Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca)

(Prunus armeniaca)

Marhuľa obyčajná patrí do čeľade ružovité a do veľkého rodu slivka, rovnako ako napríklad broskyňa alebo slivka.

Marhule majú tú výhodu, že sa dajú konzumovať priamo, ale aj spracovať – vždy je však potrebné vybrať správnu odrodu (niektoré sú lepšie na priamy konzum, iné na spracovanie, niektoré dokonca na oboje).

Toto ovocie obsahuje aj množstvo zdraviu prospešných látok, z vitamínov sú to C, B, karotén, tiamín, z minerálnych látok potom mangán, sodík, draslík, fosfor a železo.

Z marhúľ sa dajú konzumovať aj jadierka, teda vnútro kôstok. Odporúča sa však konzumácia najviac 3 jadierok denne, pretože okrem prospešných látok obsahujú aj jedovatý glykozid amygdalín. Deti by jadierka nemali konzumovať vôbec.

Odrody marhúľ vyberajte s ohľadom na rast, odolnosť voči chorobám aj na vaše potreby ohľadom konzumácie a spracovania.

Bergeron – je odroda do menších záhrad, má slabý až stredný rast, redšiu korunu a je veľmi úrodná. Plody sú strednej veľkosti, guľovito oválne, šupka je jemne plstnatá a pevná, má oranžovú farbu s červeným líčkom, dužina je sladkastá a aromatická, hodí sa skôr na ďalšie spracovanie.

Veľkopavlovická – rastie veľmi bujne, koruna je veľká, plody dozrievajú postupne, sú veľké a guľovito oválne, sýto oranžové s ružovočerveným líčkom, chuť je sladkastá, priemerná, lepšia na spracovanie, ale úplne vyzreté plody sa hodia aj na priamu konzumáciu.

Veecot – má stredný rast, plodí dobre a pravidelne, plody sú stredné, šupka oranžová prekrytá červeňou, dužina menej šťavnatá, pevná, dobre sa oddeľuje od kôstky. Hodí sa aj pre drobných pestovateľov.

Pestovanie marhúľ naozaj vyžaduje teplé stanovište, pretože marhule kvitnú ešte skôr než broskyne. Takže ak nebývate na juhu Slovenska – v Podunajskej či Východoslovenskej nížine alebo v teplom Poiplí –, do pestovania marhúľ by ste sa vôbec nemali púšťať, aby ste neboli sklamaní.

Podpníky – voľte podľa pôdy: Ak máte pôdu skôr ľahkú a suchšiu, mali by ste si zaobstarať marhuľu naštepenú na semenáči marhule. Ak máte pôdu skôr vlhšiu, voľte ako podpník slivku St. Julien, Zelenú ringlotu alebo Marunke. Odborník vám dokáže poradiť.

Marhule skôr znesú krátkodobé sucho než premokrenú pôdu. Pôdu vyberajte neutrálnu alebo mierne alkalickú, na kyslej sa im dariť nebude.

Ako strom správne zasadiť, opisujeme krok za krokom v článku Výsadba stromov. Ostatné ovocné druhy do záhrady zhŕňa prehľad Ovocné rastliny v záhrade.

Poloha. Vo voľnej výsadbe sa marhuliam tradične darí do nadmorskej výšky asi 350 m. Dnes sa pestujú aj vyššie, ale len v chránených polohách a pri južných múroch. Marhuľa kvitne spolu s mandľou zo všetkých ovocných stromov najskôr, a preto jej nesvedčia mrazové kotliny a paradoxne ani južné a juhovýchodné svahy v nížinách, kde sa na jar rýchlo strieda teplo s mrazom. Strom tam vyraší a rozkvitne príliš skoro. Lepšie je miesto, kde sa jar rozbieha pozvoľna.

Mrazy pod −20 °C poškodzujú lyko marhúľ, najmä po vlhkej teplej jeseni alebo keď po oteplení koncom zimy prudko mrzne. Poškodené konáre potom počas roka odumierajú. Na jar ich skráťte do zdravého dreva, ktoré má pod kôrou svetlé, nezhnednuté lyko. Ochranu kmeňa opisuje článok bielenie stromov.

Pôda. Marhuľa chce ľahšiu, úrodnú a priepustnú pôdu, nie príliš suchú, s dostatkom vápnika (pH asi 6,5 až 8). Pôda má byť hlboká aspoň 1 m a hladina podzemnej vody ideálne okolo 2 m pod povrchom. Na vlahu sú marhule spolu s višňami najskromnejšie z ovocných stromov.

Opelenie. Väčšina odrôd marhúľ je samoopelivá a plodí aj ako jediný strom v záhrade (výnimkou je napríklad ‚Orangered‘).

Výsadba a presádzanie. V drsnejších polohách saďte marhule na jar, po jesennej výsadbe môžu namrznúť. Kontajnerové stromčeky možno sadiť celú sezónu okrem mrazov a horúčav. Štvrťkmene potrebujú 5 až 7 m priestoru. Staršiu marhuľu možno presadiť len do veku asi 7 rokov, a to na jar na začiatku rašenia.

Marhule potrebujú dusík, draslík aj fosfor na správny rast, násadu kvetov aj plodov. Hnojivo Hnojík sa hodí najmä na hnojenie niekoľkých marhúľ v záhrade. Ak budete mať marhuľový sad, nezaobídete sa bez ďalších hnojív – na marhule sa často používa kostná múčka, liadok alebo chlorid draselný.

Ako vybrať hnojivo, ktoré pokryje celú záhradu naraz, rozoberáme v článku Univerzálne hnojivo; pomery živín vysvetľuje NPK hnojivo a termíny zhŕňa Hnojenie záhradných rastlín. Konkrétne dávky pre jednotlivé rastliny nájdete v dávkovaní.

Marhule rovnako ako broskyne neznášajú zimný rez, keď sa im rany zle hoja a mohlo by dôjsť k infekcii hubovými a bakteriálnymi chorobami alebo ku klejotoku. Všetok rez marhule teda robíme vo vegetačnom období od marca do septembra.

Marhule rastú silnejšie než napríklad broskyne alebo nektarinky. Ale na rozdiel od iných stromov slabšie rozkonárujú. To môžeme podporiť tak, že výhony skrátime alebo vylomíme posledný púčik.

Ak pestujeme marhuľu ako zákrpok (stĺpovitú marhuľu), odstránime všetky výhony do výšky asi 50 cm, aby sme vytvorili kmeň. Ostatné konáre zrežeme do jednej roviny. Predĺžený kmienok necháme asi o 20 cm vyšší, než sú zrezané postranné konáre.

Marhuľu nie je potrebné udržiavať udržiavacím rezom, pretože plodí dlho na krátkych výhonoch. Ale hneď ako sa prírastky skrátia a plody zdrobnejú, urobíme zmladzovací rez do 2- až 4-ročného dreva: pri neplodiacich stromoch koncom mája až začiatkom júna, pri plodiacich po zbere. Hlboký rez do starého dreva marhuľa znáša zle.

Veľmi dôležitou súčasťou správneho pestovania je prebierka plodov, mali by ste nechať len asi 3 až 4 plody na jednom výhone. Pri prebierke rovno aj vyväzujte konáre, prípadne ich podoprite – marhule majú krehké drevo a rady sa lámu.

Zber – marhule zbierajte plne zrelé, dužina sa potom dá celkom oddeliť od kôstky. Odtrhnuté predčasne zostanú tvrdé a nedozrejú do plnej chuti.

Rez v skratke: korunu marhule tvarujte len prvé 2 až 3 roky, z 3 až 4 ramien s veľkým uhlom odklonu a odstupom 15 až 25 cm. Od druhého roka režte až vo fáze červeného puku alebo v čase kvitnutia, v júni zaštipujte bujné letorasty (Šittov rez) a silnejšie konáre odstraňujte v auguste. Podrobný postup je v článku rez marhule.

Mimo vinohradníckych oblastí sa marhuli najlepšie darí pri múre orientovanom na juhozápad, ktorý nahrieva a chráni pred vetrom. Najvhodnejšia je vejárová forma:

• až 6 kostrových konárov vyviazaných šikmo nahor v rozostupoch 50 až 60 cm,
• plodné výhony z kostrových konárov sa v júni a znova od konca júla do začiatku augusta skracujú na 7 listov, len čo dosiahnu 30 až 40 cm.

Viac o špalieroch a palmetách je v článku tvary ovocných stromov, o reze v článku rez marhule.

Marhule kvitnú veľmi skoro a neskorý mráz im často vezme celú úrodu. Pomôcť môže niekoľko opatrení:

• Na jar strom zakryte netkanou textíliou. Chráni pred mrazom a o 1 až 2 týždne oddiali kvitnutie.
• Kokosová rohož alebo hrubá vrstva mulča chráni korene cez zimu a spomalí prehrievanie pôdy na jar.
• Pri chladnom počasí v čase kvitnutia nemusia lietať včely a čmeliaky a násada je slabá.
• Plody prebierajte 3 až 4 týždne po plnom kvete, odlomte najmenej tretinu.

Z odrôd sa osvedčili: Compacta (mrazuvzdorná zakrpatená), Kuresia (odolná voči šarke, bohatá úroda), Luizet (aromatická, na teplé suché pôdy bohaté na živiny) a Orangered (vysoko odolná, aromatická, na opelenie potrebuje ďalšiu odrodu). Zakrpatené odrody do výšky 2 m možno pestovať v nádobe s objemom asi 40 l. Prebytky plodov sa hodí zamraziť.

• Apoplexia marhúľ je najvážnejšia choroba marhúľ. Počas vegetácie náhle zožltne, zvädne a uschne konár, časť koruny alebo celý strom, najčastejšie vo veku 10 až 20 rokov. Predchádza sa jej vhodným stanovišťom, ochranou kmeňa pred mrazom, rezom až v čase rašenia a dostatkom vápnika a draslíka v pôde.
• Klejotok je vytekanie jantárovej gumy z kmeňa a konárov. Býva následkom omrznutia, mechanického poškodenia, zimného rezu alebo ťažkej mokrej pôdy.
• Moniliniová spála spáli kvety a konce výhonkov krátko po odkvitnutí. Napadnuté výhonky odstrihnite až do zdravého dreva.
• Gnomonióza je hubová choroba listov. Listy hnednú, usychajú a predčasne opadávajú. Huba prezimuje v opadanom lístí, preto ho na jeseň pohrabte a odstráňte zo záhrady.
• Šarka napáda aj marhule. Na plodoch robí prepadnuté škvrny a na kôstkach svetlé prstence.

Kmeň marhule na zimu chráňte bielym náterom, postup je v článku bielenie stromov.

Marhule sú vhodné ovocie na zaváranie. Na 1 kg marhúľ budeme potrebovať 1 l vody a 500 g cukru. Opláchnuté marhule vykôstkujeme a reznou stranou naskladáme do pohárov. Z vody a cukru pripravíme cukrový nálev, ktorým marhule zalejeme. Zaviečkujeme a sterilizujeme pri 85 °C asi 20 minút. TIP: Medzi marhule môžete dať pár jadierok z kôstok, aby vám kompót prevoňali.

Doma si môžete pripraviť aj sušené marhule, ktoré budú nesírené a zachovajú si mnoho dôležitých prvkov (draslík, železo). Marhule umyte, rozpoľte, vykôstkujte a namočte do vody s vytlačeným citrónom, aby pri sušení nezhnedli. Potom ich nechajte osušiť, naskladajte na plech vyložený papierom na pečenie a sušte v rúre pri 50 °C niekoľko hodín. Vo dvierkach rúry majte vareškou pootvorenú medzeru, aby para unikala von. Sušené marhule skladujte v pohároch, dózach alebo plátenných vreckách a spotrebujte do 1 roka.

Marhuľové knedle môžete pripraviť ako kysnuté, tak aj tvarohové. My vás naučíme rýchle tvarohové, pretože to je obed, ktorý budete mať pripravený do pol hodiny. Budete potrebovať 1 kg marhúľ, 2 vaničky mäkkého tvarohu, 500 g hladkej múky a 1 vajce. Na ozdobu potom práškový cukor a smotanu. Z tvarohu, múky a vajca rýchlo vymiesime cesto, tvoríme guľky, ktoré sploštíme a do každej vložíme polovicu marhule a zabalíme. Vodu privedieme do varu, môžeme mierne osoliť, knedle uvaríme – to, že sú hotové, spoznáme podľa toho, že vyplávajú nahor. Rovno podávame na hlbokých tanieroch posypané práškovým cukrom a preliate smotanou.

Hnojík do e-shopu Dávkovanie a použitie

Ďalšie ovocné druhy do záhrady: Broskyne, Slivka, Čerešne, Višne, Jabloň, Hrušky a Citrusy. Menej obvyklé druhy nájdete v článku Menej známe ovocné druhy.

Tip: Broskyniam a marhuliam najviac prospieva postrek hneď pri rašení. Postup v článku Hnojivo na ovocné stromy.