Pór (Allium porrum)

Zelenina s miernou chuťou je ako korenie nepostrádateľná v mnohých jedlách

• Stanovište: stredne ťažké, priepustné pôdy s dostatkom vody a živín
• Doba pestovania: v marci – apríli priamy výsev na miesto alebo výsev vo februári – marci do truhlíkov pre výsadbu od apríla do júna
• Doba zberu: od augusta, prezimovanie na záhone je možné
• Množenie: výsevom

Za domov divokého typu póru letného (Allium ampeloprasum) sa považuje oblasť východného Stredozemia. Pór je starou kultúrnou rastlinou – jeho históriu možno sledovať až k starým Egypťanom, Grékom a Rimanom. Na rozdiel od cibule kuchynskej pór nemá vyvinutú cibuľu ani ostrú chuť. Pestovanie póru je dnes veľmi rozšírené.

V bežnej reči má pór na Slovensku jediný názov, v českých zdrojoch ho nájdete aj ako pórek. Ide o tú istú zeleninu, botanicky pór pravý (Allium porrum). Do rovnakého rodu patrí aj cesnak, s ktorým pór zdieľa nároky na pôdu aj typické ploché usporiadanie listov. V kuchyni sa používa biela pošva listov a svetlozelená časť nad ňou; tmavozelené konce listov sa zvyčajne odkrajujú do vývaru.

S dobrými výnosmi možno počítať v pôdach stredne ťažkých, priepustných, bohatých na živiny a na humus a v polohách so stredne vysokými teplotami. Pór sa vysieva priamo na miesto (marec až apríl), alebo sa vo vzdialenosti 30 × 15 cm vysádzajú predpestované priesady z výsevov od februára. Spotrebiteľ dáva prednosť póru, ktorý má prízemnú pošvovitú časť listov bielu a dlhú. Dosiahnuť sa to dá voľbou vhodnej odrody a nahŕňaním pôdy k rastlinám počas ich rastu.

Prakticky z toho vyplývajú dva možné začiatky. Priesady predpestované od februára sa vysádzajú od apríla do júna, priamy výsev na miesto patrí do marca a apríla. Priesady sa sadia hlbšie, než rástli v truhlíku – čím hlbšie stojí päta rastliny, tým dlhšia biela pošva vyrastie. Korienky aj špičky listov sa pred výsadbou skracujú asi o tretinu, aby sa priesada rýchlejšie ujala.

Nahŕňanie je to hlavné, čo odlišuje pekný pór od zakrpateného. Pôda sa k rastlinám prihŕňa postupne počas celého leta, vždy len toľko, aby sa nesypala medzi listy. Druhá cesta k rovnakému cieľu je sadiť do ryhy hlbokej 10 až 15 cm a tú počas rastu postupne zasypávať. Pór je zároveň náročný na vlahu – v suchom lete sa zalieva výdatne a radšej menej často. Vrstva mulču medzi riadkami drží vlhkosť a ušetrí časť zálievky.

Pór je dobrou predplodinou, pretože svojimi početnými koreňmi prekypruje pôdu. Moľa pórová a kvetárka cibuľová sú najčastejšie škodce póru. V domácej záhrade sa pór zbiera podľa potreby, ale ani po najskoršej výsadbe to nemôže byť skôr ako v auguste. Pór vysádzaný do konca júna môže prezimovať vonku, najlepšie pod vzdušnou prikrývkou a s vysoko prihrnutou pôdou.

V posledných rokoch sa k nim pridala vrtalka pórová, ktorá zanecháva v pošve listov typické chodbičky. Ako poškodenie vyzerá a čo s ním, opisujeme v samostatnom článku vrtalka pórová.

Zimné odrody vydržia na záhone až do jari a zbierajú sa priebežne, len čo povolí mráz. Vyrytý pór vydrží v pivnici zapichnutý vo vlhkom piesku niekoľko týždňov, nakrájaný znesie aj zmrazenie. Na záhone sa osvedčuje striedať riadky póru s mrkvou; prekyprená pôda po póre potom svedčí aj zeleru.

Odrody póru sa delia podľa doby zberu. Letné a jesenné majú dlhšiu a svetlejšiu pošvu a rastú rýchlejšie, zimné sú nižšie a tuhšie, listy majú skôr do modrozelena a znesú mráz priamo na záhone. Podľa toho sa vyberá aj termín výsevu: na letný zber sa seje najskôr, zimné odrody znesú neskoršiu výsadbu, pretože im na vyzretie zostáva celá jeseň. Popri samotnom póre sa v záhradách pestuje aj jeho príbuzná cibuľa zimná — na rozdiel od póru tvorí nahlúčené cibuľky a zbiera sa hlavne pre dutú vňať.

• ‚Titan‘
• ‚Hilari‘
• ‚Alma‘
• ‚Bavaria‘
• ‚Elefant‘
• ‚Herbstriesen‘

• ‚Blaugrüner Winter‘
• ‚Winterriesen Alaska‘
• ‚Karentánsky‘.

Pór stojí na záhone dlho – od jari až do zimy – a celý ten čas tvorí listovú hmotu. Patrí preto medzi zeleninu s vyššími nárokmi na živiny, predovšetkým na dusík a draslík. Základ dodá dobre vyzretý kompost zapravený na jeseň alebo skoro na jar. Počas leta sa pór prihnojuje priebežne, najlepšie v menších dávkach po každom nahrnutí pôdy – živiny sa tak dostanú tam, kde rastlina práve zakoreňuje.

Pravidelné prihnojovanie zvládne aj univerzálne organické hnojivo, ktoré živiny uvoľňuje postupne a zároveň dodáva organickú hmotu. Posledná dávka patrí najneskôr na prelom augusta a septembra: neskoro prihnojený pór zostane mäkký a horšie prečká zimu. Pri zimných odrodách je pre mrazuvzdornosť dôležitejší draslík než dusík.

Pór potrebuje hlbokú, skôr vlhkejšiu a dobre pohnojenú pôdu s neutrálnou reakciou. Keďže je náročný na živiny, sadí sa najradšej po plodinách, ktoré dostali maštaľný hnoj: po zemiakoch, hlúbovej zelenine alebo uhorkách. Po inej predplodine zapracujte na jeseň vyzretý hnoj alebo kompost, orientačne okolo 2 kg/m².

Termín výsevu a výsadby sa riadi tým, kedy chcete zberať:

Priesady sa predpestujú na výsevnom záhončeku alebo v studenom parenisku.

Priamy výsev robte do riadkov 20 – 30 cm od seba. Pór vzchádza pomaly, a tak sa do riadku pridáva trocha semien šalátu, reďkovky alebo špenátu. Tie vzídu rýchlo, označia riadok a dá sa medzi nimi skôr pliecť. Vzídený pór sa jednotí na 10 – 15 cm.

Strapky. V auguste a septembri cicajú na listoch drobné, asi 1 mm veľké belavožlté larvy strapiek. Listy potom majú striebristé škvrny. Pomáha pravidelná zálievka, pretože strapkám svedčí sucho a teplo, a pór nesaďte hneď vedľa cibule. Pri silnom napadnutí možno použiť povolený prípravok podľa registra ÚKSÚP, vždy podľa etikety.

Termíny platia pre stredné polohy. V teplých oblastiach môžete začať o 1 – 2 týždne skôr, na horách neskôr.

Pór, ktorý necháte na záhone do druhého roka, vyženie kvetné stvoly. Keď ich včas odrežete, vytvorí rastlina na spodku biele cibuľky jemnej chuti. Ešte viac cibuliek získate tak, že rastliny na jeseň vyberiete a znova rozsadíte: v auguste ďalšieho roka potom vyrastie trs malých cibuliek, ktoré chuťou pripomínajú perlovú cibuľu. Lepšie sa na to hodí letný pór. Rastliny sa cez zimu uložia v studenej pivnici a na jar sa vysadia späť na záhon.

Perlová cibuľa je blízka príbuzná póru, u nás málo známa. Netvorí veľkú cibuľu, ale drobné biele cibuľky, ktoré sa najčastejšie nakladajú do octu. Rastie takmer všade a nepotrebuje pôdu čerstvo hnojenú maštaľným hnojom.

• Výsadba: cibuľky sa sadia spravidla v auguste, 3 cm hlboko, do riadkov 15 – 20 cm od seba a v riadku po 8 – 10 cm.
• Zima: do jesene vyrašia listy, ktoré mráz znesú.
• Starostlivosť: na jar a v lete záhon kyprite a odstraňujte burinu.
• Zber: v júli až auguste.

Uskladnenie póru na zimu. Ak chcete mať pór poruke aj v mrazoch, vyryte ho pred zámrazom, skráťte listy na polovicu a založte ho do zeme v studenom parenisku alebo do krechtu. Ďalšiu cibuľovú zeleninu nájdete v prehľade cibuľová zelenina.