Vinič hroznorodý: ako zlepšiť kvalitu hrozna a špeciálne pestovateľské techniky
Kompletný sprievodca pestovaním viniča hroznorodého — od prerieďovania kvetenstiev cez krúžkovanie a vreckovanie hrozna a pestovanie v skleníku až po preštepovanie na stanovišti.
Vinič hroznorodý: ako zlepšiť kvalitu hrozna a špeciálne pestovateľské techniky
Chcete dopestovať dokonalé stolové hrozno? Naučte sa prerieďovať kvetenstvá, krúžkovať ťažne, cizelovať bobule, pestovať vinič v skleníku aj preštepovať kry na stanovišti.
Špeciálne práce vo vinici na zlepšenie kvality hrozna
Každého, kto pestuje vinič zo záľuby, zaujímajú aj niektoré špeciálne práce, ktoré sa bežne nerobia, ale ktoré vedú k vyššej kvalite hrozna, alebo skúša niektoré zvláštne pestovateľské opatrenia, nové odrody a podobne.
Zásahy na zlepšenie kvality stolového hrozna
Uplatňovanie špeciálnych zásahov pri pestovaní stolových odrôd na zlepšenie kvality hrozna u nás nie je zavedené a nemá žiadnu tradíciu, pretože stolové odrody sa pestujú len okrajovo a bežnými spôsobmi ako muštové odrody. Ak chceme dopestovať zvlášť pekné hrozno, treba do bežného ošetrenia zaradiť aj niektoré špeciálne zásahy.
Prerieďovanie kvetenstiev a bobúľ pri stolových odrodách
Prerieďovanie kvetenstiev je základný zásah, ktorý sa používa vo všetkých oblastiach, kde sa stolové odrody tradične pestujú. Nie je potrebný pri všetkých stolových odrodách, len pri veľmi plodných, pri ktorých vzniká pri vysokej plodnosti nevhodný pomer medzi veľkosťou listovej plochy a úrodou. Počíta sa, že na 1 g hmotnosti strapca by malo pripadať 10 – 12 cm² listovej plochy kra viniča. Tento pomer treba zistiť pre každú pestovanú odrodu orientačne a overiť si tak, koľko strapcov možno podľa hustoty olistenia a hmotnosti strapcov danej odrody na letoraste ponechať. Čím väčšiu hmotnosť má strapec, tým väčšiu listovú plochu potrebuje. Stáva sa, že podľa uvedenej korelácie zistíme, že pri odrodách s ťažkými strapcami by mali na jeden strapec pripadať dva letorasty, aby sme dosiahli správny pomer. Tento pomer nie je dôležitý len pre vývin bobúľ a hmotnosť celého strapca, ale je veľmi dôležitý aj pre skoré vyzrievanie stolového hrozna, atraktívne vyfarbenie bobúľ a príjemné chuťové vlastnosti. Kvetenstvá prerieďujeme v čase, keď sú letorasty asi 10 – 15 cm dlhé a keď kvetenstvá trčia nad listami letorastov, takže sú dobre prístupné. Kvetenstvá vyštipujeme palcom a ukazovákom — pri odrodách s ľahšími strapcami tak, aby na každý letorast pripadlo jedno kvetenstvo, a pri odrodách s veľkými strapcami tak, aby na dva letorasty pripadlo jedno kvetenstvo. Tento zásah je vhodný najmä pri odrodách s riedkymi strapcami, pretože sa po ňom kvety lepšie oplodnia a strapce sa zahustia. Vzhľadom na lepší vývin jednotlivých strapcov zostáva celková úroda na ker väčšinou rovnaká, ako keby sme kvetenstvá neprerieďovali, ale podstatne sa zlepší vývin aj chuťové vlastnosti jednotlivých strapcov. Tento zásah je bezpodmienečne nutný pri Košútovom hrozne a je vhodný pri odrodách Volžský, Krása Povolžia, Pannónia Kincse, Cardinal, Chrupka biela a Chrupka červená.
Bobule možno prerieďovať dvoma spôsobmi: odrezaním koncovej časti strednej stopiny strapca alebo cizelovaním strapcov.
Skrátenie stopiny a cizelovanie strapcov pre väčšie bobule
Odrezanie koncovej časti stopiny je vhodné pre stolové odrody s dlhými strapcami. Ak odrežeme v čase po odkvitnutí, keď sa bobule začínajú rýchlo zväčšovať, koncovú časť stopiny strapca tak, že na strapci ponecháme len 3 – 6 postranných vetiev vychádzajúcich zo spodnej časti stopiny pri stopke strapca, dosiahneme v strapci niekoľko zmien. V tomto období majú postranné vetvy strapca možnosť predĺžiť sa zvýšeným prílevom rastových látok (giberelínov). Tým sa strapec zväčší do šírky. Súčasne so zmenšením počtu bobúľ zvyšné bobule na postranných vetvách stopiny rýchlejšie rastú a sú väčšie aj v konečnej fáze svojej veľkosti. Pretože je strapec skrátený, ale široký, bobule umiestnené na spodnej časti strapca rovnomerne mäknú a vyzrievajú. Získame tak strapce, ktoré majú všetky bobule dobre vyzreté, a zrenie sa urýchli.
Stručne: skrátením špičky stopiny vzniknú kratšie a širšie strapce, ktorých bobule dozrievajú rovnomernejšie.
Cizelovaním strapcov získame veľmi veľké bobule. Toto opatrenie sa väčšinou používa pri pestovaní viniča hroznorodého v skleníku. Spočíva v odstraňovaní jednotlivých bobúľ alebo niekoľkých bobúľ na malom rozvetvení stopiny hneď po nasadení bobúľ. Cizelovanie opakujeme v 14-dňových intervaloch až do mäknutia bobúľ. Zakaždým sa odstráni len časť bobúľ na miestach, kde sa strapec príliš zahusťuje a kde sa bobule začínajú dotýkať. Niekedy sa cizelovanie spája so skrátením koncovej časti stopiny, pričom sa cizelovanie niekoľkokrát opakuje. Postupným odstraňovaním bobúľ sa dosiahne pomalý prechod živín do bobúľ ponechaných na strapcoch. Keby sa cizelovanie urobilo naraz hneď po nasadení bobúľ, prívod živín by sa upravil iba na ponechané bobule a tie by sa zväčšili len nepatrne. Cizelovanie sa kedysi používalo pri pestovaní stolového hrozna v okolí Paríža a strapcom s abnormálne vyvinutými bobuľami sa hovorilo „parížske hrozno“.
Krúžkovanie viniča: lepšia násada, väčšie bobule aj skoršie dozrievanie
Krúžkovanie spočíva v odstránení asi 3 – 5 mm širokého prúžku kôry a lyka z niektorej nadzemnej časti kra viniča – kmeňa, ramien alebo ťažňov. Krúžkovanie kmeňov sa dá síce najľahšie urobiť, ale negatívne ovplyvňuje celú rastlinu. Ramená sa krúžkujú pomerne ťažko, pretože ich povrch je značne nerovný. Najčastejšie sa používa krúžkovanie ťažňov, ktoré ovplyvňuje len menšiu časť rastliny. Musí sa ním úplne prerušiť odchod asimilátov z časti nad krúžkom, pričom nesmie byť narušená drevná časť. Ak je vyrezaný len neúplný kruh kôry a čo i len úzky prúžok kôry zostane neprerušený, krúžkovanie nemá žiadny účinok. Krúžkovaním sa znižuje prívod asimilátov do koreňového systému, takže kry sa zoslabujú. Preto musí vždy zostať určitá časť kra bez krúžkovania. Krúžkovaním sa dajú ovplyvniť niektoré fyziologické pochody, čo sa prejaví lepším nasadzovaním bobúľ, zväčšením hmotnosti bobúľ alebo urýchlením zrelosti strapcov.
Rastlina sa snaží zahojiť rany spôsobené krúžkovaním. Rýchle hojenie rany ruší účinok, ktorý sa mal dosiahnuť. Preto sa musí krúžkovať tak, aby boli rany otvorené vtedy, keď sa má objaviť fáza vývinu, ktorú chceme ovplyvniť. Pri krúžkovaní je fáza vývinu rastliny hlavným a jediným faktorom určujúcim kvalitu a veľkosť výsledného účinku. Krúžkovaním možno ovplyvniť počet bobúľ v strapci, ich veľkosť aj čas zrenia.
Na zlepšenie násady bobúľ treba krúžkovať na začiatku kvitnutia alebo najneskôr počas neho. Tento zásah zlepšuje násadu bobúľ najmä pri bezsemenných odrodách (Korintka, Sultánka, Perletta, Delight a i.). Pri semenných odrodách môže mať vplyv len na vývin malých a partenokarpických bobuliek, ktoré by inak opadli.
Krúžkovanie na zväčšenie veľkosti bobúľ je vyskúšané pri bezsemenných odrodách. Musí sa robiť v okamihu prirodzeného opadu bobúľ po odkvitnutí, keď sa súčasne prerieďujú bobule odrezaním koncovej stopiny a ťažne sa okrúžkujú.
Na urýchlenie zrenia sa kedysi odporúčalo krúžkovať v období mäknutia bobúľ. Tento termín je však vhodný jedine pri veľmi teplom počasí v období zrenia, ktoré v takých podmienkach rýchlo postupuje. Podľa bulharských skúseností možno urýchliť zrenie bobúľ v oblastiach s nestálymi klimatickými podmienkami jedine krúžkovaním tesne po odkvitnutí. Zásah v tomto období je teda vhodný nielen pre bezsemenné odrody, ale reagujú naň aj mnohé stolové odrody, ktoré vytvárajú semená. Najviac reagujú neskoré odrody, napríklad Bolgar (Afus Ali). Krúžkovaním sa pri Bolgare nielen urýchli zrelosť o 10 – 14 dní, ale súčasne sa zvýši cukornatosť, zníži sa obsah kyselín, zväčší sa veľkosť a hmotnosť bobúľ aj hmotnosť celého strapca. Zvyšuje sa aj schopnosť hrozna znášať prepravu. Na kroch formovaných do väčších tvarov možno krúžkovať každoročne. Krúžkuje sa krúžkovacími kliešťami (nožnicami), ktorými sa najprv ľahkým privieraním a otváraním naznačí dookola obvodu ťažňa miesto, kde chceme krúžkovať, a potom otočením ľahko privretých nožníc sa stiahne prúžok kôry. Na slabších ťažňoch sa ponecháva nad krúžkom 5 – 6 letorastov, na ktorých sa má účinok prejaviť, a na silnejších ťažňoch 7 – 8 letorastov. Kry, ktoré sú preťažené úrodou vplyvom nadmerného zaťaženia plodnými očkami, na krúžkovanie nereagujú. Reakcia na krúžkovanie sa takisto silno znižuje suchom. Preto je najvýhodnejšie krúžkovať len dobre živené, zavlažované a optimálne zaťažené kry.
Vreckovanie hrozna: ochrana pred vtákmi, osami a chorobami
Vreckovanie hrozna môže slúžiť jednak na jeho ochranu pred vtákmi a osami, jednak na ochranu stolového hrozna pred postrekovými látkami aj na urýchlenie jeho zrelosti.
Na ochranu hrozna pred poškodením vtákmi a osami sa používajú buď bežné papierové vrecká, alebo vrecká ušité z organtínu. Vrecká sa navliekajú na strapce po ich zmäknutí. Papierové vrecká sú málo priedušné, takže v niektorých vlhkých rokoch sa v nich dosť silno rozšíri pleseň sivá. Organtínové sú priedušné, ale ich zhotovenie je prácne.
Ochranu hrozna pred vtákmi aj osami zaistia tiež celofánové vrecká, ktoré zároveň urýchlia zrelosť strapcov. Pri použití týchto vreciek uchránime bobule pred postrekovými látkami a bobule sú zvlášť pekne vyfarbené aj ojnené. Po odkvitnutí stolových odrôd urobíme posledný ochranný postrek tak, aby bola stopina chránená pred napadnutím hubovými chorobami. Potom kvetenstvá umiestnime do dostatočne veľkých celofánových vreciek, ktoré možno kúpiť hotové. V celofánových vreckách sa bobule vyvíjajú o niečo rýchlejšie, najmä ak sú vrecká vystavené slnečnému svitu. Strapce vyvíjajúce sa vnútri vreciek sú chránené pred napadnutím hubovými chorobami aj pred vtákmi a osami. Nie sú ani znečistené ochrannými látkami používanými v letnom období na postreky viniča. Celofán je priepustný pre plyny aj vodné pary, a preto v ňom bobule nehnijú. Nesmú sa používať vrecká z plastov, v ktorých sa zráža vodná para a bobule rýchlo zhnijú. Do celofánových vreciek možno umiestňovať kvetenstvá ešte pred kvitnutím, aj keď neboli ošetrené ochrannými látkami proti chorobám a škodcom. Celofánový obal ich väčšinou uchráni od akéhokoľvek napadnutia. Riziko je však väčšie než pri vreckovaní po odkvitnutí.
Rýchlenie viniča pri južných stenách: skoré hrozno bez skleníka
Rýchlenie stolového hrozna pri južných stenách je dobre známy, ale málo využívaný spôsob zlepšovania jeho kvality. Na juh obrátené steny ohradných múrov alebo stien budov sa veľmi dobre hodia ako stabilná ochrana zmierňujúca prúdenie vzduchu a otepľujúca prostredie v bezprostrednej blízkosti — jednak odrazom slnečných lúčov, jednak akumuláciou tepla a jeho uvoľňovaním v noci. Vinič vysadený pri stene a vhodne formovaný urýchľuje prechod jednotlivými fenofázami a jeho hrozno skôr vyzrieva. Teplota a intenzita žiarenia pri južnej stene majú súčasne veľký význam pre zvýšenie plodnosti. Preto možno pri južných stenách používať pravidelné tvary s krátkym plodonosným obrastom, ako sú vodorovné alebo zvislé kordóny, ktoré umožňujú lepšie využitie plochy. Ich správne ošetrenie je síce prácnejšie, ale efekt býva väčší než pri voľných palmetách, ktoré na stenách najčastejšie vidíme.
Voľné palmety bývajú väčšinou prehustené letorastami, ktoré smerujú od steny do voľného priestoru a rôzne sa prekrývajú a zatieňujú. Tým sa nevyužívajú výhody, ktoré je stena schopná poskytnúť, ak sa letorasty vedú pravidelne do plochy, pred kvitnutím sa zaštipujú a ich zálistky sa vylamujú. Pôsobenie steny sa dá ďalej zvýrazniť tým, že na horný okraj upevníme šikmú sklenenú striešku, ktorá chráni plošne na stene vedené kry pred zmáčaním ich listovej plochy dažďom a súčasne zabraňuje rýchlemu stúpaniu teplého vzduchu pozdĺž južnej steny nahor. Jeho akumulácia pod strieškou zvyšuje teplotu. Ak sa má získať zvlášť skoré hrozno, možno pred južnú stenu predstaviť rámy potiahnuté fóliou, ktoré siahajú až pod vrchnú sklenenú striešku. Tak vznikne dočasne uzavretý priestor, kde sa oteplenie prejavuje zvlášť silno, a preto sa musí zaviesť vhodné vetranie. Teplota by nemala prekročiť 35 °C.
Na výsadbu pri južných stenách používame najmä odrody, ktorých hrozno zlepšením tepelných podmienok najviac zvyšuje svoju kvalitu, napríklad Pannónia Kincse. Vysádzajú sa tu aj odrody, ktoré pri stenách zvyšujú plodnosť, ako Chrupka biela a Chrupka červená. Teplo sa dá využiť aj na získanie veľmi skorého hrozna Čabianskej perly alebo na dozretie veľmi neskorých odrôd, ktoré by v danej oblasti vôbec nedozreli, napríklad Guzal kara, ktorej hrozno je atraktívne a hodí sa aj na uloženie na neskorší konzum.
Vinič vysadený pri stene potrebuje na dosiahnutie vysokej plodnosti a kvality hrozna aj ďalšie podmienky. Je to dôkladné a hĺbkové spracovanie pôdy so zásobným hnojením pred výsadbou, priebežné hnojenie minerálnymi a organickými hnojivami v rokoch plodnosti a hlavne závlaha, pretože pás pôdy okolo steny býva suchší než voľná pôda v záhrade.
Pestovanie viniča v skleníku: typy, termíny zberu a vhodné odrody
Je zamerané na získanie kvalitného hrozna zvláštnych odrôd, ktoré by sa v oblastiach s menej priaznivými klimatickými podmienkami nedali pestovať voľne. Vinič možno pestovať vo vykurovaných skleníkoch, čo sa uplatňuje najmä v krajinách s nízkymi letnými teplotami (Belgicko, Holandsko, Anglicko) alebo v oblastiach s krátkym vegetačným obdobím (Petrohrad a i.). Všade tam, kde suma aktívnych teplôt dosahuje 2400 °C, možno pestovať vinič v nevykurovaných skleníkoch. Vykurovanie skleníkov je nákladné, a preto sa pestovanie viniča vo vykurovaných skleníkoch v oblastiach s krátkym vegetačným obdobím nevypláca, jedine v kombinácii s pestovaním zeleniny či kvetov. Vinič možno v oblastiach s dostatočne dlhým vegetačným obdobím aj krátkodobo prirýchliť (1 – 2 mesiace). Prirýchľuje sa zjari alebo sa prikuruje na jeseň, čo závisí od pestovaných odrôd. Spôsoby pestovania viniča pod sklom môžeme podľa úpravy vegetačného obdobia a podľa termínu zberu rozdeliť takto:
1. Veľmi skorý zber hrozna (apríl – máj): začiatok vykurovania v novembri až decembri. Vhodné odrody: Frankentál (Frankenthaler), Fosterov semenáč.
2. Skorý zber hrozna (jún – júl): začiatok vykurovania vo februári až marci. Vhodné odrody: Frankentál, Fosterov semenáč, Royal modrý aj Royal biely, Black Alicante a Cardinal.
3. Bežný zber hrozna (september – október): bez vykurovania. Všetky menované odrody.
4. Neskorý zber hrozna (november – december): prikurovanie na jeseň, aby hrozno dozrelo. To potom zostane visieť na kroch až do neskorého zberu. Vhodné odrody: Dodrelabi (Gros Colman) a Muškát alexandrijský.
Na pestovanie viniča pod sklom sú potrebné určité typy skleníkov. Najlepšie sa osvedčuje belgický typ, ktorý je sedlovým skleníkom so šírkou 7 – 10 m, dĺžkou 20 m, výškou bočných stien 1 m a výškou hrebeňa 3 – 3,5 m. Šírka šikmej zasklenej plochy musí byť najmenej 3,5 m, vhodnejšia je väčšia. Pod dlhými stenami skleníka sa stavia betónový základ tak, že sa do pôdy zapustia betónové stĺpiky vo vzdialenosti 200 cm od seba do hĺbky 80 cm a cez ne sa potom vybetónuje armovaný preklad zapustený len 20 cm do pôdy a vyčnievajúci asi 20 cm zo zeme. Preklad nesmie siahať hlboko do pôdy, aby korene krov mohli prerastať aj mimo skleníka. Sedlové skleníky sa orientujú dlhou osou v smere sever – juh. Dajú sa používať aj pultové skleníky, ktoré majú zvislú stenu murovanú alebo sú pristavané k južnej stene budovy či ohradného múru. Tieto skleníky sa odporúčajú najmä pre oblasti s menej priaznivými klimatickými podmienkami, pretože únik tepla z nich je menší. Orientujú sa v smere východ – západ. Južná šikmá zasklená plocha musí byť opäť aspoň 3,5 m široká. Stúpanie šikmých zasklených plôch je pre vinič najvhodnejšie pod uhlom 30 – 35° meraným od horizontálnej roviny.
Príprava pôdy, výsadba a tvarovanie krov v skleníku
Pôda v skleníku sa pripravuje rigolovaním do hĺbky 80 až 100 cm. Ťažkú pôdu treba odľahčiť alebo lepšie vymeniť. Pôda musí byť zahrievavá, kyprá, s vysokým obsahom humusu (3 – 5 %) a musí zaručovať dobrú výmenu plynov aj rýchly odtok prebytočnej vody. Aby sa pri zavlažovaní pôda nezamokrila, je výhodné položiť v hĺbke okolo 80 cm drenážnu vrstvu štrku alebo drenážny rúrkový odvod so spádom do zbernej jímky. Pri rigolovaní doplníme pôdu fosforečnými a draselnými hnojivami tak, ako už bolo naznačené v state o zakladaní vinice, a súčasne pridávame vyzretý kompost. Pôda sa má pripraviť aspoň 1 m za obvod skleníka.
Sadenice sa vysádzajú 100 cm od seba pozdĺž dlhých stien vo vzdialenosti 50 – 70 cm od nízkej steny skleníka. Používajú sa sadenice štepené na podpníky, ktoré znášajú vyššie zasolenie pôdy hnojivami, pretože pôda v skleníku sa výdatne hnojí. Najčastejšie sú podpníky V. solonis × V. riparia 1616 C, V. riparia × V. rupestris 101-14 a V. berlandieri × V. riparia Kober 5 BB. Hľadajú sa nové podpníky. Väčšinou sa štepí len na krátke podpníkové odrezky (dvojoké) a sadenice sa pestujú v kartónoch či kvetináčoch. Pre nevykurované skleníky sa používajú sadenice s dlhým koreňovým kmeňom.
Kry sa tvarujú ako zvislý kordón s kmeňom 50 – 60 cm vysokým, ktorý potom prechádza do šikmého kordónového ramena vedeného 30 – 40 cm pod strechou skleníka. Rameno máva dĺžku 300 až 400 cm a je na ňom krátky plodonosný obrast vo forme dvojokých čapíkov pri odrodách plodiacich z najnižších očiek, prípadne dlhý obrast vo forme päťokých čapíkov pri odrodách plodných z vyššie postavených očiek. Hustotu obrastu riadime podľa plodnosti a bujnosti rastu odrody. Na starších kordónoch bývajú problémy s udržaním dostatočnej rastovej sily na spodných čapíkoch. Vyrovnanosti rastu sa dá pomôcť odviazaním koncovej časti šikmého kordónu a jeho sklonením k povrchu pôdy v čase pučania očiek a začiatočného rastu letorastov.
Letné ošetrenie zelených letorastov je veľmi prácne. Každý letorast sa zaštipne na dĺžku 5 listov a zálistky sa na ňom vylamujú. Odstraňujú sa aj úponky. Kvetenstvá sa preriedia na jeden strapec na jednom letoraste. Letorasty sa rozmiestňujú na drôty natiahnuté vo vzdialenosti 30 – 40 cm pod strechovitou plochou skleníka a dbá sa na to, aby bola slnečným lúčom vystavená v bezprostrednej blízkosti skla čo najväčšia listová plocha. Optimálne zaťaženie krov plodnými očkami je veľmi dôležité. Nadmerné zaťaženie oneskoruje zrenie, znižuje kvalitu hrozna a podporuje aj možnosť popraskania šupky bobúľ, ktorá je veľmi slabá.
Hnojenie, zálievka a ochrana viniča pred chorobami v skleníku
Hnojenie a zálievka sú pri pestovaní v skleníku veľmi dôležité. Organické a minerálne hnojivá sa zarývajú na jeseň po opade listov a potom sa zavlaží. Najvhodnejšie je používať také hnojivá, ktoré sú dobre rozpustné a majú málo balastu, aby sa nezvyšovala zasolenosť pôdy. Tomu zodpovedajú najlepšie dobre rozpustné komplexné hnojivá s mikroprvkami alebo tekuté hnojivá. Odporúčané dávky hnojív sa značne líšia. Sú však pomerne vysoké, a preto je nutné dopĺňať ich neustále organickou hmotou, ktorá sa dodáva každoročne vo forme rašeliny, kompostu alebo maštaľného hnoja. Zálievka sa odporúča buď formou zadažďovania, alebo lepšie pomocou drenážnych rúrok uložených v hĺbke 30 cm, aby sa nenarúšal vzdušný režim pôdy. Na jeseň sa zavlažuje 50 l vody na 1 m². Potom sa dávajú dve závlahové dávky v polovičnom množstve zjari, a to jedna pred pučaním a druhá asi dvadsať dní nato. Tesne pred kvitnutím sa opakuje znova rovnaká dávka ako pred pučaním. V období pred mäknutím bobúľ sa dáva niekoľko menších dávok v desaťdňových intervaloch. V starších kultúrach, kde sa v pôde zvýšil obsah solí, sa zasolenie v zimných mesiacoch občas vyplavuje vodou. Použije sa dávka najmenej 100 l vody na 1 m².
Cizelovanie strapcov je nutné pri niektorých odrodách, ktoré majú hustejší strapec. Dosahujú sa tak väčšie bobule a menšie napadnutie plesňou sivou. Na dopestovanie zvlášť veľkých bobúľ sa dá využiť aj postupné cizelovanie.
Udržiavanie teplotného režimu je zvlášť dôležité a spočíva vo vetraní, zatieňovaní a prípadne vykurovaní skleníka. Vo vegetačnom období viniča by sa mala teplota pohybovať v rozmedzí 18 – 25 °C. Ak stúpne teplota vonku na 25 °C, treba skleník zatieniť. Vetranie musí byť účinné a trvale využívané. Vzdušná vlhkosť sa má pohybovať v rozmedzí 60 – 70 % relatívnej vzdušnej vlhkosti a udržiava sa rozstrekovaním vlažnej vody.
Ochrana proti chorobám a škodcom spočíva najmä v ošetrení proti kučeravosti viniča (dravé roztoče ako užitočné organizmy), proti múčnatke viniča (zmáčateľná síra na letorasty dlhé 10 cm pred kvitnutím, po odkvitnutí a v lete podľa potreby), proti čiernej škvrnitosti (fómopsia) po vyrašení, proti sviluškám podľa potreby počas vegetácie a proti Botrytis cinerea pred kvitnutím, po odkvitnutí a pred mäknutím bobúľ. Ktoré prípravky sú na to povolené, nájdete v registri prípravkov na ochranu rastlín ÚKSÚP; poradí aj miestna rastlinolekárska služba. K ochranným postrekovým látkam sa vždy pridáva komplexné listové hnojivo.
Odrody pre skleníky sú presne vymedzené a je ich veľmi málo: Royal so svojimi mutáciami, Fosterov semenáč a Frankentál. Pre neskoré zbery možno zaradiť Gros Colman. V menšej miere sa pestuje Muškát alexandrijský a Black Alicante; skúšajú sa rôzne orientálne odrody a novošľachtenia (Vitra). Bežne používané stolové odrody nedávajú zďaleka také dobré výsledky ako odrody vyskúšané pre skleníkovú kultúru, pri ktorých sa počíta so zberom okolo 3 kg hrozna na 1 m² skleníka.
Pestovanie viniča v skleníku je prácne a náročné. Potrebuje značnú dávku odborných znalostí a nadšenia.
Preštepovanie viniča na stanovišti: kedy a ako na to
Veľmi často sa stáva, že sa vo vinici vyskytujú kry, ktoré plne nevyhovujú požiadavkám pestovateľa. Buď sú to kry nevhodnej odrody, ktoré sa do výsadby dostali ako prímes, alebo sú to kry s nízkym stupňom prešľachtenia, ktoré nepravidelne plodia alebo osýpajú. Nevhodné kry môžeme na mieste preštepiť a výsadbu ucelí. Preštepovanie sa dá využiť aj na zmenu odrody, ktorá na danom stanovišti nevyhovuje, a preštepiť väčší počet krov. Často sa to využíva pri skúšaní nových odrôd, keď sa nová odroda naštepí na staršie kry, aby sa skoro dosiahla plodnosť a mohlo sa rýchlo orientačne posúdiť, či bude pre dané podmienky vyhovovať.
Kedysi sa preštepovalo tvrdými vrúbľami do rozštepu na koreňový kmeň. Pri použití tejto metódy je percento ujatia vyššie len v niektorých rokoch a okrem toho je nevýhodou aj to, že sa ujaté vrúble môžu po niekoľkých rokoch vylomiť. Ak sa táto metóda ešte používa, potom je dôležité vybrať na preštepovanie správny čas. Najvhodnejší je čas, keď sa na kre, ktorý chceme preštepiť, vytvorili už zelené letorasty dĺžky 5 – 7 cm. Vtedy je aj deliaca činnosť kambia obnovená a vrúble sa čoskoro spoja s podpníkom. V tomto čase sa ker zreže pod miestom štepenia a na koreňový kmeň sa nasadia do rozštepu dva vrúble oproti sebe.
Vrúble sa odoberajú už na jeseň, keď vyberieme niekoľko prútov dobre vyzretého dreva z kra, ktorý má byť naštepený, vydezinfikujeme ich v roztoku povoleného moridla, vložíme ich do polyetylénového vrecka a uchováme v chladnej pivnici alebo zakopeme zabalené prúty do pôdy na tienistom mieste. Pred použitím namočíme vrúble na 24 hodín do vody a potom ich zrezávame do klina tesne pod očkom. Na vrúbli ponecháme 2 očká. Aby sa koreňový kmeň nerozštiepil príliš hlboko, je vhodné ovinúť ho asi 5 – 7 cm pod zrezaným miestom drôtom, ktorý musíme po zrastení vrúbľov uvoľniť. Po nasadení vrúbľov položíme cez vrchnú vodorovnú reznú ranu na podpníku prúžok PE fólie a ohneme ju okrajom nadol. Nakoniec omotáme vrch koreňového kmeňa počnúc drôteným úväzkom špirálovito nahor PE očkovacou páskou, ktorú dobre uťahujeme. Je vhodné omotať aj oba vrúble, aby sa z nich neodparovala voda. Pritom však musíme dávať pozor na očká, ktoré musia zo závitov pásky vyčnievať. Potom nakopčíme na preštepený ker pôdu a zľahka zakryjeme aj vrúble. Po vyrašení očiek odkryjeme vrcholky vrúbľov a až v letnom období odkopčíme celé kry. Ujímanie vrúbľov zlepšíme, ak ich budeme prechodne napájať vodou, aby ich pletivá nevysychali. Na vrcholky vrúbľov sa nasadí gumová hadička asi 15 cm dlhá, ktorá sa priviaže ku kolíku zabodnutému do zeme, aby sa vrúbeľ nevylomil. Do hadičky sa naleje destilovaná voda a hore sa hadička uzavrie gumovou zátkou. Nalievanie destilovanej vody sa opakuje denne asi počas 14 dní. Potom sa vrúble už natoľko spoja, že nie je nutné sýtiť ich vodou týmto spôsobom.
Preštepovanie tvrdým vrúbľom do zeleného letorastu krok za krokom
Zo všetkých spôsobov preštepovania na stanovišti, ktoré sa vyskúšali v Lednici na záhradníckej fakulte, dáva najistejšie výsledky preštepovanie tvrdým vrúbľom do zeleného výhonku. Tento spôsob je jednoduchý a dáva možnosť pripraviť vrúble v miestnosti pri stole. Preto by sa hodil aj pre veľkovýrobu na preštepovanie koreňáčov podpníkového viniča vysadených ako podsadba do starších viníc, kde sa štepené sadenice ťažko ujímajú, pretože im nemôže byť venovaná náležitá starostlivosť.
Táto metóda vyžaduje opäť odber vrúbľov už na jeseň, po prechode slabších mrazíkov. Vrúble prechovávané cez zimu v PE fólii trpievajú niekedy napadnutím plesňou sivou. Je preto vhodné dezinfikovať ich pred uložením v roztoku Chinosolu (8-hydroxychinolín-sulfát) alebo iného na tento účel povoleného prípravku počas 12 hodín. Zjari kry, ktoré majú byť preštepené, zrežeme nad miestom štepenia. Z päty kmeňa vyrašia zo spiacich očiek letorasty. Keď sú asi 15 cm dlhé, vylámeme všetky, ktoré sú nevhodne umiestnené, a ponecháme 3 po obvode päty kmeňa. O niekoľko dní nato preštepíme všetky tri letorasty tvrdými vrúbľami. Vrúble po zimnom uložení najprv namočíme na 24 hodín do vody. Potom režeme ostrým nožom kliny tesne pod očkom. Vrúble necháme jednooké. Narezané vrúble vkladáme do čistej, mäkkej alebo destilovanej vody. V nádobe s vodou ich potom vynášame na stanovište, kde sa budú preštepovať kry.
Pri väčšom množstve preštepovaných krov si môžeme pripraviť vrúble deň vopred. Na stanovišti, kde máme už vopred pripravené kry s tromi letorastami, vkladáme vrúble do letorastov zrezaných do rozštepu. Robíme to tak, že letorasty zrezávame pokiaľ možno nízko nad druhým až tretím očkom. Potom vyrežeme ostrým nožom na zelenom letoraste výrez tvaru V. Do vyrezaného letorastu nasadíme do klina zrezaný tvrdý vrúbeľ a zatlačíme jeho špičku až do kolienka letorastu. Pritom dbáme na zachovanie striedavého postavenia očiek medzi letorastom a vrúbľom. Potom vezmeme očkovaciu PE pásku a omotáme miesto štepu špirálovito tak, že začneme pod kolienkom, do ktorého sme zatlačili špičku vrúbľa. Postupujeme nahor a dbáme na to, aby sa špirálovité závity prekrývali a nikde nevyčnievali pletivá letorastu alebo tvrdého vrúbľa. Páskou ovinieme len miesto spojenia, prípadne celý vrúbeľ, na ktorom opäť vynecháme očko, ktoré musí zo zábalu vyčnievať. Pri poslednom závite pásku dvakrát podvlečieme a pevne zatiahneme jej koniec. Takto ošetrené vrúble sa veľmi dobre ujímajú a z troch vrúbľov na jednom kre rastú vždy najmenej dva. Na slabších kroch stačia na preštepenie dva letorasty. Pri preštepených kroch v letnom období neustále a pravidelne vylamujeme všetky letorasty rastúce zo starého dreva pôvodného kra a vyväzujú sa letorasty narastajúce z očiek vrúbľov a vylamujú sa na nich zálistky. Najvhodnejšie je ponechať na každom preštepenom kre len dva najlepšie rastúce vrúble a najslabší vrúbeľ aj s letorastom, na ktorom sedí, odstrániť. V suchých obdobiach roka sa vypláca zálievka preštepených krov, prípadne ich prihnojenie kombinovaným hnojivom. Letorasty z vrúbľov môžu dorásť do dĺžky 100 až 200 cm aj viac. Koncom augusta ich zaštipneme, aby sme podporili vyzrievanie dreva. V nasledujúcom roku z nich hneď formujeme kmene aj ťažne, na ktorých už zberáme prvú úrodu novo naštepenej odrody. Preštepovanie tvrdým vrúbľom do zeleného letorastu sa dá robiť aj na vrchole kmeňov väčších tvarov, ak nechceme staršie hrubé kmene celkom odstraňovať. Musíme hlavne dbať na to, aby sme na preštepovaných kroch nenechávali buď žiadne ďalšie letorasty, ak ide o malé tvary unifikovaného vedenia, alebo silne zredukovali korunu veľkých tvarov. Ovinutie vrúbľov PE páskou uvoľňujeme až v nasledujúcom roku počas vegetácie. Skoro uvoľnené vrúble sa môžu vylomiť.
Výstavné hrozno: ako pripraviť krásny exponát z vlastnej vinice
Miestne organizácie Slovenského zväzu záhradkárov usporadúvajú každoročne miestne či okresné výstavy ovocia a zeleniny. Na nich býva vystavované aj hrozno. Zo krov odtrhnuté strapce položené na miskách rýchlo podliehajú skaze. Pekne sa na výstave vynímajú strapce na letorastoch vyrastajúcich z kvetináčov. Takýto výstavný exponát sa pripravuje počas celej vegetácie. Zjari sa na kroch, ktorých hrozno chceme vystavovať, ponechá jeden poloťažeň navyše. Ostatné ťažne narežeme len krátke, aby sme na nich trochu zredukovali úrodu. Vybraný poloťažeň prevlečieme dnom väčšieho kvetináča, v ktorom sme spodný otvor trochu zväčšili, aby sme umožnili pretiahnutie. Očká pod dnom kvetináča aj očká, ktoré budú vnútri kvetináča, oslepíme. Poloťažeň vo zväčšenom otvore utesníme kúskom drevitej vlny, na dno kvetináča dáme drenážnu vrstvu hrubého piesku a potom ho naplníme ľahšou, štruktúrnou záhradnou zeminou. Nad povrch zeminy necháme vyčnievať 3 – 4 očká. Kvetináč upevníme na vhodnom podstavci, aby ho vietor nezhodil. V kvetináči udržiavame zeminu vlhkú, a aby tak rýchlo nevysychala, ovinieme vrchnú plochu PE fóliou. Necháme rásť len letorasty nad povrchom kvetináča, a keď ich kvetenstvá odkvitnú, potom pod dnom kvetináča poloťažeň okrúžkujeme. Tým dosiahneme vývin pekných strapcov a súčasne podporíme rast koreňov v kvetináči. V čase zrelosti hrozna odrežeme poloťažeň tesne pod dnom kvetináča a môžeme sa zúčastniť pekným exponátom na niektorej z výstav. Hrozno vhodných stolových odrôd vydrží v zalievaných kvetináčoch dlho do zimy, je čerstvé a chutné. Treba ho uchovávať v chladnej a vetranej miestnosti.
