Peronospóra viniča (pleseň viniča)

(Plasmopara viticola)

Pleseň viniča, známa aj ako peronospóra (Plasmopara viticola), je jednou z najzávažnejších chorôb viniča hroznorodého. Ide o hubovú chorobu, ktorá napáda listy, hrozno a ďalšie časti rastliny. Peronospóra je bežná vo vinohradníckych oblastiach po celom svete a môže spôsobiť značné straty v úrode a zníženie kvality hrozna.

Peronospóra sa šíri pomocou spór, ktoré sú prenášané vzduchom alebo vodou. Infekcia sa obvykle začína na spodnej strane listov, kde sa vytvárajú charakteristické škvrny. Na hornej strane listu sa najprv objavia žltozelené olejové škvrny, ktoré sa neskôr rozširujú a menia na hnedočiernu farbu. Na spodnej strane listov býva za vlhka viditeľný biely plodný povlak huby.

Ak sa infekcia peronospóry šíri do hrozna, môže dôjsť k jeho poškodeniu a rozvoju hniloby. Hrozno sa môže deformovať, strácať kvalitu a znižovať cukornatosť. Pri silnej infekcii môže peronospóra spôsobiť opad listov, čo môže oslabiť rastlinu viniča a ovplyvniť budúcu úrodu.

Prevencia a kontrola peronospóry zahŕňajú rôzne opatrenia. Patrí sem napríklad výber odolných odrôd viniča, správne riadenie výsadby a zavlažovanie na zníženie vlhkosti a zlepšenie cirkulácie vzduchu, použitie fungicídov na ochranu rastliny pred infekciou, pravidelné kontrolné prehliadky vinohradov a odstránenie a likvidácia infikovaných častí rastliny.

Ak sa pleseň zatiaľ vyskytuje len na listoch, je možné postihnuté listy odstraňovať. Pri viniči je tiež dôležitá správna starostlivosť – teda prevzdušňovať rastliny, odstraňovať zálistky, zastrkávať letorasty za drôtenku, odstránenie listov v mieste, kde je hrozno, dôkladná prebierka hrozna. Tým všetkým zabránite plesni, aby sa dostala až na plody, ktoré môže úplne znehodnotiť. Ak pestujete vinič prvýkrát, skúste si zohnať odborníka, ktorý sa v pestovaní viniča vyzná a pomôže vám s tým. Najlepšie je, keď vám jednotlivé práce okolo viniča ukáže, pretože opísať ich nie je také názorné.

Na pleseň viniča existujú postreky, ktoré je nutné aplikovať pred kvetom a potom dvakrát po odkvitnutí, niekedy aj častejšie, ak je počas leta veľmi vlhké počasie. Postreky sú na báze fungicídov. Registrácia prípravkov sa priebežne mení, preto si pred nákupom overte aktuálny zoznam v Registri prípravkov na ochranu rastlín ÚKSÚP. Vo vinohradoch sa proti peronospóre používajú najmä tieto skupiny účinných látok:

• meďnaté prípravky (oxychlorid alebo hydroxid medi) – základ preventívnych postrekov, povolené aj v ekologickej produkcii,
• kontaktné fungicídy (napríklad folpet) – chránia povrch listu, po výdatnom daždi treba postrek zopakovať,
• lokálne systémové a systémové prípravky (napríklad metalaxyl-M alebo dimetomorf) – účinkujú aj v pletive listu, účinné látky striedajte proti vzniku rezistencie,
• dávkovanie, ochrannú dobu a počet aplikácií za sezónu vždy dodržte podľa etikety konkrétneho prípravku.

Nezabúdajte však na to, že chemické postreky môžu byť potenciálne nebezpečné pre človeka, domáce aj divé zvieratá, vodné organizmy a vôbec prírodu okolo.

Pri postrekovaní používajte vždy ochranné pomôcky, ako sú ochranné rukavice alebo okuliare. Nejedzte, nepite ani nefajčite.

Postrek vykonávajte iba za bezvetria.

Peronospóra sa šíri hlavne v máji a júni a potom znova v daždivom lete, vždy za teplého a vlhkého počasia. Na nákazu potrebuje, aby list zostal dlhší čas mokrý, preto sú nebezpečné dlhé dažde, časté rosy a prehustené kry, ktoré zle osychajú. Napáda aj súkvetia a mladé strapce: bobule hnednú, zvráskavejú a opadávajú.

• Prvé ošetrenie pri dĺžke letorastov 15–20 cm, ďalšie pred kvitnutím a po odkvitnutí. Potom podľa počasia, obvykle po dvoch týždňoch, a po dlhých dažďoch čo najskôr. Termíny pomáha určiť signalizácia výskytu, ktorú vydávajú rastlinolekárske služby a vinárske organizácie.
• Meďnaté prípravky (bordóska zmes a ďalšie) pôsobia dlhšie ako organické fungicídy a hodia sa na neskoršie postreky. Množstvo medi, ktoré smie za rok skončiť v pôde, je v EÚ obmedzené, preto ju nepoužívajte viac, než je nutné.
• Striekajte aj rub listov, odkiaľ huba preniká do listu.
• Vinič pri dome striekajte za bezvetria a smerom od steny. Meďnaté prípravky farbia omietku namodro.
• Na jeseň spadané lístie pohrabte a odstráňte z vinice, prezimujú v ňom zárodky choroby. Do kompostu ho dávajte len vtedy, keď bude dobre prikryté iným materiálom.

Najmenej starostí s peronospórou robia odolné interšpecifické odrody, pozri Podpníky a odrody viniča.

K postreku proti peronospóre sa dá pridať tekuté listové hnojivo. Oplatí sa to hlavne za sucha a na silne vápenatých pôdach, kde vinič prijíma koreňmi niektoré živiny horšie, typicky železo. Ušetríte jeden prechod s postrekovačom. Miešajte však len prípravky, pri ktorých etiketa zmiešanie povoľuje, a najprv si skúste zmiešať malé množstvo. Keď sa v postrekovej kvapaline vyzrážajú vločky, nepoužívajte ju. Žltnutie listov z nedostatku železa opisuje článok Nedostatok železa.

Červená spála je menej známa hubová choroba listov, ktorá sa objavuje skôr v suchých rokoch a vo vinohradníckych oblastiach. Na listoch vznikajú hnedé hranaté škvrny ohraničené žilkami, listy už v júli a auguste predčasne červenajú (pri bielych odrodách žltnú), zasychajú a opadávajú.

• Včasné postreky proti peronospóre zachytia aj červenú spálu, osobitné ošetrenie obvykle nie je potrebné.
• Odumreté a spadané listy zbierajte a odstráňte z vinice.
• Za veľkého sucha vinič polievajte, hlavne na ľahkých piesočnatých pôdach.

Podobné sfarbenie listov môžu spôsobiť aj vírusové choroby (zvinutka listov) alebo nedostatok draslíka, preto sa oplatí prezrieť viac kríkov a porovnať príznaky.

Peronospóra nie je jediná hubová choroba, s ktorou sa na viniči stretnete. Biely múčnatý povlak na hornej strane listov a na bobuliach má na svedomí múčnatka viniča (oidium). Na dozrievajúcom hrozne sa za vlhkého počasia objavuje aj pleseň sivá, ktorá bobule rozkladá a znehodnocuje mušt. Obe choroby sa spoznajú podľa iných príznakov než peronospóra, preto sa oplatí porovnať ich skôr, než siahnete po postreku.

Vinič odčerpáva z pôdy živiny počas celej vegetácie a najviac ich potrebuje v čase rastu letorastov a nalievania bobúľ. Vyvážená výživa sa pozná na vyzretom dreve aj na cukornatosti hrozna. Ako vinič hnojiť a aké odrody sa hodia do našich podmienok, zhŕňa článok vinič hroznorodý; prehľad živín a dávkovanie nájdete pri univerzálnom hnojive.