Podpníky a odrody viniča pre české vinice

Zlučiteľnosť (kompatibilita) podpníka s vrúbľom európskej odrody sa prejavuje hlavne pri výrobe štepených viničových sadeníc, a zaujíma preto najviac škôlkarov. Hodnotí sa podľa tvorby kalusového pletiva na zraste a podľa rýchlosti diferenciácie cievnych zväzkov v tomto pletive. Ďalej potom dĺžkou prírastkov v škôlke, počtom vzniknutých koreňov na pätke podpníka aj výťažnosťou sadeníc I. triedy z celkového počtu naštepených kusov v percentách.

Afinitné vzťahy sa prejavujú počas celého života dvoch zoštepených komponentov na určitom stanovišti a zaujímajú hlavne pestovateľov viniča. Zahŕňame medzi ne vzájomný (reciproký) vplyv na vzrastnosť podzemnej aj nadzemnej časti rastliny, vplyv podpníka na odkvitanie a na plodnosť ušľachtilej odrody, vplyv podpníka na čas dozrievania strapcov aj na ich akosť a vplyv vzájomného spojenia na životnosť krov pri bežne používaných spôsoboch pestovania. Ak sa tieto vzťahy prejavujú na väčšom počte stanovíšť, dá sa súčasne posúdiť šírka prispôsobivosti (adaptácie) určitého spojenia podpníka a vrúbľa na stanovištné podmienky a na pôdne, vlhkostné aj mikroklimatické pomery v širšom zábere. Súčasne treba brať do úvahy aj vplyvy pestovania viniča, menovite veľkosť tvaru a zaťažovanie plodnými očkami.

Krížence medzi americkými druhmi – podpníky súčasnosti

Dnes používané podpníky v našom vinohradníctve pochádzajú hlavne z kríženia V. berlandieri x V. riparia a pôvodne boli všetky vyšľachtené v Maďarsku šľachtiteľom S. Telekim. Neskôr prešli klonovým výberom v zahraničí aj u nás a vybrali sa najvhodnejšie typy pre určité stanovištné podmienky.

Krížence V. berlandieri x V. riparia

Z tejto skupiny podpníkov je v Listine povolených odrôd z r. 1995 uvedených 5 odrôd. Každá z nich má vymedzené určité ekologické podmienky a určitý súbor európskych odrôd, pre ktoré sa hodí.

Kober 5 BB. Rastie bujne v podpníkovej vinici a naň naštepené európske odrody majú tiež bujný rast. Postupne sa podpníkové vinice zakladajú len z osvedčených bezvírusových klonov tohto podpníka. Z nášho šľachtenia je v Listine povolených odrôd (LPO) zapísaný klon MO – XVI/50. Z nemeckých klonov sú najznámejšie a najviac používané 13 Gm, Fr. 148, Wü 137, 101 N. V Rakúsku vznikol z pôvodných výsadieb F. Kobera vo Wiener Neustadt klon vyšľachtený J. Weissom, ktorý nesie označenie opierajúce sa o pôvodný materiál: Berlandieri x Riparia Teleki, Selektion Kober Nr. 5 BB, Klon A 3/12 Weiss.

Odolnosť proti fyloxére je dobrá, proti háďatkám veľmi dobrá, proti vyššiemu obsahu vápna v pôde je v suchších pôdach dostatočná, proti suchu stredná až vyššia. Najlepšie sa osvedčuje na hlinitých aj štrkovitých pôdach vo vlhkých oblastiach a pri nižšom obsahu aktívneho vápnika.

Podpník Kober 5 BB je vhodný hlavne pre plodné odrody, ktoré nie sú náchylné na osýpanie súkvetí a ktoré nemajú príliš bujný rast: Rizling vlašský, Müller-Thurgau, Veltlínske zelené, Silván, Rulandské biele, sivé, modré, Chardonnay, Modrý Portugal, André. Pri intenzívnom pestovaní viniča treba vziať do úvahy, že z pôdy odoberá prednostne dusík a fosfor a len obmedzené množstvo draslíka a horčíka, čo môže viesť k nevyrovnanej výžive. Prejavuje sa to potom často totálnym vyčerpaním krov a ich odumieraním, a to hlavne na pôdach preň menej vhodných, kde je obsah aktívneho vápnika vyšší než 10 % za súčasného pôsobenia vyššej pôdnej vlhkosti. Hodí sa hlavne pre pôdy neutrálne, prípadne s kyslou reakciou, kde je lepší príjem draslíka.

V nových výsadbách by sa mali používať len osvedčené a bezvírusové klony podpníka a vylúčiť staré materské vinice so širokou populáciou rôznych typov tohto podpníka. Pri predrýchľovaní štepov na tomto podpníku je na vytvorenie kalusu potrebná stredne vysoká teplota (26 – 28 °C).

Craciunel 2. Bol vyselektovaný v Rumunsku z podpníka Kober 5 BB ako klon, u ktorého lepšie vyzrievalo drevo. To sa prejavuje aj u nás, ale v nepriaznivých ročníkoch sa táto vlastnosť podstatne zhoršuje. V porovnaní so skôr rozmnožovanou širokou populáciou podpníka Kober 5 BB mal podpník Craciunel 2 výhodu v tom, že porast bol veľmi vyrovnaný a aj na ňom naštepené odrody dávali veľmi vyrovnané vinice a dobré prírastky i výťažnosť pri výrobe štepených sadeníc v škôlkach. Jeho vlastnosti sú podobné ako pri podpníku Kober 5 BB. Suchu odoláva o niečo lepšie. Je vhodný ako pre ľahké, štrkovité pôdy, tak aj pre pôdy hlinité. Dobre znáša vápenaté pôdy do 20 % aktívneho vápnika. V LPO je zapísaný klon Craciunel 2 PO – 06.

Kober 125 AA. V podpníkovej vinici rastie bujne a naštepeným odrodám dáva stredne bujný rast. Nie je odolný proti suchu a nesmie sa vysádzať do plytkých pôd a na výsušné stanovištia. Hodí sa do pôd piesočnato-hlinitých, hlinitých aj ílovitých, prípadne slieňových. Je vhodný na úpätí svahov s naplavenými pôdami. Hodí sa pre veľké tvary krov a dobre sa osvedčuje pri burgundských odrodách aj pri Tramíne. Vo viniciach štepených na 125 AA sa nesmú používať vysoké dávky dusíka, pretože sa potom potláča príjem draslíka týmto podpníkom. V podpníkovej vinici dáva veľké výnosy odrezkov. V LPO je zapísaný klon Kober 125 AA PO – 03.

Teleki 5 C. V podpníkovej vinici má stredne bujný rast a naštepené odrody na ňom rastú tiež stredne bujne. Hodí sa hlavne pre stredné spôsoby vedenia viniča a pre menšie zaťaženie krov. Pri väčšom zaťažení na ňom niektoré odrody zrejú pomaly. Aj odrody náchylné na osýpanie dávajú na ňom dobré výsledky. Je vhodný pre Rizling rýnsky a Tramín. Neznáša studené a vlhké pôdy, ani pôdy piesočnaté. Je vhodný hlavne do pôd hlinitých a v nich znesie aj vyšší obsah vápna, až do 20 % aktívneho vápnika. Používať sa dá len klonový materiál, skoršia široká populácia dávala nerovnomerné výsadby. V LPO je zapísaný klon Teleki 5 C PO – 3/7. Z nemeckých klonov sa najviac rozmnožuje klon 6 Gm.

Oppenheim SO 4. V podpníkovej vinici rastie stredne. Naštepené odrody na ňom rastú stredne bujne. V podpníkovej vinici jednoročné drevo vyzrieva skoro a dobre. Urýchľuje dozrievanie strapcov a vyzrievanie dreva naštepených odrôd. Má veľmi dobrú odolnosť proti fyloxére a háďatkám. Má veľmi dobrú odolnosť proti vysokému obsahu vápna v pôde (do 20 %). Je však málo suchovzdorný, a preto sa hodí hlavne do hlinitých, rovnomerne vlhkých pôd. Nehodí sa pre ľahké a málo úrodné pôdy, ani pre pôdy vysychavé. Je vhodný hlavne pre všetky akostné odrody a najmä pre také, ktoré sú náchylné na osýpanie alebo príliš bujne rastú. Väčšina odrôd na výrobu akostných vín na ňom dosahuje najlepšie výsledky. Plodné odrody sa na ňom môžu pestovať len v dobrých pôdnych podmienkach a pri dobrej výžive. Je vhodný aj pre skleníkovú kultúru viniča. V LPO je zapísaný klon SO 4 PO – 07. Tento podpník, ktorý pochádza z pôvodného podpníka Teleki 4, bol vyšľachtený vo vinárskej škole a pokusnom ústave v Oppenheime. Tam vznikla aj jeho mutácia, ktorá má obojpohlavné kvety a prináša drobné plody. Bola nazvaná Binova, je o niečo bujnejšieho rastu, urýchľuje dozrievanie plodov aj dreva a má ešte vyššiu odolnosť proti vápnu (do 30 % aktívneho vápnika).

Pre špeciálne ekologické podmienky je po celej Európe v menšom množstve rozšírený podpník z rovnakého kríženia, ktorý však v našej LPO zapísaný nie je:

Teleki 8 B. V podpníkovej vinici má bujný rast, ale naštepené odrody na ňom rastú len stredne. Rastie dobre na hlinitých pôdach, ale tam dávajú iné podpníky lepšie výsledky. Jeho prednosťou je dobrý rast naštepených odrôd aj na pôdach ílovitých a slieňových, kde dobre odoláva chloróze. Hodí sa ako pre suché, tak aj pre vlhké podmienky. Znáša obsah aktívneho vápnika v rozmedzí okolo 20 %. Je vhodný hlavne pre akostné odrody, najmä pre Rulandské modré. Pre plodné odrody je menej vhodný. Má výbornú odolnosť proti fyloxére, háďatkám a suchu. Nehodí sa pre zasolené pôdy.

Podpníky imúnne proti fyloxére

Veľkou snahou šľachtiteľov podpníkového viniča bolo a zostáva vyšľachtiť také podpníky, ktoré by boli celkom imúnne proti napadnutiu koreňov voškou fyloxérou. Na všetkých doteraz používaných podpníkoch môže fyloxéra v obmedzenej miere vegetovať. Sú proti nej viac či menej tolerantné. Tým, že jej umožňujú prežívať, zostáva stále riziko, že by sa mohla raz v priaznivých podmienkach opäť viac rozmnožiť, čo nezávisí len od vonkajších podmienok, ale aj od adaptačnej schopnosti tohto škodcu a jeho agresivity. Zatiaľ existuje v americkej prírode druh viniča, ktorý nie je na koreňoch fyloxérou napádaný. Je to Vitis rotundifolia, ktorý sa ako čistý druh pre nízku zrastavosť, veľmi zlé zakoreňovanie a vysoké nároky na teplo ako podpník využiť nedá. Šľachtiteľská práca s ním je veľmi zložitá pre odlišný počet chromozómov. Ďalším veľmi odolným druhom je Vitis cinerea, ktorý sa šľachtiteľsky dlhé roky využíval, ale až koncom 20. storočia sa podarilo vyselektovať z krížencov vytvorených C. Börnerom v Naumburgu jednu elitu, ktorá je do značnej miery imúnna proti fyloxére.

Börner. Rastie vo vinici bujne, jednoročné drevo vyzrieva dobre, má dobrú rezistenciu proti hubovým chorobám a hlavne proti fyloxére aj háďatkám v podmienkach severných vinohradníckych oblastí. Bráni tak prenosu vírusových ochorení. Koreni dobre, zrastavosť s európskymi odrodami je dobrá. Je vhodný do väčšiny pôd a má aj dobrú suchovzdornosť. Ušľachtilé odrody viniča na ňom plodia dobre. Vznikol z kríženia V. riparia 183 G x V. cinerea Arnold. Zo semenáčov po C. Börnerovi ho vyselektoval H. Becker v Geisenheime. Pôvodné číslo Na 5152 – 54. Postupne sa rozširuje v Nemecku.

Odrody, ich hospodárske vlastnosti a výber

Sortiment pestovaných odrôd viniča podlieha väčším zmenám len veľmi pomaly a v priebehu 20. storočia sa vo väčšine renomovaných oblastí ustálil na základných odrodách, ktoré dávajú vína pre oblasť typické a ktoré si v medzinárodnej konkurencii vydobyli svoje stále miesto. Napriek tomu pribúda erudovaných milovníkov vín, ktorí sa stávajú skutočnými znalcami a často pátrajú po menej známych vínach — buď zo starších, takmer zabudnutých odrôd, ktorých vína vyrobené modernými technológiami často prekvapia zaujímavými a príťažlivými vlastnosťami, alebo po vínach z odrôd vzniknutých novošľachtením, kde môžu významnú úlohu zohrať odrody tolerantné k hubovým chorobám, vhodné na výrobu biovín.

Odrody na výrobu akostných bielych vín

Do tejto skupiny radíme také odrody, ktoré dávajú plné, extraktívne vína s charakterom typickým pre odrodu, prípadne s jemnými aromatickými alebo korenistými látkami. Ich rozširovanie je v našich podmienkach veľmi žiaduce, pretože sa tak zvyšuje konkurencieschopnosť nášho vinárstva v súťaži so zahraničnými vínami.

Rizling rýnsky je typickou odrodou severných vinohradníckych oblastí. Predpokladá sa, že vznikol v Porýní ako samovoľné kríženie lesného viniča s niektorým kultivarom, ktorý do tamojšej oblasti priniesli Rimania. Pučí neskoro, takže niekedy unikne jarným mrazíkom, rastie bujne, v staršom veku stredne, strapce dozrievajú veľmi neskoro, ale ich akosť sa dá vystupňovať neskorými zbermi, ktoré patria k zvláštnostiam vín z tejto odrody. Je pomerne odolný proti hubovým chorobám, len pleseň sivá ľahko napáda strapinu, a to už pred kvitnutím. Je preto vhodné použiť prípravky proti plesni sivej pred kvitnutím, prípadne po nasadení bobúľ a pred uzavretím strapcov. Trpí tiež fyziologickým vädnutím strapiny, hlavne pri jednostrannom prehnojení dusíkom a draslíkom, keď sa objaví bujný rast a zhoršený príjem vápnika a horčíka. Platí to najmä na kamenistých a suchých pôdach, kam sa často vysádza.

Rizling rýnsky je veľmi náročný na polohu. Vyžaduje len južné svahy do 200 m nadmorskej výšky. Nároky na pôdu má malé. Vhodné sú podpníky SO 4, 5 C, 125 AA, K 1, G 26. Nesmie sa vysádzať na bujnom podpníku do dobrej pôdy, potom osýpa. Svedčia mu väčšie vzdialenosti výsadby a rez na ťažne, ktorých dĺžka musí byť volená tak, aby nevznikali krátke letorasty s riedkymi strapcami. Vhodné zaťaženie sa pohybuje od 8 do 12 očiek na m² v závislosti od prešľachtenia materiálu a od požiadavky na akosť strapcov. Vyžaduje vyrovnané hnojenie a opatrnú aplikáciu dusíka. Nesmie sa hnojiť čerstvým hnojom, používa sa rozležaný kompost. Hlavnou prednosťou je vysoká odolnosť proti mrazom, pravidelné zbery, malá prácnosť pri ošetrovaní krov, menšia náchylnosť na hubové choroby a výborné víno. Nedostatky sú v neskorom dozrievaní, v náchylnosti na ochorenie strapiny a v sklone k osýpaniu.

Rizling rýnsky sa radí medzi svetovo uznávané najlepšie odrody na výrobu akostných vín.

Rulandské biele vzniklo ako púčiková mutácia Rulandského sivého (francúzsky Pinot gris) a bolo označené Burgundské biele (Pinot blanc). Názov Burgundské biele nie je taký starý. Vznikol roku 1874 v Nemecku na odporúčanie ampelografickej komisie pre bielu mutáciu Burgundského sivého, ktorá sa skôr označovala menom Klevner (Weisser Klevner). Meno Burgundské biele sa zvolilo preto, aby sa zdôraznila príslušnosť k burgundským odrodám, ktoré postupne vznikali z Burgundského modrého. V súčasnosti sa v Česku nesprávne nazýva Rulandské biele, čo je názov podľa nemeckého obchodníka s vínom, ktorý kedysi objavil mutáciu Burgundského sivého na kroch Burgundského modrého a začal ju množiť. Jeho priezvisko bolo Ruland a podľa toho sa mutácii hovorilo Rulandské. Pôvodný staročeský názov odrody je Roučí bílé.

Je stredného rastu, pučí skoro, list stredne veľký, málo delený, olistenie husté. Strapec je malý až stredný, hustý, s malými bobuľkami, ktoré majú tenkú šupku. Zreje stredne neskoro a dosahuje vysokú cukornatosť. Je to odroda na výrobu vín s prívlastkom – teda necukrených, a preto by sa jej strapce nemali zberať skôr, kým nedosiahnu aspoň kabinetnú akosť. Požiadavky na polohu sú vysoké. Patrí len do najlepších polôh, na hlinité pôdy s obsahom vápnika. Na ľahkých pôdach je víno málo extraktívne. Úrody sú stredne vysoké a pravidelné. Vhodné podpníky sú 5 C, SO 4, 5 BB. Zaťaženie 8 – 10 očiek na m². Vína sú plné, s pikantnou kyselinou a výrazným odrodovým charakterom, vhodné na zrenie na fľaši. Správne vyzreté víno má chlebnatú príchuť. Hlavnou prednosťou je dobrá zimovzdornosť a veľmi akostné víno. Nedostatkom je ľahké napadnutie strapcov plesňou sivou.

Rulandské sivé (Rulandské) vzniklo ako púčiková mutácia z Rulandského modrého a bolo ďalej prešľachtené ako samostatná odroda. Je stredného rastu, listy sú menšie, málo vykrajované, pomerne hladké. Olistenie je stredne husté, strapce malé až stredné, husté, bobule so slabou šupkou, ktorá je sivo-modro-ružová. Dosahuje vysokú cukornatosť, vyzrieva stredne. Odolnosť proti hubovým chorobám je pomerne dobrá, len na pleseň sivú je náchylné. Mrazuvzdornosť je dobrá. Na pôdy nie je náročné. Veľmi plodné klony potrebujú hlinité a výživné pôdy, na ktorých vznikajú extraktívnejšie vína. V dobrých pôdnych podmienkach sa osvedčuje podpník SO 4, prípadne 125 AA. V horších potom 5 BB alebo CR 2. Je to odroda vhodná aj pre vyššie tvary krov. Víno mieva stredný aj nižší obsah kyselín, väčšinou je alkoholické a má neutrálnu chuť. Vhodné na zrenie na fľaši. Výhodou odrody je skoršia zrelosť strapcov a dosahovanie vysokej cukornatosti. Nevýhodou je nižšia predajnosť vín, ktoré nie sú také obľúbené ako vína Rulandského bieleho. Víno sa dá dobre využiť na spojenie s vínom Rulandského modrého na výrobu ružových vín.

Chardonnay je veľmi podobné odrode Rulandské biele. Pučí o niečo skôr, list je málo delený, niekedy aj slabo päťlaločný, stopkový výrez lýrovitý. Ohraničenie lýry tvorí holá nervatúra bez listovej čepele. Strapce bývajú redšie než u Rulandského bieleho. Vyžaduje veľmi dobré polohy a úrodnejšie pôdy, hlinité, s obsahom vápna. Úrody sú pravidelné, stredne vysoké. Mrazuvzdornosť je dobrá, náchylnosť na napadnutie plesňou sivou o niečo nižšia než u Rulandského bieleho. Je vhodné len na výrobu vín s prívlastkom z dobre vyzretých strapcov. Preto sa volí nižšie zaťaženie a neskorý zber strapcov. Víno je plné, extraktívne, s výraznými kyselinami. V súčasnosti patrí k najvyhľadávanejším bielym vínam sveta, ktoré dosahujú veľmi dobré ceny. Je to víno veľmi vhodné na zrenie na fľaši a na výrobu sektov vyšších cenových skupín.

Tramín pučí stredne, má stredný až bujný rast, jednoročné drevo má krátke internódiá, a tým aj husté olistenie. List je malý, kruhovitý, málo členený. Čepele listov sú sýtozelené a majú hrubý povrch. Strapce sú malé, rozvetvené a široko kónické, husté. Bobule sú malé, majú hrubú šupku a mäsitú dužinu s vysokým obsahom cukru. Sfarbenie bobúľ je pri Tramíne červenom červené, pri korenistom červeno-sivé, pri žltom jantárovo žlté a pri bielom, ktorý sa kedysi pestoval v Čechách pod menom Broništ alebo Prynč, sú zeleno-žlté a ich dozrievanie je neskoré. Variety Tramínu nie sú stále a na sfarbenie strapcov aj na korenistosť majú veľký vplyv pestovateľské podmienky, pôda a ročník. Tramín nie je zvlášť náchylný na hubové choroby. Najväčším nedostatkom je husté olistenie, ktoré môže spôsobovať aj náchylnosť na osýpanie a napadnutie bobúľ plesňou sivou. V príliš zahustených kroch sa nezakladá dostatok súkvetí na úrodu ďalšieho roku.

Hlavné pestovateľské podmienky pre Tramín sa týkajú jeho nárokov na pôdy, ktoré majú byť hlboké, záhrevné, hlinité alebo sprašové, prípadne vulkanického pôvodu (tufy), a súčasne len v priaznivých vinohradníckych polohách. Na chudobných pôdach Tramín degeneruje, vápenaté pôdy neznáša. Výnosy sú pri Tramíne nižšie, než dávajú ostatné akostné odrody. Lepšie výsledky sa dajú dosiahnuť na väčších tvaroch s väčším množstvom starého dreva, čím sa zmierňuje vzrastnosť v prospech plodnosti a súčasne sa zvyšuje aj obsah kyselín, ktorých býva niekedy priveľmi málo. Pri Tramíne je veľmi dôležité zabezpečiť riedke rozostavenie letorastov podlomom a zníženie hustoty listovej plochy vylamovaním zálistkov v spodnej polovici letorastov.

Tramín dosahuje každoročne dobrú cukornatosť a pod hrubou šupkou bobúľ je mnoho korenistých a aromatických látok. Víno je plné, extraktívne, aromatické, s nižším obsahom kyselín. Hodí sa na zvláštne príležitosti, hlavne k sladkým dezertom, ak má zvyšok nevykvaseného cukru. Na zvýšenie obsahu kyselín vo víne sa mnohde strapce zberajú v dvoch termínoch. Z prvého zberu sa získava víno s väčším množstvom kyselín, reduktívnejšou vôňou a nižším obsahom cukru. Z druhého zberu je viac korenistých látok a vyšší obsah cukru. Obe vína sa potom vo vhodnom pomere spájajú a vzniká víno s jemnou harmóniou. Vhodné podpníky SO 4, 125 AA. Výhody odrody spočívajú hlavne vo vysokej cukornatosti, výrazných korenistých látkach a tolerancii k ťažším, ale málo vápenatým pôdam. Nevýhodou je husté olistenie, nevhodnosť pre chudobné pôdy, náchylnosť na chlorózu a prípadne aj náchylnosť na osýpanie.

Sauvignon pučí stredne skoro, má bujný rast, listy sú päťlaločné, ale málo delené, čepeľ je svetlozelená, silno zvlnená s tupým zúbkovaním. Rast je vzpriamený, strapce sú malé, valcovité, husté, so zelenkavými alebo žlto-zelenými bobuľami, ktoré majú hrubšiu šupku a zrejú neskoro. Pod šupkou sú uložené typické aromatické látky, ktorých spektrum siaha od žihľavovej cez čiernoríbezľovú a broskyňovú až po muškátovú vôňu. Náchylnosť na peronospóru nie je veľká, ale oídiom trpí veľmi často vzhľadom na husté olistenie. Aj pleseň sivá napáda strapinu i bobule ľahko. Neznáša suché jesenné a zimné počasie, ktoré poškodzuje väčší počet očiek a môže vyvolať aj prasknutie kmeňov. Pri veľmi bujnom raste ľahko trpí zimnými mrazmi. Neznáša bujné podpníky. Vyhovuje mu SO 4, 5 C a len na kamenistých alebo piesočnatých pôdach sa dá použiť 5 BB. Pri reze treba vyberať slabšie drevo. Podobne ako pri Tramíne je dôležitý podlom a vylamovanie zálistkov, aby sa preriedila hustá listová plocha. Výnosy sú stredné, niekedy aj vyššie, menej pravidelné, dosť závislé od prešľachtenia, od ktorého závisí aj zaťažovanie krov 8 – 12 očkami na m².

Sauvignon poskytuje v dobrých ročníkoch vína vysokej akosti tak v južných, ako aj v severných vinohradníckych oblastiach. Víno je oceňované nielen pre zvláštnu arómu, ale aj pre plnosť a dlhú uchovateľnosť na fľaši. Zvláštny charakter získava školením v sudoch barrique. Vysoká akosť vína je hlavnou prednosťou. Nedostatkom je nízka mrazuvzdornosť, náchylnosť na oídium, náročnosť na polohu, husté olistenie a hnitie strapcov.

Muškát Ottonel pučí stredne a má väčšinou slabý rast, niektoré selekcie stredný. List je malý, olistenie redšie, strapce stredné, s väčšími žltými bobuľami, ktoré majú veľmi jemnú muškátovú arómu. Odolnosť proti zimným mrazom je dobrá. Neznáša vápno v pôde, ani postreky meďnatými prostriedkami na ochranu proti peronospóre. Ľahko osýpa, najmä vo veterných polohách. Odkvitanie podporuje postrek boraxom v čase pred kvitnutím a hlavne teplá mikroklíma v chránených polohách. Potrebuje hlavne ľahko záhrevné, kypré, štruktúrne, hlinité a hlboké pôdy. Na chudobných a plytkých pôdach rast slabne. V dobrých pôdnych podmienkach je najlepší na podpníku SO 4. Potrebuje dlhý rez na ťažne, ale malé zaťaženie plodnými očkami: 6 – 8 očiek na m². Výnosy sú nepravidelné. Hlavnou prednosťou sú jemné, harmonické, dostatočne plné a príjemne muškátové vína. Do úzadia ho zatlačila nová odroda Muškát moravský.

Silván zelený a červený pučia v neskorších termínoch a rastú slabo až stredne. List je svetlozelený, okrúhly, trojlaločný s malými zárezmi a s tupým zúbkovaním. Strapec je malý až stredný, hustý, mierne rozvetvený. Bobule sú guľaté, stredne veľké, žlto-zelené, vnútri mäsité, s príjemnou chuťou. Strapce neosýpajú a vyzrievajú neskoro. Jednoročné drevo má krátke články, a tým je olistenie husté. Vyzretosť dreva postupuje veľmi pomaly. Silván je veľmi plodný, a preto sa kry nesmú príliš zaťažovať plodnými očkami. Ľahko by sa oddialilo vyzrievanie dreva a zvýšila by sa tak náchylnosť na poškodenie zimnými mrazmi. Vhodné zaťaženie je 4 – 6 očiek na m² pôdy a rez na jeden ťažeň. Silván vyžaduje dobré polohy a výživné, hlboké pôdy s nízkym obsahom vápna, pretože ľahko trpieva žltačkou. Neznáša pôdy suché a chudobné na živiny. Vhodné podpníky sú 5 BB, SO-4, prípadne 125 AA. Pokiaľ ide o odolnosť proti hubovým chorobám, dá sa Silván zaradiť medzi odrody Müller-Thurgau a Rizling rýnsky. Takmer netrpí vädnutím strapiny a strapce hnijú málo. Silván dáva vysoké a pravidelné výnosy pri strednej cukornatosti.

Pri dobrej vyzretosti strapcov dáva Silván harmonické vína s príjemnou kyselinou, náznakom korenistosti a s jemnou vôňou. Vína z červenej variety bývajú označované za plnšie. Pri spracovaní strapcov bývajú problémy pri lisovaní, pretože slizká dužina ťažko púšťa mušt.