Cibuľa

Cibuľa mnohostranne použiteľná v kuchyni, vyskytuje sa v mnohých odrodách

• Stanovište: slnečné, teplé, pôdy humózne a hlboké
• Priestor pre rastliny: závislý od odrody
• Doba pestovania: jar alebo jeseň
• Doba zberu: august (prezimované odrody od mája)
• Množenie: priamym výsevom (možné aj presádzanie) alebo pestovanie zo sadzačky

Cibuľa kuchynská (Allium cepa) pravdepodobne pochádza zo Strednej Ázie. Už v praveku sa preukázateľne pestovala na liečebné účely a ako zelenina, takže patrí k najstarším kultúrnym rastlinám. V súčasnosti je pestovanie cibule rozšírené po celom svete. Najviac sa jej darí v teplých a slnečných oblastiach s dostatkom dažďových zrážok počas hlavného rastového obdobia. Vhodné sú stredne ťažké, záhrevné pôdy, ktoré nie sú priamo hnojené čerstvým maštaľným hnojom. Viac o zaradení cibule do záhona nájdete v našom sprievodcovi pestovaním zeleniny.

Cibuľu možno pestovať z priameho výsevu na jar (hĺbka výsevu 2–3 cm), letný výsev na prezimovanie je možný len v klimaticky priaznivých oblastiach. Sadenice sa dajú aj presádzať. Pestovanie zo sadzačky (malé cibuľky z výsevu v predchádzajúcom roku) trvá kratšie ako z výsevu. Najvhodnejšia je sadzačka malej veľkosti (cibuľky menšie ako 2 cm), ktorá nevytvára predčasne kvety. Sadzačka sa vysádza v marci až apríli vo vzdialenosti 25 × 6 cm a potom počas dlhého dňa cibule dorastajú.

Počiatočný rast cibule je pomalý, preto je potrebné plieť a kypriť pôdu. Za sucha v júni a júli sa zálievkou podporí rast cibúľ. Prihnojujte len do polovice vegetácie a mierne — neskorý prísun dusíka odďaľuje dozrievanie a zhoršuje skladovateľnosť. Dobre poslúži dokonalé prírodné hnojivo HNOJÍK, ktoré uvoľňuje živiny postupne; odporúčané množstvá nájdete v dávkovaní. V auguste, keď vňať polehne, cibule dozrievajú. Dosušené cibule sa na suchom mieste lepšie skladujú.

Niektoré nové odrody (‘Presto’, ‘Romy’) možno pestovať zo sadzačky, ktorá sa vysádza koncom septembra a cez zimu sa prikrýva slamou. Cibuľa sa zberá už od mája.

Jarný výsev: cibuľa zo semena sa zberá neskôr než zo sadzačky, ale cez zimu vydrží dlhšie, rašia menej a neskôr. Semeno musí byť čerstvé, od druhého roka rýchlo stráca klíčivosť. Vysievajte čo najskôr, od polovice marca do začiatku apríla, na záhon zrýľovaný na jeseň a na jar len urovnaný hrabľami. Riadky 20 – 30 cm, hĺbka 1 – 1,5 cm. Do osiva primiešajte trochu semien šalátu, špenátu alebo reďkovky, ktoré rýchlo vzídu a riadky označia. Výsev utlačte doštičkou a rastliny neskôr vyjednoťte na 10 cm.

Z priesad: semeno sa vyseje vo februári až marci do mierne tepleho pareniska alebo na záhon. Priesady s 3 – 4 listami, zvyčajne v máji, sa sadia plytko na 8 cm do riadkov 20 cm. Listy sa pred výsadbou skrátia asi o tretinu. Je to prácnejšie a zber je neskorší než z priameho výsevu.

Letný výsev na najskoršiu cibuľu: v polovici augusta (v teplých oblastiach asi o 10 dní neskôr, v chladnejších o 10 dní skôr) vysejte mrazuvzdornú odrodu určenú na jesenný výsev. Do zimy vyrastú rastlinky do hrúbky ceruzky, vyjednotia sa až na jar. Takáto cibuľa sa zberá najskôr zo všetkých, na zimné skladovanie sa však nehodí.

Pestovanie zo sadzačky, jej vlastnú výrobu a skladovanie opisuje článok cibuľa sadzačka. Ostrejšiu príbuznú, ktorá tvorí trsy cibuliek, predstavuje článok šalotka.

Na cibuli sa často vyskytujú niektoré choroby a škodcovia: pleseň cibuľová, krčková hniloba, kvetárka cibuľová a moľa pórová (Acrolepiopsis assectella), ktorá napáda aj cibuľu. Riziko znižuje striedanie plodín — na to isté miesto vracajte cibuľu a ďalšie cibuľoviny, teda cesnak či pór, najskôr po štyroch rokoch. Odrody cibule sa líšia tvarom, farbou, veľkosťou, dĺžkou pestovacej doby a spôsobom použitia (suchá cibuľa, sadzačka, cibuľka s vňaťou, zeleninová cibuľa). Dnešné šľachtené odrody cibule kuchynskej vznikli z krajových odrôd (Všetatská, Hradecká atď.), a tak to bolo nielen v Česku a na Slovensku, ale aj v iných krajinách.

Pleseň cibuľová sa objavuje od mája do augusta za vlhkého a teplého počasia, hlavne vo vlhších a uzavretých polohách. Na listoch vznikajú žltkasté až hnedé škvrny so sivým až fialkastým povlakom, listy žltnú a odumierajú a cibuľa potom hnije na záhone aj v sklade. Prevencia: otvorená, vzdušná a slnečná poloha, žiadne prehnojenie dusíkom a striedanie záhonov. Zvyšky napadnutých rastlín ani odpad z čistenia cibule nekompostujte.

Krčková hniloba napáda cibuľu hlavne po daždivom konci leta a prejaví sa v sklade: krček mäkne a cibuľa od neho hnije. Pomáha neprehnojovať dusíkom, zberať včas a cibuľu dobre usušiť. Cibuľa zo semena trpí menej než zo sadzačky. Podrobnosti nájdete v článku krčková hniloba.

Kvetárka cibuľová kladie v máji a júni vajíčka na prízemné časti listov, najviac pri husto a neskoro sadenej cibuli a na záhonoch hnojených maštaľným hnojom. Larvy vyžierajú spodnú časť listov aj cibule, ktoré potom hnijú. Prevencia: pestovať cibuľu v druhej alebo tretej trati, nesadiť neskoro a husto a žltnúce rastliny včas vytrhať aj s cibuľou, skôr než sa larvy zakuklia v zemi. Proti náletu múch pomáha aj jemná sieť alebo netkaná textília cez záhon.

Ako zeleninové sa označujú odrody s veľkými cibuľami, miernou chuťou a bielym vnútrom. Doteraz sa pestovali najmä v Španielsku, Portugalsku a USA. Môžu sa pestovať aj u nás, ale príliš vlhké polohy im nevyhovujú. Vysievajú sa v apríli priamo na stanovište alebo sa predpestované sadenice vysádzajú v apríli vonku (25 × 15 cm). Zrelé zeleninové cibule sú chúlostivé na otlačenie a nevydržia dlho. Najznámejšie odrody: ‘The Kelsae’, ‘Exhibition’, ‘Denia’, ‘Yellow Sweet Spanish Sperlings Jumbo’.

Naťové odrody tvoria malé cibuľky a listy s dlhou bielou pošvou. Konzumnou časťou sú najmä listy, nie cibuľa. Podľa odrody a klímy je možný jarný alebo jesenný výsev. Vysieva sa hustejšie a zberá sa priebežne, kým je vňať mladá a krehká.

Odrody:

• ‘Weisse Frühlingszwiebel’,
• ‘Weisse Königin’,
• ‘Kaigaro’,
• ‘Evergreen Bunching’,
• ‘Keep Well’,
• ‘Dragon Eye’
• a ‘White Spear’.

Cibuľa zimná, nazývaná aj sečka (Allium fistulosum), pochádza z oblasti Bajkalu a Altaja. Je trváca a mrazuvzdorná, netvorí veľké cibule a pestuje sa pre vňať, ktorú možno používať namiesto pažítky. Na vňať je skoršia a výnosnejšia než cibuľa kuchynská a obsahuje vitamín C. Znesie polotieň pod ovocnými stromami a rastie takmer v každej pôde. Na jednom mieste vydrží 4 – 5 rokov.

• Výsev: v marci až apríli priamo na záhon do riadkov 20 cm, neskôr vyjednotiť na 15 cm. Alebo priesady z výsevného záhona či debničky, po 3 – 4 rastlinkách do sponu 30 × 30 cm.
• Množenie delením: trsy sa delia na jar alebo v júli až auguste, odrezky sa sadia do sponu 25 × 25 cm.
• Starostlivosť: rovnaká ako pri cibuli kuchynskej, počas vegetácie prihnojiť.
• Zber: vňať hlavne na jar, ale aj neskôr počas roka; mladé rastliny až keď zosilnejú. Na jar možno zber urýchliť prenosným pareniskovým rámom alebo fóliou.

Husto nasadená sečka v kvetináči dáva v zime v miestnosti pri 16 °C zelenú vňať, ktorú možno niekoľkokrát strihať. Rýchlenie podrobne opisuje článok jarná cibuľka.

Namrznutá cibuľa: ak cibuľa v sklade namrzne, nehýbte s ňou a nechajte ju pomaly samovoľne rozmrznúť. Potom ju možno normálne použiť, pre istotu čo najskôr. Cibuľa úplne zmrznutá pri silnom mraze sa už nespamätá a patrí do odpadu.

Vlastné semeno: v marci alebo prvej polovici apríla vyberte v sklade stredne veľké, nerašiace cibule: guľaté alebo mierne sploštené, bez krku, s pevnou dužinou a sladkou chuťou. Vysaďte ich do sponu 50 × 20 cm tak, aby nad zem vyčnieval len zaschnutý krček, a zem okolo nich dobre pritlačte. Kvetné stvoly priviažte ku kolíkom. Koncom augusta, keď okolíky zbelejú a semená sú na povrchu čierne, stvoly odrežte, dosušte, semená vydroľte a vyčistite.

Cibuľa je cudzoopelivá, v okruhu 500 m by nemala kvitnúť iná odroda. Semeno z cibúľ, ktoré vybehli do kvetu hneď v prvom roku, na výsev nepoužívajte.