Fazuľa šarlátová

Robustná jednoročná popínavá rastlina s jedlými plodmi

• Stanovište: plné slnko; výživné humózne pôdy
• Výška: až 4 m
• Doba kvitnutia: jún – september
• Množenie: výsevom alebo koreňovými hľuzami
  
  

Fazuľa šarlátová pochádza rovnako ako všetky fazule zo Strednej Ameriky a patrí do čeľade bôbovitých (Fabaceae). Ako jednoročná popínavá rastlina dosahuje počas niekoľkých týždňov výšku až 4 m, a poskytuje tak vítanú pohľadovú clonu. Ako opora sú vhodné drôty, šnúry alebo tyče. Fazuľa sa môže popínať aj po stromoch alebo pergolách. Má ovíjavú stonku, husté olistenie a biele, prípadne šarlátovočervené alebo dvojfarebné strapce kvetov, ktoré sa objavujú od júna až do septembra. Struky majú pomerne drsnú a tuhú šupku a chutia veľmi dobre, ak sa zberajú včas. Pri fazuli šarlátovej je teda spojená okrasná aj zeleninová hodnota. Na rozdiel od tyčkových fazúľ je tento druh pomerne nenáročný.

Klíči ľahšie a je odolnejšia voči chorobám a škodcom. Množí sa začiatkom mája výsevom semien priamo na mieste, kde fazuľu kladieme v rozstupoch 25 až 30 cm a zakryjeme 1 – 2 cm zeminy. Komu ide skôr o zber chutných plodov než o okrasnú hodnotu, mal by zatĺcť oporné tyče vo vzdialenosti 80 × 110 cm, pretože rastliny potrebujú veľa miesta. Ku každej tyči sa vysieva 4 – 5 semien. Druhý výsev začiatkom júna predĺži zber až do jesene. Fazuľa šarlátová sa pre krásne kvety hodí aj na osadenie kvetináčov alebo balkónových truhlíkov. Okrem množenia výsevom sa dajú aj vyhrabať a prezimovať koreňové hľuzy, podobne ako pri georgínach.

Pozor na miešanie druhov: časť odrôd, ktoré sa v ponuke objavujú vedľa fazule šarlátovej — napríklad ‚Dufrix‘ alebo ‚Borlotto di Vigevano nano‘ — sú kríčkové fazule obyčajné (Phaseolus vulgaris), teda iný druh. Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) je popínavá, má šarlátové alebo biele kvety a oveľa väčšie semená. Rozdiel je praktický: šarlátová znáša chlad lepšie, klíči spoľahlivejšie a vytvorí koreňové hľuzy, ktoré sa dajú prezimovať.

Fazuľa šarlátová má oproti bežným tyčkovým fazuliam tri výhody, kvôli ktorým sa oplatí: znáša chlad lepšie, klíči spoľahlivejšie a vydrží dlhšie plodiť. Navyše kvitne tak, že by obstála aj ako čisto okrasná rastlina.

• Výsev na miesto začiatkom mája, 1 – 2 cm hlboko. Ku každej tyči 4 – 5 semien, spon tyčí 80 × 110 cm — rastliny potrebujú veľa miesta.
• Druhý výsev začiatkom júna predĺži zber až do jesene. To je pri fazuli šarlátovej obzvlášť užitočné, pretože v horúcom lete dočasne prestáva nasadzovať struky.
• Plné slnko a výživná humózna pôda. Znesie aj polotieň, ale kvitne a plodí menej.
• Pevná opora do štyroch metrov — drôty, šnúry, tyče, pergola. Rastlina sa ovíja, takže nepotrebuje mriežku s malými okami, ale opora musí uniesť značnú hmotnosť olistenia.
• Zálievka v čase kvitnutia a nalievania strukov. V suchu kvety opadajú a struky sa nenasadia — to je najčastejšia príčina, prečo fazuľa bohato kvitne, a pritom nemá úrodu.
• Zberajte často a mladé struky. Majú drsnejšiu a tuhšiu šupku než tyčkové fazule, takže prezreté sú vláknité. Pravidelný zber zároveň drží rastlinu v nasadzovaní ďalších strukov.
• Koreňové hľuzy sa dajú prezimovať podobne ako pri georgínach — na jeseň ich vyryte, nechajte oschnúť a uložte v chlade a suchu. Rastlina z hľuzy potom naštartuje na jar rýchlejšie než zo semena.

Fazuľa je bôbovitá rastlina, takže si dusík z veľkej časti obstaráva sama vďaka hľuzkovým baktériám na koreňoch. To je pri hnojení kľúčová informácia: dusíkatými hnojivami fazuľu nezlepšíte, ale pokazíte — vyženie ju do listov na účet úrody.

• Pred výsevom zapravte kompost alebo dobre rozložený hnoj. Čerstvý hnoj nie — vyvolá bujný rast bez strukov.
• Počas sezóny hnojte skôr na fosfor a draslík, ktoré podporia kvitnutie a nasadzovanie strukov. Draslík má pri fazuli priamy vplyv na kvalitu strukov.
• Dusík obmedzte. Typický obraz prehnojenej fazule: štyri metre bujnej zelene, veľa kvetov a takmer žiadne struky.
• Organické hnojivo v miernej dávke je pri fazuli bezpečnejšia voľba než minerálny roztok — uvoľňuje živiny postupne a rastlina nedostane jednorazový nárast dusíka.
• Fazuľa je dobrá predplodina, pretože v pôde zanechá dusík. Po fazuli sa oplatí sadiť plodiny s vysokou spotrebou dusíka, napríklad kukuricu alebo kapustovú zeleninu.
• Nehnojte v čase sucha — bez vody sa živiny ku koreňom nedostanú a koncentrované hnojivo ich popáli.

Sú struky fazule šarlátovej jedlé?

Áno, ale vždy až po tepelnej úprave. Ako všetky fazule obsahuje surové semeno aj struk lektíny (fazín), ktoré dráždia tráviace ústrojenstvo a v surovom stave vyvolávajú nevoľnosť. Varenie ich spoľahlivo rozloží. Struky zberajte mladé — majú drsnejšiu a tuhšiu šupku než tyčkové fazule, takže prezreté sú vláknité.

Prečo fazuľa bohato kvitne, ale nemá struky?

Najčastejšie kvôli suchu v čase kvitnutia — kvety potom opadajú bez toho, aby sa nasadili struky. Druhou príčinou je prebytok dusíka, po ktorom rastlina rastie do listov, a treťou veľké teplo: nad 30 °C fazuľa šarlátová nasadzovanie strukov dočasne zastaví a rozbehne sa, až keď teplota povolí.

Aký je rozdiel medzi fazuľou šarlátovou a tyčkovou fazuľou?

Fazuľa šarlátová (Phaseolus coccineus) má výrazné šarlátové alebo biele kvety, oveľa väčšie semená, znáša chlad lepšie, klíči spoľahlivejšie a tvorí koreňové hľuzy, ktoré sa dajú prezimovať. Tyčkové fazule sú Phaseolus vulgaris — majú nevýrazné kvety, jemnejšie struky a sú citlivejšie na chlad.

Dá sa fazuľa šarlátová prezimovať?

Áno, a to je jej zvláštnosť — vytvára koreňové hľuzy, ktoré sa podobne ako pri georgínach na jeseň vyryjú, nechajú oschnúť a uložia v chlade a suchu. Na jar rastlina z hľuzy naštartuje skôr než zo semena. U nás sa však obvykle pestuje jednoročne z výsevu, pretože je to jednoduchšie.

Ako vysoko fazuľa šarlátová vyrastie?

Až štyri metre, a to počas niekoľkých týždňov — preto sa používa ako rýchla pohľadová clona na pergolu alebo plot. Opora musí byť pevná, pretože vzrastená rastlina s hustým olistením má značnú hmotnosť, najmä po daždi.

Hodí sa fazuľa šarlátová do truhlíka?

Áno, pre krásne kvety sa sadí aj do kvetináčov a balkónových truhlíkov — počítajte však s tým, že v nádobe potrebuje veľa zeminy, oporu a pravidelnú zálievku. Do menšej nádoby sú lepšie kríčkové odrody, napríklad nízka forma ‚Hammonds Dwarf Scarlet‘ (40 cm).