Šalotka: ako ju pestovať, kedy sadiť a čím sa líši od cibule

Šalotka je druh cibule, ktorý namiesto jednej veľkej cibule tvorí trs niekoľkých menších cibuliek. Sadí sa čo najskôr na jar, obvykle v marci, alebo na jeseň najneskôr v októbri. Cibuľky dávajte do riadkov 20–25 cm od seba, v riadku na 10–15 cm a tak hlboko, aby vrcholy boli tesne pod povrchom. Zberá sa, keď vňať zvädne, a dobre usušená šalotka vydrží uskladnená dlhšie než bežná cibuľa. Na pôdu je skromnejšia než kuchynská cibuľa, studenú a mokrú pôdu však neznáša.

Šalotka (Allium cepa var. aggregatum, v staršej literatúre Allium ascalonicum) je blízka príbuzná kuchynskej cibule. Hlavný rozdiel je v tom, ako rastie: z jednej zasadenej cibuľky sa počas sezóny vytvorí trs dcérskych cibuliek, obvykle päť až desať. Tie sa oddelia a najväčšie z nich sa budúci rok znova sadia.

• Tvar a veľkosť: cibuľky sú menšie, často pretiahnuté, v trse priliehajú k sebe.
• Chuť: výraznejšia a aromatickejšia než pri bežnej cibuli. Podľa odrody od jemne nasladlej po veľmi ostrú.
• Nároky: šalotka je skromnejšia na pôdu a hodí sa aj do vyšších polôh, kde sa kuchynskej cibuli nedarí tak dobre.
• Skladovanie: dobre vyzretá a usušená šalotka vydrží dlhšie než cibuľa, pri suchom a chladnom uložení aj viac ako rok.

V kuchyni sa hodí všade tam, kde má cibuľa výraznejšie voňať: do omáčok, dresingov, k mäsu alebo nakladaná celá.

Šalotka chce slnečné a vzdušné miesto. Na pôdu je menej náročná než kuchynská cibuľa, najlepšie jej však svedčí ľahšia až stredne ťažká, priepustná a humózna pôda s neutrálnou reakciou. Studenú a mokrú pôdu neznáša, cibuľky v nej hnijú. Na ťažkých pôdach ju sadte do hrobčekov alebo na vyvýšený záhon.

• Osevný postup: rovnako ako cibuľu ju zaraďte do druhej alebo tretej trate, teda na záhon, kam sa hnoj dával k predchádzajúcej plodine. Na čerstvo pohnojenom záhone viac trpí chorobami a horšie sa skladuje.
• Striedanie: nesaďte ju po cibuli, cesnaku, póre ani pažítke a na rovnaké miesto sa vracajte až po niekoľkých rokoch.
• Hnojenie: stačí vyzretý kompost zapracovaný do pôdy a mierne prihnojenie na začiatku rastu. Dávky a to, prečo cibuľovinám prekáža chlór a nadbytok dusíka, opisuje článok hnojenie cibule.

Jarná výsadba sa robí čo najskôr, hneď ako sa dá pôda spracovať, spravidla v marci. V teplých oblastiach sa dá začať o týždeň až dva skôr, na horách neskôr.

Jesenná výsadba najneskôr v októbri dáva skorší zber, šalotka však potom viac vybieha do kvetu. Pri silných mrazoch výsadbu prikryte lístím alebo slamou.

1. Záhon odburiňte a nakyprite do plytkej hĺbky.
2. Vyznačte riadky 20–25 cm od seba.
3. Cibuľky sadte v riadku na 10–15 cm, koreňovým koncom nadol.
4. Hĺbka: vrcholy cibuliek majú byť tesne pod povrchom pôdy. Pri veľmi skorej jarnej výsadbe a pri výsadbe na jeseň sadte o niečo hlbšie, aby mráz cibuľky nevytlačil z pôdy.
5. Zem okolo cibuliek pritlačte a za sucha zalejte.

Na výsadbu použite väčšie cibuľky z trsu. Z väčšej sadby je zber väčší a skorší. Šalotka sa dá pestovať aj zo semena: vysieva sa skoro na jar ako cibuľa a tvorí obvykle jednu cibuľu namiesto trsu.

• Pletie a kyprenie: šalotka rastie spočiatku pomaly a burina ju ľahko prerastie. Kyprite plytko, aby ste nepoškodili korene, a zem k cibuľkám neprihŕňajte.
• Zálievka: na jar a začiatkom leta za sucha. V druhej polovici vegetácie, keď cibuľky vyzrievajú, už nezalievajte.
• Prihnojenie: len mierne, na začiatku rastu. Prehnojenie dusíkom ženie vňať a cibuľky potom zle vyzrievajú.
• Kvetné stvoly: ak niektorá rastlina vybehne do kvetu, stvol odlomte hneď na začiatku. Cibuľky takej rastliny spotrebujte prednostne.
• Choroby a škodcovia: rovnaké ako pri cibuli, najmä pleseň cibuľová a kvetárka cibuľová. Prevencia a poznávacie znaky sú v článku cibuľa kuchynská.

Šalotka sa zberá, keď vňať zvädne a poľahne. Z jarnej výsadby obvykle v júli, z jesennej skôr. Za suchého počasia trsy vytiahnite alebo vykopte a nechajte ich niekoľko dní preschnúť na záhone alebo pod prístreškom. Potom odstráňte zaschnutú vňať a korienky a cibuľky dosušte na vzdušnom mieste.

Ukladajte ich na liesky, do sieťok alebo zviazané do vrkočov, v suchu, vzdušne a v chlade, ale nie v mraze. Ošetruje sa rovnako ako kuchynská cibuľa. Dobre vyzretá šalotka vydrží uskladnená dlhšie než cibuľa, často až do ďalšieho zberu. Najkrajšie stredné cibuľky si nechajte na výsadbu.

Ako zeleninu cez zimu uložiť, aby vydržala, zhŕňa článok skladovanie zeleniny.

Sadbové cibuľky šalotky sa predávajú na jar aj na jeseň. Vyberajte pevné, suché a zdravé cibuľky bez plesne a mäkkých miest. V ponuke bývajú šalotky s hnedožltým aj červenofialovým obalom, napríklad odrody ‚Golden Gourmet‘ alebo ‚Red Sun‘.

Vlastnú sadbu z vlaňajšieho zberu môžete používať niekoľko rokov po sebe. Ak však rastliny slabnú, žltnú alebo sa na záhone objavila choroba, sadbu obnovte, pretože choroby aj háďatká sa s cibuľkami prenášajú ďalej.

• Mokrá a studená pôda. Cibuľky v nej hnijú. Šalotka potrebuje priepustnú pôdu.
• Príliš hlboká výsadba na jar. Hlboko zasadené cibuľky pomalšie rastú. Hlbšie sa sadí len pri skorej a jesennej výsadbe kvôli mrazu.
• Čerstvý hnoj. Podporuje choroby a kvetárku a zhoršuje skladovateľnosť.
• Zálievka až do zberu. Šalotka potom zle vyzreje a horšie sa skladuje.
• Sadenie po cibuľovinách. Pribúdajú choroby a škodcovia.

Zdroje fotografií

• Šalotka: Ask27, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Šalotka a cibuľa: Ask27, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Sadenie šalotky: Oliver515, CC BY-SA 4.0, zdroj
• Zozbieraná šalotka: terri_bateman, CC0, zdroj