Krčková hniloba

(Phytophthora cactorum)

Krčková hniloba (Phytophthora cactorum) je choroba spôsobená patogénom Phytophthora cactorum. Postihuje najmä ovocné stromy, ako sú jablone, hrušky, marhule, slivky, ale aj iné plodiny, napríklad jahody. Je známa aj ako koreňová hniloba alebo koreňová rakovina.

Phytophthora cactorum je riasovka (oomycéta), ktorá infikuje rastliny predovšetkým cez korene. Choroba sa obvykle prejaví na začiatku jari, keď sa patogén vo vlhkom prostredí aktívne rozvíja. Preniká do koreňového systému a postupne spôsobuje rozpad a hnilobu koreňov aj koreňového krčka. To narúša schopnosť rastliny prijímať vodu a živiny, čo vedie k postupnému oslabeniu a odumieraniu.

Príznaky krčkovej hniloby zahŕňajú žltnutie a vädnutie listov, slabý rast, hnedé nekrotické škvrny na kôre kmeňa alebo na krčku rastliny, a postupné odumieranie. Pri silnej infekcii môže rastlina odumrieť úplne.

Prevencia a ochrana proti krčkovej hnilobe stoja na niekoľkých opatreniach. Je dôležité vysádzať zdravé a odolné odrody, sadiť na priepustné stanovištia bez zamokrenia, dodržiavať hygienu náradia, správne zavlažovať a odstraňovať infikované rastliny aj ich zvyšky. Fungicídy sú v domácej záhrade len doplnkom — používajte výhradne prípravky registrované na danú plodinu a chorobu (register ÚKSÚP) a riaďte sa etiketou.

Fytoftórová krčková hniloba jahôd je choroba spôsobená patogénom Phytophthora cactorum. Ide o toho istého pôvodcu ako pri krčkovej hnilobe ovocných drevín, tu však napáda jahody.

Fytoftórová krčková hniloba jahôd sa prejavuje najmä vo vlhkých podmienkach a pri nedostatočnom odvodnení pôdy. Patogén napáda korene a koreňový krčok a postupne spôsobuje ich rozklad a hnilobu. Objavuje sa skôr na ťažkých, ílovitých pôdach.

Choroba vedie k oslabeniu rastliny a k príznakom ako žltnutie a vädnutie listov, neúmerne malé alebo nedozrievajúce plody, až po úplné odumretie rastliny.

Choroba sa šíri vodou, ktorá prenáša patogén z infikovaných rastlín na zdravé. Šíriť sa môže aj infikovanými sadenicami alebo substrátom kontaminovaným patogénom.

Prevencia a ochrana pred fytoftórovou krčkovou hnilobou jahôd zahŕňa opatrenia ako voľba vhodného stanovišťa s dobrým odvodnením, výber odolných odrôd (Darselect, Florence, Korona a i.) a udržiavanie dostatočného priestoru medzi rastlinami, aby porast rýchlo osychal a znížilo sa riziko šírenia choroby. Rovnako dôležitá je hygiena a odstraňovanie infikovaných rastlín aj zvyškov.

Ak sa fytoftórová krčková hniloba jahôd už objaví, môžete siahnuť po fungicídoch registrovaných na túto chorobu. Vždy sa riaďte pokynmi na etikete a pamätajte, že preventívne opatrenia sú spravidla účinnejšie než zásahy po vypuknutí choroby.

Krčková hniloba jabloní, spôsobená patogénom Phytophthora cactorum, sa na jabloniach prejavuje viacerými spôsobmi. Tu je zoznam hlavných príznakov:

1. Žltnutie a vädnutie listov: Infikované jablone začínajú meniť stav listov. Listy slabnú, žltnú, zasychajú a opadávajú predčasne. To môže viesť k oslabeniu celého stromu.

2. Hnedé škvrny na kôre kmeňa a konárov: Patogén spôsobuje nekrotické škvrny na kôre kmeňa alebo na konároch. Bývajú hnedé a môžu sa po povrchu stromu šíriť. Postihnuté miesta sú často mäkké a rozpadávajú sa.

3. Nekrotické škvrny na plodoch: Ak patogén napadne plody, objavia sa na nich hnedé nekrotické škvrny. Môžu byť ploché alebo prehĺbené a postupne sa zväčšujú.

4. Slabosť a odumieranie stromu: Postupom času a pri opakovaných infekciách môže krčková hniloba jabloň vážne oslabiť. Strom stráca vitalitu a spomaľuje rast. V niektorých prípadoch odumrie úplne.

Uvedomte si však, že príznaky krčkovej hniloby jabloní môžu byť podobné príznakom iných chorôb alebo stresu z prostredia. Ak sa teda na jabloniach objavia podozrivé príznaky, oplatí sa konzultovať ich s odborníkom pre správnu diagnostiku a voľbu opatrení.

Krčková hniloba napáda kôru pri päte kmeňa a v mieste štepenia. Ošetriť napadnutý strom je ťažké, preto sa rozhoduje hlavne pri kúpe a výsadbe.

• Podpník podľa pôdy. Jabloňový podpník MM 106 je inak výborný, ale na krčkovú hnilobu citlivý. Do ťažkej, vlhkej pôdy ho nevoľte. Na také miesto patrí odolnejší podpník, alebo je lepšie pôdu najprv odvodniť. Prehľad podpníkov a ich nárokov je v článku podpníky ovocných stromov.
• Výška štepenia pri citlivých odrodách. Odrody náchylné na krčkovú hnilobu a na namŕzanie pri zemi sa neočkujú tesne nad zemou. Očkujú sa vyššie alebo na kmeňotvornú odrodu (medzištep), takže citlivá odroda je s kmeňom ďalej od vlhkej pôdy. Klasickým príkladom je jabloň ‚Coxova reneta‘.
• Miesto štepenia nad zemou. Pri výsadbe nechajte koreňový krčok asi 5–6 cm nad povrchom, po sadnutí zeminy bude stromček tak hlboko ako v škôlke. Hlboko zasadený stromček má miesto štepenia vo vlhku a je viac ohrozený.
• Vysoká hladina vody. Kde je spodná voda blízko povrchu, saďte na vyvýšený kopček z navezenej zeminy.
• Prihrnutie len na zimu. Kopček zeminy, ktorým sa na zimu chránia stromčeky na dule, na jar vždy rozhrňte. V ťažkých, zamokrených pôdach mladé stromčeky neprihŕňajte vôbec.

Ako ranu pri päte kmeňa ošetriť a ako krčkovú hnilobu odlíšiť od rakoviny, opisuje článok nektriová rakovina. Správnu hĺbku výsadby krok za krokom nájdete v článku výsadba stromov.

Krčková hniloba môže postihnúť aj uhorky a paradajky. V prípade uhoriek ju spôsobuje patogén z rodu Phytophthora, najčastejšie Phytophthora capsici. Táto choroba je známa aj ako fytoftórová krčková hniloba uhoriek.

Krčková hniloba uhoriek sa prejavuje predovšetkým v teplom a vlhkom prostredí, čo sú ideálne podmienky pre rast a šírenie patogénu. Patogén preniká do koreňového systému uhorky a spôsobuje jeho rozklad a hnilobu. To vedie k oslabeniu rastliny a postupnému odumieraniu.

Príznaky si ľahko pomýlite s inou chorobou — pleseň uhorková spôsobuje na listoch podobné žltnutie. Ku krčkovej hnilobe uhoriek a paradajok patrí žltnutie a vädnutie listov, spomalený rast, hnedé nekrotické škvrny na krčku rastliny a postupné odumieranie. Choroba môže postihnúť aj plody, ktoré vykazujú hnedé škvrny, zväčšujúce sa nekrotické plochy a rýchly rozpad.

Prevencia a ochrana pred krčkovou hnilobou uhoriek zahŕňa výber odolných odrôd a dodržiavanie striedania plodín (návrat na to isté miesto najskôr po 4 rokoch), aby sa v pôde znížilo množstvo patogénu, ďalej udržiavanie dostatočného vzdušného priestoru medzi rastlinami pre zníženie vlhkosti, zavlažovanie uhoriek ku koreňom namiesto postreku na listy a pravidelnú kontrolu aj odstraňovanie infikovaných rastlín a zvyškov.

Fungicídy môžu byť súčasťou integrovanej ochrany proti krčkovej hnilobe uhoriek. Používajte len prípravky registrované na danú plodinu a chorobu (register ÚKSÚP) a dodržiavajte dávkovanie, načasovanie aj ochrannú lehotu podľa etikety.

Pamätajte, že včasné rozpoznanie a riadna starostlivosť o rastliny sú kľúčové pre prevenciu a ochranu pred krčkovou hnilobou uhoriek. Ak sa na uhorkách objavia podozrivé príznaky, oplatí sa poradiť s odborníkom, ktorý stanoví presnú diagnózu a odporučí najvhodnejší postup.