Podnože a odrody viniča hroznorodého pre české vinice
Ktoré podnože viniča hroznorodého zvoliť podľa pôdy a odrody? A aké odrody dávajú najlepšie jakostné vína? Kompletný sprievodca od Vitis riparia po Chardonnay a Rulandské modré.
Prečo sa vinič hroznorodý štepuje na podnože — história fyloxéry v Európe
Podnože a odrody viniča hroznorodého pre naše oblasti
Po celej Európe sa vinič hroznorodý po stáročia pestoval ako rastlina s vlastnými koreňmi. Až keď bola do Európy v roku 1863 zavlečená fyloxéra (koreňová vošková mšica), museli začať vinič štepovať na podnože odolné voči fyloxére. Fyloxérová kalamita zasiahla celú Európu, takmer všetky vinice boli fyloxérou zničené a postupne museli byť obnovené štepovanými sadenicami. Pôvodne sa ako podnože používali niektoré druhy viniča, ktoré sa vyskytovali voľne v lesoch severnej Ameriky a ktoré sú voči fyloxére dostatočne odolné. Neskôr boli vyšľachtené vhodnejšie podnože vzájomným krížením pôvodných druhov navzájom (ameroameričany) alebo krížením amerických druhov s vničom európskym (frankoameričany). Vznikli tak podnože, s ktorými odrody európskeho viniča lepšie zrastali, mali lepšiu kompatibilitu a viac na nich rodili, mali lepšiu afinitu. Zároveň boli lepšie prispôsobené podmienkam európskych vinárskych oblastí, mali lepšiu adaptáciu ako pôvodné druhy.
Kompatibilita a afinita podnože s roubom — čo to znamená pre pestovateľa
Zlučiteľnosť (kompatibilita) podpníka s roubom európskej odrody sa prejavuje hlavne pri výrobe štepovaných révových sadeníc, a zaujíma preto najviac škôlkarov. Hodnotí sa podľa tvorby kalusového pletiva na zraste a podľa rýchlosti diferenciácie cievnych zväzkov v tomto pletivu. Ďalej potom dĺžkou prírastkov v škôlke, počtom vzniknutých koreňov na päte podpníka i výťažnosťou sadeníc I. triedy z celkového počtu naštepovaných kusov v percentách.
Afinitné vzťahy sa prejavujú počas celého života dvoch naštepovaných komponentov na určitom stanovišti a zaujímajú hlavne pestovateľov révy. Zahrnujeme medzi ne vzájomný (reciproký) vplyv na vzrast podzemnej i nadzemnej časti rastliny, vplyv podpníka na odkvitanie a na plodnosť šľachtnej odrody, vplyv podpníka na dobu zrania hrozna i na jeho akosť a vplyv vzájomného spojenia na životnosť krov pri bežne používaných spôsoboch pestovania. Ak sa tieto vzťahy prejavujú na väčšom počte stanovíšť, môže byť súčasne posúdená šírka prispôsobivosti (adaptácie) určitého spojenia podpníka a roubu k stanovištným podmienkam a k pôdnym, vlhkostným i mikroklimatickým pomerom v širšom rozsahu. Súčasne je nutné brať do úvahy i vplyvy pestovania révy, menovite veľkosť tvaru a zaťažovanie plodnými očkami.
Pôvodné americké druhy ako podpníky: Vitis riparia, rupestris a berlandieri
Pôvodné americké druhy používané ako podpníky
Vitis riparia (réva pobrežná) je druh, ktorý je veľmi odolný voči fyloxére, hubovým chorobám a jeho koreňový systém má dobrú odolnosť voči zimným mrazom prenikajúcim hlbšie do pôdy. Vo voľnej prírode rastie najviac pozdĺž riek. Darí sa mu najlepšie v hlbokých, prevzdušnených humóznych a dostatočne vlhkých pôdach, ktoré majú nízky obsah vápnika. Má krátku vegetačnú dobu a voči suchu je málo odolný. Rezňe zakorenia veľmi dobre, ale koreňový systém sa vyvíja plytko pod povrchom pôdy. S väčšinou európskych odrôd dobre splýva. U nás sa najviac rozšírila selekcia V. riparia Portalis. Hlavný význam tohto podpníka bol v dobe, keď sa používali malé tvary krov révy (hlava) v hustej výsadbe. Najlepšie výsledky dával na pôdach s kyslou reakciou a na miestach s vyššími zrážkami. Bol vhodný pre severné vinárske oblasti, pretože má krátku vegetačnú dobu, urýchľuje dozrievanie hrozna, podporuje tvorbu farbiva v šupkách a zmierňuje bujný rast niektorých príliš bujne rastúcich odrôd. Na ňom naštepované odrôdy plodivajú skoro a hojne, znižuje sa náchylnosť na odkvitanie. Je vhodný pre stolové odrôdy na malých tvaroch, pretože na tomto podpníku sa zväčšuje veľkosť bobúľ.
Vo väčšine vinárskych oblastí bol V. riparia vylúčený z pestovania, pretože sa dnes používajú väčšie tvary krov a pre ne je jeho vzrastnosť príliš nízka, a to najmä pri väčšom zaťažení krov. Pri dlhších suchých obdobiach kry príliš oslabnú. Dá sa používať len na pôdach s nízkym obsahom vápnika (do 6 % aktívneho vápna). Voči háďatkám má strednú odolnosť a k vírusovým ochoreniam je stredne až veľmi náchylný.
Vitis rupestris (réva skalná) má dlhú vegetačnú dobu a bujný rast. Znáša trochu viac vápnika v pôde (do 12 % aktívneho vápna). Odolnosť voči suchu nie je vysoká, voči fyloxére aj hubovým chorobám je veľmi dobrá. Predlžuje vegetáciu a oneskoruje dozrievanie hrozna naštepovaných odrôd. Používala sa najviac v selekcii V. rupestris du Lot v južných vinárskych oblastiach. Pre severné vinárske oblasti sa vôbec nehodí. Jej používanie je výrazne obmedzené v prospech vhodnejších podpníkov.
Vitis berlandieri (réva vápnomilná) má dlhé vegetačné obdobie, rastie stredne bujne, znáša sucho aj vyšší obsah vápnika v pôde (do 40 % aktívneho vápna). Odolnosť voči fyloxére je trochu nižšia než u predchádzajúcich dvoch druhov, hubovým chorobám odolá dobre. Koreňový systém je málo odolný voči zimným mrazom a pretože veľmi zle zakorenia, nedá sa používať ako podpník. Má tiež malú zlučiteľnosť s európskou révou. Je vhodným doplnkom k vlastnostiam predchádzajúcich dvoch druhov, a preto bola použitá na kríženie s nimi. Vznikli tak najpoužívanejšie podpníky: kríženci s V. riparia pre severné vinárske oblasti a s V. rupestris pre oblasti južnej Európy.
Kríženci V. berlandieri × V. riparia: Kober 5 BB, SO 4, Teleki 5 C a ďalší
Kríženci medzi americkými druhmi – podpníky súčasnosti
Dnes používané podpníky v našom vinohradníctve pochádzajú hlavne z kríženia V. berlandieri x V. riparia a pôvodne boli všetky vyšľachtené v Maďarsku šľachtiteľom S. Telekiom. Neskôr prešli klonovým výberom v zahraničí aj u nás a boli vybrané najvhodnejšie typy pre určité stanovištné podmienky.
Kríženci V. berlandieri x V. riparia
Z tejto skupiny podpníkov je v Zozname povolených odrôd z r. 1995 uvedených 5 odrôd. Každá z nich má vymedzené určité ekologické podmienky a určitý súbor európskych odrôd, pre ktoré sa hodí.
Kober 5 BB. Rastie bujne v podpníkovej vinici a na ňu naštepované európske odrôdy majú tiež bujný rast. Postupne sa zakladajú podpníkové vinice len z osvedčených vírusprástych klonov tohto podpníka. Z nášho šľachtenia je zapísaný v Zozname povolených odrôd (ZPO) klon MO – XVI/50. Z nemeckých klonov sú najznámejšie a najpoužívanejšie 13 Gm, Fr.148, Wü 137, 101 N. V Rakúsku vznikol z pôvodných výsadieb F. Kobera vo Wiener Neustadt klon vyšľachtený J. Weissom, ktorý nesie označenie opierajúce sa o pôvodný materiál: Berlandieri x Riparia Teleki, Selektion Kober Nr. 5 BB, Klon A 3/12 Weiss.
Odolnosť proti fyloxére je dobrá, proti háďatkovcom veľmi dobrá, proti vyššiemu obsahu vápna v pôde je v suchších pôdach dostatočná, proti suchu je stredná až vyššia. Osvedčuje sa najlepšie na hlinitých aj štrkovitých pôdach vo vlhkých oblastiach a pri nižšom obsahu aktívneho vápnika.
Podpník Kober 5 BB je vhodný hlavne pre plodné odrôdy, ktoré nie sú náchylné na odkvitanie kvetenstva a ktoré nemajú príliš bujný rast: Rizling vlašský, Müller-Thurgau, Veltlínske zelené, Sylvánske, Rulandské biele, šedé, modré, Chardonnay, Modrý Portugal, André. Pri intenzívnom pestovaní viniča je nutné vziať do úvahy, že odoberá z pôdy prednostne dusík a fosfor a len obmedzené množstvo draslíka a horčíka, čo môže viesť k nevyváženej výžive. Prejavuje sa to potom často totálnym vyčerpaním krov a ich odumieraním, a to hlavne na pôdach pre ňu menej vhodných, kde je obsah aktívneho vápnika vyšší než 10 % za súčasného pôsobenia vyššej pôdnej vlhkosti. Hodí sa hlavne pre pôdy neutrálne, prípadne s kyslou reakciou, kde je lepší príjem draslíka.
V nových výsadbách by sa mali používať len osvedčené a vírusprásté klony podpníka a vylúčiť staré matečné vinice so širokou populáciou rôznych typov tohto podpníka. Pri predrychlovaní štepov na tomto podpníku je treba na vytvorenie kalusu stredne vysoká teplota (26 – 28 °C).
Craciunel 2. Bola vyselektovaná v Rumunsku z podpníka Kober 5 BB ako klon, u ktorého lepšie vyzrelo drevo. To sa prejavuje aj u nás, ale v nepriaznivých ročníkoch sa táto vlastnosť podstatne zhoršuje. V porovnaní so skôr rozmnožovanou širokou populáciou podpníka Kober 5 BB mal podpník Craciunel 2 výhodu v tom, že podrast bol veľmi vyrovnaný a tiež na ňu naštepované odrôdy dávali veľmi vyrovnané vinice a dobré prírastky aj výťažnosť pri výrobe štepovaných sadeníc v škôlkach. Jeho vlastnosti sú podobné ako u podpníka Kober 5 BB. Odolnosť voči suchu je o niečo lepšia. Je vhodný ako pre ľahké, štrkovité pôdy, tak aj pre pôdy hlinité. Znáša dobre pôdy vápenaté do 20 % aktívneho vápnika. V ZPO je zapísaný klon Craciunel 2 PO – 06.
Kober 125 AA. V podpníkovej vinici rastie bujne a naštepovaným odrôdám dáva rast stredne bujný. Nie je odolný voči suchu a nesmie sa vysádzať do pôd plytkých a na vysychavé stanovištia. Hodí sa do pôd piesočnatohlinitých, hlinitých aj ílovitých, prípadne slínových. Je vhodný na úpätí svahov s naplaveninami. Hodí sa pre veľké tvary krov a dobre sa osvedčuje u odrôd burgundských aj u Tramineru. Vo viniciach štepovaných na 125 AA sa nesmú používať vysoké dávky dusíka, pretože sa potom potláča príjem draslíka týmto podpníkom. V podpníkovej vinici dáva veľké výnosy odrezkov. V ZPO je zapísaný klon Kober 125 AA PO – 03.
Teleki 5 C. V podpníkovej vinici má stredne bujný rast a naštepované odrôdy na ňom rastú tiež stredne bujne. Hodí sa hlavne pre stredné spôsoby vedenia viniča a pre menšie zaťaženie krov. Pri väčšom zaťažení dozrievajú na ňom niektoré odrôdy pomaly. Aj odrôdy náchylné na odkvitanie dávajú na ňom dobré výsledky. Je vhodný pre Rizling rýnsky a Traminer. Neznáša studené a vlhké pôdy, ani pôdy piesočnaté. Je vhodný hlavne do pôd hlinitých a v nich znesie aj vyšší obsah vápna, až do 20 % aktívneho vápnika. Možno používať len klonový materiál, dávnejšia široká populácia dávala nestejnomerné výsadby. V ZPO je zapísaný klon Teleki 5 C PO – 3/7. Z nemeckých klonov sa najviac rozmnožuje klon 6 Gm.
Oppenheim SO 4. V podpníkovej vinici rastie stredne. Naštepované odrôdy na ňom rastú stredne bujne. V podpníkovej vinici dozrieva réva skoro a dobre. Urýchľuje dozrievanie hrozna a vyzrievanie dreva naštepovaných odrôd. Má veľmi dobrú odolnosť proti fyloxére a háďatkovcom. Má veľmi dobrú odolnosť proti vysokému obsahu vápna v pôde (do 20 %). Je však málo suchovzdorný, a preto sa hodí hlavne do hlinitých, rovnomerne vlhkých pôd. Nehodí sa pre ľahké a málo úrodné pôdy, ani pre pôdy vysychavé. Je vhodný hlavne pre všetky kvalitné odrôdy a najmä pre také, ktoré sú náchylné na odkvitanie alebo príliš bujne rastú. Väčšina odrôd na výrobu kvalitných vín dosahuje na ňom najlepších výsledkov. Plodné odrôdy sa môžu na ňom pestovať len v dobrých pôdnych podmienkach a pri dobrej výžive. Je vhodný aj pre skleníkovú kultúru viniča. V ZPO je zapísaný klon SO 4 PO – 07. Tento podpník, ktorý pochádza z pôvodného podpníka Teleki 4, bol vyšľachtený vo vinárskej škole a pokusnom ústave v Oppenheimu. Tam vznikla tiež jeho mutácia, ktorá má obojpohlavné kvety a prináša drobné plody. Bola nazvaná Binova a je o niečo bujnejšieho rastu, urýchľuje dozrievanie plodov aj dreva a má ešte vyššiu odolnosť proti vápnu (do 30 % aktívneho vápnika).
Pre špeciálne ekologické podmienky je po celej Európe rozšírený v menšom množstve podpník z rovnakého kríženia, ktorý však nie je zapísaný do nášho ZPO:
Teleki 8 B. V podpníkovej vinici má rast bujný, ale naštepované odrôdy na ňom rastú len stredne. Rastie dobre na hlinitých pôdach, ale tam dávajú iné podpníky lepšie výsledky. Jeho prednosťou je dobrý rast naštepovaných odrôd aj na pôdach ílovitých a slínových, kde odolúva dobre chloróze. Hodí sa ako pre suché, tak aj pre vlhké podmienky. Znáša obsah aktívneho vápnika v rozmedzí okolo 20 %. Je vhodný hlavne pre kvalitné odrôdy, najmä pre Rulandské modré. Pre plodné odrôdy je menej vhodný. Má výbornú odolnosť proti fyloxére, háďatkovcom a suchu. Nehodí sa pre pôdy zasolené.
Tuzemské a zahraničné podpníky: LE-K/1, Amos, 26 G a Fercal
Kríženci V. riparia x V. rupestris
Sú to jednak podpníky staršieho pôvodu, ktoré u nás nie sú v LPO. Najviac sa používali 101-14 MG a 3.309 C. U nás potom podpník Schwarzmann. Za použitia pôvodných krížencov boli u nás vyšľachtené novšie dva podpníky tohto typu, zapísané do LPO:
LE – K/1. V podpníkovom vinici rastie veľmi bujne, dáva vysokú produkciu podpníkových odrezkov a jej drevo dozrieva skoro a dobre. V škôlke veľmi dobre korení a má mnoho jemných korienkov. Má výbornú zlučiteľnosť so všetkými odrodami a vytvára bohatý zával kalusového pletiva. Štepy na tomto podpníku sa však nesmú predurýchľovať pri vysokých teplotách, pretože vzniká nadmerne veľký kalus. Je vhodným podpníkom pre odrody s veľkým hroznom ako Veltlínske zelené, Frankovka, Svätovavrinecké, Müller-Thurgau. Dobre plodí na ňom aj Rizling rýnsky a vlašský. Rastie dobre aj v horších pôdnych podmienkach a znáša aj podmienky suché. Nemožno ho však použiť na pôdach vápenatých. Znesie obsah aktívneho vápnika do 7 %. Bol vyšľachtený vo Vinárskom ústave Záhradníckej fakulty v Lednici na Morave prof. V. Krausom. Vznikol zo zložitého kríženia: /V. riparia x V. rupestris/ x Ortliebské/ x Svätovavrinecké generácie F2. Je to teda frankoameričan.
Amos. V podpníkovom vinici rastie bujne, dáva dobré výnosy odrezkov, keďže jej drevo dobre dozrieva. S väčšinou odrôd zrastá dobre. V škôlke dobre korení. Jeho koreňovanie je svojím vetvením medzi stavbou koreňového systému intenzívneho a medzi systémom extenzívnym. To umožňuje dobrý príjem živín a kladne ovplyvňuje aj výnosy hrozna. Je vhodný pre ľahšie a dobre odvodňované pôdy hlinitopiesočnaté aj hlinité. Neznáša v pôde vyšší obsah vápna (do 10 % aktívneho vápnika). Do LPO bol zapísaný v r. 1990 a je potrebné nazbierať väčšie skúsenosti s jeho používaním. Bol vyšľachtený na Šľachtiteľskej stanici v Polešoviciach ing. V. Křivánkom z kríženia Severnyj x Schwarzmann. Severnyj je kríženec medzi Malingre x V. amurensis. Je to teda frankoameričan.
Zahraničné frankoameričany
Pôvodne sa objavila pomerne dosť veľká skupina frankoameričanov vyšľachtených vo Francúzsku a v Nemecku. Najrozšírenejší boli kríženci medzi Aramon x V. rupestris a medzi Aramon x V. riparia. Postupne však boli z pestovania vytlačení vhodnejšími podpníkmi zo skupiny amerikoameričanov, ktoré sú tiež odolnejšie voči fyloxére. Pre severné vinárske oblasti zostávajú ešte dva podpníky, ktoré majú stále celý rad aktuálnych predností. V našej LPO nie sú zapísané, ale mohli by aj u nás zohrávať dôležitú úlohu.
26 G. V podpníkovom vinici rastie bujne a jej drevo dobre dozrieva. Odolnosť voči fyloxére je dostačujúca len v severných vinárskych oblastiach, kde nemá fyloxéra toľko generácií. Je to podpník stredných pôdnych pomerov. Nehodí sa pre pôdy vysychavé. Dáva dobré výsledky v pôdach hlinitých do obsahu aktívneho vápnika 30 %, takže odolúva vápnu veľmi dobre. Má mohutný koreňový systém, má výbornú afinitu s európskymi odrodami. Je to výborný podpník pre Rizling rýnsky a ďalšie odrody náchylné na opadávanie. Urýchľuje dozrievanie hrozna a zväčšuje bobule naštepovaných odrôd, takže by bol vhodný aj pre odrody stolové. Bol vyšľachtený vo Výskumnom ústave pre šľachtenie viniča v Geisenheimu. Najvhodnejší je viruprostý klon 26 G – 27/7. Vznikol z kríženia Trolínske x V. riparia.
Fercal. Je stredne bujného rastu v podpníkovom vinici. Dáva stredne veľké množstvo podpníkových odrezkov. Má dobrú afinitu s európskymi odrodami a v škôlke dobrú výťažnosť štepovaných sadeníc. Odolnosť voči fyloxére aj voči háďatkovcom je veľmi dobrá. Je najodolnejším podpníkom voči vysokému obsahu vápna v pôde zo všetkých pestovaných podpníkov. Je suchoodolný a vhodný do vápenatých pôd; predbieha doteraz používaný podpník 41 B. Bol vyšľachtený vo
Výskumnom ústave vinárskom v Bordeaux krížením /V. berlandieri x Colombard/ x /Cabernet Sauvignon x V. berlandieri/.
Podnož Börner — imúnna podnož budúcnosti proti fyloxére
Podpníky imúnne proti fyloxére
Veľkou snahou šľachtiteľov podpníkovej révy bolo a zostáva vyšľachtenie takých podpníkov, ktoré by boli úplne imúnne proti napadnutiu koreňov voškou fyloxérou. Na všetkých doteraz používaných podpníkoch môže fyloxéra v obmedzenej miere vegetovať. Sú proti fyloxére viac či menej tolerantné. Tým, že jej umožňujú prežívať, zostáva stále riziko, že by sa mohla raz v priaznivých podmienkach opäť viac rozmnožiť, čo nezávisí len od vonkajších podmienok, ale aj od adaptačnej schopnosti škodcu a jeho agresivity. Zatiaľ existuje v americkej prírode druh révy, ktorý nie je na koreňoch napádaný fyloxérou. Je to Vitis rotundifolia, ktorý sa nedá ako čistý druh pre nízku zrastiteľnosť a veľmi zlé koreňovanie i vysoké nároky na teplo ako podpník využiť. Šľachtiteľská práca s ním je veľmi zložitá pre odlišný počet chromozómov. Ďalším veľmi odolným druhom je Vitis cinerea, ktorý bol šľachtiteľsky dlhé roky využívaný, ale až koncom 20. storočia sa podarilo vyselektovať z krížencov vytvorených C. Börnerom v Naumburgu jednu elitu, ktorá je do značnej miery imúnna proti fyloxére.
Börner. Rastie vo vinici bujne, révia dozrieva dobre, má dobrú odolnosť proti hubovým chorobám a hlavne proti fyloxére i háďatkám v podmienkach severných vinárskych oblastí. Bráni tak prenosu vírusových ochorení. Koreňuje dobre, zrastiteľnosť s európskymi odrodami je dobrá. Je vhodná do väčšiny pôd a má aj dobrú suchoodolnosť. Odrody ušľachtilej révy na nej plodí dobre. Vznikla z kríženia V. riparia 183 G x V. cinerea Arnold. Zo semenáčov po C. Börnerovi ju vyselektoval H. Becker v Geisenheimu. Pôvodné číslo Na 5152 – 54. Postupne sa rozširuje v Nemecku.
Ako vybrať podpník podľa odrody a pôdnych podmienok — prehľadný návod
Výber podpníkov podľa jednotlivých kritérií
Podľa vlastností naštepovaných odrôd Pre odrody veľmi plodné: Kober 5 BB, Kober 125 AA, LE K-1, Amos, G 26. Pre odrody slabo rastúce na podporu rastu: tie isté podpníky. Pre odrody náchylné na osýpanie: SO 4, prípadne G 26. Pre odrody stredného rastu v hlinitých pôdach a na strednom vedení: 5 C, prípadne CR 2.
Podľa pôdnych podmienok: Do max. obsahu aktívneho vápnika 10 %: Pôdy piesočnaté, výsušné: K 1, Amos, prípadne CR 2. Pôdy hlinité, stredne vlhké: väčšina podpníkov, výber podľa odrody viniča. Pôdy ťažké: 125 AA, 5 C, prípadne G 26. – Pôdy vápenaté, 10 – 20 % aktívneho vápnika: Pôdy výsušné: 5 BB, CR 2, Fercal, 8 B. Pôdy hlinité, stredne vlhké: 5 C, 5 BB, 125 AA, CR 2, SO 4, G 26. Pôdy slieňovité, ťažké, vápenaté: 125 AA, 5 C, Fercal, 8 B.
Kvalitné biele odrody: Rizling rýnsky, Rulandské biele, Chardonnay, Tramín a Sauvignon
Odrody, ich hospodárske vlastnosti a výber
Sortiment pestovaných odrôd viniča hroznorodého podlieha len veľmi pomaly väčším zmenám a v priebehu 20. storočia sa ustálil vo väčšine renomovaných oblastí na základných odrodách, ktoré dávajú vína pre oblasť typické, ktoré si vybojovali v medzinárodnej konkurencii svoje stále miesto. Pribúda však erudovaných milovníkov vín, ktorí sa stávajú pravými znalcami a často pátraju po menej známych vínach buď zo starších, takmer zabudnutých odrôd, ktorých vína vyrobené modernými technológiami často prekvapí zaujímavými a príťažlivými vlastnosťami. Alebo po vínach z odrôd vzniknutých novošľachtením, kde môžu významnú úlohu zohrať odrody tolerantné k hubovým chorobám, vhodné na výrobu biovín.
Odrody na výrobu kvalitných bielych vín
Do tejto skupiny zaraďujeme také odrody, ktoré dávajú plné, extraktívne vína s charakterom typickým pre odrodu, prípadne s jemnými aromatickými alebo korenistými látkami. Ich rozširovanie je v našich podmienkach veľmi žiaduce, pretože sa tak zvyšuje konkurencieschopnosť nášho vinárstva v súťaži s vínami zahraničnými.
Rizling rýnsky je typickou odrodou severných vinárskych oblastí. Predpokladá sa, že vznikol v Porýní ako samovoľné kríženie lesného viniča s niektorým kultivarom dovezeným do tamojšej oblasti Rimanmi. Raší neskoro, takže niekedy unikne jarným mrazíkom, rastie bujne, v starobe stredne, hrozny dozrievajú veľmi neskoro, ale ich kvalita sa dá vystupňovať neskorými zbermi, ktoré patria k zvláštnostiam vín vyrábaných z tejto odrody. Je pomerne odolný proti hubovým chorobám, len pleseň sivá ľahko napáda stopku hrozna, a to už pred kvetením. Je preto vhodné použiť prípravky proti plesni sivej pred kvetením, prípadne po nasadení bobúľ a pred uzavretím hrozna. Trpí aj fyziologickým vadnutím stopky hrozna, hlavne pri jednostrannom prohnojení dusíkom a draslíkom, keď sa objaví bujný rast a zhoršený príjem vápnika a horčíka. Platí to zvlášť na kamenitých a suchých pôdach, kde sa často vysadzuje.
Rizling rýnsky je veľmi náročný na polohu. Vyžaduje len južné svahy do 200 m nadmorskej výšky. Nároky na pôdu má malé. Vhodné podpníky sú SO 4, 5 C, 125 AA, K 1, G 26. Nesmie sa vysadzovať na bujnom podpníku do dobrej pôdy, potom odkvitá. Prospieva mu väčšia vzdialenosť výsadby a rez na ťažeň, ktorých dĺžka musí byť zvolená tak, aby nevznikali krátke letorasty s riedkymi hrozňami. Vhodné zaťaženie sa pohybuje od 8 do 12 očiek na m² v závislosti od prošľachtenia materiálu a požiadavky na kvalitu hrozna. Vyžaduje vyrovnané hnojenie a opatrnú aplikáciu dusíka. Nesmie sa hnojiť čerstvým maštaľným hnojom, používa sa rozležaný kompost. Hlavnou prednosťou je vysoká odolnosť proti mrazom, pravidelné úrody, malá pracnosť pri ošetrovaní krov, menšia náchylnosť na hubové choroby a výborné víno. Nedostatky spočívajú v neskorom dozrievaní, náchylnosti na ochorenie stopky hrozna a sklone k odkvitaniu.
Rizling rýnsky patrí medzi svetovo uznávané najlepšie odrody na výrobu kvalitných vín.
Rulandské biele vzniklo ako púčiková mutácia Rulandského šedého (francúzsky Pinot gris) a bolo označené Burgundské biele (Pinot blanc). Názov Burgundské biele nie je taký starý. Vznikol roku 1874 v Nemecku na odporúčanie ampelografickej komisie pre bielu mutáciu Burgundského šedého, ktorá sa skôr označovala menom Klevner (Weisser Klevner). Meno Burgundské biele bolo zvolené preto, aby sa zdôraznila príslušnosť k burgundským odrodám, ktoré postupne vznikali z Burgundského modrého. V súčasnosti sa u nás nesprávne nazýva Rulandské biele, čo je názov podľa nemeckého obchodníka s vínom, ktorý kedysi objavil mutáciu Burgundského šedého na kroch Burgundského modrého a začal ju množiť. Jeho priezvisko bolo Ruland a podľa toho sa mutácii hovorilo Rulandské. Pôvodný staročeský názov odrody je Roučí biele.
Je stredného rastu, raší skoro, list stredne veľký, málo členený, olistenie husté. Hrozen je malý a stredný, hustý, s malými bobúľami, ktoré majú tenkú šupku. Dozrieva stredne neskoro a dosahuje vysoký cukornatosť. Je to odroda na výrobu vín s prívlastkom – teda bez pridania cukru, a preto by sa jej hrozny nemali zbierať skôr, pokiaľ nedosiahnu aspoň kabinetovú kvalitu. Požiadavky na polohu sú vysoké. Patrí len do najlepších polôh, na hlinité pôdy s obsahom vápnika. Na ľahkých pôdach je víno málo extraktívne. Úrody sú stredne vysoké a pravidelné. Vhodné podpníky sú 5 C, SO 4, 5 BB. Zaťaženie 8 – 10 očiek na m². Vína sú plné, s pikantnou kyslosťou a výrazným odrodovým charakterom, vhodné na dozrievanie v fľaši. Správne dozreté víno má chlebnatú dochuť. Hlavnou prednosťou je dobrá zimovzdornosť a veľmi kvalitné víno. Nedostatkom je ľahké napadnutie hrozna pleseňou sivou.
Rulandské šedé (Rulandské) vzniklo ako púčiková mutácia z Rulandského modrého a bolo ďalej prošľachtené ako samostatná odroda. Je stredného rastu, listy sú menšie, málo vystrihované, pomerne hladké. Olistenie je stredne husté, hrozny malé až stredné, husté, bobule so slabou šupkou, ktorá je sivomodovoružová. Dosahuje vysokú cukornatosť, dozrieva stredne. Odolnosť proti hubovým chorobám je pomerne dobrá, len na pleseň sivú je náchylné. Mrazuodolnosť je dobrá. Na pôdy nie je náročné. Veľmi plodné klony potrebujú hlinité a výživné pôdy, na ktorých vznikajú vína extraktívnejšie. V dobrých pôdnych podmienkach sa osvedčuje podpník SO 4, prípadne 125 AA. V horších potom 5 BB alebo CR 2. Je to odroda vhodná aj pre vyššie tvary krov. Víno mýva stredný i nižší obsah kyselin, väčšinou je alkoholické a má neutrálnu chuť. Vhodné na dozrievanie v fľaši. Výhodou odrody je skoršia zrelosť hrozna a dosahovanie vysokej cukornatosti. Nevýhodou je nižšia predajnosť vín, ktoré nie sú také obľúbené ako vína Rulandského bieleho. Víno sa dá dobre využiť na spojenie s vínom Rulandského modrého na výrobu ružových vín.
Chardonnay je veľmi podobné odrode Rulandské biele. Raší poněkud skôr, list je málo členený, niekedy aj slabo päťlaločnatý, stopkový výrez lyrovitý. Ohraničenie lýry tvorí holá nervatura bez listovej čepele. Hrozny bývajú redšie než u Rulandského bieleho. Vyžaduje veľmi dobré polohy a úrodnejšie pôdy, hlinité, s obsahom vápna. Úrody sú pravidelné, stredne vysoké. Mrazuodolnosť je dobrá, náchylnosť na napadnutie pleseňou sivou poněkud nižšia než u Rulandského bieleho. Je vhodná iba na výrobu vín s prívlastkom z dobre dozretého hrozna. Preto sa volí nižšie zaťaženie a neskorý zber hrozna. Víno je plné, extraktívne, s výraznými kyselinami. V súčasnosti patrí k najviac vyhľadávaným bielym vínam sveta, ktoré dosahujú veľmi dobré ceny. Je to víno veľmi vhodné na dozrievanie v fľaši a na výrobu sektov vyšších cenových skupín.
Tramín raší stredne, má stredný až bujný rast, révia má krátke internódiá, a tým aj husté olistenie. List je malý, kruhovitý, málo členený. Čepele listov sú sýtozelené a majú hrubý povrch. Hrozny sú malé, rozvetvené a široko kónické, husté. Bobule sú malé, majú hrubú šupku a mäsitú dužninu s vysokým obsahom cukru. Sfarbenie bobúľ je u Tramínu červeného červené, u korenistého červenošedé, u žltého jantárovo žlté a u bieleho, ktorý sa kedysi pestoval v Čechách pod menom Broništ alebo Prynč, sú zelenožlté a ich dozrievanie je neskoré. Variety Tramínu nie sú stále a na sfarbenie hrozna aj korenistosť majú veľký vplyv pestovateľské podmienky, pôda a ročník. Tramín nie je zvlášť náchylný na hubové choroby. Najväčším nedostatkom je husté olistenie, ktoré môže spôsobovať aj náchylnosť na odkvitanie a napadnutie bobúľ pleseňou sivou. V príliš zahuštených kroch sa nezakladá dostatok kvetenstiev pre úrodu nasledujúceho roka.
Hlavné pestovateľské podmienky pre Tramín sa týkajú jeho nárokov na pôdy, ktoré majú byť hlboké, záhrevné, hlinité alebo sprašové, prípadne vulkanického pôvodu (tufy) a súčasne len v priaznivých vinohradníckych polohách. Na chudobných pôdach Tramín degeneruje, vápenaté pôdy neznáša. Výnosy sú u Tramínu nižšie, než dávajú ostatné kvalitné odrody. Lepších výsledkov sa dá dosiahnuť na väčších tvaroch s väčším množstvom stariny, čím sa zmierňuje vzrastnosť v prospech plodnosti a súčasne sa zvyšuje aj obsah kyselin, ktorých býva niekedy príliš málo. U Tramínu je veľmi dôležité zabezpečiť riedke rozmiestnenie letorastov podlomom a zníženie hustoty listovej plochy vylamovaním pazúch v dolnej polovici letorastov.
Tramín dosahuje každoročne dobrú cukornatosť a pod hrubou šupkou bobúľ je veľa korenistých a aromatických látok. Víno je plné, extraktívne, aromatické, s nižším obsahom kyselin. Hodí sa na zvláštne príležitosti, hlavne k sladkým dezertom, ak má zvyšok nekvasaného cukru. Na zvýšenie obsahu kyselin vo víne sa na mnohých miestach zbierajú hrozny v dvoch termínoch. Z prvého zberu sa získava víno s väčším množstvom kyselin, reduktívnejšou vôňou a nižším obsahom cukru. Z druhého zberu je viac korenistých látok a vyšší obsah cukru. Obe vína sa potom vo vhodnom pomere spájajú a vzniká víno s jemnou harmóniou. Vhodné podpníky SO 4, 125 AA. Výhody odrody spočívajú hlavne vo vysokej cukornatosti, výrazných korenistých látkach a tolerancii k ťažším, ale málo vápenatým pôdam. Nevýhodou je husté olistenie, nevhodnosť pre chudobné pôdy, náchylnosť na chlorózu a prípadne aj náchylnosť na odkvitanie.
Sauvignon raší stredne skoro, má bujný rast, listy sú päťlaločnaté, ale málo členené, čepeľ je svetlozelená, silne zvlnená s tupým zúbkovaním. Rast je vzpriamený, hrozny sú malé, valcovité, husté, so zelenastými alebo žltozelenými bobúľami, ktoré majú hrubšiu šupku a dozrievajú neskoro. Pod šupkou sú uložené typické aromatické látky, ktorých spektrum siaha od žihľavovej, cez čiernoríbezlovú, broskyňovú až po muškátovú vôňu. Náchylnosť na peronosporu nie je veľká, ale múčnatkou trpí veľmi často vzhľadom na husté olistenie. Aj pleseň sivá ľahko napáda stopku hrozna aj bobule. Neznáša suché jesenné a zimné počasie, ktoré poškodzuje väčší počet očiek a môže vyvolať aj prasknutie kmeňov. Pri veľmi bujnom raste ľahko trpí zimnými mrazmi. Neznáša bujné podpníky. Vyhovuje mu SO 4, 5 C a len na kamenitých alebo piesočnatých pôdach je možné použiť 5 BB. Pri reze treba vyberať slabšiu réviu. Podobne ako u Tramínu je dôležitý podlom a vylamovanie pazúch, aby sa preridila hustá listová plocha. Výnosy sú stredné, niekedy aj vyššie, menej pravidelné, dosť závislé od prošľachtenia, na ktorom záleží aj zaťažovanie krov 8 – 12 očkami na m².
Sauvignon poskytuje v dobrých ročníkoch vína vysokej kvality tak v južných, ako aj v severných vinárskych oblastiach. Víno je oceňované nielen pre zvláštnu arómu, ale aj pre plnosť a dlhú uchovateľnosť v fľaši. Zvláštny charakter získava školením v sudoch barrique. Vysoká kvalita vína je hlavnou prednosťou. Nedostatkom je nízka mrazuodolnosť, náchylnosť na múčnatku, náročnosť na polohu, husté olistenie, hniloba hrozna.
Muškát Ottonel raší stredne a má väčšinou slabý rast, niektoré selekcie stredný. List je malý, olistenie redšie, hrozny stredné, s väčšími žltými bobúľami, ktoré majú veľmi jemnú muškátovú arómu. Odolnosť proti zimným mrazom je dobrá. Neznáša vápno v pôde, ani postreky meďnatými prostriedkami na ochranu proti peronospore. Ľahko odkvitá, zvlášť vo veterných polohách. Odkvitanie podporuje postrek boraxom v čase pred kvetením a hlavne teplé mikroklíma v chránených polohách. Potrebuje hlavne ľahko záhrevné, kypré, štruktúrne, hlinité a hlboké pôdy. Na chudobných a plytkých pôdach slabne rast. V dobrých pôdnych podmienkach je najlepší na podpníku SO 4. Potrebuje dlhý rez na ťažeň, ale malé zaťaženie plodnými očkami: 6 – 8 očiek na m². Výnosy sú nepravidelné. Hlavnou prednosťou sú jemné, harmonické, dostatočne plné a príjemne muškátové vína. Bol zatlačený do úzadia novou odrodou Muškát moravský.
Odrody strednej kvality: Müller-Thurgau, Veltlínske zelené, Rizling vlašský a Neuburské
Odrody pre výrobu bielych vín strednej kvality
V tejto skupine sú v prvom rade tri najrozšírenejšie odrody viniča v Českej republike. Je to Müller-Thurgau, ktorý je najrozšírenejšou odrodou ako v Čechách, tak aj na Morave, kde k nemu pristupuje Veltlínske zelené a Rizling vlašský. Tieto tri odrody tvoria zatiaľ polovicu plochy našich viníc.
Müller-Thurgau raší stredne a má v mladosti bujný rast. Listy sú veľké, päťlaločné, hlboko delené. Hrozen je stredne veľký až veľký, stredne hustý a redší. Bobule sú mierne oválne, žltozelené, s jemnou muškátovou arómou. Dozrievanie hrozna je rané až stredne rané, cukornatosť stredná. Odolnosť voči hubovým chorobám je nízka a rovnako aj voči zimným mrazom. Odroda sa rýchlo rozšírila po druhej svetovej vojne vďaka ranému dozrievaniu hrozna a vysokej a pravidelnej úrodnosti. Kríky sa však nesmú preťažovať úrodou, pretože sa môžu úplne vyčerpať a uhynúť. Vhodné zaťaženie je 4 – 6 očiek na m² pôdy. Müller-Thurgau nie je náročný na polohu, ale potrebuje hlboké, hlinité a vodoodolné pôdy s dobrou výživou, hlavne s dôrazom na draslík, ktorý prijíma pomaly, najmä v rokoch s nižším slnečným svitom, keď je aj jeho asimilačná činnosť nízka. Najvhodnejšia je kombinácia organických hnojív doplnených draselnými hnojivami. Víno je stredne plné, harmonické, pitné, s jemnou muškátovou vôňou, príjemné k stolovaniu. Víno sa rýchlo vyvíja a dá sa skoro fľaškovať. Pri školení je nutné venovať pozornosť dostatočnému obsahu kyselín, ktoré sa ľahko odbúravajú a víno potom rýchlo starne a rozširuje sa jeho chuť do nepríjemných tónov. Odroda bola vyšľachtená pôvodne v Geisenheimu v Nemecku, potom prevezená do Švajčiarska a odtiaľ sa rozširovala hlavne až po roku 1924. Jej vznik v roku 1882 bol označený ako kríženie odrôd Rizling rýnsky x Sylvánske zelené, čo sa do nedávnej doby predpokladalo ako správné označenie. Genetické rozbory opreté o analýzu nukleových kyselín ukazujú, že rodičovskými odrodami boli Rizling rýnsky a Chrupka biela. Podnože: 5 BB, 125 AA, 5 C.
Veltlínske červené rané raší skoro a má bujný rast. List je veľký, päťlaločný a mäkký, svetlozelený. Pestuje sa hlavne pre rané dozrievanie hrozna, ktoré sú veľké, krídlaté, husté, s drobnými, okrúhlymi bobuľami, svetloružovej farby. Hrozny dosahujú dobrú cukornatosť, ale sú trochu náchylné na napadnutie sivou plesňou. Preto je nutné udržiavať kríky riedkej stavby. To sa darí hlavne na menej úrodných pôdach. Odroda je vhodná pre pozemky po terénnych úpravách, tam kde bolo obnažené podložie, alebo na kamenité či piesočnaté pôdy. Nie je vhodná do hlinitých úrodných pôd, kde rastie príliš bujne. Drevo potom zle dozrieva a ľahko zamŕza. Pri bujnom raste je aj plodnosť nepravidelná. Neznáša vápno v pôde a je náchylná na žltačku. Je to odroda vhodná na veľké tvary, hodí sa aj na pergoly. Odolnosť voči peronospoре je nízka. Potrebuje dlhý rez, zaťaženie je vhodné okolo 10 očiek na m². Úrody sú stredné a menej pravidelné. Víno je plné, extraktívne, s nízkym obsahom kyselín a pomerne rýchlo dozrieva. Je náchylnejšie na oxidáciu. Je vhodné na sceľovanie.
Veltlínske zelené raší pomerne skoro, má stredne bujný rast a hrozny dozrievajú neskoro. List je stredne veľký, päťlaločný, so stredne hlbokými zárezmi, vrcholky výhonkov sú bielo plstnaté. Hrozny sú veľké, krídlaté, so stredne veľkými bobuľami, zelenej alebo zeleno-žltej farby, v závislosti od prešľachtenia sú husté alebo riedke či opadané. Odolnosť voči peronospoре je nižšia, sivou plesňou trpí málo, odolnosť voči oidiu je stredná. Zimnými mrazmi trpí stredne, jarnými viac. Odroda vyžaduje veľmi dobré polohy a najvhodnejšie sú hlboké, sprašové alebo hlinité pôdy s dostatočnou vodnou jímavosťou. Dáva dobré výsledky hlavne z osvedčeného klonového materiálu na podnožiach 5 BB, CR 2, K-1 aj SO 4. Odroda je vhodná pre Guyotov rez s jedným ťažňom alebo pre vedenie Vertiko s veľmi krátkym rezom na čípky, prípadne aj pre Moserovo vedenie s rezom na striedavé čípky. Zaťaženie zodpovedá v rozmedzí 4 – 6 očiek na m². Na vápenatých pôdach trpí chlorózou. Úrody sú vysoké a pravidelné. Víno je korenisto-pikanté, niekedy horkomandľové, inokedy s lipovou vôňou na sprašových pôdach. Je osviežujúce príjemnými kyselinami, povzbudzujúcej chuti a dosahuje výbornú kvalitu len z veľmi dobre dozretých hrozien, ktoré dozrievajú pomaly vzhľadom na svoju veľkosť. Pre odrodu je dôležité starostlivo sledovať vývoj podmienok pre infekciu hubovými chorobami koncom júla, keď je najnáchylnejšia.
Rizling vlašský raší veľmi neskoro, takže často unikne neskorým jarným mrazíkom. Rastie stredne, len v mladosti bujne, výhonky sú vzpriamené, úponky dlhé. List je troj až päťlaločný, hladký a s ostrým zubkovaním. Réva je tenšia a má svetlú farbu. Hrozny sú stredne veľké, valcovité, väčšinou s príveskom menšieho hrozna. Bobule sú malé, majú na vrchole bodku tmavej farby. Ich šupka je tenká, obsah riedky s neutrálnou chuťou a výraznými kyselinami. Stopka hrozna je dlhá a niekedy trpí vadnutím stopky. Dozrievanie hrozna je veľmi neskoré a cukornatosť pribúda hlavne v posledných fázach zrelosti, preto sa hrozny nesmú predčasne zbierať. Mrazuvzdornosť je dobrá, výnosy vysoké a pravidelné.
Pre výrobu vín s vysokou kvalitou a výrazným odrodovým charakterom je nutné voliť výborné polohy, záhrevné pôdy s hlbokým profilom, stredne ťažké a dobre zásobené nielen hlavnými živinami, ale aj horčíkom, zvlášť tam, kde je vyšší obsah vápnika. Rizling vlašský však plní u nás aj ďalšiu úlohu. Poskytuje vína s vyšším obsahom príjemných kyselín a je vhodný pre zmesi známkových vín a hlavne pre výrobu sektov. Preto sa mnohokrát vysádza aj do menej vhodných polôh a do okrajových oblastí, kam nepatrí. Rizling vlašský nie je vhodný pre suché stanovištia, kde trpí rast kríkov, plodnosť aj kvalita vín.
Pre Rizling vlašský sú vhodné podnože 5 BB, 125 AA aj SO 4, prípadne K-1. Používa sa rez na ťažne, ale plodí dobre aj na krátkych čípkoch. Pretože je kvalitatívne rozpätie vín veľmi široké, je možné voliť aj rôzne zaťaženie podľa účelu využitia vína. Pohybuje sa od 4 do 10 očiek na m² pôdy. Odolnosť voči hubovým chorobám je celkovo dobrá.
Poskytuje vína sviežo-rezné, s vyšším obsahom príjemných kyselín, svieže, pitné a s jemne ovocnými tónmi vo vôni.
Neuburské dozrieva v stredných termínoch a má bujný rast. List je stredný až veľký, trojlaločný s tupým zubkovaním. Hrozny sú malé až stredné, bobule stredne veľké, zelené s tmavým bodkovaním a mäsitým obsahom. Dozrievanie hrozna je stredne rané, cukornatosť býva vysoká. Odolnosť voči hubovým chorobám je stredná až vyššia, ale na hnitie hrozna náchylnejšie, zvlášť pri napadnutí hrozna obaľovačom. Neznáša veterné polohy, kde dochádza k zhoršenému opeleniu, a intenzívnejšie hnojenie dusíkom, zvlášť v období pred kvitnutím. Neznáša podpník 5 BB, predovšetkým v lepších pôdnych podmienkach. Odroda je náchylná na opadávanie kvetenstiev pri bujnom raste. Preto je nutné tlmiť bujný rast vhodným podpníkom ako je SO-4 a nevysádzať Neuburské do úrodnej pôdy. K lepšiemu odkvetu pomáha na existujúcich, bujne rastúcich viniciach postrek kríkov Neuburského 10 dní pred kvitnutím 0,05 – 0,1% roztokom molybdenanu amónneho. Neuburské je odolné voči suchu a je vhodné na výsadbu na terasách alebo na iných pozemkoch, kde boli vykonané väčšie presúvanie pôdy. Pri rešpektovaní požiadaviek na stanovištné podmienky, vhodné podnože, umiernené dusíkaté hnojenie možno dosiahnuť dobré a pravidelné výnosy za predpokladu, že je vysadené v polohe, kde nie je veľké nebezpečenstvo zimných mrazov, na ktoré je citlivé vzhľadom na riedku stavbu dreva.
Víno je plné, jemné, harmonické, s príjemnými aromatickými látkami. Neuburské sa dobre hodí na výrobu vín s prívlastkom, ktoré by boli veľmi vhodné na export, nakoľko je táto odroda v iných oblastiach, okrem Rakúska, neznáma a víno je aj v cudzine veľmi dobre oceňované.
Sylvánske zelené a červené — plodná odroda pre harmonické vína
Sylvánske zelené a červené raší v neskorších termínoch a rastie slabo až stredne. List je svetlozelený, okrúhly, trojlaločný s malými zárezmi a s tupým zúbkovaním. Hrozen je malý až stredný, hustý, mierne vetvený. Bobule sú guľaté, stredne veľké, žltozelené, vnútri mäsité, s príjemnou chuťou. Hrozno neosýpa sa a dozrieva neskoro. Réva má krátke články, a tým je olistenie husté. Dozretosť révy postupuje veľmi pomaly. Sylvánske je veľmi plodné, a preto sa kry nesmú príliš zaťažovať plodnými očkami. Ľahko by sa oddialilo dozrievanie dreva a zvýšila by sa tak náchylnosť na poškodenie zimnými mrazmi. Vhodné zaťaženie je 4 – 6 očiek na m² pôdy a rez na jeden ťaženec. Sylvánske vyžaduje dobré polohy a výživné, hlboké pôdy s nízkym obsahom vápna, pretože ľahko trpí žltačkou. Neznáša pôdy suché a chudobné na živiny. Vhodné podpníky sú 5 BB, SO-4, prípadne 125 AA. Pokiaľ ide o odolnosť proti hubovým chorobám, Sylvánske možno zaradiť medzi odrody Müller-Thurgau a Ryzlink rýnsky. Takmer netrpí vadnutím stopky a hrozno hnije málo. Sylvánske dáva vysoké a pravidelné výnosy pri strednej cukornatosti.
Pri dobrej dozretosti hrozna dáva Sylvánske harmonické vína s príjemnou kyslosťou, náznakom korenistosti a s jemnou vôňou. Vína z odrody červenej bývajú označované za plnšie. Pri spracovaní hrozna bývajú problémy pri lisovaní, pretože slizká dužina ťažko púšťa mušt.
Červené odrody viniča hroznorodého: Rulandské modré a Jakubské
Odrody na výrobu červených vín
Sortiment na výrobu červených vín s vysokou kvalitou je v severných vinárskych oblastiach značne obmedzený. Je to preto, že v teplejších oblastiach sa v hroznovom víne modrých odrôd tvorí viac farbiva a trieslovín a súčasne tam rýchlejšie klesá obsah kyselín, najmä kyseliny jablčnej. Preto sa niektoré neskôr dozrievajúce odrody, vhodné na výrobu vysoko kvalitných červených vín, u nás nepestujú. Postupné otepľovanie zemskej atmosféry a znižovanie zrážkovej činnosti však vyvoláva aj u nás zatiaľ mierné, no predsa len badateľné zmeny. A tak sa začali aj u nás v deväťdesiatych rokoch objavovať výsadby francúzskych odrôd Cabernet Sauvignon a Merlot, ktoré by mohli v najlepších polohách a v najteplejších oblastiach poskytovať zaujímavé vína.
Rulandské modré raší stredne neskoro, rastie stredne bujne a dozrieva neskoro. List je stredne veľký, tmavo zelený, ľahko trojlaločný, s hrubým povrchom. Plodné klony majú listy veľmi málo delené. Réva je tmavohnedá, s málo vystupujúcimi uzlinami. Hrozno je malé až stredné, s malými bobuľami, ktoré majú riedky obsah. Šupka je tenká a neobsahuje veľa farbiva. Klony s veľmi hustým hroznom sú náchylné na hnitie.
Vyžaduje výborné polohy, najlepšie so suchou jeseňou. Najvhodnejšie sú teplé, ľahko záhrevné a hlinité pôdy. Kvalita vína je dobrá aj na štrkovitých pôdach s väčšou prímesou hlinitých častíc. Na ťažkých a studených pôdach síce dobre rodí, ale víno je málo typické, s vysokým obsahom kyselín a nízkou farebnosťou. Dozrievanie hrozna sa urýchľuje na podpníku SO-4, vhodný je aj 5 C a na suchšom stanovišti aj 5 BB. Výnosy sú vysoké u plodných klonov, ktoré sú vhodné na výrobu klaretu (bieleho vína) používaného pri produkcii sektu. Väčšinou sa používa dlhý rez na ťažni so záťažou 6 – 8 očiek na m², ale aj na krátkych čípkoch je plodnosť dobrá. Z hubových chorôb robí najväčšie problémy pleseň sivá.
Červené vína sú jemné, zamatové, korenisté, plné a majú dlhú trvanlivosť. Významná kvalita sa dosahuje len pri obmedzenej výške úrody a pri dobrej vyzretosti hrozna. Kvalita vína sa zvyšuje dlhším ležaním v sudoch aj v fľaši.
Z Rulandského modrého vznikla aj púčiková mutácia nazývaná Jakubské, ktorého hrozno dozrieva už koncom augusta a v septembri. U nás sa vyskytuje už len ojedinele a používa sa ako raný stolový hrozen, väčšinou na veľké tvary, kde lepšie plodí. Víno z Jakubského