Roztočce na rastlinách: ako sa ich zbaviť a ako vyzerajú

(Bryobia)

Roztočce — v češtine známe ako svilušky — sú drobní škodcovia z radu roztočov, ktoré sa živia šťavami z rastlín. Sú veľmi malé, dorastajú asi 0,5 až 1 mm a môžu byť biele, hnedé alebo žlté. Roztočce často nájdete na spodnej strane listov, vetiev a plodov rastlín, kde saním štiav spôsobujú poškodenie rastliny.

Roztočce sa môžu vyskytovať na mnohých druhoch rastlín vrátane kvetov, bylín, zeleniny a ovocných stromov. Medzi ich druhy patrí napríklad roztočec obyčajný, roztočec chmeľový, roztočec ovocný a roztočec tabakový.

Samičky roztočcov kladú vajíčka, z ktorých sa vyvíjajú dospelé jedince. Roztočec môže mať 4 až 6 generácií za rok a vajíčka prezimujú aj v tuhej zime. Roztočce môžu tiež prenášať choroby z jednej rastliny na druhú.

S roztočcami treba bojovať hneď od začiatku, inak riskujete poškodenie rastlín a mizivú úrodu. Presnejšiu ochranu rozoberieme nižšie, ale patrí sem aplikácia akaricídov (postrekov proti roztočom), použitie biologických prostriedkov (dravé roztoče) a fyzické odstraňovanie napadnutých rastlín a ich častí.

Roztočec ovocný je jedným zo 140 druhov roztočcov, ktorý parazituje najmä na ovocných stromoch. Nájdeme ho na jabloniach, hruškách, slivkách či viniči. Dospelé jedince dorastajú 0,3 až 0,5 mm a sú červeno sfarbené. Aj tento roztočec má najmenej 4 generácie ročne.

Zimné vajíčka sú sfarbené červeno a kladú sa na spodnú stranu listov. Jarné a jesenné vajíčka sú žltozelené až červené a kladú sa takisto na spodnú stranu listov. Roztočcom svedčí suché a teplé počasie. Ich prirodzeným nepriateľom sú dravé roztoče z rodu Typhlodromus, najmä Typhlodromus pyri.

Ďalším veľmi rozšíreným druhom je roztočec chmeľový a nenechajte sa pomýliť, že parazituje len na chmeli. Roztočca chmeľového nájdete totiž aj na ovocí, napríklad na jahodníku.

Roztočec chmeľový (Tetranychus urticae) pôvodne žil len na území Európy a Ázie, dnes je však rozšírený po celom svete. Škodí na chmeli, uhorkách, malinách, viniči, zemiakoch a ďalších plodinách. Parazituje na listoch, ktoré vysáva, a väčšinou sa ukrýva na ich spodnej strane.

Silné napadnutie roztočcom spoznáte v lete už z diaľky: listy sú drobno svetlo bodkované, potom žltnú až hrdzavejú a za suchého a teplého leta predčasne opadávajú. Strom potom zle vyzreje drevo, horšie znáša mráz a plody zostanú drobné alebo opadnú. Viac trpia jablone s plstnatým rubom listov a slivky.

• Zimná kontrola. Prezimujúce vajíčka vytvárajú v rozvetvení konárov a okolo púčikov jemný červený poprašok. Na piatich stromoch odrežte po jednej asi 20 cm vetvičke dvoj- až trojročného dreva. Pri viac ako zhruba 1 000 vajíčkach na 1 m vetvičiek (teda asi 200 na jednu takú vetvičku) má zmysel predjarný olejový postrek pred rašením.
• Letná kontrola. Počas vegetácie prezerajte rub listov lupou. Koncom júna listy na báze letorastov a v listových ružiciach, od júla listy na hornej polovici letorastov. Zásah sa oplatí až od priemeru 4–6 pohyblivých roztočcov na list.
• Šetrite dravé roztoče. Dravý roztoč Typhlodromus pyri dokáže roztočce v sade dlhodobo udržať pod prahom. Insekticídy proti voškam a húseniciam ho hubia, preto sa strieka len v nutných prípadoch a cielene. Roztočce si navyše proti mnohým insekticídom rýchlo vytvárajú odolnosť a za sezónu majú veľa generácií. Ak je predsa len nutné zasiahnuť, použite špeciálny prípravok proti roztočom (akaricíd) povolený podľa registra ÚKSÚP.
• Odkiaľ prichádzajú. Roztočce sa do sadu dostávajú z neošetrovaných záhrad, z buriny a tráv a roztočec chmeľový aj z chmeľníc. Sírne postreky proti múčnatke ich rozvoj zároveň brzdia.
• Výživa a voda. Strom prehnojený dusíkom s mäkkými listami roztočce lákajú viac, strom trpiaci suchom je proti nim slabší. Pomáha vyrovnaná výživa a zálievka v suchých obdobiach.

Zimné a jarné termíny ošetrenia ovocných stromov zhŕňa článok postrek ovocných stromov.

Roztočce napádajú okrem vonkajších rastlín aj izbové, najmä v suchých bytoch, pretože takéto prostredie im vyhovuje. Spoznáte to podľa toho, že listy budú na spodnej strane jemne škvrnité a postupne až strieborné alebo bronzové. Silnejšie napadnuté listy hnednú, usychajú a opadávajú. Rastlina môže pod náporom roztočcov aj celkom uhynúť.

Aj doma treba rastliny kontrolovať, napadnuté listy odstraňovať, roztočce mechanicky likvidovať, postriekať vhodným prípravkom alebo si zaobstarať dravé roztoče. Oslabené rastliny potom potrebujú najmä dobrú výživu, aby znovu obrazili — pomôže im pravidelná zálievka roztokom organického hnojiva Hnojík.

Ak namiesto jemných pavučiniek nájdete na rastline biele chumáčiky pripomínajúce vatu, nejde o roztočce, ale o červce — tie sa v suchom byte šíria rovnako rýchlo, no odstraňujú sa inak.

Roztočce sa často objavujú na uhorkách, a opäť zo spodnej strany listov. Preto odporúčame pestovať uhorky na rámoch alebo sieťach, aby sa neplazili po zemi. Uhorky najviac poškodzuje roztočec chmeľový, ktorý má zelenú farbu. Je síce viditeľný voľným okom, ale meria len asi 0,5 mm. Listy poškodzujú larvy aj dospelce. Ten istý roztočec sa vám môže v záhrade presťahovať aj na rajčiaky, papriky alebo fazuľu.

Na uhorkách a melónoch sa roztočce najviac množia za sucha a horúčav, hlavne v pareniskách a skleníkoch. Napadnuté listy sivejú a žltnú. Rastlina, ktorú roztočce napadnú skoro, nenasadí plody.

• Vlhký vzduch: počas horúcich dní kropte vlažnou vodou chodníčky, steny aj listy. V parenisku, ktoré už porast zakryl, polievajte výdatne, roztočce aj vošky to brzdí.
• Pravidelná zálievka: rastliny trpiace suchom sa roztočcom bránia horšie.
• Dravý roztoč: v skleníku sa osvedčuje Phytoseiulus persimilis, ktorý sa predáva pre záhradkárov. Vypúšťa sa hneď pri prvom výskyte roztočcov a v tom čase sa nestrieka.
• Chémia až nakoniec: len akaricíd povolený podľa registra ÚKSÚP, podľa etikety.

Proti moliciam v skleníku pomáha parazitická osička Encarsia formosa. Prázdny skleník, ktorý bol molicami silne zamorený, možno v zime nechať premrznúť. Silný mráz zahubí všetky prezimujúce štádiá.