla, nie mráz, obmedzuje zimné pestovanie najviac.
• Nevykurovaný skleník je v zime len o 1–3 °C teplejší ako vonkajší záhon. Chráni pred vetrom, dažďom a holými mrazmi, ale teplo v noci neudrží.
• Studený vykurovaný skleník sa v zime temperuje zhruba na 3–10 °C. Tu sa už dajú pestovať šaláty a reďkovky.
• Poloteplý skleník sa drží nad 10 °C v noci a na 16–18 °C cez deň. Na zimnú zeleninu je zbytočne teplý a drahý.

Z toho plynie základné pravidlo zimného skleníka: menej svetla znamená nižšiu teplotu. Rastlina, ktorá má teplo, ale nemá svetlo, sa vyťahuje, slabne a hromadí dusičnany. Preto sa v zime pestujú chladnomilné druhy a teplota sa drží nízko.

Podrobne sú jednotlivé typy skleníkov popísané v článku Využití skleníku, konštrukcii a vykurovaniu venujeme sprievodcu Skleníky, pařeniště a fóliovníky.

Do skleníka bez kúrenia patria len druhy, ktoré znášajú mráz a rastú už pri niekoľkých stupňoch nad nulou.

Špenát je najistejšia voľba. Klíči už pri 3–4 °C a mladé rastliny vydržia až −8 °C.

• Výsev v septembri, do hĺbky 3 cm, riadky 10–15 cm od seba.
• Výsevok 20–25 g osiva na m² v riadkoch alebo 35–40 g/m² pri výseve naširoko (len do nezaplevelenenej pôdy).
• Zber vo februári odrezávaním listov.
• Na prezimovanie sa osvedčili odrody ‚Winter Riesen‘, ‚Herkules‘ alebo ‚Monores‘ (dostupnosť overte).

Poľníček (kozlíček) rastie už nad 4 °C a je veľmi nenáročný.

• Výsev od polovice septembra do polovice októbra, zber od polovice decembra do začiatku marca.
• Druhý termín: výsev od polovice januára do polovice marca, zber od konca marca do konca apríla.
• Pre skleník volte odrody s tmavo zelenými vzpriamenými listami, odolné voči múčnatke nepravej.

Zimný portulák (Montia perfoliata, ľudovo aj batolka) je u nás málo známy, ale do zimného skleníka sa hodí výborne. Klíči len pri teplote pod 12 °C a na rast mu stačí 4–8 °C.

• Výsev do riadkov 5–10 cm od seba (0,6–1 g osiva na m²) alebo naširoko (0,8–1,2 g/m²).
• Prvý zber na jeseň a na jar asi za 6 týždňov, v zime za 7–9 týždňov.
• Odrezáva sa opakovane, môžete počítať až s piatimi zbermi.
• V lete ho nepestujte, rýchlo vykvitne.

Ozimný šalát. Hlávkový šalát prestáva rásť okolo 4 °C, otužená sadba však znesie −5 °C a ozimné odrody až −10 °C. Otužená sadba ozimných odrôd vysadená do nevykurovaného skleníka prečká zimu a na jar dá hlávky skôr ako vonkajšie výsadby. Na predpestovanie v nevykurovaných priestoroch sa osvedčili odrody ‚Karát‘ a ‚Nefrit‘, na januárový výsev (sadba sa predpestuje v teple) aj ‚Tyrkys‘ a ‚Safír‘ (dostupnosť overte). Podrobnosti o šaláte nájdete v sekcii nižšie.

Ak skleník temperujete aspoň na niekoľko stupňov nad nulou, rozšíri sa ponuka o druhy, ktoré rastú rýchlejšie.

Hlávkový šalát sa v skleníku predpestováva od polovice septembra do polovice mája.

• V zime držte cez deň najviac 12 °C a v noci okolo 6 °C. Pri nižšej teplote sú hlávky pevnejšie.
• Sadba vysadená v septembri sa zbiera na začiatku zimy.
• Pre januárovú výsadbu sa sadba vysevá v decembri. Predpestovanie v zime trvá 60–70 dní, pretože sadba rastie pomaly.
• Spon 20–25 × 25–30 cm podľa odrody.
• Z výsadby začiatkom januára je šalát hotový asi za 2,5 mesiaca.

Reďkovky sú na svetlo náročnejšie ako šalát.

• Vo vykurovanom skleníku ich sejte na jeseň od septembra do polovice decembra, v novom roku až od konca januára.
• V nevykurovanom skleníku na jeseň od septembra do začiatku novembra, na jar od polovice marca.
• Pri výsevoch v novembri a decembri držte len 10–12 °C. Nad 25 °C rastú len listy a guľôčky sa nevytvoria.
• Riadky 10 cm, hĺbka výsevu 5–10 mm.

Pak choi (čínska kapusta, ktorá tvorí len listovú ružicu) sa vysadzuje koncom augusta alebo začiatkom septembra a zbiera v novembri a decembri. Po výsadbe mu stačí cez deň 10–15 °C a v noci 5–8 °C, spon 25 × 25 cm. Volte odrody, ktoré málo vybíhajú do kvetu. Viac v článku Pěstování čínského zelí.

Čakanka endívia je na zimu ideálna.

• Nevykurovaný skleník: výsev koncom júla (pokojne vonku), asi po mesiaci sa vysadia rastliny so 4–5 listami, zber okolo Vianoc.
• Vykurovaný skleník: výsev v druhej polovici augusta, výsadba na prelome septembra a októbra, zber od decembra do apríla.
• Rastliny vypestované vonku možno na jeseň vybrať s baľom a uložiť do vlhkej zeminy v skleníku. Pri 3–5 °C tak vydržia 2–3 mesiace.
• Pri jesennom pestovaní sa čakanka endívia nemusí bieliht, slabé svetlo samo zabezpečí svetlé a krehké listy.

Druhou cestou zimného skleníka je predpestovanie. V záhrade počas leta vypestujete silné korene alebo trsy, na jeseň ich vyryjete a v zime z nich v skleníku, pareništi alebo v pivnici zberiete listy, púčiky alebo výhonky. Rastlina čerpá zo zásob v koreni, a preto jej stačí málo svetla.

• Čakanka šalátová: korene sa ryjú od polovice októbra do polovice novembra, skôr ako teplota klesne k −6 °C. Predpestováva sa vo tme, prvých 10–14 dní pri 12–15 °C, potom pri 16–22 °C. Pri 18 °C sú púčiky hotové za 3–4 týždne. Korene neskladujte vedľa jabĺk, etylén z nich spúšťa predčasné rašenie.
• Rebarbora: 2–3ročné trsy sa od konca októbra do začiatku decembra prenesú do skleníka a zasypú 15–20 cm zeminy. Začína sa pri 16 °C, po dvoch týždňoch sa teplota zníži na 12 °C. Vzdušná vlhkosť 85–90 %. Predpestovanie trvá 4–6 týždňov a dá až 3 zbery. Pri vyššej teplote sú stopky tenké a málo sfarbené.
• Špargľa: dvojročné sadenice sa na jeseň uložia do pareniská a v decembri sa vysadia do skleníka pod 5 cm zeminy. Pri 20 °C dorastú výhonky na 20 cm, zber trvá 6–7 týždňov. Zelená špargľa sa nemusí zatieňovať.
• Mangold: korene vypestované vonku sa na jeseň vyryjú (opatrne, aby sa nepoškodili najmladšie listy), naukladajú sa tesne vedľa seba do debien alebo do pareniška a zasypú zeminou. Od novembra do januára dajú 2–3 zbery. Ďalšie listové druhy nájdete v prehľade Listová zelenina.
• Zeler na vňať: menšie bulvy vyradené pri zbere sa vysadia nahusto do záhona v skleníku, 150–200 kusov na m². Pri 18–22 °C je prvá vňať za 2–3 týždne. Predpestovávať možno postupne od novembra do marca.
• Petržlen na vňať: korene petržlenu sa uložia do vlhkého substrátu v kvetináčoch, ktoré môžu stáť aj pod stolom, alebo rovno do záhona. V decembri a januári stačí 10–18 °C, neskôr o 2–4 °C viac. Pod nulou petržlen prestane rásť, nad 22 °C sa pri slabom svetle vňať vyťahuje.

Vňať cibuľovín je najrýchlejšia zimná zelenina, pretože rastlina má všetky živiny uložené v cibuli alebo v trse.

• Kuchynská cibuľa na vňať: použite drobné cibuľky o priemere 2–3 cm, napríklad sadenice, ktoré zostali, alebo malé cibule z kuchyne. Pred výsadbou ich namočte do vody o teplote 30–35 °C. Pri 18 °C je vňať vysoká asi 20 cm za mesiac. Cibuľky sa sádzajú postupne od novembra cez celú zimu, pokojne aj medzi paradajky a uhorky vo vykurovanom skleníku, a to isté miesto možno za zimu využiť niekoľkokrát. Zbiera sa celá rastlina. Podobne sa využíva jarná cibuľka.
• Sečka (cibuľa zimná): 2–3ročné trsy sa vyryjú pred mrazmi, nechajú sa 2–3 dni v teplejšej miestnosti a potom sa sádzajú do záhona alebo do kvetináčov. Pri 18–20 °C narastie do mesiaca vňať asi 20 cm. Vňať obsahuje okolo 900–1000 mg vitamínu C v kilogrami listov a dá sa zbierať opakovane.
• Pažítka: trsy sa na jeseň vyryjú a nechajú vonku oschnúť a premrznúť. Až potom sa sádzajú do nádob. Pri 18 °C je prvý zber asi za mesiac, v chlade neskôr. Z januárového výsevu sa zbiera zhruba za 2 mesiace.
• Žerucha: najrýchlejšia zo všetkých. Na vlhkej vate alebo v substráte je hotová za 7–10 dní a pre plynulý zber sa vysevá v pravidelných intervaloch.

Čo kedy siať počas celej sezóny, vrátane jari a leta, nájdete v článku Kalendář skleníku.

Zalievanie. Na jeseň všetko v skleníku dôkladne zalejte. Rastliny v suchom substráte v zime ľahšie vymrznú. V zime potom zalievajte opatrne a len za bezmarázových dní. U šalátu je lepšie zavlažiť pôdu pred výsadbou a potom zalievať medzi rastliny, nie na listy. Ak to vonkajšia teplota dovolí, spojte zalievanie s vetraním, aby listy nevysychali pomaly vo vlhkom vzduchu. Čakanku endíviu zalievajte zdola, zalievanie do ružice vedie k hnilobu. Voda by nemala byť ľadová, viac v článku Závlaha ve skleníku.

Vetranie. Za slnečných bezmarázových dní, keď je vonku 5–10 °C, vetrajte aj v zime. Slnko skleník rýchlo prehrieje a vysoká vlhkosť spolu s teplom podporuje plesne. U nevykurovaného skleníka navyše hrozí, že teplo naruší zimný kľud prezimovaných rastlín a tie začnú predčasne rašiť.

Mráz. Pri silných mrazoch prikryte záhony jednou alebo niekoľkými vrstvami netkanej textílie. Pod ňou sa udrží teplo, ktoré uniká zo spodných vrstiev pôdy.

Hlodavce. V zime sa do skleníka radi sťahujú myši a hraboše. Ochranu proti nim zabezpečte včas, na jeseň.

Dusičnany. Listová a koreňová zelenina hromadí pri slabom svetle dusičnany. Zimný skleník je teda presne prostredie, kde k tomu dochádza najľahšie. Proti tomu pomáha:

• Čisté sklo. Umyte skleník zvonku na jeseň a v zime odstraňujte napadaný sneh a lístie. Každé percento svetla sa počíta.
• Neprehnojiť dusíkom. Dávajte len toľko živín, koľko rastliny stihnú spracovať. V zime rastú pomaly, takže potrebujú menej ako na jar.
• Nižšia teplota. Rastliny v chlade rastú vyrovnane a nevyťahujú sa.
• Zber popoludní. Všeobecne sa odporúča zbierať listovú zeleninu až po niekoľkých hodinách denného svetla, keď je obsah dusičnanov v listoch nižší ako ráno.

Pre jar sa oplatí mať pôdu v skleníku zdravú a dobre zásobenú organickou hmotou. Ako sa o ňu starať, opisuje článok Máme skleník a jak dál.

Zimná zelenina rastie pomaly a živín potrebuje málo. Najlepšie je dodať ich do pôdy už pri jesennej príprave záhona, po zbere letných plodín. Hodí sa na to pomaly pôsobiace organické hnojivo, ktoré uvoľňuje živiny postupne a nezvyšuje prudko obsah dusíka v pôde. Predpestovanie z koreňov a cibúľ hnojivo nepotrebuje, rastliny čerpajú zo svojich zásob. Množstvo podľa plochy nájdete v návode na dávkovanie.