Hortenzia (Hydrangea)

Opadavé kry a popínavé rastliny s nápadnými kvetenstvami

• Stanovište: slnečné až polotienisté miesto; pôda výživná, hlboká, humózna a svieža
• Výška: pri kroch 1–3 m, pri popínavých rastlinách viac ako 10 m
• Doba kvitnutia: júl–september
• Množenie: odrezkami alebo semenami
  
  

Rod hortenzia (Hydrangea) z čeľade lomikameňovitých (Saxifragaceae) zahŕňa asi 80 druhov, rozšírených v miernych pásmach východnej a juhovýchodnej Ázie a od východných oblastí Severnej Ameriky až k juhoamerickým Andám. Listy hortenzií sú protistojné, stopkaté, väčšinou okrúhle až podlhovasté, často veľmi veľké a mäkké. Kvety sú usporiadané v metlinách alebo vrcholíkoch na koncoch výhonkov; v jednom kvetenstve je väčšina kvetov neplodných a len niektoré sú plodné. Plodné (fertilné) kvety bývajú malé, ale pri neplodných (sterilných) kvetoch na okraji kvetenstva sú nápadne zväčšené kališné lístky, a tie sú biele alebo farebné.

Všetky pestované druhy a formy hortenzií majú veľké kvetenstvá a sú to veľmi dekoratívne kry. Pri pestovaní v záhrade potrebujú miesto chránené pred vetrom a sviežu, humóznu a dostatočne hlbokú pôdu. Za suchého letného počasia je potrebná zálievka. Hortenzie ocenia pravidelnú výživu v čase rastu a kvitnutia — podrobnosti nájdete v článku hnojivo na hortenzie. Hortenzie sa väčšinou nezrezávajú; výnimkou je hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá vyžaduje každoročný hlboký rez. Pri druhu a pri krížencoch hortenzie kalinolistej (Hydrangea macrophylla) je farba kvetov často premenlivá. K druhu Hydrangea macrophylla patria aj hortenzie, ktoré sa pestujú v kvetináčoch. Po odkvitnutí sa často vysádzajú v záhrade, ale spravidla tam prežijú len mierne zimy (pozri heslo Hydrangea macrophylla ako izbová a črepníková rastlina).

Je to 1–3 m vysoký ker so štíhlymi konármi a so široko vajcovitými listami až 15 cm dlhými. Biele kvety v 5–10 cm širokých guľovitých kvetenstvách sa objavujú v júni až septembri. Spravidla sa nevysádza druh, ale jeho záhradné formy s „plnými“ kvetmi — najznámejšia je hortenzia Annabelle.

Je to 1–4 m vysoký ker s hrubými, trvalo husto chlpatými výhonkami. Listy sú úzko vajcovité až kopijovité, 5–35 cm dlhé. Kvety v plochých kvetenstvách (10–30 cm širokých) majú plodné kvety ružové, fialové alebo modré a okrajové kvety biele až ružové.

Zamatová hortenzia pochádza z východnej Ázie a je veľmi premenlivá. Predstavuje príbuzenstvo rôznych foriem, ktoré sa pre mäkko chlpaté listy spoločne označujú ako „zamatové“ hortenzie. Všetky sa vyznačujú riedkym rozkonárovaním a plochými kvetenstvami 10–30 cm širokými. Sú to hodnotné, nápadne kvitnúce kry, ktorým sa najlepšie darí na svetlých miestach chránených pred slnečným úpalom a pred vetrom, v pôdach sviežich a dobre priepustných.

Pre záhradu sú významné nasledujúce formy:

• ‚Macrophylla‘ je ker vyše 3 m vysoký, málo rozkonárený, s listami oválnymi alebo vajcovitými, až 25 cm dlhými, naspodku sivo plstnato chlpatými. Plocho guľovité kvetenstvá, až 25 cm široké, sa objavujú v júli až auguste. Plodné kvety majú bledú lila farbu, neplodné okrajové kvety sú biele.
• ‚Mauvette‘ dorastá do výšky 2 m a má slezovo sfarbené vnútorné plodné kvety. Listy a kvetenstvá sú o niečo menšie ako pri odrode ‚Macrophylla‘.

Rozkonáruje sa, rovnako ako druh, len veľmi málo a pomaly sa rozširuje krátkymi výbežkami. Široko až podlhovasto vajcovité listy sú 15–35 cm dlhé, na líci zamatovo chlpaté a drsné, pri pučaní červené. Listy a mladé konáre pokryté hrubšími huňatými chlpmi sú spočiatku ružovočervené. V júli až auguste sa ukazujú v plochých, až 25 cm širokých kvetenstvách biele okrajové a ružové vnútorné kvety. Hydrangea aspera ssp. sargentiana je najčastejšie vysádzanou „zamatovou“ hortenziou.

Najbežnejšie pestovaný druh so sýtozelenými listami a veľkými guľovitými alebo plochými kvetenstvami. Farba kvetov sa líši podľa pH pôdy. Dorastá do výšky až 1,5 m a vyžaduje chránené miesto.

Medzi významné odrody patria:

• ‚Alpenglühen‘ – Červené kvety, iba neplodné.
• ‚Masja‘ – Veľké guľovité kvetenstvá, ružové.
• ‚Blue Wave‘ – Vnútorné kvety modré, vonkajšie ružové, lila alebo horcovo modré.

Podrobný prehľad odrôd a vlastností hortenzie kalinolistej nájdete v tomto samostatnom článku.

Vo svojej východoázijskej domovine rastie do výšky 7 m, u nás len do výšky 2 m. Je to vzpriamene a široko rastúci ker s niekoľkými hlavnými konármi. Listy sú eliptické až vajcovité, 5–15 cm dlhé, na líci takmer lysé a na rube štetinato chlpaté. Ker bohato kvitne v auguste až septembri v kužeľovitých metlinách 15–25 cm dlhých. Asi 3 cm široké neplodné kvety sú v kvetenstve rovnomerne rozdelené. Neplodné aj plodné kvety sú biele, ale neplodné sa pri odkvitaní sfarbujú doružova. V dnešnej dobe sa takmer výhradne vysádza odroda ‚Grandiflora‘, ktorá má 30 cm dlhé metliny s prevažne neplodnými bielymi kvetmi.

Podrobný prehľad odrôd, pestovanie aj strihanie hortenzie metlinatej nájdete v tomto samostatnom článku.

Je popínavá. V Japonsku, kde je doma, šplhá do korún vysokých stromov podobne ako u nás brečtan. Prichytávacími korienkami na stonkách sa rastlina uspokojivo uchytáva na drsnom povrchu múrov, ale väčšinou potrebuje pevnú oporu na šplhanie. Listy popínavej hortenzie sú 5–10 cm dlhé, široko vajcovité až okrúhle, na líci lesklo zelené; na jeseň sa sfarbujú nápadne dožlta. Kvety sú usporiadané v 15–20 cm širokej dáždnikovitej metline. Plodné aj neplodné kvety sú biele. Popínavá hortenzia kvitne v júni až júli. Je to robustná popínavá rastlina, ktorá dobre rastie aj na tienistých miestach.

Je to len 1 m vysoký ker s riedkymi výhonkami a s listami tenkými, eliptickými až kopijovitými, 5–15 cm dlhými. Kvitne v júli až auguste. Ploché alebo vyklenuté okolíky sú 4–8 cm dlhé, modré alebo biele a na okraji majú málo drobných ružových alebo modrých kvetov.

Pestujú sa odrody tohto východoázijského druhu; od odrôd Hydrangea macrophylla sa odlišujú menším a dáždnikovitým kvetenstvom:

• Pri odrode ‚Acuminata‘ sú plodné vnútorné kvety oceľovo modré a okrajové kvety ružové.
• ‚Bluebird‘ má vnútorné kvety modré, vonkajšie červenkasto purpurové a na kyslých pôdach svetlomodré.
• ‚Grayswood‘ má kvety často až do prvých mrazov – plodné sú ružové alebo modré, okrajové neplodné kvety sú spočiatku biele, ale čoskoro karmínovočervené.
• ‚Imperatrice Eugenie‘ má kvety vnútri modré a na okraji kvetenstva ružové.
• ‚Preciosa‘ má v plocho guľovitom kvetenstve početné neplodné kvety. Sú spočiatku tmavoružové, na jeseň sa sfarbujú purpurovočerveno. Táto odroda bohato kvitne a je mrazuvzdorná.
• ‚Rosalba‘ je odroda s dáždnikovitým kvetenstvom. Vnútorné kvety sú ružové alebo modré, okrajové sú najskôr biele a neskôr čiastočne karmínovoružové.

Pre bohaté kvety je kľúčová výživa — poradíme, aké hnojivo na hortenzie zvoliť.

V našich záhradách sa najčastejšie pestuje hortenzia kalinolistá (Hydrangea macrophylla) s guľovitými kvetenstvami, metlinatá (H. paniculata) s pretiahnutými metlinami a stromčekovitá (H. arborescens), kam patrí aj známa hortenzia Annabelle. Do tieňa sa hodí popínavá hortenzia.

Väčšina druhov strihanie nepotrebuje — kvitnú na vlaňajšom dreve, takže jarným zostrihom by ste prišli o kvety. Výnimkou je hortenzia metlinatá (Hydrangea paniculata), ktorá vyžaduje každoročný hlboký rez.

Pri hortenzii kalinolistej a jej krížencoch je farba kvetov premenlivá — závisí od pôdy a jej pH. V kyslej pôde sa kvety sfarbujú domodra, v zásaditejšej doružova.

V čase rastu a nasadzovania kvetov hnojivom s vyšším podielom draslíka a fosforu; prírodné hnojivo sa uvoľňuje pozvoľna a nespáli korene. Podrobný postup aj dávkovanie nájdete v článku hnojivo na hortenzie.

Väčšina druhov kvitne od júna do septembra. Metlinatá hortenzia nasadzuje kvety neskôr a vydrží kvitnúť do jesene, keď biele kvetenstvá postupne ružovejú.

Najlepšie im vyhovuje polotieň — na plnom slnku potrebujú výdatnú zálievku, pretože veľké listy rýchlo odparujú vodu. Popínavá hortenzia si poradí aj s tienistým miestom.