Cibuľa

Cibuľa mnohostranne použiteľná v kuchyni, vyskytuje sa v mnohých odrodách

• Stanovište: slnečné, teplé, pôdy humózne a hlboké
• Priestor pre rastliny: závislý od odrody
• Doba pestovania: jar alebo jeseň
• Doba zberu: august–september, máj–júl
• Množenie: priamym výsevom (možné aj presádzanie) alebo pestovanie zo sadzačky

Cibuľa kuchynská (Allium cepa) pravdepodobne pochádza zo Strednej Ázie. Už v praveku sa preukázateľne pestovala na liečebné účely a ako zelenina, takže patrí k najstarším kultúrnym rastlinám. V súčasnosti je pestovanie cibule rozšírené po celom svete. Najviac sa jej darí v teplých a slnečných oblastiach s dostatkom dažďových zrážok počas hlavného rastového obdobia. Vhodné sú stredne ťažké, záhrevné pôdy, ktoré nie sú priamo hnojené čerstvým maštaľným hnojom. Viac o zaradení cibule do záhona nájdete v našom sprievodcovi pestovaním zeleniny.

Cibuľu možno pestovať z priameho výsevu na jar (hĺbka výsevu 2–3 cm), letný výsev na prezimovanie je možný len v klimaticky priaznivých oblastiach. Sadenice sa dajú aj presádzať. Pestovanie zo sadzačky (malé cibuľky z výsevu v predchádzajúcom roku) trvá kratšie ako z výsevu. Najvhodnejšia je sadzačka malej veľkosti (cibuľky menšie ako 2 cm), ktorá nevytvára predčasne kvety. Sadzačka sa vysádza v marci až apríli vo vzdialenosti 25 × 6 cm a potom počas dlhého dňa cibule dorastajú.

Počiatočný rast cibule je pomalý, preto je potrebné plieť a kypriť pôdu. Za sucha v júni a júli sa zálievkou podporí rast cibúľ. Prihnojujte len do polovice vegetácie a mierne — neskorý prísun dusíka odďaľuje dozrievanie a zhoršuje skladovateľnosť. Dobre poslúži dokonalé prírodné hnojivo HNOJÍK, ktoré uvoľňuje živiny postupne; odporúčané množstvá nájdete v dávkovaní. Od konca augusta, keď vňať polehne, cibule dozrievajú. Dosušené cibule sa na suchom mieste lepšie skladujú.

Niektoré nové odrody (‘Presto’, ‘Romy’) možno pestovať zo sadzačky, ktorá sa vysádza koncom septembra a cez zimu sa prikrýva slamou. Cibuľa sa zberá už od mája.

Na cibuli sa často vyskytujú niektoré choroby a škodcovia: pleseň cibuľová, krčková hniloba, kvetárka cibuľová a moľa pórová (Acrolepiopsis assectella), ktorá napáda aj cibuľu. Riziko znižuje striedanie plodín — na to isté miesto vracajte cibuľu a ďalšie cibuľoviny, teda cesnak či pór, najskôr po štyroch rokoch. Odrody cibule sa líšia tvarom, farbou, veľkosťou, dĺžkou pestovacej doby a spôsobom použitia (suchá cibuľa, sadzačka, cibuľka s vňaťou, zeleninová cibuľa). Dnešné šľachtené odrody cibule kuchynskej vznikli z krajových odrôd (Všetatská, Hradecká atď.), a tak to bolo nielen v Česku a na Slovensku, ale aj v iných krajinách.

Ako zeleninové sa označujú odrody s veľkými cibuľami, miernou chuťou a bielym vnútrom. Doteraz sa pestovali najmä v Španielsku, Portugalsku a USA. Môžu sa pestovať aj u nás, ale príliš vlhké polohy im nevyhovujú. Vysievajú sa v apríli priamo na stanovište alebo sa predpestované sadenice vysádzajú v apríli vonku (25 × 15 cm). Zrelé zeleninové cibule sú chúlostivé na otlačenie a nevydržia dlho. Najznámejšie odrody: ‘The Kelsae’, ‘Exhibition’, ‘Denia’, ‘Yellow Sweet Spanish Sperlings Jumbo’.

Naťové odrody tvoria malé cibuľky a listy s dlhou bielou pošvou. Konzumnou časťou sú najmä listy, nie cibuľa. Podľa odrody a klímy je možný jarný alebo jesenný výsev. Vysieva sa hustejšie a zberá sa priebežne, kým je vňať mladá a krehká.

Odrody:

• ‘Weisse Frühlingszwiebel’,
• ‘Weisse Königin’,
• ‘Kaigaro’,
• ‘Evergreen Bunching’,
• ‘Keep Well’,
• ‘Dragon Eye’
• a ‘White Spear’.