Múčnatka viniča (Erysiphe necator)

(Erysiphe necator, syn. Uncinula necator)

Vinič hroznorodý napáda múčnatka viniča, známa aj ako oidium, alebo lat. Erysiphe necator či Uncinula necator. Je to hubová choroba, ktorá postihuje vinič (Vitis vinifera) a niektoré ďalšie druhy rastlín z čeľade viničovité (Vitaceae). Pôvodca patrí medzi najvýznamnejšie patogény viniča a spôsobuje ochorenie nazývané múčnatka viničová. Nezamieňajte si ju s peronospórou viniča, ktorú spôsobuje úplne iný pôvodca.

Erysiphe necator je biotrofný parazit, čo znamená, že sa živí živými bunkami hostiteľskej rastliny. Choroba sa prejavuje na povrchu listov, letorastov, strapcov a ďalších častí viniča. Napadnuté rastliny majú na povrchu biely až sivý práškovitý povlak, ktorý pripomína múku. Povlak tvorí mycélium huby a je dobre viditeľný najmä za vlhkého počasia.

Múčnatka viniča môže na viniči spôsobiť rôzne škody. Huba obmedzuje fotosyntézu a výživu rastliny, čo môže viesť k zníženiu vitality a úrody viniča. Napadnuté strapce bývajú aj náchylnejšie na hnilobu.

Boj proti múčnatke viniča zahŕňa rôzne metódy vrátane chemickej ochrany a použitia rezistentných odrôd. Správna starostlivosť o vinič, ako je správny rez, odstraňovanie napadnutých častí rastliny a dobré prevzdušnenie, tiež pomáha obmedziť šírenie choroby.

Vinič je dôležité chrániť pred múčnatkou a robiť preventívne opatrenia, najmä v oblastiach s priaznivými podmienkami na výskyt tejto choroby.

Huba prezimuje predovšetkým v pukoch viniča, ale mrazy pod – 15 °C neprežije, preto sú také dôležité klasické zimy s mrazmi. K infekcii dochádza kedykoľvek od kvitnutia až po mäknutie bobúľ. Choroba sa šíri rýchlejšie vo vlhkom prostredí a vyššia vzdušná vlhkosť ju podporuje. Naopak dážď a nízke teploty šírenie skôr obmedzujú.

Na reguláciu múčnatky viniča sa zvyčajne používa celý rad postrekov a fungicídov.

Systémové fungicídy: Napríklad fungicídy s obsahom triazolov (napríklad propikonazol, tebukonazol) alebo strobilurínov (napríklad azoxystrobín, kresoxím-metyl). Tieto látky prenikajú do rastliny a poskytujú ochranu proti múčnatke viniča.

Kontaktné fungicídy: Napríklad síra je bežne používaný kontaktný fungicíd proti múčnatke viniča. Síra je známa svojimi fungicídnymi vlastnosťami a je široko používaná v ekologickom poľnohospodárstve.

Biologické fungicídy: Existujú aj biologické fungicídy, ktoré obsahujú prírodné mikroorganizmy, ako je napríklad huba z rodu Ampelomyces, ktorá je špecifická pre múčnatku viniča. Tieto biologické prípravky môžu pomôcť obmedziť šírenie múčnatky a udržať ju pod kontrolou.

Pred použitím akéhokoľvek postreku je dôležité dodržiavať pokyny na etikete a postupovať podľa predpisov. Ďalej je dôležité dodržiavať správne intervaly medzi postrekmi a prípadne striedať rôzne skupiny fungicídov, aby sa minimalizovala možnosť vzniku rezistencie. Postreky proti múčnatke viniča robte pred odkvitnutím a potom pravidelne až do mäknutia bobúľ.

Pri starostlivosti o vinič je dôležité robiť aj preventívne opatrenia, ako je odstránenie napadnutých častí rastliny, správny rez a zabezpečenie dobrého prevzdušnenia (nesadiť rastliny príliš blízko pri sebe), aby sa minimalizovali priaznivé podmienky na výskyt múčnatky viniča.

Rovnako je dobré vyberať odolnejšie odrody, napríklad interšpecifické (PIWI) odrody typu Hibernal, Rinot či Hron.

Zmáčateľná síra je proti múčnatke viniča základný kontaktný prostriedok: lacný a pre včely málo rizikový.

• Teplota 16–25 °C. V chlade síra účinkuje slabo, pretože sa málo odparuje. Nad 25 °C v tieni a na priamom slnku hrozí popálenie listov a bobúľ. V lete postrekujte ráno alebo podvečer.
• Pravidelne a včas. Kontaktná síra chráni len povrch, na ktorý dopadla, nové prírastky už nie. Postrek sa preto opakuje zhruba po 7–10 dňoch, najhustejšie od kvetu do uzatvárania strapcov, keď sú bobule najcitlivejšie. V strapci, ktorý je už pokrytý povlakom, sa múčnatka nezastaví.
• Síra pôsobí aj na roztoče. Postrek na začiatku vegetácie drží na uzde hrdzavca viničového (Calepitrimerus vitis), pôvodcu kučeravosti listov viniča, aj vlnovníka viničového (Colomerus vitis), ktorý robí plstnaté pľuzgiere na listoch.
• Meď na múčnatku nepôsobí. Meďnaté prípravky chránia vinič pred peronospórou, proti múčnatke nie. Ako obe choroby rozlíšiť, opisuje článok peronospóra viniča.
• Po síre postrekovač niekoľkokrát dôkladne vypláchnite.

Múčnatku obmedzujú aj zelené práce: vylamovanie zálistkov a odlistenie zóny strapcov po odkvitnutí. Strapce potom rýchlejšie osychajú a postrek k nim lepšie dosiahne.

Múčnatke sa najviac darí na zatienených, vlhkých a málo vzdušných miestach. Typicky napáda vinič pri stenách domov, na pergolách a v prehustených kroch, kde sa vzduch nehýbe.

• Ako ju odlíšiť od peronospóry: povlak múčnatky je sivastý až sivobiely, múčnatý a rastie na líci listov, na výhonkoch a hlavne na bobuliach. Biely povlak peronospóry sa tvorí na rube listov pod žltými škvrnami.
• Bobule praskajú. Napadnuté bobule prestanú rásť, šupka popraská, často vidieť semená a strapce potom hnijú. Výhonky aj listy usychajú.
• Kedy chrániť: preventívne od doby, keď majú letorasty 15–20 cm, s ďalším ošetrením pred kvetom a po odkvitnutí. Ošetrenie proti múčnatke sa dá spojiť s postrekom proti peronospóre do jedného prechodu.
• Síra a víno: pri muštových odrodách sa sírne prípravky prestávajú používať zhruba 6 týždňov pred zberom. Zvyšky síry by pri kvasení dali vínu nepríjemný pach po sírovodíku.
• Prevencia: vzdušné stanovište, včasné vylamovanie letorastov a zálistkov, vyrovnaná výživa s dostatkom draslíka a bez prebytku dusíka. Ako ker v lete preriediť, opisuje článok Rez viniča.

Na dozrievajúcich strapcoch sa po múčnatke často uchytí sivá pleseň. Viac ohrozuje odrody s jemnou šupkou, prehustené kry a vinič prehnojený dusíkom alebo s nedostatkom vápnika a horčíka.