Rez kríkov a popínavých drevín: kompletný sprievodca
Naučte sa správny rez kríkov od výsadby až po omladenie. Sprievodca pokrýva udržiavací rez, rez živých plotov, vistérií, plamienkov aj popínavých ruží.
Rez kríkov a popínavých drevín: kompletný sprievodca
Kedy a ako rezať kríky, aby bohato kvitli a vydržali vitálne desiatky rokov? Podrobný sprievodca všetkými typmi rezu — od výchovného cez udržiavací až po omladzovací.
Čo je to ker a prečo záleží na jeho type pri reze
Vymedzenie a typy kríkov
V povedomí najmä laickej časti populácie sa kríky odlišujú od stromov predovšetkým podstatne nižším vzrastom. Nižší vzrast je iste dôležitým znakom kra, nie je však znakom podstatným. Podľa prof. Karla Domina je krom drevina bez priameho kmeňa, ktorá sa vetví už odspodu (K. Domin, Rostlinopis, zv. VII Rostlinné tvarosloví, Aventinum 1932). Modernejšie, aj keď podobne, je ker definovaný pomocou svojej architektúry (napr. Pejchal), pre ktorú sú charakteristickými znakmi:
– primárny výhonok zostáva slabý, často už na konci 2. roka zastaví dĺžkový rast, prípadne začne od konca odumierať, – obvykle už v 2. roku z pukov v pazuchách klíčnych listov a spodných normálnych listov tvorí bujné osi, tzv. obnovovacie výhonky, rýchlo prerastajúce primárny výhonok, – bazitónia výhonku aj kra ako celku (pri vetvení vykazujú najsilnejší rast výhonky z bazálnych pukov, ktoré svojou dĺžkou a hrúbkou predčia materské výhonky), – relatívne malá výška odvodená z rýchlo sa skracujúcej dĺžky ročných prírastkov a/alebo oblúkovitého rastu výhonkov väčšiny kríkov.
Rozmanitosť prírody je však takmer bezbrehá a nedá sa tak jednoducho roztriediť do „škatuliek“. Popri typických kríkoch so všetkými vyššie uvedenými znakmi existuje celý rad druhov, pri ktorých je jeden alebo aj viac znakov v rôznej miere potlačených. V zásade sa dá povedať, že vlastne ani neexistuje ostrá hranica medzi krom a stromom (pozri rad dendrologických príručiek, ktoré niektoré druhy opisujú slovami „veľký ker až malý strom“). V Průhonickom parku rastie malebný, vyše 10 m vysoký javor poľný (Acer campestre), ktorý pri bližšom pohľade vykazuje viac znakov kra než stromu. Naopak mnohé staré rododendrony (Rhododendron sp.), vysoké sotva 4 m, majú zreteľný holý kmeň a sú oveľa viac stromom než krom.
Veľké množstvo rôznych typov kríkov sa odráža aj v odlišných nárokoch na rez a v rôznej tolerancii voči rezu. Najväčšiu toleranciu voči rezu vykazujú typické kríky s celoživotnou výraznou aktivitou bazálnej obnovovacej zóny. Tieto kríky rez nielen veľmi dobre znášajú, ale pravidelný rez je pre ich dlhodobú plne funkčnú existenciu v podstate nevyhnutný. Na druhom póle plynulého radu ležia netypické kríky s minimálnou aktivitou bazálnej obnovovacej zóny, ktoré často v dospelosti vyzerajú skôr ako miniatúrne stromy než typické kríky. Tieto kríky znášajú rez veľmi zle a v zásade ho, podobne ako stromy, nepotrebujú. Medzi týmito dvoma krajnými pólmi je potom celý rad plynulých prechodov. Vo vzťahu k rezu si môžeme kríky pracovne veľmi zhruba rozdeliť do siedmich skupín – typické kríky, – namŕzajúce „metlovité“ chúlostivé kríky a polokríky, – stálozelené kríky, – „stromovité“ kríky, – popínavé dreviny, – ihličnaté kríky, – kultúry so špecifickými nárokmi (záhonové ruže, tvarované prvky).
Sedem skupín kríkov a ich tolerancia voči rezu
Typické kríky vykazujú vysokú aktivitu bazálnej obnovovacej zóny a po celý život vytvárajú veľké množstvo obnovovacích výhonkov. Preto veľmi dobre znášajú aj rez. Na druhej strane staré výhonky ker postupne silno zahusťujú a v dôsledku rastúcej konkurencie často aj odumierajú – ker viditeľne starne. Pravidelný rez, ktorý odstraňuje časť najstarších konárov, je preto na dlhodobé udržanie vitálneho, plne funkčného kra nevyhnutný.
Namŕzajúce chúlostivé kríky a polokríky majú rovnako veľmi vysokú aktivitu bazálnej obnovovacej zóny, ktorá je v našich zemepisných šírkach nevyhnutnou podmienkou ich pestovania. Tieto kríky u nás väčšinou silno namŕzajú a ich existenciu tak zaisťuje každoročná tvorba veľkého množstva obnovovacích výhonkov z bazálnej časti. Podobne sa obnovujú aj polokríky, ktorých nezdrevnatené časti cez zimu odumierajú. Dôsledkom je veľké množstvo mŕtvych výhonkov a „metlovitý“ rast. Logickým dôsledkom je potom každoročný hlboký rez až do zdravého dreva.
Stálozelené kríky väčšinou vykazujú nižšiu aktivitu bazálnej obnovovacej zóny a nepotrebujú hlbší pravidelný rez. Navzájom sa však výrazne líšia v schopnosti regenerácie a zatiaľ čo rododendrony (Rhododendron sp.), stálozelené kaliny (Viburnum sp.) či Kalmia nie sú schopné silnejšie regenerovať, a rez preto znášajú zle, tak na druhej strane krušpán (Buxus sp.), vavrínovec (Prunus laurocerasus) či hlohyňa (Pyracantha coccinea) regenerujú dobre a dajú sa použiť aj na tvarované prvky. Okrem tvarovaných plotov či iných tvarovaných prvkov historických záhrad ani tieto druhy zbytočne nerežeme!
„Stromovité“ kríky vykazujú minimálnu aktivitu bazálnej obnovovacej zóny a v dospelosti vyzerajú často skôr ako miniatúrne stromy než typické kríky. Do tejto skupiny patrí napr. vilín (Hamamelis sp.), krovito rastúce magnólie (Magnolia sp.) alebo rakytník (Hippophae rhamnoides). Tieto kríky väčšinou znášajú rez veľmi zle a v zásade ho, podobne ako stromy, nepotrebujú. Zaujímavé je, že aktivita bazálnej obnovovacej zóny priamo nesúvisí so schopnosťou koreňovej výmladnosti. Niektoré druhy z tejto skupiny tak na nevhodný rez alebo zničenie nadzemnej časti nereagujú novými výhonkami z bazálnej časti, ale množstvom koreňových výmladkov v širokom okolí (typickým príkladom je napríklad rakytník).
Popínavé dreviny sú veľmi rozmanitou skupinou, ktorú v podstate spája iba špecifická stratégia konkurenčného boja o svetlo, spočívajúca v mimoriadne rýchlom predlžovacom raste na úkor pevnosti rastlinnej osi. Inak sa navzájom veľmi výrazne líšia. Rozdielne sú aj ich nároky na rez, podrobne opísané v ďalších kapitolách. Všeobecne sa azda dá povedať iba to, že v prevažnej väčšine majú dobré regeneračné schopnosti a dobre znášajú aj pomerne radikálny rez. S výnimkou veľmi bujne rastúcich druhov, ktoré vytvárajú veľa novej hmoty (napr. krídlatka – Fallopia auberti), však pravidelný udržiavací rez nepotrebujú.
Ihličnaté kríky, aj keď ich vzhľadom na veľkosť ako kríky označujeme, v skutočnosti postrádajú väčšinu atribútov kra. Bazálna obnovovacia zóna prakticky chýba a až na výnimky (tis – Taxus baccata) majú rovnako minimálnu regeneračnú schopnosť obmedzenú spravidla len na zelené letorasty. S výnimkou tisu (Taxus sp.) preto bežný rez neprichádza do úvahy a v nevyhnutných prípadoch musia nastúpiť špecifické metódy (zaštipovanie).
Kultúry so špecifickými nárokmi predstavujú zmes toho, čo nebolo možné systematicky zaradiť do predchádzajúcich odsekov. Nároky v tomto prípade často nie sú dané ani tak prirodzenými potrebami rastlín, ako skôr účelom, na ktorý rastliny pestujeme (tvarované živé ploty, tvarované prvky historických záhrad).
Špecifiká rezu kríkov: prečo sa líšia od rezu stromov
Špecifiká rezu kríkov
Špecifiká rezu kríkov sa týkajú predovšetkým typických kríkov s aktívnou bazálnou obnovovacou zónou. Tieto kríky vyháňajú z bazálnej časti každoročne nové výhonky, zatiaľ čo najstaršie výhonky uprostred kra postupne odumierajú. Na rozdiel od stromov, ktoré integrujú mŕtve drevo do svojho tela (kmeň, kostrové konáre), prípadne sa ho zbavujú („samočistenie“ kmeňa často za pomoci saprofytických húb), pri typických kríkoch sa vnútri kra hromadí v podobe suchých konárov, prípadne tu časom prevládajú staré konáre bez prírastkov a s oslabenou vitalitou. Ker ako celok tak viditeľne starne a mení sa na nepriechodné, málo vzhľadné „krovie“. Veľké obnovovacie schopnosti bazálnej časti kra však možno využiť a systematickým, pravidelným udržiavacím rezom sa dá ker udržať ak nie trvalo, tak aspoň dlhodobo v plne funkčnom stave. Na rozdiel od stromov možno proces starnutia kríkov správne vykonávaným udržiavacím rezom výrazne spomaliť až zastaviť a zostarnuté kríky možno v rade prípadov aj efektívne omladiť.
Vysoká regeneračná schopnosť väčšiny kríkov a neprítomnosť kmeňa a silných kostrových konárov rez kríkov uľahčuje. Pri reze kríkov nevznikajú rozsiahle veľké rany, ktoré by sa stávali vstupnou bránou infekcie do kmeňa. Ani miesto rezu nie je také kritické ako pri stromoch, ker sa oveľa ľahšie vyrovná s nejakým tým pahýľom a vytvoriť pri reze „lízanec“ je nemožné. Tieto fakty sa však paradoxne obracajú proti samotným kríkom. Vzniká tak totiž veľmi rozšírená a nebezpečná predstava, že kríky môže rezať ktokoľvek, akokoľvek a kedykoľvek. O tom, aká rozšírená táto predstava je a aké škody každoročne pácha, sa môžeme presvedčiť prechádzkou po sídliskách našich miest. Zmrzačené kríky nikdy nekvitnúcich zlatíc a ďalších druhov kríkov možno ako výrečné mementá žalujúce na „prácu správcov“ nájsť azda na každom pražskom sídlisku. Žiaľ, ani práca vyučených záhradníkov v parkoch nesvedčí vždy o ich kvalifikácii.
Rez pri výsadbe kríkov a výchovný rez: ako správne začať
Systém rezu kríkov
Na rez používame kvalitné ostré náradie, rez má byť hladký, nezdeformovaný a nerozstrapkaný. Slabšie konáre, zhruba do priemeru 1 cm, môžeme rezať ostrým záhradníckym nožom, ktorým docielime hladkú nezdeformovanú ranu. Pohodlnejšie a v praxi najpoužívanejšie je však strihanie ostrými dvojbritými záhradníckymi nožnicami. Silnejšie konáre môžeme vyrezávať ostrou záhradníckou pílkou, miesto rezu uprostred kra však obvykle nebýva príliš dobre prístupné, a tak jediným nástrojom, ktorým môžeme vystrihnúť konáre zo stredu kra, sú pákové nožnice. Kríky so vstrícnymi listami striháme (alebo režeme) rovným rezom nad pukmi, konáre druhov so striedavo postavenými listami skracujeme mierne šikmým rezom nad pukom smerujúcim von.
Rez je nevratný úkon, a preto ho nikdy nevykonávame bez rozmyslu – aj dobre regenerujúci ker možno zmrzačiť, prinajmenšom pre danú sezónu. Preto treba vždy dobre uvážiť postup rezu, vziať do úvahy špecifické vlastnosti daného druhu a účel rezu a rezať radšej s prestávkami na revíziu nášho postupu – približovať sa k cieľu postupnými krokmi.
Správne vykonávaný rez musí byť súčasťou starostlivosti o ker po celý čas jeho existencie, teda od jeho vypestovania v škôlke až po prípadné vylúčenie. Pritom každá etapa (vývojové obdobie) vyžaduje iný, špecifický typ rezu. Z hľadiska etáp (vývojových období) kra môžeme rezy rozdeliť do šiestich skupín: – rez v škôlke (sadenice a mladé rastliny), – rez pri výsadbe, – výchovný rez, – udržiavací rez, – omladzovací rez, – likvidácia (klčovanie).
Rez v škôlke
Rez v škôlke má za úlohu predovšetkým upraviť pomery medzi ušľachtilou časťou a podpníkom pri vegetatívnom množení a usmerniť vývoj mladých rastlín. Je špecifickou škôlkarskou záležitosťou, úzko spätou s metódami množenia, a nebudeme sa ňou ďalej zaoberať.
Rez pri výsadbe
Pri výsadbe vykonávame podobne ako pri výsadbe stromov komparatívny (porovnávací) rez, ktorý má za úlohu upraviť pomer medzi nadzemnou časťou a koreňovým systémom. Zmenšením odparovacej plochy sa uľahčí ujatie, okrem toho sa upraví tvar a podporí sa tvorba nových silných výhonkov. Hlbšie musíme zrezať predovšetkým prostokorenné sadenice, ktoré majú výrazne zredukovaný koreňový systém. Sadenice z kontajnerov sa skracujú menej, „stromovité“ kríky, ktoré zle obrážajú z bazálnej obnovovacej zóny (Hamamelis, Magnolia), neskracujeme vôbec.
Naopak dlhé nerozvetvené výhonky bujne rastúcich listnatých kríkov sa po výsadbe skrátia na 1/2 až 1/3, slabé výhonky sa odstránia úplne. Zrezaný ker bujne obrazí a vytvorí väčší počet nových silných výhonkov.
Ešte silnejšie skrátime výsadby tvarovaných živých plotov. Cieľom je zapestovať odspodu kompaktný základ budúceho tvaru. Aby sme dosiahli bohaté rozvetvenie listnatých kríkov hneď nad zemou, skrátime sadenice ihneď po výsadbe silným spätným rezom na 10–15 cm nad zemou.
Ihličnaté kríky a kríky stálozelené, ktoré sa dodávajú výhradne v kontajneroch alebo s balom, upravujeme po výsadbe len celkom výnimočne a obmedzíme sa na odstránenie zlomených, chorých či inak poškodených konárov, výnimočne môžeme upraviť výhonky, ktoré výrazne narúšajú symetriu kra.
Výchovný rez
Cieľom výchovného rezu je zapestovať ker so silnými a rovnomerne rozloženými konármi a s charakteristickým habitom. Nároky na výchovný rez sa líšia v závislosti od druhu kra, ale aj podľa účelu výsadby – iné nároky a iný spôsob výchovného rezu vyžadujú solitérne kríky, iný kríky v skupinách a celkom iné nároky majú kríky v tvarovaných živých plotoch. Minimálny výchovný rez vyžadujú obvykle stálozelené kríky a kríky ihličnaté. Výchovný rez sa pri väčšine kríkov obmedzuje iba na prvý, pri bujne rastúcich listnatých kríkoch prípadne aj na druhý rok po výsadbe, keď opravujeme drobné nedostatky vo vývoji, a často tak vlastne splýva s rezom komparatívnym. Dlhší čas trvá iba zapestovanie tvarovaných živých plotov.
Bujne rastúce listnaté kríky, ktoré sme po výsadbe radikálne zrezali, bujne obrazia a vytvoria väčší počet nových silných výhonkov, z ktorých by v budúcom roku malo byť ponechaných len 4–5 najsilnejších, pravidelne rozložených výhonkov, ktoré vytvoria základnú kostru kra, ostatné výhonky sa celé odstránia. Ponechané výhonky sa opäť skrátia asi o 1/3. Výchovný rez je v druhom roku nevyhnutný pri solitérnych výsadbách, pri skupinových výsadbách naň obvykle chýbajú prostriedky a už sa nevykonáva.
Špeciálny výchovný rez vyžaduje zapestovanie tvarovaných živých plotov a zapestovanie vistérií (Wisteria).
Tvarované živé ploty
Zapestovanie tvarovaných živých plotov a stien je najnáročnejšie a trvá najdlhšie. Cieľom je zapestovať odspodu kompaktný základ budúceho tvaru. Aby sme dosiahli bohaté rozvetvenie listnatých kríkov hneď nad zemou, zrežeme výhonky, ktoré vyrašili po silnom spätnom reze vykonanom pri výsadbe, budúci rok opäť veľmi nízko, len o pár centimetrov vyššie. Požadovanú výšku a šírku budúceho tvarovaného plota alebo steny dosahujeme pozvoľna postupným zvyšovaním rezu, neponáhľame sa, netrpezlivosť sa nevypláca. Ploty, ktoré sa pustia príliš skoro do výšky, zostanú v spodných partiách redké a v záhradníckej terminológii sa priliehavo hovorí, že sú „nohaté“. Ihličnaté dreviny, s výnimkou tisov, regenerujú oveľa horšie a na dosiahnutie dostatočne hustého, kompaktného tvaru nemožno radikálny spätný rez použiť. O to viac treba preto dbať na výsadbu kvalitného škôlkarského materiálu, dobre odspodu zavetveného. Sadenice zo zaburinených záhonov, ktoré sú zospodu vyholené, už dodatočne nezregenerujú a plot, ktorý z nich vysadíme, už bude mať navždy pri zemi diery. Spodné konáre môžu ľahko odumrieť aj pri zanedbanej údržbe vysadeného plota vplyvom silného zaburinenia.
Vistéria
Pri výchove začíname prvým rokom skrátením hlavného výhonku sadenice na 50–70 cm, ostatné výhonky zrežeme na 2 až 3 očká. Počas vegetácie silno vyrašia horné puky zrezaného letorastu, a len čo mladé výhonky dosiahnu dĺžku 20–25 cm, skrátime silné z nich za 6. listom, slabšie za 4. listom, najslabšie neskracujeme vôbec. Pri nových výhonkoch, ktoré potom vyrašia, postup opakujeme. Terminálny výhonok však necháme voľne rásť. Letný rez sa vykonáva prvýkrát už v máji a potom sa opakuje ešte dvakrát až do konca augusta.
Nasledujúcu zimu zrežeme terminálny výhonok na 80 cm, slabšie na 60 cm. Postranné kvetonosné konáriky zrežeme za 5.–7. dobre vyvinutým pukom, krátke nerežeme. Slabšie výhonky v spodnej časti konárov alebo kmeňa, ktoré samovoľne vytvorili kvetné puky, rovnako nerežeme.
V treťom roku po výsadbe má riadne vedená vistéria na postranných konárikoch z minulého roka už prvé kvety. Ak terminálny – predlžujúci – výhonok presiahol výšku, v ktorej zamýšľame založiť prvé vodorovné rameno, môžeme ho po zimnom reze zahnúť a vyviazať. Pri dvojstrannej palmete zrežeme predlžujúci výhonok vo výške budúcich ramien a dva výhonky z najvrchnejších troch pukov vyviažeme vodorovne až v budúcom roku. Postranné zaštipované výhonky z minulého roka skrátime za 5.–7. pukom, výhonky na dvojročných konárikoch za 4.–5. pukom, slabé a krátke konáriky nerežeme. Letný rez robíme rovnako ako v predchádzajúcich rokoch.
Udržiavací rez kríkov: kedy, ako a ako hlboko rezať
Udržiavací rez
Úlohou udržiavacieho rezu je udržať ker dlhodobo v plne funkčnom stave a spomaliť, prípadne zastaviť proces starnutia. Podľa druhu kra a jeho funkcie vo výsadbe má potom udržiavací rez zaistiť aj pravidelné bohaté kvitnutie, prípadne aj plodnosť, alebo bohaté olistenie, alebo má udržať správny tvar pri tvarovaných vegetačných prvkoch.
Udržiavací rez môže mať celý rad podôb od obyčajného odstraňovania poškodených či odumierajúcich konárov až po radikálny rez pri zemi. Rôzny môže byť aj čas a frekvencia zásahov. Žiadne dreviny sa nesmú rezať bez rozmyslu. Spôsob rezu aj čas, kedy rez vykonávame, treba vždy určiť pred rezom v závislosti od vlastnosti daného druhu, pričom sa musí vychádzať: – z architektúry kra („stromovité“ kríky, typické kríky, polokríky…) a jeho regeneračnej schopnosti, – z funkcie (kvety, plody, farebné listy či drevo, tvarované kríky), – z času kvitnutia (na jar na minuloročnom dreve, neskôr na letorastoch)
Vždy sa najprv odstraňuje drevo mŕtve, choré alebo poškodené. Čas a druh rezu závisia od veku dreviny a času tvorby kvetov, ale aj od toho, ako drevina reaguje na rez svojou výmladnosťou. Keď sú orezané zdravé, živinami zásobené a spätný rez dobre znášajúce rastliny, rastú o to silnejšie, čím razantnejšie je spätný rez vykonaný. Kríky kvitnúce pred skorým letom kvitnú väčšinou na minuloročnom dreve. Najvhodnejší čas na ich rez je preto väčšinou v lete po odkvitnutí, aby sa do jesene vyvinuli silné vyzreté výhonky schopné na jar niesť opäť nové kvety. Neskôr kvitnúce kríky nesú kvety väčšinou na letorastoch a vhodným časom na ich rez je preto zima alebo skorá jar. Nové výhonky, ktoré sú reakciou na rez, potom bohato kvitnú.
V súčasnosti sa vedie diskusia o skorom jarnom reze pri drevinách, ktoré sa vyznačujú silným miazgotokom („krvácaním“). Tradičný názor, že miazgotok drevinu nadmerne vysiľuje a dreviny, ktoré miazgotokom trpia, sa nemajú na jar rezať, je dnes niektorými autoritami popieraný.
Odborná literatúra opisuje celý rad typov udržiavacieho rezu. Všeobecne prijatý systém ani názvoslovie však neexistujú. Tak napríklad veľká britská encyklopédia „The Royal Horticultural Society A–Z Encyclopedia of Garden Plants“ rozdeľuje kríky podľa nárokov na udržiavací rez do trinástich skupín, iné príručky sa obmedzujú napríklad len na štyri širšie poňaté typy. Ako rozumné sa javí rozdelenie do nasledujúcich ôsmich typov: – základný (zdravotný) rez, – odlamovanie súkvetí, – rez odkvitnutých výhonkov, – mierny spätný rez (skracovanie nevyzretých výhonkov), – silný spätný rez, – rez pri zemi, – zaštipovanie konifer, – špeciálny rez (tvarovací rez, rez záhonových ruží, rez popínavých drevín).
Základný (zdravotný) rez
Tento typ rezu používame na ošetrenie stálozelených kríkov a opadavých kríkov, ktoré vykazujú minimálnu aktivitu bazálnej obnovovacej zóny, majú len veľmi slabé regeneračné schopnosti a rez znášajú veľmi zle. Sú to kríky, ktoré v dospelosti vyzerajú často skôr ako miniatúrne stromy. Typickými zástupcami sú napr. vilín (Hamamelis sp.), krovito rastúce magnólie (Magnolia sp.) alebo rakytník (Hippophae rhamnoides).
Základný rez spočíva iba v odstraňovaní chorých a poškodených konárov a nevhodne rastúcich výhonkov, ktoré sa krížia alebo nevhodne zahusťujú ker. Nevhodne rastúce výhonky odstraňujeme čo najskôr a snažíme sa vyvarovať rezu starších zdravých konárov. Tento rez vykonávame podľa potreby, pri starších kríkoch aj vo viacročných intervaloch. Najvhodnejším časom rezu je skorá jar alebo leto.
Odlamovanie súkvetí
Dopĺňa základný rez pri tých druhoch kríkov, ktoré pestujeme pre výrazné súkvetie a tvorba plodov by ich zbytočne vysiľovala. Najtypickejším príkladom, pri ktorom sa odlamovanie odkvitnutého súkvetia vykonáva, sú rododendrony (Rhododendron sp.). Súkvetia vylamujeme každoročne čo najskôr po odkvitnutí a dávame pritom pozor, aby sme nepoškodili puky, ktoré sú hneď pod súkvetím. Výhonky, ktoré vyrašia na takto ošetrených kríkoch, sú citeľne silnejšie než na kríkoch neošetrených.
Rez odkvitnutých výhonkov
Môžeme použiť pri niektorých drobnejších stálozelených kríkoch, ako napríklad vres – Calluna, vresovec – Erica či levanduľa – Lavandula. Rez týchto kríkov, ktoré vysádzame obvykle v skupinách, môžeme vykonávať pomocou elektrických nožníc na živé ploty, alebo aj klasickými „špalierkami“. Pri reze odstrihneme aj časť výhonku (1,5–2,5 cm) pod súkvetím, vyvarujeme sa však príliš hlbokému rezu, ktorý by zasiahol do starého dreva, kríčky by potom zle obrážali. Opísaným rezom vlastne nahrádzame spásanie ovcami, ku ktorému na vresoviskách dochádzalo a na ktoré je vres „zvyknutý“. Rezom tak docieľujeme dvojaký efekt – odstránime nevzhľadné odkvitnuté súkvetia a udržíme nízky a kompaktný porast. Bez rezu sa uvedené druhy rýchlo vyťahujú do výšky, neskôr sa rozkláňajú a porast sa stáva nevzhľadným. Ak vykonávame rez po malých častiach (najmä elektrickými nožnicami to ide dobre), potom nemusíme odstrihnuté časti zbierať a môžeme ich nechať ležať medzi porastom. Najmä vresu a vresovcu to vyslovene prospieva (sú to rastliny surových nevyvinutých pôd). Zrezávanie odkvitnutých výhonkov je vhodné vykonávať každoročne po odkvitnutí.
Mierny spätný rez (skracovanie nevyzretých a odkvitnutých výhonkov)
Uplatňujeme hlavne pri teplomilnejších kríkoch, ktoré kvitnú na minuloročnom dreve. V našich podmienkach je tento rez vhodný predovšetkým pre zákulku (Kerria) a janovec (Cytisus). Mierne skrátenie výhonku neohrozí kvetnú násadu a posilní zostávajúcu časť rastliny. Rez vykonávame každoročne po odkvitnutí a odstraňujeme pri ňom zároveň aj odkvitnuté súkvetia. Pri zákulke (Kerria) odstraňujeme každoročne aj staré konáre a ponechávame len konáre jedno- a dvojročné, inak sa hlbšiemu rezu snažíme vyvarovať, aby sme nepodporovali nadmerné odnožovanie. Obdobný rez vykonávame napríklad aj pri hortenziách (Hydrangea macrophylla), ktoré však kvitnú až v neskorom lete, a preto pri nich vykonávame tento rez až budúci rok na jar.
Silný spätný rez
Je najčastejšie uplatňovaným rezom pri typických bujných kríkoch. Pri tomto reze každoročne po odkvitnutí zrežeme všetky výhonky späť na silné, dobre vyvinuté puky a zároveň odstránime tesne pri zemi časť (1/4–1/5) najstarších výhonkov. Vždy sa snažíme odstrániť predovšetkým staršie konáre zo stredu kra, aj keď je to náročnejšie. Nikdy sa nesnažíme uľahčiť si prácu a odstrihnúť konáre rastúce po obvode! To je hrubá, aj keď veľmi častá technologická chyba, pri ktorej poškodzujeme habitus kra. Zvlášť trestuhodný je takýto prístup pri rozložitých kríkoch s previsnutými okrajovými konármi, z ktorých potom odrezaním krajných konárov vzniká nevzhľadná vzpriamená „metla“.
Silný spätný rez posilňuje tvorbu nových silných letorastov a zároveň ním docieľujeme pravidelnú obmenu najstarších konárov. Zabraňujeme tým starnutiu kra.
Rez pri zemi
Je najradikálnejším udržiavacím rezom, keď všetky konáre odrežeme skoro na jar tesne nad zemou len na dve až tri očká a slabé výhonky odstraňujeme úplne. Tento rez používame v dvoch navzájom odlišných prípadoch.
Najčastejšie sa tento rez používa pri teplomilných introdukovaných drevinách, ktoré obvykle veľmi hlboko zamŕzajú (často až k zemi), a pri polokríkoch, ktoré majú vytrvalú zdrevnatenú časť iba pri zemi. Tieto rastliny majú veľmi vysokú aktivitu bazálnej obnovovacej zóny, ktorá je v našich zemepisných šírkach, kde väčšinou silno namŕzajú, nevyhnutnou podmienkou ich pestovania, a ich existenciu tak zaisťuje každoročná tvorba veľkého množstva obnovovacích výhonkov. Podobne sa obnovujú aj polokríky, ktorých nezdrevnatené časti cez zimu odumierajú. Dôsledkom je veľké množstvo mŕtvych výhonkov a „metlovitý“ rast. Logickým dôsledkom je potom každoročný hlboký rez až do zdravého dreva. Typickými predstaviteľmi týchto dvoch skupín sú budleja Dávidova (Buddleja davidii) a perovskia (Perovskia).
Druhým, výnimočným prípadom, sú niektoré bujne rastúce typické kríky, pri ktorých nám mimoriadne záleží na nápadne farebných letorastoch alebo veľkých, nápadných listoch. Ako príklad môžu poslúžiť niektoré vŕby (Salix sp.), svíby (Swida sp.) alebo ostružina (Rubus cockburnianus) pre kríky so zaujímavými letorastmi, či strihanolistá baza (Sambucus nigra ‚Laciniata‘).
V prvom prípade ide o rez prirodzene reagujúci na odumieranie (zamŕzanie) nadzemnej časti kra. V druhom prípade ide o pomerne násilný, drastický zásah a musíme si uvedomiť (okrem iného), že takto zrezávané kríky nikdy nerozkvitnú! Každoročná obnova všetkých konárov je tiež značne náročná a odčerpáva z pôdy veľké množstvo živín, ktoré musíme dodávať bohatým hnojením a mulčovaním kompostom.
Rez popínavých drevín: vistéria, plamienky, trubač a ďalšie
Rez popínavých drevín
Popínavé dreviny majú v prevažnej väčšine dobré regeneračné schopnosti a dobre znášajú aj pomerne radikálny rez. Až na výnimky však rez nie je nutný a vzhľadom na značnú obtiažnosť (výška často cez 10 m, prepletené konáre) sa ani často nevykonáva. Zvláštnym spôsobom sa mení tolerancia k rezu pri brečtane (Hedera helix). Ako je známe, brečtan vytvára dve rastové formy – najprv osídľuje priestor pomocou sterilných výhonkov, ktoré majú popínavý charakter, relatívne rýchlo narastajú do dĺžky a pridržiavajú sa podkladu pomocou prichytávacích adventívnych korienkov. Táto forma brečtanu je veľmi plastická, dokáže výborne regenerovať a znesie aj mimoriadne radikálny rez. Za určitých podmienok sa však na brečtane začínajú objavovať aj konáre druhej – fertilnej – rastovej formy. Tie odstávajú kolmo od podkladu, majú nepatrné prírastky a nesú kvety a plody. Táto fertilná rastová forma však prakticky postráda schopnosť regenerácie. Staré exempláre brečtanu sú po reze (redukcii) schopné regenerovať iba vtedy, ak na rastline zostali aspoň v minimálnej miere živé sterilné výhonky!
V zásade možno povedať, že pre udržiavací rez popínavých drevín môžu byť tri dôvody, prípadne ich kombinácia.
Prvým dôvodom je priestorové obmedzenie, keď rezom prispôsobujeme rastlinu miestu, ktoré je k dispozícii. Prakticky všetky druhy popínavých drevín takýto rez bez problémov znesú, jeho potreba však obvykle vyplýva z nevhodného založenia výsadby. Vhodnou voľbou druhu (vzrastom, potrebou konštrukcie) môžeme potrebu pravidelného priestorového obmedzovania vylúčiť.
Druhým dôvodom udržiavacieho rezu popínavých drevín je hromadenie starého dreva pri bujne rastúcich druhoch. V mimoriadnom množstve sa staré drevo hromadí najmä pri krídlatke (Fallopia auberti, F. baldschuanica). Staré drevo, nahromadené vnútri zanedbaného porastu, navyše časom odumiera. Pri bujných druhoch, ktoré vytvárajú veľkú hmotu starého dreva (okrem krídlatky sú to ešte napríklad botanické plamienky alebo akébia), je preto nutné občas radikálnym rezom nahromadené drevo odstrániť. Špeciálny prístup vyžadujú niektoré ostružiny (Rubus fruticosus, R. candicans, R. laciniatus) a o pravidelnú náhradu starého dreva novými výhonkami dbáme aj pri popínavých ružiach.
Tretím dôvodom je podpora kvitnutia niektorých atraktívnych taxónov, predovšetkým trubačov (Campsis sp.), vistérií (Wisteria sp.) a plamienkov (Clematis sp.).
Druhy vyžadujúce špecializovaný prístup k udržiavaciemu rezu:
Trubač (Campsis radicans, C. × tagliabuana) kvitne iba na silných letorastoch, a preto kvitnutie podporujeme radikálnym spätným rezom. Najlepšie je rezať trubač neskoro na jar, keď už dobre rozoznáme vyzreté drevo so živými pukmi. Slabšie výhonky odstraňujeme úplne, silné konáre skracujeme až k silným živým pukom, ale môžeme ich bez obáv podľa potreby skrátiť aj o polovicu a viac. Dokonca je veľmi dobre možné zapestovať stabilnú kostru zo silných konárov a potom obrast každoročne skracovať ako pri reze stromov na hlavu alebo na čapík. Na druhej strane je možné dospelý, dobre zapestovaný silný trubač ponechať aj bez rezu. Takýto exemplár bude mať potom drobnejšie súkvetie na slabších konároch a celkom odlišný „rozstrapatený“ habitus s množstvom konárov ďaleko odstávajúcich od steny.
Vistéria (Wisteria floribunda, W. sinensis, W. × formosa) ponechaná voľnému rastu kvitne prvýkrát až po rade rokov, až keď sa časť konárov dostane do viac-menej vodorovnej polohy a na konároch sa vytvorí krátky obrast, na ktorom vistéria kvitne. Zapestovanie (výchova) vistérie kvitnúcej často už tretím rokom je opísané v časti venovanej zapestovaniu kríkov po výsadbe. Aby vistéria neprerastala vymedzenú plochu a pritom bohato kvitla, treba sa aj o zapestovanú vistériu ďalej starať udržiavacím rezom. Vistériu, ktorá dosiahla potrebnú veľkosť, udržiavame pravidelným rezom, pri ktorom skrátime predlžujúce výhonky na 4.–5. očko, a budúci rok sa vrátime na najzadnejší mladý letorast. Pri reze treba venovať pozornosť bujným výhonkom, ktoré vyrastajú zo staršieho dreva. Ak ich nepotrebujeme na zaplnenie prázdneho miesta alebo náhradu (omladenie) starého konára, tak ich hladko celé odrežeme. Zanedbané kríky môžeme radikálne omladiť a narastajúce letorasty znovu zapestovať ako pri novej výsadbe.
Plamienky (Clematis sp.) môžeme podľa času kvitnutia rozdeliť do troch skupín, podľa ktorých sa riadi aj spôsob rezu: – I. skupina (Clematis alpina, C. macropetala, C. montana a ich kultivary) kvitne v máji až júni, slabo dokvitáva až do septembra na krátkych výhonkoch, ktoré vyrastajú z minuloročného dreva. Pri tejto skupine sa sústreďujeme na vypestovanie silného, po ploche rovnomerne rozvedeného kvetuschopného dreva. Režeme v lete, keď sa skončí hlavné kvitnutie, a obmedzíme sa na odstránenie prebytočných slabých a poškodených výhonkov. Ak treba porast z priestorových dôvodov obmedziť, potom redukciu vykonávame opäť výhradne v lete tesne po odkvitnutí, aby nové výhonky, ktoré ponesú budúci rok kvety, dostatočne zosilneli a vyzreli. – II. skupina (Clematis lanuginosa, C. patens a ich kultivary) kvitne koncom júna a v júli, slabo dokvitáva až do októbra. Aj pri tejto skupine rozkvitajú kvety na krátkych výhonkoch na minuloročnom dreve. Na rozdiel od prvej skupiny však zároveň vyrastajú nové výhonky, na ktorých postupne vykvitá menšie množstvo kvetov až do jesene. Túto skupinu režeme v zásade rovnako ako skupinu predchádzajúcu, môžeme však vykonať ešte mierny, šetrný rez na jar a na úkor hlavnej sezóny v lete tým posilniť obdobie neskorého dokvitania na jeseň. – III. skupina (Clematis viticella, C. vitalba, C. flammula, C. tangutica a ich kultivary) kvitne od konca júla do septembra a októbra. Kvety sa vyvíjajú na nových letorastoch a radikálny jarný rez, ktorý podporí ich nový rast, podporí aj kvitnutie. Preto plamienky tejto skupiny každoročne zrežeme asi 30 cm nad zemou, pričom slabé výhonky odstránime úplne.
Rez ostružín a popínavých ruží krok za krokom
Ostružiny (Rubus fruticosus, R. candicans, R. laciniatus) – z tejto skupiny ostružín sú najčastejšie pestované kultivary takzvaných beztŕňových ostružín. Všetky druhy z tejto skupiny sa vyznačujú tým, že ich konáre vytrvávajú iba dva roky. Druhý rok, po odplodení, usychajú. Tomu musíme prispôsobiť aj pravidelný rez, ktorý vykonávame dvakrát ročne. Ihneď po zbere pri ňom odstránime všetky odplodené konáre, ktoré aj tak čoskoro uschnú a zbytočne zahusťujú ker. Na jar odstránime všetky slabé, namrznuté alebo inak poškodené minuloročné výhonky a ponecháme len 3, nanajvýš 5 najsilnejších výhonkov, ktoré skrátime o 1/4–1/3.
Popínavé ruže (Rosa sp.) vyžadujú pravidelný každoročný rez pred vegetáciou a veľmi im prospieva aj pravidelný rez letný. Najvhodnejší čas na rez je tesne pred rašením v apríli, keď už začína prúdiť miazga. Pri reze najprv odstránime prestarnuté konáre a slabé výhonky. Zo silných jednoročných výhonkov, vyrastajúcich odspodu kra, sa vyberú najsilnejšie, vhodne umiestnené výhonky, ktoré nahradia odstránené staré konáre a mierne sa skrátia, aby vytvorili postranný porast, a ostatné sa tiež odstránia. Pri väčšine popínavých ruží je pre kvitnutie nevyhnutné, aby – podobne ako pri viniči hroznorodom – bola pri kvetonosných letorastoch zachovaná postupnosť troch ročníkov dreva. Postranný obrast sa preto len mierne skracuje.
Letný rez sa sústreďuje na odstraňovanie odkvitnutých súkvetí až k prvému normálne vyvinutému listu. V prípade, že obráža podpník, tak okamžite likvidujeme vyrašenú planinu.
Špeciálne rezy: živé ploty, záhonové ruže a zaštipovanie konifer
Špeciálne rezy
Vychádzajú skôr zo špecifického účelu vegetačného prvku než z prirodzených potrieb rastlín. To platí bezo zvyšku o tvarovaných vegetačných prvkoch (tvarované živé ploty, tvarované prvky historických záhrad) a o použití bežných drevín na trelážach (napr. zelené steny zo skalníka alebo hlohyne) a do istej miery aj o ďalších špeciálnych rezoch (záhonové ruže, zaštipovanie konifer). – Tvarovací rez živých plotov a tvarovaných stien je spolu s rezom záhonových ruží najnáročnejším rezom, ktorý nesmie byť vynechaný. Najmä pri drevinách, ktoré neznášajú spätný rez (väčšina ihličnatých drevín okrem tisu), môže vynechanie pravidelného rezu znamenať veľký problém. Tvarovací rez nikdy nevykonávame len podľa oka, ale zásadne podľa napnutého povrázka alebo podľa laty, pri zložitejších tvaroch v historických záhradách sa oplatí vyrobiť šablónu z hrubého drôtu. Úzkostlivo dodržiavame správny tvar, ktorý už musí byť založený pri výchovnom reze tvarovaného prvku. Živé ploty a steny sa musia smerom nahor mierne zužovať (asi o 5–10 cm na každý meter výšky). – Ploty vysadené z ihličnatých a stálozelených drevín striháme najmenej raz ročne na jeseň alebo v zime, pri pravidelných tvaroch v historických záhradách však býva nutné zopakovať ešte dvakrát letný rez. Opadavé listnáče režeme najmenej dvakrát, prvýkrát v zime, alebo lepšie skoro na jar pred rašením, a druhýkrát v lete na prelome júna a júla, častejší letný rez však v žiadnom prípade neškodí, tvarované prvky sú potom hustejšie a kompaktnejšie.
– Rez záhonových ruží vykonávame každoročne na jar ihneď po odkrytí nakopčených kríkov. Pri reze najprv odstránime suché a polámané drevo, suché čapíky, všetky slabé výhonky a skontrolujeme, či pri koreňovom krčku neobráža planina z podpníka, ktorú musíme okamžite odstrániť.
Ružu presvetlíme odstránením konárov, ktoré sa krížia, rastú do korunky alebo si konkurujú. Aby sa ker príliš „nevyťahoval“ do výšky, zrežeme najstaršie konáre hlbokým spätným rezom až k najspodnejšiemu jednoročnému výhonku.
Ponechané jednoročné výhonky sa skrátia na príslušný počet očiek pokiaľ možno tak, aby posledný puk smeroval von. Rez vedieme asi 1 cm nad pukom. Počet ponechaných očiek sa riadi typom a vzrastnosťou odrody a silou výhonku. Obvykle režeme na 3 očká, slabšie výhonky skracujeme len na 1–2 očká, naopak na veľmi silných výhonkoch môžeme ponechať aj 5 očiek. Ešte väčší počet očiek necháme pri bujných kultivaroch (napr. skupina lambertianiek).
Veľmi dôležitý je rovnako letný rez, ktorý spočíva v skracovaní odkvitnutých výhonkov až k prvému normálne vyvinutému listu. V lete tiež kontrolujeme podrastanie podpníkov, ktoré sa v tomto období poznajú lepšie než v zime.
– Zaštipovanie konifer používame pri ihličnatých kríkoch, ktoré nemajú schopnosť regenerovať zo staršieho dreva. Typickým príkladom použitia môže byť kosodrevina (Pinus mugo), ktorá má v nižších polohách tendenciu vytvárať dlhé prírastky, narastá potom do nežiaducich rozmerov a je redká. Pomocou zaštipovania môžeme takéto rastliny udržať nízke a veľmi kompaktné. Výhonky zaštipujeme krátko po vyrašení najlepšie začiatkom mája, kým sú ešte mäkké a na zaštipnutie nepotrebujeme žiadny nástroj, stačí nám na to necht. Obvykle rašiaci výhonok skrátime o polovicu, výnimočne až o 2/3. Po zaštipnutí sa na ponechanej časti vytvorí väčšie množstvo náhradných pukov a rastlina tak zostáva hustá, kompaktná.
Ak sa pre zaštipovanie rozhodneme, je vhodné vykonávať ho sústavne každoročne. Ak zaštipovanie vynecháme, nedôjde síce k žiadnym katastrofálnym následkom, ale zväčšený prírastok už nemožno vrátiť späť. Zaštipovanie je mimoriadne prácne a dá sa vykonávať len v náročných záhradných úpravách na významných reprezentačných plochách alebo v súkromných záhradách.
Omladzovací rez: ako omladiť zostarnuté a zanedbané kríky
Omladzovací rez
Pravidelný každoročný udržiavací rez má v praxi význam predovšetkým pri údržbe krovitých solitér, prípadne menších skupín v reprezentatívnych záhradných úpravách a v rodinných záhradách. V prípade plošných výsadieb kríkov či v prírodne krajinárskych úpravách je nereálny. Len výnimočne bude možné udržiavací rez vykonávať aj pri tŕnistých kríkoch. V mnohých prípadoch, keď nie je možné alebo ekonomické vykonávať priebežné presvetľovanie a omladzovanie kríkov udržiavacím rezom, je možné využiť regeneračné schopnosti typických kríkov a vykonávať raz za čas periodické radikálne omladenie. Pri starých typických kríkoch s aktívnou bazálnou obnovovacou zónou dochádza spontánne k tvorbe nových výmladkov, ktorým však bráni v rozvoji prestarnutá presychajúca koruna starých konárov. Radikálne odstránenie prestarnutej koruny kra tak uvoľní priestor pre prirodzene naštartovaný proces obnovy a omladzovanie takto reagujúcich kríkov je teda (na rozdiel od „omladzovania“ stromov) zmysluplným, biologicky zdôvodniteľným pestovateľským zásahom.
Radikálne (úplné) omladenie sa vykonáva úplným zrezaním všetkých konárov tesne nad zemou (môžu sa ponechať max. 5–10 cm dlhé čapíky) v zime alebo v predjarí. Vyberať a ponechávať výmladky, ktoré sa už v kre začali spontánne vytvárať, prácu neprimerane komplikuje a nemá veľký zmysel. Vzniknutý „holorub“ je obvykle vhodné využiť aj na radikálne očistenie priestoru od odpadkov, ktoré sa v nepriechodných kríkoch obvykle zhromažďujú. Ak je to možné, tak aspoň trochu nakypríme pôdu medzi kríkmi a kríky pohnojíme (zamulčujeme) vrstvou dobrého kompostu. Ponechané bázy kríkov obvykle reagujú mimoriadne silnými výmladkami, ktoré treba v nasledujúcich dvoch až troch rokoch zapestovať. V prvom roku po tomto radikálnom zásahu odstránime všetky slabé a prebytočné konáre, ponechané konáre mierne skrátime a vytvoríme základ novej koruny. Dbáme pritom na prirodzený tvar koruny. Reakcia kra na zásah býva obvykle natoľko búrlivá, že sa zapestovaniu nového tvaru treba venovať aj druhý, prípadne tretí rok po omladení.
Podľa skúseností z praxe aj podľa pokusov vykonávaných v rokoch 1984–1985 docentom Pirom v Lednici na Morave dosahujú omladené kríky počas troch rokov plnú funkčnosť. Pri radikálnom omladzovaní kríkov berieme do úvahy aj ich pôsobenie v miestnom ekosystéme – husté kríky sú podmienkou existencie celého radu vtákov, ktoré v nich hniezdia. Zásah sa preto vždy snažíme rozfázovať na viac rokov tak, aby vždy zostala zachovaná aspoň časť hniezdnych príležitostí. Pri vhodnom rozfázovaní nemusí tiež dôjsť k dramatickému zníženiu kompozičnej funkcie omladzovanej skupiny.
Dĺžku periódy radikálneho omladenia ovplyvňuje predovšetkým druhová príslušnosť kríkov. Pri veľkých kríkoch, ktoré nevytvárajú príliš hustý porast (napríklad svíby, zlatice a podobne), môže ísť o periódu 10, 15 aj viac rokov. Naopak drobné husté kríky (predovšetkým nízke tavoľníky) je možné opakovane omladzovať v krátkych periódach, hoci len 5 rokov.