Pór (Allium porrum)

Zelenina s miernou chuťou je ako korenie nepostrádateľná v mnohých jedlách

Stanovište: stredne ťažké, priepustné pôdy s dostatkom vody a živín
Doba pestovania: v marci–apríli priamy výsev na miesto alebo výsev vo februári–marci do truhlíkov pre výsadbu od apríla do júna
Doba zberu: od augusta, prezimovanie na záhone možné
Množenie: výsevom

Za domov divokého typu póru letného (Allium ampeloprasum) sa považuje oblasť východného Stredozemia. Pór je starou kultúrnou rastlinou – jeho históriu možno sledovať až k starým Egypťanom, Grékom a Rimanom. Na rozdiel od cibule kuchynskej pór nemá vyvinutú cibuľu ani ostrú chuť. Pestovanie póru je dnes veľmi rozšírené.

Pestovanie

S dobrými výnosmi možno počítať v pôdach stredne ťažkých, priepustných, bohatých na živiny, na humus a v polohách so stredne vysokými teplotami. Pór sa vystieva priamo na miesto (marec až apríl), alebo sa vo vzdialenosti 30 × 15 cm vysádzajú predpestované sadenice z výsevov od februára. Spotrebiteľ dáva prednosť póru, ktorý má prízemná pošvovitú časť listov bielu a dlhú. Možno to dosiahnuť výberom vhodnej odrody a hrnovaním pôdy k rastlinám počas ich rastu.

Pór je dobrou predplodinou, pretože svojimi početnými koreňmi prekypčuje pôdu. Mol a kvietnica cibuľová sú najčastejšími škodcami póru. V domácej záhrade sa pór zbiera podľa potreby, ale ani po najskoršej výsadbe to nemôže byť skôr ako v auguste. Pór vysádzaný do konca júna môže prezimovať vonku, najlepšie pod vzdušnou prikrývkou a s vysoko prihrnutou pôdou.

Pre zber v lete a na jeseň sú vhodné odrody:

‚Titan‘
‚Hilari‘
‚Alma‘
‚Bavaria‘
‚Elefant‘
‚Herbstriesen‘

Výlučne zimné odrody sú:

‚Blaugrüner Winter‘
‚Winterriesen Alaska‘
‚Karentánský‘.