Klejotok čerešní, broskýň a marhúľ: príčiny a ošetrenie

Klejotok je vytekanie kleja, teda lepkavej, spočiatku čírej a neskôr jantárovo hnedej hmoty, z kmeňa, konárov alebo plodov kôstkovín. Nie je to samostatná choroba, ale reakcia stromu na poškodenie alebo stres. Strom ním uzatvára poranené miesto. Keď klejotok vidíte, treba nájsť príčinu, inak sa bude vracať a rana sa môže rozširovať.

Klej vyteká z kôry v kvapkách alebo súvislých pramienkoch. Čerstvý je mäkký a lepkavý, na vzduchu tuhne a tmavne až do tvrdých hnedých hrudiek. Najčastejšie sa objavuje:

• na kmeni, často na južnej strane alebo pri zemi,
• v rozvetvení, kde z jedného miesta vyrastá viac silných konárov,
• okolo rezných rán a miest, kde bola kôra poranená,
• na mladých výhonkoch po napadnutí hubovými chorobami,
• na plodoch, hlavne broskýň a marhúľ, po poškodení hmyzom alebo krupobitím.

Pod klejom býva kôra prepadnutá, zhnednutá alebo odumretá. Pri malom poškodení sa rana zahojí sama. Ak však príčina trvá, odumreté miesto sa postupne zväčšuje.

Klejotok je typický pre kôstkoviny. Najviac ním trpia broskyne, čerešne a višne, menej marhule a slivky, teda slivky domáce, ringloty a mirabelky. Pri jadrovinách, ako sú jablone a hrušky, sa prakticky nevyskytuje. Podobne vyzerajúci výron na ihličnanoch je živica, ktorá s klejotokom nesúvisí.

Príčin býva viac naraz a navzájom sa sčítavajú:

• Nevhodné stanovište. Ťažká, mokrá, studená pôda s nedostatkom vápnika. Kôstkoviny potrebujú priepustnú pôdu a premokrenie znášajú zle.
• Omrznutie kmeňa a konárov. Prudké striedanie slnečných dní a mrazivých nocí v predjarí vedie k mrazovým trhlinám a mrazovým platniam. Z poškodených miest klej vyteká ešte dlho potom.
• Mechanické poškodenie, najmä v období vegetačného pokoja: náraz kosačkou, krovinorezom, otĺčenie krupobitím, odlomený konár.
• Silný rez a presvetľovanie v predjarí. Veľké rany urobené v zime sa pri kôstkovinách hoja zle a klejotok po nich patrí k najčastejším.
• Hubové a bakteriálne choroby, napríklad moniliová spála, bakteriálna rakovina alebo suchá škvrnitosť listov a výhonkov (choroby sliviek).
• Jednostranné prehnojenie dusíkom. Bujné mäkké prírastky zle vyzrievajú a ľahko omŕzajú.
• Húsenice žijúce pod kôrou. Klejotok môžu vyvolať napríklad húsenice obaľovača Enarmonia formosana, ktoré žerú pod kôrou kôstkovín, najčastejšie marhúľ a čerešní. Prehľad húseníc na stromoch nájdete v článku húsenice na stromoch.
• Nevhodný tvar koruny. Keď hlavné konáre vyrastajú z jedného miesta, rozvetvenie je slabé a pod ťarchou úrody alebo snehu sa ľahko trhá.

Čerešne majú hladkú tmavú kôru, ktorá sa na zimnom slnku rýchlo zohreje, a preto sú na mrazové trhliny obzvlášť náchylné. Pri čerešniach a višniach sú častou príčinou klejotoku aj bakteriálne infekcie, ktoré prenikajú do kôry ranami a jazvami po listoch, hlavne za vlhkého počasia na jeseň a na jar. Napadnuté miesta sa prepadávajú, kôra hnedne a konár nad nimi môže počas leta uschnúť.

Čo čerešniam pomáha:

• rezať až po zbere v lete, keď sa rany hoja najrýchlejšie, a vždy za suchého počasia,
• nerobiť veľké rany, radšej odstrániť konár včas, kým je tenký,
• bieliť kmene a spodnú časť kostrových konárov na zimu,
• vysádzať do priepustnej pôdy, nikdy na zamokrené miesto alebo do mrazovej kotliny.

Ak klejotok sprevádza usychanie koncov výhonkov hneď po odkvitnutí, ide pravdepodobne o moniliovú spálu. Ak sú listy dierkavé s červenofialovými okrajmi škvŕn, pozrite sa na škvrnitosť listov čerešne a višne.

Ranu ošetrujte na jar v čase, keď prúdi miazga a strom začína rásť. Vtedy rany najrýchlejšie zarastajú. Vyberte si suchý deň.

1. Odstráňte klej a uvoľnenú odumretú kôru, aby bolo vidieť, aké veľké je poškodenie.
2. Vyrežte ranu ostrým nožom do zdravej kôry. Okraj veďte do tvaru pretiahnutej elipsy, zašpicatenej hore a dole, v smere toku miazgy. Taká rana zarastá rýchlejšie než okrúhla alebo rozdriapaná. Do zdravého dreva hlboko nerežte.
3. Nechajte rez zaschnúť.
4. Zatrite ranu štepárskym voskom, stromovým balzamom alebo bielou latexovou farbou, aby nevysychalo kambium na okrajoch.
5. Náradie očistite a vydezinfikujte liehom, skôr než prejdete k ďalšiemu stromu.

Kedysi sa rany vytierali octom alebo roztokom modrej skalice a pod ranou sa robili plytké zárezy do kôry. Prínos týchto postupov nie je doložený a dnes sa neodporúčajú. Rozhoduje čistý rez do zdravej kôry a odstránenie príčiny.

Odrezanú kôru a suché konáre zo záhrady odstráňte, na kompost nepatria. Pálenie záhradného odpadu je navyše v mnohých obciach obmedzené všeobecne záväzným nariadením.

• Stanovište. Kôstkoviny sadte na teplé, priepustné miesto. Ťažkú pôdu pred výsadbou odľahčite, mokrú odvodnite. Na veľmi ťažkej pôde je bezpečnejšie kôstkoviny vôbec nesadiť.
• Vápnenie. Kôstkoviny potrebujú dostatok vápnika. Na kyslej pôde vápnite podľa rozboru pH, nie naslepo. Úlohu vápnika vysvetľuje článok vápnik v živote rastlín. Pre záhradu máme prírodné hnojivo Vápnik na báze kriedy.
• Ochrana kmeňa. Kmene a spodnú časť silných konárov na zimu natrite bielym náterom, postup nájdete v článku bielenie stromov. Chrániče proti ohryzu kmeň zároveň zatienia.
• Tvar koruny. Pri výchovnom reze volte kostrové konáre tak, aby z kmeňa vyrastali v odstupoch, nie všetky z jedného miesta.
• Termín rezu. Kôstkoviny, najmä marhule a broskyne, nerežte v zime. Režte až v čase pučania alebo v lete po zbere, za suchého počasia. Väčšie rezné rany zatrite štepárskym voskom.
• Výživa. Hnojte vyrovnane a bez nadbytku dusíka, poslednú dávku dajte najneskôr v lete. Organické hnojenie uvoľňuje živiny pozvoľna a riziko prehnojenia je menšie, pozri hnojivo na ovocné stromy.
• Ochrana proti chorobám. Odstraňujte múmie a suché výhonky po moniliovej spále a zasahujte proti chorobám, ktoré klejotok vyvolávajú.

Jednotlivé kvapky kleja pri malej rane strom zvládne sám. Spozornite, keď:

• klej vyteká na viacerých miestach kmeňa naraz,
• odumretá kôra obopína viac než tretinu obvodu kmeňa alebo konára,
• listy nad postihnutým miestom žltnú, vädnú alebo usychajú,
• klejotok sa objavuje rok čo rok na rovnakom mieste a rana sa zväčšuje.

Konár, ktorý odumretá kôra obopla dookola, už nezachránite. Odrežte ho do zdravého dreva. Ak náhle uschne celý konár alebo strom, ide často o apoplexiu, ktorá postihuje marhule, ale aj čerešne a slivky.

• Zimný rez kôstkovín. Najčastejšia príčina klejotoku v záhrade.
• Len zoškrabanie kleja. Klej je následok, nie príčina. Bez vyrezania odumretej kôry a bez nápravy príčiny sa klejotok vracia.
• Hlboké vyrezávanie do dreva. Stačí odstrániť odumretú kôru po zdravé okraje.
• Kosačka a krovinorez až ku kmeňu. Okolo kmeňa nechajte voľný kruh alebo kmeň chráňte chráničom.
• Dusík na jeseň. Neskoré prihnojenie odďaľuje vyzrievanie dreva a zvyšuje riziko omrznutia.

Zdroje fotografií

• Klejotok na kmeni čerešne: Rosser1954, CC BY-SA 3.0, zdroj
• Kvapky kleja na kôre: Bernd Schwabe, CC BY-SA 4.0, zdroj