Pór (Allium porrum)

Zelenina s miernou chuťou je ako korenie nepostrádateľná v mnohých jedlách

• Stanovište: stredne ťažké, priepustné pôdy s dostatkom vody a živín
• Doba pestovania: v marci – apríli priamy výsev na miesto alebo výsev vo februári – marci do truhlíkov pre výsadbu od apríla do júna
• Doba zberu: od augusta, prezimovanie na záhone je možné
• Množenie: výsevom

Za domov divokého typu póru letného (Allium ampeloprasum) sa považuje oblasť východného Stredozemia. Pór je starou kultúrnou rastlinou – jeho históriu možno sledovať až k starým Egypťanom, Grékom a Rimanom. Na rozdiel od cibule kuchynskej pór nemá vyvinutú cibuľu ani ostrú chuť. Pestovanie póru je dnes veľmi rozšírené.

V bežnej reči má pór na Slovensku jediný názov, v českých zdrojoch ho nájdete aj ako pórek. Ide o tú istú zeleninu, botanicky pór pravý (Allium porrum). Do rovnakého rodu patrí aj cesnak, s ktorým pór zdieľa nároky na pôdu aj typické ploché usporiadanie listov. V kuchyni sa používa biela pošva listov a svetlozelená časť nad ňou; tmavozelené konce listov sa zvyčajne odkrajujú do vývaru.

S dobrými výnosmi možno počítať v pôdach stredne ťažkých, priepustných, bohatých na živiny a na humus a v polohách so stredne vysokými teplotami. Pór sa vysieva priamo na miesto (marec až apríl), alebo sa vo vzdialenosti 30 × 15 cm vysádzajú predpestované priesady z výsevov od februára. Spotrebiteľ dáva prednosť póru, ktorý má prízemnú pošvovitú časť listov bielu a dlhú. Dosiahnuť sa to dá voľbou vhodnej odrody a nahŕňaním pôdy k rastlinám počas ich rastu.

Prakticky z toho vyplývajú dva možné začiatky. Priesady predpestované od februára sa vysádzajú od apríla do júna, priamy výsev na miesto patrí do marca a apríla. Priesady sa sadia hlbšie, než rástli v truhlíku – čím hlbšie stojí päta rastliny, tým dlhšia biela pošva vyrastie. Korienky aj špičky listov sa pred výsadbou skracujú asi o tretinu, aby sa priesada rýchlejšie ujala.

Nahŕňanie je to hlavné, čo odlišuje pekný pór od zakrpateného. Pôda sa k rastlinám prihŕňa postupne počas celého leta, vždy len toľko, aby sa nesypala medzi listy. Druhá cesta k rovnakému cieľu je sadiť do ryhy hlbokej 10 až 15 cm a tú počas rastu postupne zasypávať. Pór je zároveň náročný na vlahu – v suchom lete sa zalieva výdatne a radšej menej často. Vrstva mulču medzi riadkami drží vlhkosť a ušetrí časť zálievky.

Pór je dobrou predplodinou, pretože svojimi početnými koreňmi prekypruje pôdu. Moľa pórová a kvetárka cibuľová sú najčastejšie škodce póru. V domácej záhrade sa pór zbiera podľa potreby, ale ani po najskoršej výsadbe to nemôže byť skôr ako v auguste. Pór vysádzaný do konca júna môže prezimovať vonku, najlepšie pod vzdušnou prikrývkou a s vysoko prihrnutou pôdou.

V posledných rokoch sa k nim pridala vrtalka pórová, ktorá zanecháva v pošve listov typické chodbičky. Ako poškodenie vyzerá a čo s ním, opisujeme v samostatnom článku vrtalka pórová.

Zimné odrody vydržia na záhone až do jari a zbierajú sa priebežne, len čo povolí mráz. Vyrytý pór vydrží v pivnici zapichnutý vo vlhkom piesku niekoľko týždňov, nakrájaný znesie aj zmrazenie. Na záhone sa osvedčuje striedať riadky póru s mrkvou; prekyprená pôda po póre potom svedčí aj zeleru.

Odrody póru sa delia podľa doby zberu. Letné a jesenné majú dlhšiu a svetlejšiu pošvu a rastú rýchlejšie, zimné sú nižšie a tuhšie, listy majú skôr do modrozelena a znesú mráz priamo na záhone. Podľa toho sa vyberá aj termín výsevu: na letný zber sa seje najskôr, zimné odrody znesú neskoršiu výsadbu, pretože im na vyzretie zostáva celá jeseň. Popri samotnom póre sa v záhradách pestuje aj jeho príbuzná cibuľa zimná — na rozdiel od póru tvorí nahlúčené cibuľky a zbiera sa hlavne pre dutú vňať.

• ‚Titan‘
• ‚Hilari‘
• ‚Alma‘
• ‚Bavaria‘
• ‚Elefant‘
• ‚Herbstriesen‘

• ‚Blaugrüner Winter‘
• ‚Winterriesen Alaska‘
• ‚Karentánsky‘.

Pór stojí na záhone dlho – od jari až do zimy – a celý ten čas tvorí listovú hmotu. Patrí preto medzi zeleninu s vyššími nárokmi na živiny, predovšetkým na dusík a draslík. Základ dodá dobre vyzretý kompost zapravený na jeseň alebo skoro na jar. Počas leta sa pór prihnojuje priebežne, najlepšie v menších dávkach po každom nahrnutí pôdy – živiny sa tak dostanú tam, kde rastlina práve zakoreňuje.

Pravidelné prihnojovanie zvládne aj univerzálne organické hnojivo, ktoré živiny uvoľňuje postupne a zároveň dodáva organickú hmotu. Posledná dávka patrí najneskôr na prelom augusta a septembra: neskoro prihnojený pór zostane mäkký a horšie prečká zimu. Pri zimných odrodách je pre mrazuvzdornosť dôležitejší draslík než dusík.