Fazuľa (Phaseolus): pestovanie, odrody a recepty z fazule

(Phaseolus)

Fazuľa je rastlina z čeľade bôbovité. Ide o popínavé byliny, ktoré kvitnú bielymi, žltými aj šarlátovými kvetmi. U nás sa pestuje najmä fazuľa obyčajná a fazuľa šarlátová, z ktorých vzniklo mnoho vyšľachtených odrôd.

Fazuľa má vo všeobecnosti veľa zdraviu prospešných látok – vitamíny A, B, veľa vlákniny, sacharidy a málo tukov. Ale pozor: surová fazuľa je jedovatá – obsahuje najmä lektíny a niektoré druhy aj kyanogénne glykozidy. Tieto látky môžu spôsobiť otravu, nevoľnosť, vracanie alebo hnačku. Všetky jedovaté látky sa však varením (tepelnou úpravou) zneškodnia.

TIP: Niekto sa obáva aj nadúvavých účinkov fazule alebo strukovín vo všeobecnosti. Tomu sa dá predísť: 1. namočením fazule cez noc a zliatím vody, 2. zbieraním peny pri varení fazule, 3. pridaním byliniek, ako napríklad rasca, bobkový list, majorán alebo saturejka.

Fazuľu šarlátovú môžete pestovať ako okrasnú popínavú rastlinu. Veľmi dobre sa pne napríklad po pergole a vy budete mať dvojitý úžitok – zatienenie pergoly a semená fazule.

Semená pnúcej fazule šarlátovej nájdete aj v našom sortimente — Fazuľa šarlátová – pnúca.

Podľa botanického rozdelenia sú najčastejšími druhmi fazule tieto:

Fazuľa obyčajná – najčastejší druh fazule, pestuje sa po celom svete, spoznáte ju podľa bielych aj inak sfarbených kvetov a hnedých semien. Dajú sa konzumovať mladé nezrelé struky, ale vždy po tepelnej úprave.

Fazuľa šarlátová – ide o popínavú liánu, ktorá kvitne červeno. Používa sa ako okrasná rastlina, ale aj na semená a struky.

Fazuľa kríčková (švábka) – kríčková fazuľa vznikla šľachtením fazule obyčajnej. Pestuje sa ako nízke kríky, ktoré sa nepnú, takže nepotrebujú oporu. Môžete ju pestovať v záhrade alebo v nádobách. Táto fazuľa sa pestuje hlavne pre struky, pretože nemajú tuhé vlákna a dajú sa dobre upravovať.

Tyčková fazuľa – tyčková fazuľa je súhrnný názov pre všetky ostatné pnúce fazule, ktoré si môžete kúpiť v nasledujúcich odrodách. Pestujú sa skôr na semená, ale niektoré majú aj chutné struky, a ich pnúci efekt môžete využiť ako zástenu, tienenie a podobne. Podľa svojho názvu potrebujú oporu – nemusí to byť práve tyč, ale napríklad aj múr, plot, pergola či pletivo…

Odrody fazule

BONA – kríčková, zelenostruková odroda s vegetačnou dobou 84 dní, struky 12 až 14 cm, je veľmi odolná voči chorobám.

MARIKA – kríčková, zelenostruková odroda s vegetačnou dobou 82 dní, struky sú dlhé 12 až 15 cm, výnosná odroda, struky sa dajú sterilizovať.

LUNA – kríčková, žltostruková odroda s vegetačnou dobou 85 dní, struky sú dlhé 12 až 15 cm, má veľmi kvalitné struky.

BELMONTE – pnúca, zelenostruková odroda, struky dorastajú 23 cm, nemajú vlákna, teda vhodná ako zelené fazuľky.

GOLDMARIE – pnúca, žltostruková odroda, má krásne zlatožlté struky, hodí sa teda aj ako okrasná, struky dorastajú až 20 cm, vegetačná doba je okolo 80 dní.

Pestovanie fazule kladie rôzne nároky, a to najmä podľa toho, akú fazuľu si vyberiete. Tyčková fazuľa potrebuje oporu, kríčková nie. Tyčkovú fazuľu je možné pestovať aj v skleníkoch.

Sadenie fazule

Fazuľu vysievame vždy do hniezd, teda po 4 až 6 semenách do jednej jamky do hĺbky asi 3 cm. Hniezda by mali byť od seba vzdialené 40 cm v prípade kríčkovej fazule a 80 cm v prípade tyčkovej fazule. Vhodná je stredne vápenatá humózna a hlinitá pôda. Vhodné je teplejšie stanovište. Čerstvo vyhnojený záhon (maštaľným hnojom) fazuli nesvedčí: v pôde bohatej na dusík hľuzkové baktérie dusík takmer neviažu a fazuľa rastie hlavne do listov. Lepšie sa jej darí na záhone, ktorý bol pohnojený rok vopred.

Čas výsevu fazule na voľnom záhone musí byť bezpodmienečne po zmrznutých (po 15. máji), pretože fazuľa klíči len v teplej, prehriatej pôde. Fazuli môžete pomôcť s klíčením, keď nad osiaty záhon napnete netkanú textíliu.

Tyčková fazuľa potrebuje polohu chránenú pred vetrom a oporu – tyče alebo inú oporu by ste mali na záhon umiestniť už pred výsevom/výsadbou. Tyče pritom zarážajte asi 40 cm do hĺbky, pretože fazuľa dorastá naozaj do veľkých výšok a mohla by oporu vylomiť.

TIP: Fazuľu, najmä tú pnúcu, sejte tak, aby ste nevytvárali tieň rastlinám, ktoré to nepotrebujú. Naopak, táto fazuľa môže byť dobrým „vetrolamom“ pre uhorky.

Medzi tyčkovú fazuľu, ak chcete využiť plochu, môžete vysievať/vysádzať kaleráb či hlávkový šalát.

Starostlivosť o fazuľu

Počas rastu potrebuje fazuľa hlavne zalievať, a to platí najmä vtedy, keď nasadí kvety. Prihnojujte striedmo, pretože časť dusíka si fazuľa zaobstará sama – pozri odsek o hnojení nižšie.

Zber fazule

Fazuľu zbierame priebežne, aj s ohľadom na to, či chceme použiť struky, alebo semená. Definitívny zber by sa mal urobiť počas septembra, pretože v chladných nociach už struky nenarastú. Vrelo odporúčame zbierať fazuľu tak, že rastliny odrežete od zeme, nie vytrhnete, aby ste mohli korene dodávajúce pôde dusík zaryť do zeme.

Struky je možné usušiť tak, že celé rastliny (bez koreňov) zavesíte na chránené miesto a necháte uschnúť. Struky potom vylúskate a semená uschováte na zimnú potrebu. Tie najlepšie si môžete nechať na výsev v budúcom roku

V skleníku sa fazuľa pestuje hlavne kvôli skorším a neskorším zeleným strukom. Hodí sa popínavý (tyčkový) typ, ktorý využije výšku skleníka. Počítajte s tým, že fazuľa zaberá záhon dlho a na ďalšiu plodinu zostane menej miesta. Pôde však prospieva.

Opora. Nad riadkom natiahnite vodorovný drôt vo výške zhruba 2 m a ku každej rastline z neho spustite motúz, po ktorom sa fazuľa ovíja. Keď vrcholy dorastú k drôtu, zakráťte ich, aby sa rastliny nerozrastali pod strechou skleníka.

Neskorý výsev. Letný výsev v júli a auguste dáva struky ešte v decembri. Počítajte však s tým, že teplota v skleníku nesmie klesnúť pod 10 °C, takže v zime treba prikurovať.

Zálievka. Zalievajte ku koreňom, nie cez listy, a nie príliš často. V trvalo mokrej pôde hnijú koreňové krčky.

Choroby. Antraknóza fazule (okrúhle hnedé škvrny na listoch a strukoch) sa prenáša osivom. Vysievajte preto zdravé morené osivo a semená z napadnutých rastlín si na ďalší rok nenechávajte. Virózy šíria vošky.

Rovnako sa dá v skleníku pestovať aj bôb a vigna s veľmi dlhými strukmi (Vigna unguiculata ssp. sesquipedalis). Termíny ďalšej zeleniny nájdete v kalendári skleníka.

Fazuľa mungo, alebo tiež mungo fazuľa, je botanicky Vigna radiata, strukovina z čeľade bôbovitých; nezamieňajte si ju s príbuzným druhom Vigna mungo. U nás je známa predovšetkým pre pestovanie klíčkov z týchto semien. Inak pochádza z Indie, Thajska a Číny, kde sa pestuje pomerne hojne, a to aj na vývoz. Pestovať sa dá aj u nás, pretože je však teplomilná, potrebuje veľmi teplé stanovište (južné Slovensko, Podunajská nížina), alebo skleník, fóliovník a podobne. Vyrastá ako kríčková fazuľa, má však dlhšiu vegetačnú dobu. Stačí jej priepustná pôda s malým množstvom živín.

Na naklíčenie – výborné je proti jarnej únave – potrebujete celé nelúpané semená, ktoré namočíte na deň do vody, potom ich necháte 2 až 3 dni klíčiť, pričom ich aspoň 2× denne prepláchnite. Len čo budú klíčky dlhé asi 2 cm, môžete ich konzumovať. Nemali by ste nechať fazuli narásť korienky, pretože tým strácajú živiny. Výhonky sú vhodné do všetkých ázijských jedál.

Ako uvariť fazuľu

Skôr než začnete skúšať recepty z fazule, mali by ste vedieť, ako fazuľu uvariť. Aby ste predišli nadúvaniu, je dobré fazuľu namočiť do studenej vody, najlepšie cez noc, a ak sa vám počas namáčania podarí aj zliať a vymeniť vodu, je to ešte lepšie. Posledné zliatie a výmenu vody urobte pred varením a fazuľu dajte v studenej vode na platňu a priveďte do varu. Počas varu zbierajte penu. Do fazule môžete pridať rascu alebo napríklad saturejku.

Fazuľa na smotane

Fazuľu uvaríme podľa predchádzajúceho návodu, ku koncu varu ju osolíme a okoreníme čiernym korením. Vedľa si pripravíme svetlú zápražku s cibuľou – na oleji/masle opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu, vmiešame hladkú múku a urobíme zápražku. Zápražku vmiešame do uvarenej fazule. Necháme prevariť a pridáme smotanu, len zľahka prevaríme. Kto nie je vegetarián, posype si fazuľu nadrobno nakrájanou opraženou slaninou.

Fazuľové struky na kyslo

Na tento obed budeme potrebovať: cca 400 g zelených fazuliek, 2 sterilizované uhorky, 1 cibuľu, trochu masla, 3 lyžice hladkej múky, 100 ml smotany, 250 ml mlieka, nové korenie, celé čierne korenie, bobkový list, cukor, soľ.

Príprava: Fazuľky nakrájame na menšie kúsky a uvaríme domäkka. Scedíme a uchováme v studenej vode. Vývar nevyhadzujeme, budeme ho potrebovať. Na masle speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme nastrúhané uhorky, korenie, po chvíli cukor, po jeho rozpustení múku, zapražíme a pridáme vývar z fazuliek. Zriedime mliekom, varíme asi 15 minút, až kým nebudeme mať hustejšiu omáčku. Vyberieme korenie, rozmixujeme tyčovým mixérom. Do omáčky vložíme fazuľky, pridáme smotanu, dochutíme soľou a čiernym korením. Podávame s varenými zemiakmi, vareným alebo strateným vajcom.

Fazuľa v zmiešanom záhone: susedia a hnojenie

Dobrí susedia. Fazuľa znesie väčšinu zeleniny. Tradičným partnerom je saturejka, ktorá k fazuli patrí aj v kuchyni. Kríčková fazuľa sa hodí ako medziplodina do jahôd a medzi skoré zemiaky, kapustu, zeler alebo uhorky. Zaberie málo miesta a po zbere nechá v pôde dusík z koreňových hľuziek.

Zlí susedia. Cibuľu, cesnak a pór sadte od fazule ďalej, na záhone sa navzájom neznášajú.

Kukurica a slnečnica ako opora. Tyčková fazuľa aj fazuľa šarlátová sa môžu ťahať po cukrovej kukurici alebo slnečniciach. Fazuľu však vysejte s odstupom niekoľkých týždňov, keď opora podrastie. Inak ju prerastie a utlačí.

Hnojenie. Hľuzkové baktérie na koreňoch fazule viažu dusík zo vzduchu, takže si ho fazuľa sčasti zabezpečí sama. Silné dusíkaté hnojenie túto schopnosť tlmí: baktérie dusík prestanú viazať a rastlina berie hotový dusík z pôdy. Fazuli preto stačí humózna pôda a mierne prihnojenie, dávky organického hnojiva nájdete v dávkovaní. Najlepšie sa jej darí na záhone, kde vlani rástla zelenina hnojená kompostom.

Zálievka. Fazuľu zalievajte ku koreňom, mokré listy jej nesvedčia. Zalievajte ráno alebo večer, nie v poludňajšej horúčave studenou vodou. Keď fazuľa popoludní zvesí listy, nemusí to znamenať smäd, takto obmedzuje odparovanie vody. Skôr než zalejete, siahnite do pôdy: ak je v hĺbke koreňov vlhká, zálievka ešte nie je potrebná.