Výber stanovišťa pre vinicu: klíma, pôda a reliéf

Úspech vinice závisí od správneho výberu stanovišťa. Zistite, ako hodnotiť teplotu, zrážky, pôdu, svahy aj nadmorskú výšku pri plánovaní výsadby viniča hroznorodého.

Na rast a životné deje viniča hroznorodého, a tým viac na jeho plodnosť a najmä na kvalitu plodov, výrazne pôsobia mikroklimatické a pôdne podmienky na danom stanovišti. Prejavujú sa na jednotlivých odrodách ako súhrnné pôsobenie daných ekologických faktorov. Aby sme lepšie porozumeli pôsobeniu stanovišťa na rast viniča a mohli správne zvoliť najvhodnejšie stanovište, ak na to máme možnosť, musíme si najprv objasniť pôsobenie jednotlivých stanovištných faktorov na kríky viniča v priebehu vegetácie.

Okrem dlhodobého pôsobenia teploty na vinič hroznorodý rozoznávame ešte jej pôsobenie v určitých vývinových fázach vegetačného cyklu ako jej kritické pôsobenie. Znamená to, že na prekonanie určitého rastu a vývinu orgánov viničného kríka je potrebná určitá výška teploty, inak by sa vývin zastavil alebo by nedošlo k založeniu orgánov. Ku kritickému pôsobeniu teploty dochádza najmä:

– V období slzenia, keď sa čas slzenia, jeho intenzita a zloženie exsudátu vytekajúceho z rezných rán riadia otepľovaním pôdy. Kritická teplota pôdy je 5 až 6 °C.

– V období rašenia, keď sa termín, intenzita a miesto rašenia na kríku riadia otepľovaním vzduchu. Kritická teplota vzduchu je podľa genetických vlastností odrody 8 – 12 °C.

– V období kvitnutia, keď niekoľko dní pred kvitnutím a počas neho nesmú teploty klesnúť pod 15 °C v dennom priemere. Pri teplotách 10 – 13 °C sa peľ stáva neklíčivým a nie je schopný opeľovania – kvietky sprchávajú. Termín kvitnutia sa riadi od vyrašenia sumou priemerných denných teplôt vyšších než 15 °C a nastáva, keď táto suma dosiahne 180 °C.

– V období zakladania súkvetí, keď teplota vyvoláva iniciáciu kvetných základov a podporuje ich zväčšovanie. Kritická teplota pre zakladanie súkvetí je 20 °C počas najmenej 4 hodín denne. Zvyšovanie teploty pôsobí kladne až do 30 °C.

– V období rastu letorastov, keď sa podľa teploty predchádzajúceho dňa riadi rastová rýchlosť letorastu v nasledujúci deň.

– V období rastu bobúľ, keď teplota spolu s ďalšími faktormi pôsobí na veľkosť bobule, a to ako v jej I., tak aj v III. rastovej fáze.

– V období dozrievania bobúľ a dreva, keď teplota urýchľuje odvádzanie asimilátov do bobúľ aj tvorbu farbív, tanínu a aminokyselín a záporne ovplyvňuje tvorbu aromatických látok. Určuje diferenciáciu vnútorných tkanív lykovej časti, čím spolu s ďalšími faktormi rozhodne o vyzretosti révia.

– V období dormancie, keď má vplyv na hĺbku dormancie zimných púčikov a vo vhodnom rozmedzí teplôt pôsobí otužovanie révia.

Medzi teplotou a priebehom vegetačného cyklu viniča hroznorodého možno stanoviť korelácie, ktoré zodpovedajú miestnym stanovištným podmienkam. Zistilo sa, že existuje všeobecne platná závislosť medzi sumou aktívnych teplôt za obdobie od konca kvitnutia do zberu hrozna a medzi cukornatosťou muštu, ktorú pozorovaná odroda vytvorí. Ak sumu aktívnych teplôt za toto obdobie (tzv. sumu zrenia), vyjadrenú v stupňoch Celzia, delíme číslom 100, rovná sa zistený podiel približnej cukornatosti muštu v klosterneuburských stupňoch. Takto môžeme vypočítať hodnotu cukornatosti, akú by mala muštová odroda na danom stanovišti v určitom roku dosiahnuť, ak mala možnosť dokonale využiť teploty, ktoré mala k dispozícii. Ak sa predpokladaná cukornatosť nedosiahla, je odroda buď málo výkonná a na danom stanovišti by sa nemala pestovať, alebo sme v jej ošetrovaní urobili nejakú agrotechnickú chybu: zvolili sme priveľké zaťaženie, nevhodný tvar, zanedbali sme ošetrovanie vinice, nesprávne hnojili, prípadne prísun vody bol v minime.

Svetlo je veľmi dôležitým stanovištným faktorom nielen z hľadiska svetelného pôžitku na stanovišti, ale aj z hľadiska jeho využívania zodpovedajúcim tvarovaním kríkov a rozložením ich listovej plochy tak, aby bola čo najväčšia časť osvetlená priamym dopadom slnečných lúčov. Zakladanie súkvetí v očkách viniča síce riadi hlavne teplota, ale značný vplyv má naň aj intenzita svetla.

Zistilo sa, že intenzita svetla nameraná na danom stanovišti v jouloch na 1 cm² v mesiacoch máj, jún a júl je v priamej závislosti od počtu súkvetí založených v očkách pre úrodu budúceho roka.

Pretože sa v jednotlivých vinohradníckych oblastiach dĺžka slnečného svitu pozorovaná v hodinách značne líši, používa sa tento údaj na hodnotenie podmienok osvetlenia potrebných na tvorbu kvalitnej úrody. Podmienky na vyzrievanie hrozna dobre charakterizuje údaj o počte hodín slnečného svitu za posledné tri mesiace pred zberom hrozna.

Vzdušné prúdy a zloženie ovzdušia sa výrazne odrážajú na životných dejoch vo viniči hroznorodom. Vetry môžu značne meniť teplotné pomery viničných polôh. Vzdušné prúdy sa väčšinou rozdeľujú na ochladzujúce alebo otepľujúce dané prostredie. V našich pomeroch prevažuje ochladzujúce pôsobenie, a preto viničné polohy vystavené väčšiemu pôsobeniu vetrov spomaľujú vegetáciu viniča hroznorodého a dosahujú sa na nich horšie výsledky než v chránených polohách. Do takých plôch treba voliť skoršie odrody. Okrem toho má na niektoré odrody nepriaznivý vplyv aj mechanické pôsobenie vetra, a to hlavne v čase kvitnutia (Neuburské, Muškát Ottonel, Chrupka biela a Chrupka červená), keď sa vplyvom vetra zníži nasadenie bobúľ alebo sa pri odrodách s tenkou listovou čepeľou poškodia listy (Modrý Portugal, Müller Thurgau).

V zložení ovzdušia hrá dôležitú úlohu obsah oxidu uhličitého, ktorý sa však vo vinici nedá meniť. Hektár vinice spotrebuje ročne asi 10 – 14 t oxidu uhličitého. Nepriaznivý vplyv na rast viniča majú niektoré exhaláty z priemyselných podnikov. Patrí sem hlavne oxid siričitý, ktorého trvalá prítomnosť vo vyššej koncentrácii spôsobuje deformácie listov. Znížením rastu a plodnosti reaguje vinič hroznorodý na vyššiu koncentráciu výfukových splodín. Veľmi nebezpečne pôsobia na rast aj plodnosť viniča výpary herbicídnych látok používaných na ničenie burín najmä v obilninách (na báze 2,4-D). Citlivé sú na ne všetky odrody, najmä však Veltlínske zelené, Neuburské, Tramín, Modrý Portugal. Ich listy sa deformujú a pripomínajú náznaky ochorenia roncetom (víróza), súkvetia sprchávajú, drevo nevyzrieva a nezakladajú sa súkvetia pre úrodu budúceho roka. Poškodenie teda mieva negatívny vplyv v dvoch rokoch. V blízkosti viníc treba ošetrovanie takými herbicídmi vylúčiť, prípadne drobné vinice v blízkosti obilninárskych honov nezakladať.

Viničné pôdy a koreňový systém viniča. Vo vinohradníckych oblastiach sa stretávame s najrôznejšími typmi pôd, a to nielen kultúrnych, ale aj primárnych, ktoré sa nehodia pre ostatné poľnohospodárske plodiny. Vinič hroznorodý je na pôdny druh veľmi nenáročný a dá sa pestovať takmer všade, kde je predpoklad dostatočného prevzdušnenia pôdy, jej primeranej vlhkosti a vhodnej zásoby minerálnych živín. Vinič hroznorodý však veľmi výrazne reaguje na pôdny typ, mechanické zloženie pôdy, vodný a tepelný režim, obsah minerálnych látok a hĺbku pôdnej vrstvy nielen rastom a plodnosťou, ale aj kvalitou hrozna a premenlivosťou chuťového vnemu vína. Často možno pozorovať, že tá istá odroda viniča poskytuje väčšiu variabilitu v chuťových odtieňoch vína v závislosti od druhu pôdy než od klimatických podmienok.

Mohutnosť a kyprosť pôdnej vrstvy sú základným predpokladom pre rozvoj koreňov viniča. Na stanovištiach s mohutnou pôdnou vrstvou postačuje pred založením vinice plytšie kyprenie pôdy (50 – 60 cm). Tam, kde sú pôdy plytké a hlavne suché, musia byť pred výsadbou vinice prekyprené hlbšie (70 – 100 cm).

Kamenité pôdy majú pre rast viniča vhodný vzdušný a tepelný režim. Vodný režim je na nich značne premenlivý, pretože zrážková voda sa rýchlo vsakuje a nehrozí na nich vodná erózia. Ak je pod vrchnou kamenitou vrstvou horizont pretkaný ílovými časticami, takže sa vodná kapacita spodnej vrstvy zvýši, rast viniča býva bujný a plodnosť vysoká. Kamene pokrývajúce pôdny povrch bránia výparu, a ak je ich vrstva vyššia, kondenzujú medzi nimi vodné pary. Nad kamenitým povrchom sa rýchlo ohrieva vzduch, a tým sa otepľuje prízemné ovzdušie viníc. Vyššia teplota sa udržiava aj počas noci, pretože kamene, ktoré sa cez deň značne zohriali, postupne uvoľňujú teplo do ovzdušia. Rast burín je pomalý a býva ich málo. Obrábanie takých pôd je však náročné. Príprave kamenitých pôd pod vinice treba venovať náležitú pozornosť, hlavne vtedy, ak materská hornina vystupuje nehlboko pod povrch pôdy. Dbáme na to, aby bola rozrušená do hĺbky 60 – 80 cm a aby sa vrchná zvetraná vrstva dostala do spodiny a kamenitá spodina na povrch. Na kamenitých pôdach je veľmi dobrý príjem živín a závisí hlavne od vodného režimu. Kamenité pôdy sú typickými pôdami pre závlahu, ktorá má na nich vysokú efektívnosť. Radíme ich medzi kvalitné pôdy pre výsadbu vinice, zvlášť keď sa zvetrávaním materskej horniny uvoľňujú niektoré vhodné živiny. Bez závlahy na nich niekedy trpí rast a plodnosť viniča, so závlahou môže byť dobrá plodnosť aj vysoká kvalita.

Štrkovité pôdy majú podobné vlastnosti ako kamenité pôdy a líšia sa od nich veľkosťou častíc pôdneho skeletu. Majú do 50 % skeletových častíc veľkosti 3 – 5 mm. Môžu vznikať zvetrávaním materskej horniny priamo na mieste alebo sa s nimi stretávame ako s náplavmi riek. Náplavy mávajú rôznu povahu. Ak je medzi okruhliakmi viac ílovitých častíc, sú aj vlhkostné pomery prijateľnejšie. Ak je štrk vo vysokej vrstve, potom je potrebná závlaha. Na štrkovitých pôdach sa veľmi dobre osvedčujú modré odrody na výrobu červených vín, prípadne Rizling vlašský tam, kde je dostatok ílovitej prímesi. Štrky sú vhodnými podkladmi pod vinice, ale ak chýba ílovitá prímes, bývajú biele vína ľahké.

Piesočnaté pôdy sú za určitých predpokladov vhodným stanovišťom pre vinič hroznorodý. Odrody sa musia starostlivo vyberať. Lepšiu kvalitu vína dosahujú na piesočnatých pôdach modré odrody na výrobu červených vín (Frankovka modrá, Svätovavrinecké, Zweigeltrebe, prípadne aj Rulandské modré a Modrý Portugal). Ak chceme pestovať biele odrody, volíme také, ktoré majú dostatočne extraktívne vína (Sauvignon, Veltlínske červené skoré, Rulandské šedé). Z podpníkov je vhodný K 1, Craciunel 2, 5C, prípadne 5 BB. Kvantitné odrody dávajú na piesočnatých pôdach riedke, málo výrazné vína. Piesočnaté pôdy sa hodia aj na pestovanie stolových odrôd, pretože na nich hrozno skoro dozrieva, málo hnije a dobre sa vyfarbuje. Je však nutné voliť opäť odrody bujného rastu. Na piesočnatých pôdach je veľmi dôležité dodržiavať zvláštny spôsob hnojenia – v menších dávkach a častejšie. Hlavne je dôležité dodržiavať správny pomer medzi antagonistickými prvkami draslíkom, horčíkom a vápnikom. Draslík sa na piesočnatých pôdach prijíma rýchlo, ale horčík a vápnik ťažko. Závlaha je tu veľmi efektívna.

Rozvoj koreňového systému je v pôde ovplyvňovaný pôdnym mikroklímou. Optimálna teplota pre rast koreňov je 25 °C. Korene prestávajú rásť pri teplotách nižších než 10 °C a nad 30 °C. Rovnako dôležitá je vlhkosť prostredia. Viničové korene rastú ako v tečúcej vode, tak aj vo vzduchu nasýtenom vodnou parou. Odumierajú však v stojatej, neokysličenej vode práve tak ako v suchom vzduchu. Najcitlivejšie na vlhkosť vzduchu sú koreňové vlásky, ktoré odumierajú už pri poklese relatívnej vzdušnej vlhkosti pôdnej atmosféry pod 97 %. Korene rastú najviac v tej pôdnej vrstve, kde im primeraná vlhkosť dovoľuje vytvárať najmenšie sacie napätie. Býva to v hlbších pôdnych vrstvách, kde je pôda vlhšia. Súčasne však o tom rozhoduje prevzdušnenie pôdy. Smerom do hĺbky pôdnej vrstvy totiž klesá obsah kyslíka a zvyšuje sa obsah oxidu uhličitého, ktorého môže byť vo vrstve hlbokej 50 – 60 cm už okolo 4 – 5 %, čo je pre rast koreňov škodlivé. Rastom koreňov sa mení zloženie pôdnej atmosféry. Spotrebováva sa kyslík a zvyšuje sa obsah oxidu uhličitého, ktorý klesá do hlbších pôdnych vrstiev. Preto sa korene rozrastajú len v určitej pôdnej hĺbke, ktorá im poskytuje ideálne prostredie, čo závisí od mechanického zloženia pôdy (v ťažkých pôdach bližšie k povrchu, v kamenitých hlbšie), od tepelnej vodivosti pôdy, jej vlhkosti a spôsobu kyprenia. Pri plytkom kyprení sú korene bližšie k povrchu a pri hlbokom sa pôda prevzdušní do väčšej hĺbky, a preto korene nachádzajú dostatočne priaznivé podmienky na rast aj vo väčšej hĺbke.

Pri raste koreňov možno počas vegetácie pozorovať dve rastové vlny. Prvá prebieha od jari do polovice júla a druhá sa objavuje obvykle v septembri. Obe závisia od pôdnej vlhkosti. Ak na jeseň trvale panuje suché počasie, druhá vlna rastu koreňov sa ani neobjaví. Naopak, ak je pôda vo vinici trvale rovnomerne vlhká, pokračuje rast koreňov počas celej vegetácie. V tom spočíva aj význam takej závlahy, ktorá by zaistila rovnomernú vlhkosť pôdneho profilu po celé vegetačné obdobie (kvapková závlaha). Pri prvej rastovej vlne možno pozorovať najprv rast koreňov do dĺžky a až potom, keď sa objaví rast zálistkov na letorastoch, nastáva aj mohutnejšie vetvenie koreňového systému.

Zhruba môžeme povedať, že asi do hĺbky 30 cm sa nachádza 30 % aktívnych koreňov viniča, vo vrstve 30 – 45 cm je asi 60 % a asi len 10 % preniká do väčších hĺbok. Na vývin koreňového systému nepôsobia len pôdne podmienky. Je rovnako závislý od sponu výsadby a od veľkosti nadzemnej časti, pretože medzi oboma časťami – nadzemnou aj podzemnou – existuje tesná korelácia. So zväčšujúcim sa tvarom kríka narastá aj mohutnosť koreňovej sústavy a zväčšuje sa hĺbka koreňovania. Čím je tvar aj spon kríkov väčší, tým väčší je koreňový systém, ale súčasne je rozvetvovanie koreňov extenzívnejšie, takže pôda je koreňmi menej pretkaná.

Farba pôdy sa niekedy tiež považuje za významný stanovištný činiteľ. Pôda má vplyv nielen na korene, ale aj na nadzemnú časť, a to po stránke utvárania prízemnej klímy. V oblastiach s bohatým slnečným svitom sa odporúča vysádzať na svetlé pôdy biele odrody a na tmavé pôdy modré odrody. Svetlé pôdy odrážajú viac slnečných lúčov. Hrozno bielych odrôd sa zohrieva pomalšie než hrozno modrých. Preto sa hrozno bielej odrody zohreje viac nad bielou pôdou, ktorá cez deň slnečné lúče odráža, čím sa dosiahne vyššia kvalita hrozna. Modré hrozno je vďaka svojej tmavej farbe náchylnejšie na úpal, ktorý sa nad belavými pôdami vyskytuje častejšie. Pretože sa modré hrozno zohrieva cez deň ľahšie, nepotrebuje taký teplý vzduch a môže sa pestovať na tmavej pôde, ktorá pohltí viac slnečných lúčov, čím sa zohreje a v noci vyžaruje teplo. To je pre modré hrozno výhodné, pretože potrebuje celkovo teplejšiu mikroklímu a nad tmavými pôdami je nočný vzduch teplejší. V našich severných vinohradníckych oblastiach, kde v čase dozrievania hrozna býva dosť často už chladné počasie, nie sú rozdiely také veľké, a preto sa toto pravidlo už tak nedodržiava.

Topenie jarného snehu je veľmi dobrou pomôckou pri hodnotení insolačných pomerov na rôzne položených pozemkoch v zložitom reliéfe krajiny. Pozoruje sa rýchlosť topenia snehu, ktorý napadne v menšej vrstve v predjarí a vplyvom intenzívnejšie pôsobiacich jarných slnečných lúčov veľmi rýchlo odtápa na najteplejších miestach, zatiaľ čo na chladnejších sa niekde drží veľmi dlho.