Vinič hroznorodý

(Vitis vinifera)

Vinič hroznorodý alebo tiež vinič vínny, vinič ušľachtilý či vinná réva – to všetko sú názvy pre rastlinu z čeľade viničovitých, ktorá sa pestuje kvôli bobuliam, z ktorých sa okrem priamej konzumácie vyrába hlavne víno (ako nápoj).

Vinič je drevnatá liana, ktorá potrebuje oporu, po ktorej sa pne. To je základ pre jeho pestovanie. Okrem toho bude potrebovať teplé a slnečné oblasti, rez, vyväzovanie a dôkladnú starostlivosť počas roka aj pri zazimovaní.

Bobule viniča, známe ako hrozno, obsahujú mnoho zdraviu prospešných látok, z vitamínov je to C, vitamíny skupiny B, zo stopových prvkov mangán, vápnik, železo a horčík, potom tiež pektín a flavonoidy.

Do záhrady pri dome sa najviac hodia stolové odrody: majú veľké a skôr riedke strapce, veľké šťavnaté bobule s pevnou šupkou a málo semien, niektoré sú úplne bezsemenné. Muštové odrody patria hlavne do teplých vinohradníckych oblastí, kde hrozno dobre vyzreje a nazbiera dosť cukru. Mimo nich vyberajte odrody s menšími nárokmi na teplo. Niektoré odrody sa dajú použiť na víno aj na priamu konzumáciu.

Vysaďte niekoľko odrôd, ktoré dozrievajú postupne. Hrozno potom môžete zberať od začiatku augusta do konca októbra a neskoré odrody pri dobrom uskladnení vydržia ešte dlhšie.

Veľkoplodé stolové odrody so strapcami s hmotnosťou 1–2 kg vonku zvyčajne nedozrejú. Pestujú sa v skleníku alebo fóliovníku, potrebujú vhodný podpník, osobitné vedenie na drôtenke, výdatné hnojenie a zálievku. Postup opisuje článok Vinič: ako zlepšiť kvalitu hrozna, kde nájdete aj zber a uskladnenie hrozna. Odolné interšpecifické odrody na víno, napríklad Hibernal alebo Solaris, sú v článku Podpníky a odrody viniča.

Sadenice kupujte štepené na podpníku odolnom proti fyloxére, zo škôlky, ktorá predáva certifikovaný materiál. Na vápenaté pôdy treba podpník, ktorý vápno znáša, inak listy žltnú. Pri kúpe sa preto na podpník opýtajte.

Mimo vinohradníckych oblastí sa viniču najlepšie darí pri slnečnej stene, najlepšie svetlej alebo bielej, na terase alebo pri opornom múriku. Stena odráža svetlo, cez deň sa nahreje a v noci teplo vydáva. Skoršie odrody tak pri stene dozrejú aj v polohách okolo 500 m n. m. Ešte väčšiu istotu dáva pestovanie pod fóliou alebo sklom.

• Vyhnite sa mrazovým polohám. Do uzavretých kotlín, na dno údolí a na úpätie svahov steká studený vzduch a jarné mrazíky tam spália mladé letorasty aj so súkvetiami. Pri akých teplotách vinič omŕza, zhŕňa článok Výber stanovišťa pre vinicu.
• V chladnejších polohách vyberte nízke vedenie na hlavu, ktorej hlavu aj spodné očká môžete na zimu prihrnúť zeminou. Ak na jar hrozí mráz po vypučaní, prehoďte cez ker netkanú textíliu alebo fóliu.
• Pôda pri stene býva suchšia a chudobnejšia. Pás 1–2 m široký zrytý do hĺbky 60 cm pripravte 2–3 mesiace pred výsadbou, pri stene však nechajte 20–40 cm neprekopaných kvôli základom. Pre jednotlivý ker vykopte jamu aspoň 0,8–1 m širokú a 60 cm hlbokú. Menšie kamene v pôde nevadia, pôda sa s nimi rýchlejšie prehrieva.

Vzdialenosť kerov sa riadi tvarom, aký chcete pestovať:

Rady na rovine veďte v smere sever–juh, na svahu po vrstevnici. Ako sadenicu zasadiť krok za krokom, vrátane výsadby šikmo k stene, opisuje článok Založenie vinice.

Základom je organické hnojenie, ktoré viniču dodá humus a živiny na niekoľko rokov. Minerálne hnojivá len dopĺňajú to, čo chýba, najlepšie podľa rozboru pôdy.

V rokoch bez organického hnojenia sa dávky minerálnych hnojív zvyšujú, ale len podľa rozboru pôdy. Draslík podporuje vyzrievanie dreva a cukornatosť hrozna, fosfor plodnosť. Nadbytok dusíka je naopak najčastejšia chyba: ker bujne rastie, drevo zle vyzrieva a v zime ľahšie omŕza, hrozno viac hnije. Chlór z draselnej soli vinič nemá rád, preto je lepší síran draselný (viac v článku Minerálne hnojivá). Kyslé pôdy vápnite podľa nameraného pH.

Pôdu pod viničom počas leta kyprite a odburiňujte, alebo ju namulčujte rezanou slamou či pokosenou trávou, ktoré držia vlahu a na svahu brzdia eróziu. Polievajte hlavne po odkvitnutí a pred mäknutím bobúľ, v extrémnom suchu aj po zbere. Vinič pri stene stojí v suchšej pôde a zálievku potrebuje častejšie. Ako zaobchádzať s hnojom, opisuje článok Hnoj do záhrady.

• Vírusové choroby (mozaika a zvinutka). Mozaika spôsobuje na listoch bledozelené až žlté škvrny a žltnutie žiliek, ker slabne, prestáva kvitnúť a za niekoľko rokov odumiera. Pri zvinutke sa v júli a auguste zvinujú okraje listov, listy na jeseň skôr červenejú a opadávajú, ker rastie slabo a bobule po odkvitnutí opadávajú. Vírusy sa prenášajú štepením a odrezkami z chorých kerov a cicavým hmyzom, napríklad červcami. Liečiť sa nedajú. Saďte len zdravé certifikované sadenice, odrezky ani vrúble neberte z neznámych kerov a chorý ker vykopte aj s koreňmi a nekompostujte ho.
• Fyloxéra (Daktulosphaira vitifoliae). Koreňová voška, ktorá cicia na koreňoch európskeho viniča a ker postupne zničí. Ochranou je výsadba sadeníc štepených na odolnom podpníku. Preto sa odstraňujú rosné korienky, ktoré vyrastajú nad miestom štepenia: keby vinič zakorenil z ušľachtilej časti, stal by sa pravokorenným a fyloxére by neodolal. Viac o podpníkoch v článku Podpníky a odrody viniča.
• Obaľovač jednopásový a obaľovač pásavý. Škodia hlavne v teplých vinohradníckych oblastiach. Húsenice prvej generácie spriadajú a vyžierajú súkvetia, húsenice druhej generácie sa zavŕtavajú do bobúľ, ktoré potom hnijú. Let motýľov sa sleduje feromónovými lapačmi a podľa signalizácie sa zasahuje povoleným prípravkom z registra ÚKSÚP, podľa etikety. Počas kvitnutia sa nestrieka kvôli včelám.
• Roztočce (napríklad roztočec chmeľový). Premnožujú sa v júli a auguste za sucha a tepla, listy po cicaní svetlejú a vinič slabne. Prevenciou je neprehnojovať dusíkom a dodať dosť draslíka. Pomáhajú aj dravé roztoče. Viac v článku Roztočce na rastlinách.
• Puklice. Pri premnožení spomaľujú rast. Na kmeni a ramenách sa dajú v období vegetačného pokoja zoškrabať, inak sa zasahuje olejovým postrekom povoleným pre vinič. Pozri Červce.
• Roztoče na listoch. Skučeravené listy na jar má na svedomí hálčivec viničový, plstnaté pľuzgiere vlnovník viničový. Zvinuté listy môže spôsobiť aj zobonoska (Byctiscus betulae).

Hroznový koláč podľa francúzskej kuchyne

Na koláč budete potrebovať: na cesto – 300 g hladkej múky, štipka soli, 150 g zmäknutého masla, 120 ml vody; ďalej 1 kg hrozna, 3 lyžice ríbezľového želé, 2 lyžice čerešňovice. Zo surovín na cesto rýchlo vymiesime cesto a necháme 30 minút odležať v chladničke. Potom ho rozvaľkáme, vyložíme formu asi 25 cm, prepicháme vidličkou a predpečieme 25 minút v rúre predhriatej na 180 °C. Medzitým hrozno umyjeme. V malom hrnci rozpustíme ríbezľové želé s čerešňovicou, polovicou potrieme predpečený korpus, poukladáme naň hrozno a prelejeme zvyškom želé.