Broskyne a broskyňa (Prunus persica)

(Prunus persica)

Broskyne sú plodom broskyne obyčajnej, patria medzi kôstkovice a milujú ich azda všetci.

Broskyne obsahujú vitamíny C, A a B3 a minerálne látky draslík, vápnik, sodík, železo a horčík. Okrem toho obsahujú kyselinu listovú.

Obsahujú tiež veľa vody a majú nízku energetickú hodnotu. Broskyne obsahujú aj vlákninu.

Broskyne sa dajú konzumovať surové, do šalátov a podobne, ale je možné ich aj tepelne upravovať a konzervovať.

Medzi kôstkoviny patria na našich záhradách aj marhuľa, slivka, čerešne a višne.

Broskyne sa okrem potravinárskeho priemyslu využívajú aj v kozmetike – na výrobu parfumov a pleťových masiek.

Odrody broskýň, resp. broskýň ako stromov, sú pomerne odlišné, v našich podmienkach ich máme asi 40.

Cresthaven – ide o najneskoršiu odrodu, ktorá má veľké, guľovité plody, pevnú a žltú šupku, z veľkej časti prekrytú tmavou červeňou. Dužina je žltá, lahodná, aromatická, neulpieva na kôstke. Výhodou je, že je len stredne náchylná na kučeravosť listov, málo trpí gumotokom. Je takisto odolná voči jarným mrazíkom. Nemá zvláštne požiadavky na stanovište. Je vhodná na priamy konzum aj spracovanie.

Envoy – Polopneskorá odroda, ktorá má stredné až veľké plody, podlhovasté až oválne, málo plstnatú šupku, jemnú dužinu, ktorá sa dobre odlúpne od kôstky. Trpí menej gumotokom a je stredne odolná voči kučeravosti listov. Je vhodná do všetkých oblastí, kde sa darí broskyniam. Plody sú atraktívne a lepšie na priamu konzumáciu.

Flamingo – Polopneskorá odroda, ktorá má veľké guľovité plody, žltú šupku s karmínovým sfarbením. Je stredne odolná voči kučeravosti, odolná voči mrazom, málo trpí gumotokom. Je nenáročná, ak bude pestovaná v broskyňových oblastiach, bude dobre prospievať. Hodí sa na priamy konzum.

Sunhaven – Poloskorá odroda so stredne veľkými plodmi, vysoko guľovitými, šupka je jemne plstnatá, žltá, z väčšej časti pokrytá karmínovou červeňou. Dobre znáša aj väčšie mrazy, len stredne ju napáda kučeravosť. Ak bude suché leto, plody budú menšie. Je vhodná na ďalšie spracovanie, ale dá sa aj priamo konzumovať.

Pri výbere sledujte dve vlastnosti: neskoré kvitnutie, pri ktorom jarné mrazíky kvety menej zasiahnu, a odolnosť voči kučeravosti. Väčšina broskýň je samoopelivá, takže stačí jeden strom.

Zakrpatené odrody sa pestujú aj v nádobe na balkóne. Kvitnú veľmi bohato, rez nie je nutný, ale nadmerné nasadenie plodov treba prerediť. Viac o ovocí v nádobách je v článku Stĺpovité ovocné stromčeky a ovocie v nádobách.

Pri zbere berte plody s typicky vyfarbenou šupkou. Niektoré odrody zostávajú dlho tvrdé a potom dozrejú za pár dní, takže ich potom rýchlo spotrebujte.

Broskyne by ste mali pestovať tam, kde je to pre ne vhodné. Potrebujú teplejšie stanovište s dostatkom slnečného svitu, ľahké až stredné pôdy, skôr vápnité, ideálne sú mierne svahovité terény situované na juh, juhovýchod alebo juhozápad.

Broskyne sadíme radšej na jar, len výnimočne na jeseň. V oboch prípadoch je potrebné vyhĺbiť dostatočne veľkú jamu, aby sme do nej mohli zasadiť celý stromček aj s koreňovým balom. Na dno jamy umiestnime kompost, zahádžeme zeminou, vsadíme stromček a zahrnieme zeminou. Dôkladne udupeme, pridáme kolík (ako oporu pre prvé roky života stromčeka) a zalejeme.

Broskyne potrebujú dostatočnú zálievku, najviac však vtedy, keď im dozrievajú plody. Dbajte na to, aby ste stromčeky zaliali asi 14 dní pred dosiahnutím zrelosti, ak nie je daždivé počasie.

Broskyňa je najteplomilnejšia z bežných ovocných drevín. Vo voľnej výsadbe sa jej tradične darí do nadmorskej výšky asi 350 m. S otepľovaním sa pestuje aj vyššie, ale len v chránených polohách, pri južnej stene alebo na miernom južnom svahu, nikdy v mrazovej kotline.

Hodnoty sú orientačné, ovplyvňuje ich odroda, vyzretosť dreva aj vlhkosť vzduchu. Stromy prehnojené dusíkom, ktoré rastú dlho do jesene, namŕzajú viac. Ochranu kvetov opisuje článok jarné mrazíky.

Pôda. Broskyni vyhovuje ľahšia, úrodná, priepustná pôda s dostatkom vápnika (pH asi 6,5 až 8), hlboká aspoň 1 m. Hladina podzemnej vody má byť ideálne okolo 160 cm pod povrchom. Ťažká ílovitá a zamokrená pôda je hlavnou príčinou gumotoku a krátkeho života broskýň. Počas vegetácie pritom broskyňa potrebuje veľa vody, v suchých oblastiach sa bez zálievky nezaobíde.

Podpníky. Broskyňový semenáč sa hodí do ľahších, teplých a priepustných pôd. Do vápenatých a suchších pôd je vhodný bujný podpník GF 677, kríženec broskyne a mandle. Na ťažších a vlhkejších pôdach sa broskyne štepia na myrobalan. Prehľad podpníkov je v článku podpníky ovocných stromov.

Opelenie. Väčšina odrôd broskýň je samoopelivá, jeden strom teda plodí aj bez opeľovača.

Prečo sadiť na jar. Broskyne na jeseň netvoria koreňové vlásočnice. Po jesennej výsadbe nemôžu prijímať vodu, ale celú zimu ju odparujú a často uschnú. Voľnokorenné stromčeky preto sadte na jar na začiatku rašenia, najlepšie v ten istý deň, keď ich dostanete, najneskôr do dvoch dní. Ak stromček kúpite na jeseň, založte ho šikmo do ryhy a zasypte zeminou až do polovice korunky, na mieste, kde nehrozí zamokrenie, a vysaďte ho v druhej polovici marca. Kontajnerované stromčeky možno sadiť celú sezónu okrem mrazov a horúčav. Voľný zákrsok potrebuje 3,5 až 4,5 m priestoru.

Kam broskyňu nesadiť. Najhoršie je sadiť broskyňu po broskyni alebo po čerešni, pôda je po nich unavená. Broskyne na semenáči navyše ohrozujú huby rodu Verticillium, preto ich nesaďte tam, kde v posledných troch rokoch rástli uhorky, rajčiaky, paprika, zemiaky, jahody alebo lucerna. Dlhší život mávajú stromy, ktorých podpník vyrástol z kôstky priamo na stanovišti a neprešiel presádzaním.

Broskyne potrebujú prihnojovanie, aby dobre rástli a hojne plodili. Na jar prihnojíme hnojivom s obsahom dusíka, aby sme podporili rast zelených častí. V lete prihnojujeme najmä hnojivami s obsahom fosforu a draslíka, pretože tieto prvky pomáhajú s rastom plodov. Na oboje sa hodí Hnojík. Ak máme pocit, že broskyniam chýba vápnik, môžeme im tento prvok dodať prostredníctvom dreveného popola, ktorý zmiešame s hnojivom.

Pomer živín aj dávkovanie rozoberá článok o NPK hnojive; na jarné aj letné prihnojenie sa hodí organické hnojivo Hnojík. Úlohu vápnika v živote rastlín sme popísali samostatne.

Kedy strihať broskyne – rez broskyne robíme niekoľkokrát do roka. Rozoznávame jarný, letný a jesenný rez.

Jarný rez – hlavný rez broskyne; mladé stromčeky režeme na začiatku rašenia, plodiace vo fáze ružového puku alebo v kvete (obvykle v apríli). Vtedy odstraňujeme suché konáre a neplodné/prebytočné výhonky, ktoré režeme až na puk. Ponecháme kostrové konáre s listovými a kvetovými pukmi.

Letný rez – letný rez spočíva v tom, že zaštipujeme alebo strihame nové výhonky, a to za prvým očkom. Rez robíme opatrne, pretože počas augusta máme na strome ešte nepozberané plody.

Jesenný rez – jesenný rez môžeme urobiť ihneď po zbere. Skracujeme plodové výhonky na polovicu až 2/3, ponecháme nielen kvetové, ale aj listové puky.

Zimný rez nerobíme, viedol by len k zvýšenému gumotoku!

Ak si nie sme istí, požiadame o pomoc odborníka, pretože broskyňa potrebuje náležitú starostlivosť.

Prebierka plodov – rovnako ako rez je dôležitá aj prebierka plodov. Robíme ju skoro po odkvitnutí, len čo plôdiky dosiahnu veľkosť lieskového orecha. Na výhonku necháme 2 až 4 plody vo vzdialenosti 10 až 15 cm, teda zhruba jeden plod na šírku dlane.

Zber broskýň – broskyne zbierame postupne, ako dozrievajú, môže to byť až 3-krát za sezónu. Opatrne berieme jeden plod po druhom, odlomíme a vkladáme do košíka. Nikdy neukladáme veľa plodov na seba, pretože broskyne sú náchylné na otlaky a potom menej vydržia.

Rez v skratke: broskyňa plodí na minuloročných výhonkoch, a preto potrebuje silný rez každý rok. Mladé stromčeky režte na začiatku rašenia, plodiace až vo fáze ružového puku alebo v čase kvitnutia. Pestuje sa ako voľný zákrsok s kotlovitou korunou bez stredného výhonku. Postup krok za krokom, vrátane rezu na plodné výhonky a dutej koruny, nájdete v článku rez broskyne.

Broskyne sú, žiaľ, veľmi náchylné na niektoré choroby. Najviac im môžu uškodiť jarné mrazíky, preto broskyne nikdy nevysádzame do mrazových kotlín, ani tam, kde vanú severné studené vetry.

Kučeravosť broskýň

Choroba, ktorá sa nazýva kučeravosť broskýň alebo kučeravosť broskyní, tiež kučeravosť listov broskyne – je hubové ochorenie, ktoré spôsobuje huba Taphrina deformans. Spoznáte ju tak, že listy sú skučeravené, opadávajú, nevyvíjajú sa, rovnako aj plody, na ktorých sú škvrny. Na kučeravosť trpia všetky broskyne, napriek tomu sú niektoré odrody odolnejšie. Ako prevenciu vyberajte z týchto odrôd (viď vyššie) a sadíte broskyne na vhodné miesta a dostatočne ďaleko od seba. Ak huba broskyňu napadne, použite ako postrek na broskyne fungicíd na báze medi, a to niekoľkokrát na jar.

Gumotok – ďalšou chorobou, ktorá postihuje predovšetkým broskyne, je tzv. gumotok (klejotok). Ide o vytekanie slizovitého lepkavého výtoku z poranenia stromu. Môže byť spôsobený nevhodným rezom (neošetrením rán), zlou voľbou stanovišťa (príliš chladné), vinou kyslej pôdnej reakcie alebo nedostatkom vápnika a bóru. Len čo zistíte príčinu, mali by ste sa snažiť ju odstrániť (dodať vápnik a bór), inak by mohol strom aj odumrieť.

Broskyne patria k ovocným stromom, ktorým najviac škodí prudké striedanie slnečných dní a mrazivých nocí v predjarí. Kôra na južnej strane kmeňa sa cez deň zohreje a v noci zamrzne, vznikajú mrazové trhliny a mrazové platne a z nich potom vyteká gumovitá živica. Kmeň a spodnú časť kostrových konárov preto na zimu natrite bielym náterom (bielenie stromov) alebo ich zatieňte chráničom.

Gumotok pri broskyniach podporuje aj ťažká mokrá pôda, prehnojenie dusíkom a poranenie kôry v čase vegetačného pokoja. Ako ranu po gumotoku vyrezať a zatrieť, opisuje článok gumotok.

Broskyňový kompót / zaváranie broskýň – budete potrebovať: 1 kg nie celkom zrelých broskýň, 1 l vody a 550 g cukru. Malé broskyne môžeme zavárať celé, veľké políme a vyberáme kôstky. Ošúpané broskyne naskladáme do pohárov. Vodu privedieme do varu a cukor v nej rozpustíme. Cukrovým roztokom zalejeme broskyne tak, aby boli ponorené. Sterilizujeme 20 minút pri 80 °C.

Broskyňový džem – budete potrebovať: 1 kg vykôstkovaných broskýň, 1/4 litra vody alebo ríbezľovej alebo jablkovej šťavy, 500 g cukru a želírovací prípravok (pektín), alebo 500 g želírovacieho cukru. Broskyne nakrájame na kúsky, podlejeme tekutinou, varíme, kým sa nerozvaria, pridáme cukor, necháme želírovať – vyskúšame na kvapke na tanieriku. Plníme do pohárov, zaviečkujeme, otočíme na 5 minút dnom nahor, vrátime späť a necháme vychladnúť. Džem sa hodí na palacinky, torty a podobne a vydrží určite 1 rok.

Broskyňová zmrzlina – budete potrebovať: 4 veľké zrelé broskyne, 120 g cukru, 1,5 dl vody a 1 citrón. Cukor s vodou priveďte do varu, povarte 5 minút, vychlaďte. Broskyne ošúpte, odstráňte kôstky, rozmixujte, premiešajte s citrónovou šťavou a cukrovou vodou. Nalejte do formičiek na zmrzlinu a dajte do mrazničky.

Broskyňový koláč – budete potrebovať: cca 1 kg broskýň, 3 lyžice kryštálového cukru, na cesto: 210 g hladkej múky, 100 g masla, 100 g práškového cukru, 2 lyžičky vanilkového cukru, 1 žĺtok, 2 lyžice vody. Broskyne umyjeme, rozpolíme, vykôstkujeme, podusíme v malom množstve vody, necháme odkvapkať. Na vál preosejeme múku a práškový cukor, pridáme maslo, žĺtok, vodu a rýchlo spracujeme cesto. Necháme 1/2 hodiny vychladiť. Potom vyvaľkáme kruh, ktorý vložíme do vymastenej formy s priemerom 26 cm, popicháme vidličkou, krátko predpečieme v rúre, poukladáme broskyne a dopečieme – na 200 °C, celkovo asi 30 minút.

Broskyňa odčerpá za sezónu veľa živín — najmä v roku, keď bohato plodí. V našom e-shope nájdete organické hnojivo Hnojík na jarné aj letné prihnojenie ovocných stromov.