Využitie skleníka: sprievodca od studeného po teplý
Ako využiť skleník naplno – rozdiely medzi studeným, poloteplým a vykurovaným skleníkom a čo v nich pestovať.
Využitie skleníka: sprievodca od studeného po teplý
Neviete, ako najlepšie využiť svoj skleník? Poradíme vám, aké rastliny pestovať v studenom, poloteplom aj teplom skleníku a ako zvládnuť zimné prezimovanie.
Prečo záleží na teplote a svetle v skleníku
Využitie skleníka
Využívanie zasklených stavieb na pestovanie a uchovávanie rastlín ovplyvňujú v našich klimatických podmienkach predovšetkým dva vonkajšie faktory – teplota a svetlo, pričom rozhodujúce sú ich nízke zimné hodnoty.
Od začiatku 19. storočia sa skleníky rozdeľujú na studené nevykurované, studené vykurované s teplotou 3–10 °C, poloteplé s 12–18 °C a teplé s 18–24 °C. Na hornú teplotnú hranicu sú skleníky vykurované v denných hodinách pri dostatku svetla a v nočných hodinách sa teploty znižujú k dolnej hranici. Na dosiahnutie zdravého a vyrovnaného rastu a vývoja rastlín musí uvedeným teplotám zodpovedať dostatočná svetelná intenzita. Nedostatok prirodzeného svetla a tepla obmedzuje využívanie záhradných skleníkov nielen v zime, ale aj v období od druhej polovice októbra do polovice až konca marca, v závislosti od mikroklimatických podmienok chránených stanovíšť, t. j. takmer pol roka. Obmedzením máme na mysli nutnosť vykurovania skleníkov a prisvetľovania kultúr alebo pestovania takých druhov rastlín, ktoré sa s nedostatkom svetla a tepla uspokoja.
Za slnečných dní v lete aj v zime dokáže slnečné svetelné a tepelné žiarenie skleníky vyhriať až na teploty presahujúce znášanlivosť rastlín, a preto je nevyhnutné včas a regulovane znižovať teplotu vo vnútri skleníka aj povrchovú teplotu rastlín tienením (obr. 6, 7), vetraním, príp. hmlením.
Nevykurovaný studený skleník: prezimovanie a jarný predstih
Nevykurované studené skleníky udržia v zime vnútornú teplotu len o 1–3 °C vyššiu, než je na voľnom vonkajšom záhone. Skleník má v zime význam aj ako ochrana pred mrazivými vetrami, pri ktorých mnohé chúlostivejšie kultúry vymŕzajú.
Studený skleník – nevykurovaný
Studený nevykurovaný skleník možno účelne využiť v zimných mesiacoch na chránené prezimovanie mrazuvzdorných trvaliek, dvojročiek, cibuľovín a hľuznatých rastlín a ovocných a okrasných drevín vysadených v kontajneroch aj na voľnom záhone.
Najmä mladým rastlinám, množeným v skleníku vegetatívne aj generatívne, je účelné poskytnúť na prvú zimu účinnejšiu ochranu pred mrazom a predĺžiť im vegetáciu. Dôležité je nezabudnúť na jeseň na dôkladnú zálievku všetkých kultúr, aby v zime nevymrzli v dôsledku suchého substrátu. Aj počas zimy treba v bezmrazivých dňoch vlhkosť substrátu kontrolovať, príp. rastliny dodatočne zaliať. Výnimkou sú alpínky, ktoré skleník naopak chráni pred nadmernou zimnou vlahou.
Ak udrú silné mrazy, musíme rastliny prikryť jednou aj niekoľkými vrstvami netkanej textílie (obr. 32), rohožami, hrabankou a pod. Pod ochranným krytom sa kumuluje teplo zo spodných vrstiev pôdy, ktoré by inak unikalo do voľného priestoru, a rastliny v prízemnej vrstve dobre ochráni.
Naproti tomu za slnečných bezmrazivých dní s teplotou 5–10 °C je potrebné skleník aj v zime vetrať. Pri dlhšie trvajúcich vyšších teplotách by totiž mohlo dôjsť k prerušeniu „zimného spánku“ trvaliek aj drevín, a dokonca aj k narašeniu púčikov, ktoré by následne s návratom mrazov pomrzli.
Podľa charakteru kultúr a každoročnej situácie je aj v nevykurovaných skleníkoch nevyhnutné pamätať na ochranu pred hlodavcami a včas umiestniť nástrahy, inak by škody na prezimovaných rastlinách mohli prevážiť úžitok.
Dobre prezimované, v prírode skoro rašiace rastliny začínajú v skleníku vegetovať už koncom februára a v marci. Pod sklom urýchlime nástup ich rastu až o mesiac a vegetačná doba sa predĺži aj na jeseň, takže pestovateľ získa za rok o 2–3 mesiace dlhšiu vegetáciu.
Nevykurovaný skleník sa najčastejšie využíva od skorej jari do jesene na urýchlenie jarnej zeleniny, dopestovanie letnej plodovej zeleniny, na napestovanie zeleninovej sadby a kvetín pre vonkajšie záhony a balkóny a na množenie okrasných a ovocných drevín.
Studený vykurovaný skleník: čo v ňom pestovať a kedy začať
Studený skleník – vykurovaný
Skleník, ktorý je v zime podľa potreby vykurovaný na 2–10 °C, sa hodí nielen na ochranu okrasných nádobových rastlín, ale aj koreninových rastlín a zeleniny pred mrazom a pri dostatku svetla aj chladnomilných kaktusov a orchideí. Patria sem takisto pelargónie, fuchsie, durman, lantany, azalky, kamélie, juky a ďalšie okrasné druhy, ako je na svetlo náročný oleander (obr. 12), rozmarín, myrta alebo citrusy, ktoré navyše v zimnom období plodia a chladné prezimovanie vyžadujú. Aj chladnomilné, ale mrazu podliehajúce druhy drevín a kvetín je vhodné prezimovať v tomto type skleníka. Ide o chladnomilné palmy Chamaerops humilis, paprade Polypodium, Pteris cretica, bonsaje, alpínky, trvalky, figovník, granátovník, Aspidistra, Eucalyptus, Argyranthemum, Aucuba, na skoré urýchľovanie potom ovocné druhy, ako aktinídia (kiwi), jahoda a vinič.
Z kvetín na rez sa tu uplatnia ruže, veternice, mečíky a cibuľoviny, ďalej letničky, na jar letné fialy, papuľky, čínske astry a koncom leta chryzantémy.
Dopestovanú zeleninu tu udržíme založenú dlho v čerstvom stave, napr. pekinskú kapustu, pór, pažítku, kučeravý petržlen, jesenný šalát a ďalšie, alebo túto zeleninu urýchľujeme, ako napr. cibuľu zimnú, petržlen koreňový či rebarboru.
Výšku teploty volíme podľa dennej doby, v noci vždy najnižšiu a cez deň podľa intenzity svetla – čím svetlejší alebo slnečnejší deň, tým vyššia môže byť teplota, ale len v rozsahu studeného skleníka. Teplotu nad 15 °C je v zime a predjarí nutné odvetrať, aby vnútorná teplota príliš nepresahovala teplotu vonkajšieho vzduchu.
V studenom vykurovanom skleníku môžeme začať s jarnou prípravou a pestovaním už koncom februára, keď je deň dlhší ako 10 hodín a slnečných dní pribúda.
Skleník je vhodný na výsadbu všetkých skorých zelenín. Cez zimu prechovávané okrasné rastliny udržujeme v noci už pri teplotách nad 5 °C, aby sa pomaly uvádzali do vegetácie. V období od polovice februára je čas na urýchľovanie cibuľovín, hľuznatých kvetín aj drevín. V tomto prípade necháme denné teploty za slnečných dní postupne vystúpiť na 16–18 °C a nočnú teplotu udržujeme na minime 8–10 °C.
Vo vykurovanom skleníku môžeme pestovať všetky kultúry ako v nevykurovanom. Iste však nikto nebude plytvať drahou energiou na rastliny, ktoré znesú prezimovanie bez vykurovania, napr. väčšina drevín mierneho pásma, pokiaľ nechceme podporiť ich rast a predĺžiť vegetáciu. Studený vykurovaný skleník je od konca februára vhodný aj na vypestovanie sadby. Ak doň umiestnime skriňovú elektricky vykurovanú množiareň, môžeme v takom skleníku dokonca aj vysievať. S výsadbou stredne náročnej zeleniny a kvetín začíname už koncom februára, keď sa predlžuje deň, a nočnú teplotu udržujeme pod 10 °C.
Poloteplý skleník: tropické aj subtropické druhy celoročne
Poloteplý – temperovaný skleník
V poloteplom skleníku udržiavame celoročne aj v noci minimálnu teplotu nad 10 °C podľa požiadaviek rastlín a cez deň vykurujeme najviac na 16–18 °C. Túto teplotu potrebuje väčšina menej náročných tropických rastlín pochádzajúcich z vyšších polôh a subtropické druhy rastlín. Pri poloteplom skleníku a jeho kultúrach je ťažké stanoviť hranicu medzi studeným vykurovaným a teplým skleníkom. Spodné minimálne aj horné maximálne teploty sa prelínajú. Napriek tomu je práve v kritickom zimnom období dôležité oddelenie kultúr s odlišnými teplotnými nárokmi, aby sa rastliny neprehrievali ani nepodchladzovali.
V poloteplom skleníku môžeme pestovať celoročne zeleninu, rôzne druhy korenín, sadbu zeleniny a kvetín pre vonkajší záhon, cez zimu uchovávať, ale aj celoročne pestovať na teplo náročnejšie nádobové kvetiny, ako napr. ibištek, fikus, mimózy, palmu datľovú, banánovník, Strelitzia, Bougainvillea, Araukaria a mnoho ďalších.
Z kvetín na rez sa v tomto type skleníka pestujú ruže, karafiáty, cibuľoviny, menej náročné orchidey, chryzantémy, kosatce a z letničiek napr. papuľky, limonky, čínske astry, hrachory, cínie a i. Úspešne tu môžeme rýchliť väčšinu drevín, ako sú okrasné kôstkoviny, jablone, orgovány, hortenzie, zlatovky, zlatý dážď, zanoväť a pod., z črepníkových kvetín potom cyklámeny, prvosienky, starček, pelargónie, fuchsie.
S pestovaním začíname v poloteplom skleníku podľa nárokov kultúr. Vždy je výhodnejšie začať s výsevom, vegetatívnym množením (odrezkovaním), presádzaním a výsadbou až neskôr na jar (po 20. marci) za dlhšieho dňa a dostatku svetla, keď môžeme zvýšiť teplotu podľa skutočnej potreby rastlín.
Teplý skleník: pestovanie náročných tropických rastlín
Teplý skleník
Teplý skleník poskytuje priestor na teplo najnáročnejším tropickým a subtropickým rastlinám, ďalej slúži ako teplá množiareň na skoré zimné výsevy aj vegetatívne množenie väčšiny druhov kvetín, chúlostivých a na teplo náročných druhov teplomilných plodových zelenín a na náročnejšie skoré rýchlenie drevín, cibuľovín a hľuznatých kvetín.
V teplom skleníku najčastejšie pestujeme črepníkové druhy kvitnúcich kvetín, ako sú Sinningia (Gloxínia), Streptocarpus, Saintpaulia, Anthurium, Spatiphyllum, Euphorbia (vianočné hviezdy), Begonia, Kalanchoe, čeľaď Bromeliaceae, teplomilné orchidey a i. Ďalej potom teplomilné kvetiny okrasné listom, napr. Ficus, Dracaena, teplomilné paprade, Dieffenbachia, Pandanus, Philodendron, Peperomia, Schefflera, Codiaeum (Croton).
Teplý skleník musí byť celoročne vykurovaný na minimálnu nočnú teplotu 18 °C, cez deň potom na 20–22 °C. Teploty nad 26 °C treba za slnečných dní odvetrávať a znižovať povrchovú teplotu rastlín tienením, vetraním a rosením. Teplotu vo vnútri skleníka nemožno v lete za slnečných dní nikdy znížiť pod teplotu vonkajšiu, pokiaľ by sme nevyužili chladenie. Aj v teplých skleníkoch sa od konca apríla využíva trvalé zatienenie, najmä pre tieňomilné a fakultatívne tieňomilné rastliny, ako sú kvetiny z čeľade áronovitých, mnohé orchidey, paprade a i. Vždy tienime množiarne, vysadené a presadené rastliny na záhonoch alebo v črepníkoch.
Vykurovanie a chladenie skleníka: voľba technológie a úspora energie
Vykurovanie a chladenie skleníkov
Na vykurovanie skleníka treba zvoliť vhodnú technológiu, keďže kotly na lacnejšie tuhé palivá potrebujú stály dohľad a reguláciu, zatiaľ čo kotly na zemný plyn a vykurovací olej pracujú so samoreguláciou. Pri kotle na ľahký vykurovací olej musíme počítať s ročnou spotrebou asi 20 l na m² skleníkovej (pozor, nie pestovateľskej) plochy, ak chceme udržať celoročne minimálnu teplotu cez deň na 8 °C a v noci na 6 °C.
V malom skleníku sú tepelné straty vždy vyššie než vo veľkých skleníkových komplexoch, pretože pomer medzi vonkajšími ochladzovanými stenami a vnútorným vzdušným priestorom, ako aj vnútornou povrchovou plochou (záhonov alebo podlahy), ktorá môže absorbovať slnečné žiarenie, je výrazne nižší. Tepelné straty tiež významne ovplyvňuje krycí materiál skleníkov a jeho izolačné vlastnosti a využívanie tepelných clôn a zimných izolácií.
Chladenie skleníkov využívajú špecializované firmy napr. pri generatívnom množení. Chladiacim médiom býva studničná voda, ktorá sa nechá pretekať spevnenými vložkami vsadenými v jednej stene skleníka. Cez tieto vložky sa v protiľahlej stene ventilátormi prisáva do skleníka vonkajší vzduch, ktorý je pretekajúcou vodou s teplotou okolo 10 °C ochladený. Systém možno inštalovať svojpomocne alebo technické prvky (rohože) zakúpiť v zahraničí.
Majitelia väčších skleníkov s rozličnými zbierkami rastlín alebo širším sortimentom zvyčajne volia skleníky z dvoch až troch častí s oddeleným teplotným režimom, aby zbytočne neplytvali energiou pre druhy, ktoré ju nepotrebujú.
